Vplyv pohybovej aktivity a morfologického typu nohy na výskyt plochej nohy

Overview

Východiská:

Štúdia je zameraná na problematiku vplyvu pohybovej aktivity a morfologického typu  nohy na výskyt plochej nohy. Venuje sa popisu tvarov nohy, vývoja nohy, ďalej samotnej plochej nohe, jej jednotlivým typom a etiológii.

Metódy:

Prieskum bol realizovaný na študentoch Katedry fyzioterapie Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove. Vyšetrených bolo 50 študentov. V prieskume bola hodnotená kvalita klenby nohy a zároveň analyzovaný vplyv vybraných faktorov na výskyt plochej nohy. Stupeň pohybovej aktivity bol hodnotený dotazníkom pohybovej aktivity IPAQ a morfologický typ nohy hodnotiacou škálou podľa Kučeru. Kvalitu klenby nohy sme diagnostikovali plantoskopom, s využitím vizuálnej škály podľa Kapandji. Korelácie medzi parametrami hodnotiacimi kvalitu klenby nohy a sledovanými faktormi boli analyzované Pearsonovým chí- kvadrátovým testom.

Výsledky:

Výsledky prieskumu poukazujú na prítomnosť vyššieho percenta plochej nohy u mužov. Najfrekventovanejším typom nohy bola egyptská noha. 70 % vzorky bolo zaradených do kategórie vysoký stupeň pohybovej aktivity. Korelačný vzťah sa medzi skúmanými parametrami nepotvrdil.

Záver:

Výsledky prieskumu  nepotvrdzujú vplyv pohybovej aktivity a morfologického typu nohy na výskyt plochej nohy.

Klúčové slová:

pohybová aktivita, plochá  noha, morfologický typ nohy

ÚVOD

Noha je jednou zo vstupných brán do pohybového systému. Význam a dôležitosť našich nôh si uvedomíme až v momente, keď nastanú ťažkosti a bolesti spojené s ich zapájaním v rámci chôdze, behu či iných činností. Až tretina dospelých udáva ťažkosti súvisiace s oblasťou nohy. Avšak vo väčšine prípadov sa rodíme s nohami bez ťažkostí a bolestí. Noha tvorí základ pre celé telo (27). Umožňuje nám kontakt tela s povrchom, môžeme hovoriť o uchopovaní terénu. Vzhľadom na to, že od plosky nohy očakávame najmä stabilitu a pevnosť pre stoj a lokomóciu, bola táto úchopová schopnosť potlačená a noha sa stala pomerne rigidným nosným orgánom (11).

Ideálny tvar nohy je podľa Dungla (5) ťažko definovateľný. Často ani nápadné deformity nespôsobujú svojim nositeľom po celý život obtiaže. Dungl (5) uvádza delenie podľa Frejka na nohu sedliacku, mestskú a šľachtickú. Tieto umelé rozdiely však s migráciou obyvateľsvta vymizli. V súčasnosti existuje spojitá rada individuálnych tvarov nohy, od gracilnej, drobnej nohy s vysokou klenbou, po masívne rozmernú nohu s oploštenou klenbou. Riegerová (22) popisuje, že dĺžka metatarzov spolu s dĺžkou článkov prstov podmieňuje rozdielne tvary nôh. Na základe vonkajšieho tvaru rozlišujeme nohu antickú, egyptskú a kvadratickú. Dungl (4) rozdeľuje každý typ podľa dĺžky článkov prstov a metatarzov. Riegerová (22) ďalej popisuje, že najbežnejším typom nohy je antická noha. Disponuje menšou dotykovou plochou. Dominujúci je tu druhý prst, alebo druhý a tretí prst súčasne. Egyptská noha je charakteristická optimálnym rozložením vertikálnej sily a vysokou dotykovou plochou. Zo športového hľadiska je pre optimálnu výkonnosť najvhodnejšia egyptská noha (17). Avšak, egyptská noha je viac náchylná k vývoju hallux valgus a hallux rigidus než ostatné typy.  Prsty tu majú šikmý tvar a dominuje palec. Podobne je pre športovú aktivitu vhodná noha antická, kde dominuje I. a II. prst, ostatné prsty majú tvar šikmo laterálne. Najhoršiu prognózu pre šport má noha široká - kvadratická, u ktorej sú všetky prsty v jednej rovine. To, podľa Riegerovej (22) spôsobuje mechanické preťaženie, ktoré je dané rovnomerným rozložením vertikálnej sily na všetky hlavičky metatarzov, noha následne vykazuje výraznú senzitívnu odpoveď.

