Je potrebná spolupráca detského endokrinológa a detského nefrológa?
Is the Collaboration of Children Endocrinologist and Children Nephrologist Necessary?
The authors draw attention to the role of kidneys as a mediator of effects of various hormones.
Diseases of the kidneys and many endocrinopathies may have a common denominator and collaboration of Children Endocrinologist and Children Nephrologist is therefore of importance.
Key words:
hormones, kidneys, complex care
Autoři:
J. Strnová; O. Ürge
Působiště autorů:
Klinika pre deti a dorast A. Getlíka SZU, FNsP Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Bratislava
vedúca doc. MUDr. K. Furková, CSc., mim. prof.
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2008; 63 (10): 591-593.
Kategorie:
Přehledový článek
Souhrn
Autori poukazujú na úlohu obličiek ako sprostredkovateľa účinku mnohých hormónov.
Ochorenia obličiek a mnohé endokrinopátie môžu mať spoločného menovateľa, preto je dôležitá spolupráca detského endokrinológa a detského nefrológa.
Kľúčové slová:
hormóny, obličky, komplexná starostlivosť
Úvod
Obličky sú primárny orgán, ktorý sa významnou mierou podieľa na regulácii a udržiavaní homeostázy vnútorného prostredia. V rámci svojej činnosti fungujú ako sprostredkovateľ účinku mnohých hormónov, ktoré sa v obličkách buď tvoria alebo uplatňujú svoje pôsobenie prostredníctvom obličiek. Poruchy endokrinných funkcií môžu byť teda buď primárne v dôsledku poruchy niektorej žľazy s vnútorným vylučovaním alebo sekundárne v dôsledku poruchy obličkových funkcií [1, 4].
Obličku možno považovať za najväčší endokrinný orgán, pretože v obličkách sa tvoria mnohé dôležité hormóny – renín, angiotenzín, erytropoetín, vitamín D. V obličkách zdravého človeka, v dôsledku glomerulovej filtrácie a tubulárneho odbúravania, dochádza k eliminácii až jednej tretiny inzulínu a glukagónu a až dvoch tretín parathormónu, rastového hormónu a prolaktínu [4].
Pôsobenie hormónov prostredníctvom obličiek
Rastový hormón
Okrem svojho základného účinku na rast a mnohých ďalších metabolických účinkov významnou mierou ovplyvňuje aj metabolizmus vody a elektrolytov. Prostredníctvom plazmatickej renínovej aktivity, koncentrácie angiotenzínu a aldosterónu zvyšuje aktivitu Na pumpy, čoho výsledkom je retencia nátria a vody. Zvýšená koncentrácia rastového hormónu má preto za následok hyperhydratáciu organizmu, naopak jeho nízka koncentrácia dehydratáciu [1, 2].
Zvláštne je postavenie rastového hormónu u pacientov s renálnou insuficienciou. Nepochybný je jeho účinok u detí v renálnej insuficiencii, ktoré zaostávajú v raste o viac ako 2 smerodajné odchýlky. V súčasnosti chronická renálna insuficiencia je zaradená do indikácií pre liečbu rastovým hormónom [1, 2, 4, 6].
Kortikoidy
Jedným zo základných účinkov kortikoidov je udržiavanie pomeru intra- a extracelulárnej tekutiny prostredníctvom diurézy, glomerulovej filtrácie a ich antagonistickým vzťahom s antidiuretickým hormónom.
Keďže sa glukokortikoidy využívajú v liečbe mnohých obličkových ochorení, treba mať na pamäti aj ich ďalšie účinky, ako je zvýšené vylučovanie kalcia a fosfátov obličkami, inhibícia tubulárnej rezorbcie kalcia a antagonistický vzťah s vitamínom D [1, 8].
Mineralokortikoidy
Mineralokortikoidy oplyvňujú výmenu Na a K iónov v distálnom tubule obličiek. Oblička zadržiava sodík a vodu, čo vedie k úprave extracelulárnej tekutiny, zníženiu dráždenia v juxtaglomerulovom aparáte a útlmu vylučovania renínu [2, 8].
Parathormón
Hlavným cieľovým orgánom parathormónu sú obličky, kosť a črevo. Na obličky má primárny účinok, kde znižuje reabsorbciu fosfátov v proximálnom tubule, čím zvyšuje ich exkréciu.
Renálna osteodystrofia u pacientov s chronickou renálnou insuficienciou je výsledkom sekundárnej hyperparatyreózy. Na rozvoji sekundárnej hyperparatyreózy sa podieľa aj znížená tvorba kalcitriolu v obličkách v dôsledku úbytku funkčného parenchýmu. Renálna osteodystrofia je potom výsledkom vzájomného prepojenia koncentrácie vápnika a fosfátov v sére, sekrécie parathormónu a tvorby kalcitriolu [5].
Vitamín D
Vitamín D je dnes považovaný za hormón. Komplex D-vit. + parathormón + kalcitonín majú podstatnú úlohu pri riadení fosforo-kalciového metabolizmu.
Výkonné hydroxylované formy D-vitamínu sa regulovane tvoria v obličkách, účinkujú v cieľových tkanivách a majú špecifické receptory a transportné systémy [1, 5].
Antidiuretický hormón
Antidiuretický hormón svojim pôsobením v zberných kanálikoch nefrónu sa podieľa na udržiavaní primeraného objemu vody v organizme v pomere k absolútnemu množstvu osmoticky aktívnych látok v extracelulárnych tekutinách.
