Dotazník TSI – Teacher Stress Inventory: validácia slovenskej verzie

Úvod:

Učiteľské povolanie je považované za pomáhajúcu profesiu. Podľa viacerých literárnych zdrojov je táto profesia vnímaná ako veľmi stresujúca, so zvyšujúcimi sa nárokmi na osobnostné a profesijné predpoklady a špecifické zdroje stresu učiteľa sú považované za celosvetový fenomén.

Cieľ práce:

Cieľom práce bolo preložiť a validovať dotazník TSI – Teacher Stress Inventory (Inventár pracovnej záťaže učiteľa) v slovenskom jazyku ako možný výskumný a hodnotiaci nástroj na určenie úrovne subjektívnej odozvy na psychickú záťaž.

Metodika:

Originálna verzia anglického dotazníka TSI bola preložená do slovenského jazyka. Zber dát pre validáciu dotazníka bol realizovaný v júni 2017 pred koncom školského roka na vybraných základných a vysokých školách. Učitelia vyplnili dotazník prvýkrát (test) pri osobnej návšteve školy výskumníkom. Po 14 dňoch pri opakovanej návšteve školy vyplnili druhý dotazník (retest). Analýza vnútornej konzistencie bola vykonaná pomocou Cronbachovej alfy. Na zhodnotenie reliability dotazníka bola použitá metóda test-retest a výpočet Pearsonovho koeficientu. Výsledky boli spracované pomocou štatistického programu SPSS 24. Za štatisticky významné boli považované hodnoty p < 0,05.

Výsledky:

Dotazník pozostáva zo 49 otázok zadelených do 10 domén. Pre validáciu slovenskej verzie dotazníka boli použité dotazníky vyplnené spolu 20 učiteľmi. Hodnota Cronbachovej alfy nad 0,7 je považovaná za prijateľnú. Cronbachova alfa bola s výnimkou domény 7 (0,631) viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahla hodnotu 0,959. Uvedené poukazuje na vysokú vnútornú konzistenciu dotazníka. Hodnota Pearsonovho koeficientu nad 0,5 je považovaná za vysokú. Pearsonov koeficient bol vo všetkých prípadoch viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahol hodnotu 0,992, pričom všetky hodnoty p < 0,001.

Záver:

Dotazník TSI môže slúžiť ako vhodný nástroj na hodnotenie subjektívnej odozvy na psychickú záťaž učiteľov. Poskytuje informácie o špecifických zdrojoch záťaže učiteľa a prejavoch stresu. Identifikácia konkrétnych stresorov v práci učiteľa pomáha lepšej orientácii v prevencii psychickej pracovnej záťaže na individuálnej a organizačnej úrovni.

Klúčové slova:

dotazník TSI Teacher stress inventory – validácia – učitelia – psychická pracovná záťaž – odvetvie školstvo

ÚVOD

Psychická pracovná záťaž a jej prevencia je v súčasnosti jeden z kľúčových problémov v oblasti verejného zdravotníctva a ochrany zdravia pri práci. Z európskych prieskumov vyplýva, že približne 30 až 50 % zamestnancov pociťuje na pracovisku stres a považujú ho za bežný [1]. V súčasnosti je trend zvyšovania osobnostných a profesijných nárokov na výkon práce, s tým súvisí aj nárast počtu zamestnancov s nadmernou psychickou záťažou [2]. Skríning psychickej pracovnej záťaže, riadenie rizika a návrh preventívnych opatrení sú kľúčové v prevencii neprimeranej záťaže.

Učiteľské povolanie je považované za pomáhajúcu profesiu so zvyšujúcimi sa nárokmi na osobnostné a profesijné predpoklady [3]. Podľa viacerých literárnych zdrojov sú pomáhajúce profesie vnímané ako veľmi stresujúce a špecifické zdroje stresu učiteľa sú považované za celosvetový fenomén [3, 4, 5, 6, 7]. Profesionálny stres v práci učiteľa je spojený so zvyšovaním incidencie zdravotných problémov vo vzťahu k práci, je považovaný za hlavný faktor v rozvoji syndrómu vyhorenia (burnout syndróm) [8, 9, 10].

Monitorovanie učiteľského stresu prostredníctvom validovaného nástroja môže byť veľmi užitočné pre riadenie rizík v rámci ochrany zdravia pri práci. Pre potreby lepšieho skríningu a prevencie učiteľského stresu a burnout syndrómu bol preto v roku 1984 skonštruovaný dotazník TSI – Teacher Stress Inventory (Inventár pracovnej záťaže učiteľa). Autorom dotazníka je Michael Fimian (USA). Tento špecifický dotazník bol validovaný [11], preložený do viacerých jazykov a bol následne použitý v rôznych štátoch [12, 13, 14]. Cieľom práce bolo preložiť a validovať slovenskú verziu dotazníka TSI ako výskumného a hodnotiaceho nástroja na určenie úrovne subjektívnej odozvy na psychickú pracovnú záťaž.