V evolučnom ponímaní prekonala noha dlhý vývoj od živočíšnych predchodcov človeka, kedy slúžila ako nástroj k uchopovaniu, šplhaniu, držaniu, skákaniu až ku svojej dnešnej podobe (4). Vznik bipedálnej chôdze spôsobil zmeny v konštrukcii nohy, a tým aj v celom pohybovom systéme (23). Podľa Riegerovej (22) došlo v priebehu fylogenetického vývoja k zmene ľudskej nohy na nosnú štruktúru. Noha prešla regresiou voľných elementov a zväčšením stabilných oddielov. Vytvorenie pozdĺžnej a priečnej klenby nohy umožnilo pružnú lokomóciu a stlmenie otrasov vznikajúcich pri styku nohy s podložkou. Typickým znakom ľudskej nohy sa stala strata mobility palca na úkor dokonalého prenosu telesnej hmotnosti. Ako uvádza Toppischová (23), noha sa z guľovitej klenby prebudovala počas fylogenetického a ontogenetického vývoja na špirálovú klenbu. Päta sa otočila o 90°, pätová kosť zmohutnela a palec sa uložil dopredu. Výsledkom je dnešná noha, u ktorej päta stojí kolmo, klinovité kosti sú stabilne skrutkovito zaklinené v chodidle, rady priehlavkových kostí tvoria plochý „C“ oblúk.

Plochá noha (pes planus) je popisný termín, ktorý označuje výrazné zníženie, prípadne vymiznutie pozdĺžnej klenby nohy (1). Popisujeme detskú plochú nohu a získanú plochú nohu dospelých. Pod pojmom detská plochá noha (pes planovalgus) sa rozumie deformita nohy v rastúcom veku, kedy prichádza k splošteniu vnútornej pozdĺžnej klenby a päta stojí vo zvýšenom valgóznom postavení (2). Etiológia nie je známa.  Za jednu z príčin sa pokladá znížená pevnosť väzov  alebo kĺbneho púzdra, mechanické faktory súvisiace s obezitou alebo nosenie nevhodnej obuvi. Niektorí autori však  považujú flexibilnú detskú plochú nohu za dôsledok vzpriameného stoja a chôdze. Flexibilná plochá noha je asymptomatická. Klinické diagnostické kritéria, pre plochú nohu u detí, sú neprítomnosť mediálneho vyklenutia nohy vo veku 6 a viac rokov a valgozita päty o viac ako 20° (7). Získaná plochá noha dospelých je statická deformita, ktorá môže vznikať v každom veku po ukončení kostného rastu v dôsledku pôsobenia rôznych faktorov, najmä dlhodobého preťažovania. Taktiež určitá časť detských plochých nôh sa môže preniesť do dospelého veku. Plochá noha dospelých sa môže vyvíjať aj na nohe pôvodne fyziologickej. Táto deformita sa vyvíja ako dôsledok chronického nepomeru medzi veľkosťou záťaže a nosnosti nohy. Jej vznik však súvisí aj s anatomickým a funkčným zlyhávaním šľachy m. tibialis posterior, pričom dôležitú úlohu tu zohráva aj kalkaneonavikulárny väz. Vyskytuje sa pomerne často, postihuje najmä ženy vo veku od 40-60 rokov (5, 7, 25, 10).

Stupne plochej nohy (8, 22):

• 1. stupeň: tzv. unavená noha, ktorej tvar je zachovaný, prejavuje sa len pri záťaži v stoji a chôdzi, väzy sú pevné, ale funkcia fixujúcich kĺbov je oslabená, pri vyšetrení býva zistené valgózne postavenie päty.
• 2. stupeň: ochabnutá noha – prejavuje sa v záťaži aj pokoji, väzy sú voľné, oslabené svaly, prítomné sú opuchy  a únava; klenba je znížená pri zaťažení po odľahčení sa sama vracia do správneho postavenia.
• 3. stupeň: nožná klenba ostáva sploštená, je však voľná a dá sa pasívne sformovať do normálneho stavu.
• 4. stupeň: nazýva sa aj stuhnutá plochá noha, nedá sa pasívne sformovať do normálneho tvaru, je bolestivá, päta je valgózna, prednožie prechádza do pronácie s preťažením mediálneho lúča a rozširuje sa, palec je tlačený do valgózneho postavenia, prítomná elevácia okrajových metatarzov, ktorá vytvára plantárne otlaky, vyvíjajú sa kladivkovité prsty, nepružná chôdza vedie k bolestiam predkolení, kolien, bedrových kĺbov a driekového úseku chrbtice.

