Diabetes mellitus a profesie – retrospektívna štúdia výskytu choroby, hodnoty BMI, glykémie a celkového cholesterolu v sére u vybraných skupín rizikových pracovníkov

Overview

Do štúdie boli zahrnuté dve skupiny pacientov. Do A skupiny patrilo 69 adolescentov a mladších dospelých s diabetes mellitus 1. typu s potrebou liečby v intenzifikovanom režime. Ich vzdelanosť a pracovné uplatnenie boli štandardné až nadštandardné. Nezamestnanosť u tejto skupiny bola len 2,07 %, čo je pod priemerom analogickej populácie v produktívnom veku. V 3 prípadoch boli odhalené závažnejšie rizikové faktory práce a bola potreba individuálneho prístupu pri ich riešení.

V B skupine bolo 800 rizikových pracovníkov v 200-členných podsúboroch (I. chemici, II. baníci, III. hutníci a IV. piliari). Výskyt diabetes mellitus (DM 2. typu) bol u podsúboru 200 baníkov v priemernom veku 61,41 ± 12,7 rokov (x– ± SD) 21,5%. V troch ostatných vekovo mladších súboroch chemikov, hutníkov a piliarov s priemernym vekom od 48 do 52 rokov bol výskyt DM v 9–12 %. Najnižší výskyt DM2 bol u piliarov. Boli potvrdené veľmi výrazné rozdiely vo výskyte DM2 vo vzťahu ku veku v podskupinách do 55 a nad 55 rokov (nárast DM 3–6-násobne vekom stúpol), s výnimkou skupiny piliarov. Vo všetkých skupinách rizikových prác boli podskupiny s DM2 vekovo staršie. Priemerné hodnoty BMI potvrdili vo všetkých skupinách rizikových pracovníkov nadváhu, avšak u diabetikov boli hodnoty BMI ešte vyššie. V skupinách hutníkov a baníkov priemerný BMI svedčil až pre obezitu. U sledovaných skupín, najviac u hutníkov s DM (na vrub kategórie nad 55-ročných hutníkov), boli všeobecne zaznamenané vyššie hladiny celkového cholesterolu v sére.

Popri známych faktoroch uplatňujúcich sa pri vzniku DM autori upozornili na priaznivý účinok fyzickej práce. Naopak, negatívne sa mohla uplatniť redukcia fyzickej námahy v práci pri strate zamestnania v rezortoch baníctva a hutníctva. Pri prevencii vzniku DM, prevencii obezity, by sa mala cielenejšie uplatňovať zdravotná výchova usmerňujúca mimopracovne fyzickú výkonnosť s úpravou stravovacieho návyku vo vzťahu ku pracovnému preradeniu, a to aj pri strate zamestnania, či po prechode do invalidity. Práca je upozornením na možný sprievodný vplyv komplexu pozitívnych aj negatívnych faktorov práce pri provokácii DM. V neposlednej miere mohli v niektorých prípadoch – hlavne u baníkov – pri manifestácii DM zohrať úlohu zložky profesionálne podmieneného stresu. V budúcnosti by bolo užitočné realizovať v tejto oblasti ďalšie prospektívne štúdie u vybraných súborov.

Kľúčové slová:
pracovné uplatnenie pri DM1, ,,čisté“ expozície (chemici, baníci, hutníci, piliari), súbor 800 dlhoročných rizikových pracovníkov, výskyt DM2, vekový faktor