Diabetická nefropátia
Samostatnú kapitolu v spolupráci detského nefrológa a detského endokrinológa predstavuje diabetická nefropátia. Príčinou diabetickej nefropátie je zvýšenie prietoku krvi obličkami a tým aj glomerulovej filtrácie. Hyperfiltrácia potom vedie na jednej strane k skleróze glomerulu a expanzii mezangia, na druhej strane dochádza k tubulárnemu hypermetabolizmu, čoho výsledkom je tubulárna dysfunkcia a fibróza interstícia. Oba tieto mechanizmy vedú k chronickej renálnej insuficiencii. Hyperfiltrácia a jej dôsledky sú priamo závislé na metabolickej kompenzácii základného ochorenia.
- I. štádium diabetickej nefropátie je výsledkom hypermetabolizmu nefrónov, zhrubnutia tubulárnej bazálnej membrány, z čoho vyplýva porucha tubulárnych funkcií.
- V II. štádiu dochádza k zhrubnutiu bazálnej membrány glomerulov, expanzii mezangia, čo je určitý predstupeň sklerózy a zániku nefrónov.
- V III. štádiu je prítomná trvalá mikroalbuminúria a proteinúria, je zvýšená glomerulová filtrácia a systémový tlak krvi.
- V IV. štádiu nachádzame klasické morfolgické lézie – skleróza glomerulov, expanzia mezangia, tubulárna atrofia, intersticiálna fibróza. Proteinúria je viac ako 0,5 g/24 hod. Systémový tlak krvi je zvýšený, glomerulová filtrácia klesá.
- V. štádium je zlyhanie obličiek, ktoré charakterizuje zvýšená koncentrácia sérového kreatinínu, vysoká proteinúria, zvýšený systémový tlak krvi a závažný pokles glomerulovej filtrácie [3].
Metabolická kompenzácia diabetes mellitus je priamo úmerná vzniku jeho komplikácií. Včasné zistenie porúch obličkových funkcií je možné iba pri dobrej spolupráci detského endokrinológa a detského nefrológa [3].
Záver
Pri hľadaní odpovede na otázku či je potrebná spolupráca detského endokrinológa a detského nefrológa, sme sa snažili v našom prehľade poukázať na skutočnosti, ktoré nám dávajú možnosť jednoznačne odpovedať ÁNO.
Obličky ako tvorca a sprostredkovateľ účinku mnohých hormónov majú nezastupiteľnú úlohu v regulácii dôležitých metabolických pochodov v organizme. Ochorenia obličiek a endokrinopatie môžu mať niekedy spoločného menovateľa a len včasná a kvalitná spolupráca endokrinológa a nefrológa dáva deťom šancu na kvalitný život.
Doc. MUDr. Jaroslava Strnová, CSc.
Klinika pre deti a dorast A. Getlíka SZU
FNsP Bratislava
Nemocnica sv. Cyrila a Metoda
Antolská 11
851 07 Bratislava 5
Slovenská republika
e-mail: katedrapediatrie@pobox.sk
Zdroje
1. Strnová J, Furková K, ǕÜrge O, Milošovičová B. Hormóny a obličky. In Bánovčin P. Diagnostika a terapia v pediatrii. Martin: Jeseniova LF, 2004: 29–30.
2. Stárka L, a kol. Somatotropní hormón. In Stárka L, a kol. Endokrinologie. Praha: Maxdorf, 1997: 298–299.
3. Ponťuch P. Diabetická nefropatia. In Dzúrik R, Šašinka M, Kovács L. Nefrológia. Bratislava: Herba, 2004: 362–375.
4. Dzúrik R, Spustová V. Metabolické a endokrinné poruchy pri chronickej renálnej insuficiencii. In Dzúrik R, Šašinka M, Kovács L. Nefrológia. Bratislava: Herba, 2004: 693–701.
5. Spustová V, Šašinka M. Renálna osteodystrofia. In Dzúrik R, Šašinka M, Kovács L. Nefrológia. Bratislava: Herba, 2004: 704–709.
6. Dzúrik R, Spustová V. Porucha rastu pri chronickej renálnej insuficiencii u detí a adolescentov. In Dzúrik R, Šašinka M, Kovács L. Nefrológia. Bratislava: Herba, 2004: 738–743.
7. Šašinka M, Buchanec J, Démant F. Endokrinná funkcia obličiek. In Šašinka M, a kol. Nefrológia detí a mladistvých. Martin: Osveta, 1985: 88–89.
8. Macho L, Langer P. Biosyntéza hormónov kôry nadobličiek. In Kréze A, Langer P, Klimeš I, Lichardus B. Praktická endokrinológia. Bratislava: SAV, 1993: 240–241.
Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorostČlánek vyšel v časopise
Česko-slovenská pediatrie
2008 Číslo 10
- Horní limit denní dávky vitaminu D: Jaké množství je ještě bezpečné?
- Syndrom Noonanové: etiologie, diagnostika a terapie
- Isoprinosin je bezpečný a účinný v léčbě pacientů s akutní respirační virovou infekcí
Nejčtenější v tomto čísle
- Henochova-Schönleinova purpura z pohľadu preventívneho podávania kortikoidov
- Hodnotenie klinických príznakov intrakraniálnej hypertenzie vo vzťahu k indikácii drenážneho výkonu u novorodencov a dojčiat s hydrocefalom
- Prader-Williho syndróm u novorodenca – dve kazuistiky
- Heterotopia žalúdočnej sliznice – literárny prehľad a naše skúsenosti