Podľa Riegerovej (22) k vzniku statického plochonožia vedie porušenie pomerov medzi veľkosťou záťaže a nosností nohy. Z kultúrnych adaptácií k tomu prispieva trvalá profesionálna záťaž, neprecvičovanie a nedostatočný oddych nôh. Larsen (16) popisuje, že jednu tretinu príčin tvoria genetické predpoklady a dve tretiny závisia na tom, ako s nohami my sami zaobchádzame. Väčšinou ide o nesprávne zaťažovanie a preťažovanie. Riegerová (22) ďalej uvádza, že morfologický typ nohy môžeme považovať za limitujúci faktor jej výkonnosti. Niektoré typy nôh sú náchylnejšie pre vývoj deformít nohy, a teda aj na zmenu kvality tvaru klenby. Z fylogenetického pohľadu je klenba nohy pomerne mladým, labilným a zraniteľným útvarom. Neadekvátna fyzická záťaž, rovnako však aj nedostatočná záťaž sú pre plosku nohy rizikovými.

Vzhľadom k týmto poznatkom sme realizovali prieskum kvality klenby nohy u študentov fyzioterapie, ktorých štúdium je spojené s vysokým stupňom pohybovej aktivity a výkon ich budúceho povolania zahŕňa vysoký stupeň statickej a dynamickej záťaže nohy. Rozhodli sme sa pre korelačnú analýzu vzájomného vzťahu medzi výskytom plochej nohy, morfologickým typom a pohybovou aktivitou.

CIEĽ PRIESKUMU

Cieľom bolo zhodnotiť kvalitu klenby nohy u študentov fyzioterapie a zároveň analyzovať vplyv vybraných faktorov na výskyt plochej nohy.

SÚBOR A METODIKA

Prieskum bol realizovaný na vzorke študentov Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove. Vzorka bola tvorená 50 študentmi, z toho išlo o 31 žien a 19 mužov. Priemerný vek študentov bol 21,4 roka (SD±2,92, min. 18, max. 31). Priemerná hodnota BMI u mužov bola 27,67 (SD±9,59, min. 16,8, max. 38,42) a u žien 20,26 (SD±3,63, min. 17,42, max. 36,73), čo zodpovedá kategórii obezita  prvého stupňa podľa kritérií WHO u mužov a normálnej hmotnosti u žien.

Výber študentov bol náhodný. Prieskum sa realizoval na pôde Katedry fyzioterapie Fakulty zdravotníckych odborov PU v Prešove. Sledované parametre boli zozbierané pomocou výskumného protokolu a medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity - IPAQ (International physical activity questionnaire). Využili sme jeho krátku formu, ktorá obsahuje 7 otázok týkajúcich sa vykonávania namáhavých, miernych fyzických aktivít, chôdze a sedenia za posledných 7 dní. Podľa protokolu boli výsledky dotazníkov zaradené do troch kategórií týždennej fyzickej aktivity - nízka, stredná a vysoká pohybová aktivita. Protokol bol anonymný a zameraný na údaje: vek, pohlavie a hodnotenie jednotlivých somatických parametrov. Somatometrickými meraniami sme hodnotili telesnú výšku a hmotnosť, na základe ktorých sme určili BMI. Morfologický typ nohy sme určovali hodnotiacou vizuálnou škálou podľa Kučeru (15).

Hodnotenie kvality klenby nohy bolo vykonávané diagnostickým prístrojom plantoskop. Vyšetrovaný sa celou plochou nohy postavil na zrkadlo, prostredníctvom ktorého sme sledovali tvar nožnej klenby. Na hodnotenie tvaru nožnej klenby sme použili vizuálnu škálu podľa Kapandji (22).

Vizuálna škála podľa Kapandji zahŕňa štyri stupne hodnotenia nohy: zdravá noha – klenba nohy zodpovedala kritériám pre zdravú nohu, 1. stupeň plochej nohy - mierne plochá noha, 2. stupeň plochej nohy - plochá noha s bolesťami, 3. stupeň plochej nohy – klenba chodidla bola výrazne znížená aj pri odľahčení.

Zo získaných údajov boli v rámci celého súboru vypočítané percentuálne zastúpenia zmien tvaru klenby nohy a ďalších somatometrických a sociodemografických údajov. Vybrané sledované parametre uvádzame ako aritmetické priemery a štandardné odchýlky. Korelácie medzi parametrami hodnotiacimi kvalitu klenby nohy a sledovanými faktormi boli analyzované Pearsonovým chí- kvadrátovým testom. Štatistická významnosť v chí-kvadrátovom teste p<0,05 bola pre všetky výpočty považovaná za signifikantnú s konfidenčným intervalom 95 %. Výpočet frekvenčných údajov a analýzy rozptylu sme vykonali pomocou štatistického softvéru STATGRAPICS Centurion XV. Opisná štatistika bola vypočítaná pomocou programu MS EXCEL XP a SPSS 15 for Windows.