SÚBOR A METODIKA

Originálny dotazník je v anglickom jazyku. V roku 2017 sme požiadali autora o súhlas s prekladom do slovenského jazyka v súlade so štandardnými metódami [15]. Dotazník preložili do slovenčiny dvaja bilingválni výskumníci. Z týchto dvoch prekladov sme vybrali verziu, ktorá predstavovala najvhodnejší ekvivalent anglického originálu. Následne bol urobený spätný preklad do angličtiny. Spätná verzia prekladu v angličtine bola porovnaná s originálnou verziou, boli upravené drobné jazykové odlišnosti. Preložené verzie v slovenčine a angličtine boli odoslané na overenie autorovi. Po odsúhlasení spätného prekladu autorom sme dotazník predložili piatim učiteľom na overenie jeho zrozumiteľnosti. Cieľom bolo odstrániť prípadné nezrozumiteľnosti tak, aby bol dotazník ľahko čitateľný.

Ďalším krokom bola vlastná validácia slovenskej verzie dotazníka. Zber dát bol realizovaný riešiteľom v júni 2017 (pred koncom školského roka) na vybraných základných a vysokých školách. Učitelia dostali v obálke dva dotazníky. Jeden dotazník vyplnili ihneď (test) pri osobnej návšteve školy výskumníkom. Po 14 dňoch pri opakovanej návšteve školy vyplnili a odovzdali druhý dotazník (retest). Dotazník bol anonymný a participujúci respondenti boli pri prvej návšteve informovaní o zámere a cieľoch štúdie. Učitelia odpovedali v rámci dotazníkového šetrenia aj na demografické otázky (pohlavie, vek, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, dĺžka odbornej praxe). Do výskumu bolo zapojených spolu 25 učiteľov základných a vysokých škôl. Vrátených a úplne vyplnených bolo 20 dotazníkov.

Na zistenie vnútornej konzistencie dotazníka sme použili Cronbachov alfa koeficient. Hodnoty v intervale 0,7 a viac poukazujú na prijateľnú vnú­tornú konzistenciu. Na analýzu spoľahlivosti (reliability) sme využili metódu test-retest, pričom hodnota Pearsonovho koeficientu nad 0,5 je považovaná za vysokú. Ďalej sme vypočítali Pearsonov korelačný koeficient na posúdenie interkorelácie škál jednotlivých domén. Štatistické spracovanie výsledkov bolo vykonané v programe SPSS 24. Za štatisticky signifikantné sme považovali hodnoty p < 0,05.

VÝSLEDKY

Vlastný dotazník TSI pozostáva zo 49 otázok. Učitelia si vyberajú z jednu z piatich možností podľa toho, do akej miery súhlasia s daným výrokom (1 – nikdy, 2 – zriedka, 3 – niekedy, 4 – skoro stále, 5 – stále). Výroky sú rozdelené do dvoch okruhov: zdroje stresu (1. až 5. doména, spolu 29 otázok) a manifestácie stresu (6. až 10. doména, spolu 20 otázok):

1. Časový manažment (8 otázok) – organizácia práce z časového hľadiska, dostatok času na zladenie práce a súkromia, pocity nervozity pri mrhaní časom.
2. Pracovné stresory (6 otázok) – málo času na prípravu vyučovania, veľkosť triedy, zodpovednosť, vysoká administratívna záťaž.
3. Profesionálna úzkosť (5 otázok) – absencia kariérneho rastu, chýbajúce uznanie a spravodlivé ohodnotenie, neadekvátny plat.
4. Disciplína a motivácia (6 otázok) – problémy s autoritou vo vlastnej triede, problémy so správaním žiakov, slabá motivácia žiakov.
5. Profesionálne nasadenie (4 otázky) – nedostatočná kontrola nad triednymi záležitosťami, nedostatočná emočná a intelektuálna stimulácia, chýbajúce možnosti na odborný rast.
6. Emocionálne prejavy (5 otázok) – pocity neistoty, hnevu, zraniteľnosti, depresie.
7. Prejavy únavy (5 otázok) – pocity nedostatku spánku, únavy, odkladanie povinností, fyzické vyčerpanie, telesná slabosť.
8. Srdcovocievne prejavy (3 otázky) – pocity zvýšeného krvného tlaku, plytkého dýchania alebo búšenia srdca.
9. Zažívacie prejavy (3 otázky) – pretrvávajúce bolesti žalúdka, pocit pálenia záhy, kŕče v oblasti žalúdka.
10. Prejavy správania (4 otázky) – užívanie liekov bez predpisu, vybavovanie si práceneschopnosti u lekára, užívanie alkoholu alebo liekov na predpis.

