Využitie peritoneálneho štepu ako cievnej náhrady v experimente

Overview

Úvod:
Parietálne peritoneum sa zdá byť vhodným materiálom pre rekonštrukciu cievneho systému.

Cieľ:
Zhodnotiť a porovnať trombogenicitu a schopnosť endotelizácie mezotelovej a submezotelovej strany parietálneho peritonea vo venóznom systéme u psa.

Materiál a metodika:
Experimentálne zvieratá: canis familiaris (n = 13), kríženci oboch pohlaví, vek 1 až 2 roky, hmotnosť 15–25kg, podstúpili autológnu transplantáciu peritoneálnych štepov mezotelovou stranou do lumenu -⁠ skupina M (n = 5) a submezotelovou stranou do lumenu –⁠ skupina S (n = 5). V kontrolnej skupine K (n = 3) bola použitá ako štep časť venóznej steny, ktorá bola našitá na svoje pôvodné miesto. Bioptické vzorky odobrané 10., 20., 30. a 40. pooperačný deň (POD) boli ofarbené farbením na HE, NADPH-d a imunohistochemicky na intermediálne vimentínové filamenta. Miera endotelizácie peritoneálneho štepu bola zmeraná morfometrickým meraním a trombogenicita bola hodnotená peroperačne.

Výsledky:
Ani v jednej experimentálnej skupine nebola peroperačne zistená prítomnosť trombov. V prvej experimentálnej (skupine M) bola 10. POD zaznamemaná začínajúca endotelizácia peritoneálneho štepu v rozsahu 20 %. Kompletnú endotelizáciu sme v tejto skupine zaznamenali 30. POD. V druhej experimentálnej (skupine S) bola zistená 10. POD endotelizácia štepu v rozsahu 10 %. Kompletná endotelizácia bola zaznamenaná 40. POD. V tretej experimentálnej skupine K, neboli pozorované zmeny endotelu v priebehu experimentu.

Záver:
Obe strany peritonea nejavia známky trombogenicity a majú schopnosť endotelizovať.

Kľúčové slová:
peritoneum –⁠ endotelizácia –⁠ mezotel –⁠ rekonštrukcia