VÝSLEDKY

V tabuľke 1 popisujeme percentuálne zastúpenia jednotlivých morfologických typov nohy. Najfrekventovanejším typom nohy vo vzorke mužov bol egyptský typ, ktorý sa vyskytoval u 57,9 % vyšetrených. Antická noha bola určená u 26,3 % vzorky a kvadratická len u 15,8 %. U žien dominovala egyptská noha, a to až u 64,5 %. Antická noha sa vyskytovala u 32,2 % vzorky a kvadratická len u 3,2 %. Celkovo vo vzorke bola najfrekventovanejšia egyptská noha, prítomná u 62,0 % vzorky, antická u 30 % a kvadratická len  8 % vzorky.

Tabuľka 2 popisuje pohybovú aktivitu podľa dotazníka IPAQ. Nízka pohybová aktivita bola prítomná u 5,2 % mužov, stredná u 10,5 % a vysoká až u 84,2 %. Vzorka žien vykazovala oproti mužom nízku pohybovú aktivitu v 16,1 %, strednú v 22,6 % a vysokú v 61,3 %. Celkovo boli vo vzorke zistené hodnoty vysokej pohybovej aktivity, a to v 70 %. Strednú a nízku aktivitu sme zhodnotili len u 18 % a 12 % celej vzorky.

V tabuľke 3 je prezentovaná kvalita klenby nohy a percentuálny výskyt plochej nohy, zdravej nohy a vysokej nohy u mužov a žien, hodnotených metódou podľa Kapandji. Zo vzorky 19 mužov sa u 11 (57,9 % vzorky) vyskytovala plochá noha vpravo a u 7 (36,8 % vzorky) vyskytovala plochá noha vľavo. I. stupeň plochej nohy sa vyskytoval u 9 (47,4 %) vpravo a u 7 (36,8 %) vľavo. Druhý stupeň plochej nohy sa vyskytoval len u 2 vpravo (10,5 % vzorky mužov). Vľavo sa u mužov druhý stupeň plochej nohy nevyskytoval. Tretí stupeň plochej nohy vo vzorke mužov nebol zistený na pravej ani ľavej nohe. Vo vzorke 31 žien, bola celkovo plochá noha prítomná v 6 prípadoch vpravo (19,3 %) a v 9 prípadoch vľavo (29,0 %). Prvý stupeň plochej nohy sa vyskytoval u 5 žien vpravo (16,1 %) a u 8 žien vľavo (25,8 %). Druhý stupeň plochej nohy bol zistený u 1 ženy vpravo (3,2 %), pričom vľavo sa nevyskytoval. Tretí stupeň plochej nohy bol zistený u 1 ženy vľavo, avšak vpravo sa nevyskytoval.

Tabuľka 4 prezentuje zhodnotenie korelačného vzťahu priemerných hodnôt výskytu plochej nohy, morfologického typu nohy a pohybovej aktivity hodnotené Pearsonovou koreláciou. Je zrejmé, že štatisticky významný korelačný vzťah sa medzi sledovanými parametrami nepotvrdil.

DISKUSIA

Údaje o pohybovej aktivite vzorky, vyplývajúce z vyhodnotenia dotazníka IPAQ, poukazujú na vysokú pohybovú aktivitu prítomnú u mužov až v 84,2 %. Vzorka žien vykazovala oproti mužom  vysokú pohybovú aktivitu v 61,3 %. Celkovo boli vo vzorke zistené hodnoty vysokej pohybovej aktivity, a to v 70 %. Strednú a nízku aktivitu sme zhodnotili len u 18 % a 12 % celej vzorky. Výsledky celorepublikového zberu dát o pohybovej aktivite dospelej populácie v rámci regiónov Českej republiky, a to prostredníctvom dotazníka IPAQ z rokov 2005-2009, poukazujú na to, že muži realizujú signifikantne viac intenzívnu pohybovú aktivitu ako ženy, pričom ženy realizujú vo väčšej miere stredne intenzívnu pohybovú aktivitu (19). Zhao (26) vo svojom výskume porovnával pohybovú aktivitu študentov z Olomouca a Pekingu. Porovnávanie bolo realizované na základe údajov získaných z dotazníka IPAQ. Zistil, že väčšina, čiže 66,8 % olomouckých študentov, vykazuje vysokú pohybov aktivitu, zatiaľ čo u študentov z Pekingu prevažuje stredná pohybová aktivita, a to u 52,5 % celkovej vzorky.