Test-retest sme vyhodnotili zo súboru 20 učiteľov. Súbor pozostával zo 17 žien a 3 mužov s priemerným vekom 40,9 ± 13,9 rokov (medián 39 rokov, 22–62 rokov). Všetci respondenti mali vysokoškolské vzdelanie a priemerný počet rokov pedagogickej praxe bol 15,0 ± 13,5 rokov (medián 11 rokov, 1 až 42 rokov).

Vnútornú konzistenciu výskumného nástroja sme vyhodnotili pomocou Cronbachovej alfy. Cronbachova alfa bola s výnimkou domény 7 (0,631) viac ako 0,7, pre celkové skóre dosiahla hodnotu 0,959, čo znamená, že dotazník má dobrú vnútornú konzistenciu. Priemerné hodnoty skóre v jednotlivých doménach a hodnoty Cronbachovej alfy sú uvedené v tabuľke 1.

Pred overením konštrukčnej validity dotazníka sme vykonali overenie normality dát prostredníctvom Kolmorgovov-Smirnovovho testu, pri ktorom bolo potvrdené normálne rozloženie dát. Na vlastné overenie konštrukčnej validity dotazníka sme použili metódu test-retest (opakovaný test bol vypĺňaný s odstupom 14 dní od prvého testu) s určením korelačného Pearsonovho koeficientu, ktorý bol vypočítaný samostatne pre každú doménu a za všetky otázky spolu. Preukázaná bola vysoká miera zhody medzi hodnotami vo všetkých doménach. Pearsonov koeficient bol pre každú doménu viac ako 0,7 (tab. 2). Výsledky Pearsonovho koeficientu nad 0,5 pre každú doménu aj celkové skóre poukázali na vysokú spoľahlivosť dotazníka v slovenskom jazyku.

Medzi jednotlivými doménami dotazníka TSI sa prejavili silné pozitívne štatistické korelácie (tab. 3). Najvyššie korelácie boli zistené v doménach pracovné stresory a časový manažment (r = 0,730), pracovné stresory a profesionálna úz-kosť (r = 0,732), srdcovocievne prejavy a prejavy únavy (r = 0,713). Spolu viac ako 84 % možných interkorelácií prekročilo úroveň 0,4 a cca 62 % úroveň 0,5.

DISKUSIA

Hodnotenie psychofyziologickej odozvy na stres a možnosti jeho prevencie sú v súčasnosti veľkou výzvou v oblasti ochrany zdravia pri práci [16]. V profesii učiteľa sú stresory súvisiace s prácou považované za veľmi špecifické [3]. Učiteľský stres nevzniká len následkom individuálnych a medziľudských problémov, ale vyplýva tiež z nedostatkov v riadení a štruktúre školských inštitúcií.

Nadmernú psychickú záťaž učiteľov a aktuálnosť tejto problematiky potvrdzujú rôzne literárne údaje [17]. V rámci organizácie ETUCE (European Trade Union Committee for Education – Európsky odborársky výbor pre vzdelávanie), sa vykonáva pravidelný prieskum v Európskej únii, ktorého cieľom je aj identifikácia stresorov v práci učiteľa. Za obdobie rokov 2008–2011 sa do výskumu zapojilo 499 škôl a 5.461 učiteľov z európskych štátov. Išlo o dotazníkovú online formu (COPSOQ – Kopengaenov psychologický dotazník), učitelia odpovedali na otázky z rôznych kategórií (emocionálna záťaž, rola učiteľa, spätná väzba, kvalita vedenia a pod.). Výsledky sa v jednotlivých štátoch významne odlišovali, napr. učitelia z Dánska a Španielska uviedli nízku emocionálnu záťaž (emotional demands) v práci. Naopak – učitelia z Estónska a Litvy uviedli vysokú emocionálnu záťaž, ktorá je súčasťou ich pracovných činností. Z výsledkov tiež vyplýva, že napr. rolu učiteľa a jej dôležitosť (clarity of their role) najlepšie vnímali učitelia z Bulharska a najmenej učitelia z Belgicka, Holandska alebo z Veľkej Británie.