Ako najfrekventovanejšiu sme vo vzorke vyhodnotili egyptskú nohu, prítomnú u 62,0 %, antickú  u 30 % a kvadratickú len u 8 %. Riegerová (21) vo svojom výskume na vzorke 106 chlapcov a 162 dievčat vo veku 12-18 rokov, zistila že najvyššiu frekvenciu výskytu mala egyptská noha u 71,69 % chlapcov a 70,99 % dievčat. Antická a kvadratická noha mali frekvenciu výskytu nižšiu, len 28,3 % a 2,83 %. Přídalová (20) monitorovala výskyt morfologických typov nohy u rôznych skupín populácie a športovcov. Zistila prítomnosť normálneho alebo vyššieho podielu egyptskej nohy, prevalencia kvadratickej nohy nebola zjavná.

V prieskume sme diagnostikovali plochú nohu u 17 probandov vpravo (34 %) a 16 probandov vľavo (32 %). Podobnú štúdiu realizovala Tejashree (24) na vzorke 80 študentov fyzioterapie v Indii, vekového rozpätia 18-25 rokov. Zistila obojstranný výskyt plochej nohy u 11,25 % študentov. Cetin (3) v obdobnej štúdii realizovanej na 622 deťoch vo veku 6-13 rokov v Anatólii uvádza, že výskyt plochej nohy u dievčat bol 35,5 %, u chlapcov 28,5 %. Hreško (9) vo svojom prieskume, realizovanom na vzorke 100 športovcov vekového rozpätia 18-28 rokov, zisťoval prítomnosť plochej nohy hodnotením plantogramu metódou Striter-Godunov. V 37 % šlo o I. stupeň plochosti nohy, v 12 % o II. stupeň a v 7 % o III. stupeň. Na vzorke 57 študentiek Pedagogickej fakulty UK realizovala prieskum Fuchsová (6). Plantogramy vyhodnocovala podľa metódy Chipaux-Šmířák. Prvý stupeň plochej nohy bol prítomný vpravo u 3,51 % , vľavo u 7,02 %. Druhý stupeň sa vpravo vyskytoval  v 1,75 % a vľavo v 3,51 %. Tretí stupeň nohy sa u študentiek nevyskytoval. 

Na základe korelačnej analýzy vplyvu morfologického typu nohy a pohybovej aktivity na výskyt plochej nohy sme dospeli k záveru, že štatisticky významný vzťah medzi týmito parametrami neexistuje. S publikáciami venujúcimi sa podobnej korelácii sme sa však nestretli. Krauss a spol. (13, 14) determinovali vzťah medzi konkrétnym typom nohy vo vzťahu k pohlaviu. Kučera (15) udáva, že morfologický typ nohy môže byť faktorom obmedzujúcim výkonnosť nohy a tiež poukazuje na fakt, že u egyptskej nohy je výskyt deformít štatisticky vyšší. Mickle a spol. (18) v štúdii zameranej na vzťah medzi fyzickou aktivitou a tlakom na plosku nohy, realizovanej na vzorke 96 detí predškolského veku v Austrálii, zistili, že tlak vyvíjaný na plosku nohy pozitívne koreluje s fyzickou aktivitou u chlapcov. Kovař (12) hovorí, že na klenbu nohy okrem pohybovej aktivity vplýva ešte aj množstvo ďalších faktorov, napríklad typ a kvalita obuvi, taktiež aj správnosť vybranej pohybovej aktivity a dávkovanie pohybových aktivít.

ZÁVER

Pozitívny vplyv pohybovej aktivity a morfologického typu nohy na výskyt plochej nohy náš prieskum nepotvrdil. Najfrekventovanejším morfologickým typom nohy v našej vzorke bol egyptský typ, čo je podľa Riegerovej (22) najvhodnejší typ nohy pre vykonávanie športovej aktivity. Vzhľadom k týmto poznatkom sú negatívne výsledky korelácie opodstatnené. Riegerová (22) ďalej uvádza, že neadekvátna fyzická a profesionálna záťaž  môžu byť predpokladom pre vznik plochej nohy. Prieskumná vzorka vykazovala vysoký stupeň pohybovej aktivity, avšak korelácia medzi týmito parametrami bola negatívna.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Katarína Urbanová

Katedra fyzioterapieFakulta zdravotníckych odborov

Prešovská univerzita v Prešove

Partizánska 1

080 01  Prešov

Slovenská republika

e-mail: katarina.urbanova@unipo.sk