Na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže sa používajú viaceré metodiky. Súčasťou zaužívaných štandardizovaných metód sú výskumné nástroje, ktoré sú všeobecne využiteľné pre všetky profesie. Na vyhľadávanie konkrétnych problémov u učiteľov ide však o metódy, ktoré nepokrývajú všetky aspekty pracovnej záťaže učiteľa. Medzi najznámejšie všeobecné nástroje patrí štandardná metóda pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska senzorickej a mentálnej psychickej záťaže [18, 19]. Súčasťou súboru metód je hodnotenie mentálnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok, hodnotenie podľa Meistera a posúdenie senzorickej záťaže. Tento manuál metodík je súčasťou platnej legislatívy na Slovensku [20]. Viacerí autori vo svojich prácach využili iné metódy, napr. dotazník Maslachovej inventár vyhorenia [21] so zameraním na prevenciu burnout syndrómu. Vo viacerých prácach bol tiež použitý dotazník Percipovaného stresu (PSS) [12, 22], Meisterov dotazník [23, 24] a iné. Dotazník TSI bol preložený, validovaný a využitý ako hodnotiaci nástroj vo viacerých štátoch sveta. Kourmousi et al. validovali dotazník a hodnotili psychickú záťaž zo vzorky 3447 gréckych učiteľov [12]. Hanif et al. v roku 2003 preložili a validovali dotazník na vzorke 120 pakistanských učiteľov [13]. Autori vo všetkých prípadoch potvrdili spoľahlivosť výskumného nástroja a využiteľnosť tohto hodnotiaceho nástroja v praxi.

Na základe štúdia dostupnej literatúry sme vyhodnotili dotazník TSI ako vhodný nástroj pre subjektívne hodnotenie stresu v odvetví školstva pre podmienky Slovenska, keďže pokrýva viaceré charakteristiky a problémy v práci učiteľa. Naše výsledky, podobne ako uvádzané práce zahraničných autorov, potvrdili spoľahlivosť a vnútornú konzistenciu slovenskej verzie dotazníka TSI (viď Inventár s. 22–24). Výsledkom je špecifický štandardizovaný výskumný nástroj.

Zvýšená psychická záťaž súvisiaca s pracovným prostredím môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne psychické dopady (burnout syndróm) a sociál­ne vplyvy (práceneschopnosť), podieľa sa na vzniku chronických ochorení a negatívne ovplyvňuje kvalitu života zamestnanca [25, 26]. V súčasnosti sa kladie na pracoviskách dôraz najmä na fyzickú bezpečnosť a psychická pracovná záťaž je na okraji záujmu zamestnávateľov [27]. Pedagogickí zamestnanci majú vo svojej práci vysokú zodpovednosť, zvýšené nároky na učiteľa potvrdzuje aj aktuálne dianie napr. na školách v Spojených štátoch amerických (USA). Podľa dostupných údajov zo CDC (Centers for Disease Control and Prevention), sú násilie a streľba na školách významný verejnozdravotný problém [28]. Každý rok zomrie v USA v dôsledku týchto útokov mnoho detí a adolescentov. Učiteľ v takomto školskom prostredí musí disponovať určitým stupňom reziliencie a psychosociálnej odolnosti. Súvisí to najmä s možným výskytom ohrozenia života. Kolektív autorov zo Strednej Ameriky uvádza, že učitelia, ktorí prežili násilie na školách alebo prekonali posttraumatickú stresovú poruchu, sú náchylnejší na vznik syndrómu vyhorenia [29].

Aktuálnosť problematiky potvrdzuje aj snaha európskych pracovných skupín o harmonizáciu hodnotenia a prevencie stresu a psychosociálnych rizík na pracovisku [1, 2]. Neodmysliteľnou súčasťou prevencie dopadov nadmernej psychickej záťaže je hodnotenie rizík a následný návrh preventívnych opatrení. V rámci skríningu pracovnej psychickej záťaže učiteľov plánujeme preto rozšíriť súbor respondentov a overiť vhodnosť skríningového využitia tohto výskumného nástroja (dotazník TSI) na väčšej vzorke. Ďalším cieľom je doplniť hodnotenie subjektívnej odozvy meranej dotazníkom o objektivizáciu psychickej záťaže, napr. analýzou salivárneho kortizolu. Táto neinvazívna vyšetrovacia metóda sa ukazuje ako možný spôsob objektivizácie psychickej záťaže, v posledných rokoch bolo uverejnených už niekoľko prác o využití stanovenia salivárneho kortizolu pri posudzovaní psychickej záťaže [23, 24].

ZÁVER

Dotazník TSI môže byť vhodný nástroj na hodnotenie subjektívnej odozvy na psychickú záťaž učiteľov. Poskytuje informácie o špecifických zdrojoch záťaže učiteľa, zohľadňuje rôzne charakteristiky ako sebaúčinnosť (self efficacy), manažment v triede (classroom management practices), pozitívnu afektivitu (positive affectivity) a ďalšie [12]. Identifikácia konkrétnych stresorov v práci učiteľa pomáha orientovať sa v prevencii psychickej pracovnej záťaže. Výsledkom môže byť konkrétny návrh preventívnych opatrení na individuálnej a organizačnej úrovni.

Do redakce došlo dne 27. 3. 2018.

Do tisku přijato dne 6.4. 2018.

Adresa pro korespondenci:

Mgr. Róbert Čecho

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Univerzita Komenského Bratislava

Malá Hora 11149/4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: uvzd@jfmed.uniba.sk