COVID-19, diabetes mellitus a komorbidity: pohľad kardiológa
Authors:
Andrej Dukát 1; Juraj Payer 1; Fedor Šimko 2
Authors‘ workplace:
V. interná klinika LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava
1; Ústav patologickej fyziológie LF UK, Bratislava
2
Published in:
Forum Diab 2022; 11(1): 7-9
Category:
Overview
Prebiehajúca pandémia novým koronavírusom zasiahla takmer 200 krajín po celom svete. Väčšina dostupných štúdií preukázala, že diabetes mellitus je jednou z najzávažnejších komorbidít pri infekcii COVID-19 (COronaVIrus Disease 2019). Je spojená so závažnejším priebehom ochorenia, akútnym respiračným distres syndrómom a významne vyššou mortalitou v tejto skupine pacientov. V súčasnosti sme preto postavení pred nové úlohy, ktoré súvisia so zmenenou zdravotnou situáciou.
Klíčová slova:
diabetes mellitus – kardiovaskulárne ochorenia – COVID-19
Epidemiologické údaje
Naše vedomosti o tejto novej infekcii každodenne narastajú, ale napriek tomu sa vo svojich výsledkoch líšia, čo závisí od sledovaných populácií vo svete (často aj v závislosti na jednotlivých nemocničných pracoviskách). Tri posledné metaanalýzy včas zhodne poukázali, že najčastejšie komorbidity pri infekcii COVID-19 (COronaVIrus Disease 2019) sú diabetes a hypertenzia, nasledované kardiovaskulárnymi ochoreniami (KVO), a potom respiračnými chorobami [1–3]. Prvá uvedená metaanalýza obsahuje 8 štúdií s 46 248 pacientami s infekciou, v ktorých bola prevalencia diabetes mellitus (DM) 8 ± 6 % (95% CI 6–11 %). Druhá metaanalýza obsahuje 10 štúdií s 76 993 pacientami, v ktorej bola prevalencia DM 7,87 % (95% CI 6,57–9,29 %). Tretia metaanalýza z Číny, ktorá obsahuje 6 štúdií s 1 527 pacientami, sledovala vplyv metabolických KVO na uvedenú infekciu. Jednotlivé proporcie u pacientov s COVID-19 boli hypertenzia 17,1 %, KVO a cerebro-vaskulárne ochorenia 16,4 % a DM 9,7 %. Hospitalizácie závažných priebehov u pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) boli s uvedenými tromi kategóriami dvojnásobné, trojnásobné a dvojnásobné v porovnaní s potrebou hospitalizácie mimo JIS.
Ešte vyššiu prevalenciu DM u pacientov udávali sledovania priamo vo Wu-chane (v centre infekcie). Celá polovica zo 191 pacientov s infekciou mala pridružené komorbidity. Hypertenziu malo 30 % pacientov, DM 19 % pacientov a koronárnu chorobu srdca 8 % pacientov [4]. Z inej postihnutej oblasti Číny zo 135 hospitalizovaných pacientov s infekciou malo 31,9 % niektoré zo základných ochorení: hypertenziu 9,6 %, DM 8,9 %, KVO 5,2 % a malignitu 3,0 % [5]. Pri analýze údajov u 1 590 pacientov hospitalizovaných pre toto ochorenie v Číne za obdobie jedného mesiaca bola najčastejšou komorbiditou hypertenzia v 16,9 % a DM v 8,2 %. Pritom mortalitné riziko DM predstavovalo pomer rizík – HR 1,59 (95% CI 1,03–2,45) [6]. Z tohto dôvodu sa ďalšie sledovania zamerali na prognostický význam uvedených komorbidít, zvlášť s ohľadom na prítomnosť DM [7].
Najviac dostupných údajov v literatúre máme z regiónov v Číne. Pri porovnaní 32 pacientov (z 52 hospitalizovaných), ktorí zomreli z s infekciou COVID-19 na JIS, boli najčastejšími komorbiditami cerebro-vaskulárne ochorenia a DM, obe v 22 % [8]. Pri sledovaní väčšej skupiny 1 099 pacientov malo komorbidity 173. Hypertenzia bola u 23,7 %, DM u 16,2 %, koronárna choroba srdca u 5,8 % a cerebro-vaskulárne ochorenie u 2,3 % [9]. Zo 140 pacientov, ktorí museli byť hospitalizovaní pre COVID-19, malo 30 % hypertenziu a 12 % DM [10]. Prítomnosť DM u pacientov s COVID-19 je spojená s ich najhoršou prognózou. Vo Wu-chane DM predstavoval 42,3 % z fatálnych priebehov tohto ochorenia [11]. U pacientov, u ktorých sa vyvinul akútny respiračný distres syndróm (ARDS), DM predstavoval až 19,0 % v porovnaní s 5,1 % pacientami bez ARDS [12]. V inej populácii Číny vo Hubei prognosticky nepriaznivý priebeh u diabetikov v porovnaní s nediabetikmi predstavoval až 26,2 % oproti 5,6 % [13].
V poradí druhou najviac postihnutou krajinou oproti Ázii bolo od marca roku 2020 Taliansko. Získali sa tak ďalšie epidemiologické údaje o infekcii COVID-19, tentokrát z regiónu Európy. Hospitalizovaní infekční pacienti mali podľa údajov z Univerzity v Padove prevalenciu diabetu 8,9 % (95% CI 5,3–14,6) [13]. Ďalšie sledovania z regiónu Talianska priniesli dokonca ešte vyššiu prevalenciu DM. V sledovaní Istituo Superiore di Sanita z 355 zomrelých pacientov s COVID-19 bola prevalencia DM 35,5 % [14]. Pomer zomrelých diabetikov v porovnaní s bežnou populáciou tak predstavuje 1,75 [14].
Napokon ešte údaje z regiónu Spojených štátov, ktoré zverejnila inštitúcia Center for Disease Control and Prevention v marci roku 2020, ktorá analyzovala údaje skupiny 122 653 infikovaných pacientov a s nimi súvisiacich stavov, ako sú DM, hypertenzia, chronická obštrukčná choroba pľúc, koronárna choroba srdca, cerebro-vaskulárne ochorenie, chronické obličkové ochorenie a fajčenie. Analýza zahrnula pacientov s ťažkým priebehom ochorenia z 9 nemocníc v oblasti Seattle: viac ako polovica (58 %) pacientov hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti malo DM [15]. Z 5 700 pacientov hospitalizovaných v 12 nemocniciach v oblasti štátu New York boli najčastejšími komorbiditami hypertenzia 56,6 %, obezita 41,7 % a DM 33,8 % [16]. V prvom analyzovanom mesiaci epidémie v marci 2020 malo hospitalizovaných pre COVID-19 v danej oblasti 49,7 % hypertenziu, 48,3 % obezitu, 34,6 % chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, 28,3 % DM a 27,8 % KVO [17].
Na základe horeuvedeného je možné uviesť, že DM je významným rizikom pre infekciu COVID-19, nakoľko zvyšuje jej mortalitu, čo je záver aj poslednej publikovanej metaanalýzy [18]. Z 1 382 pacientov je DM druhou najčastejšou komorbiditou. Títo pacienti majú významne vyššie riziko hospitalizácie na jednotkách intenzívnej starostlivosti – OR 2,79 (95% CI 1,85–4,22) a vyššiu mortalitu – OR 3,21 (95% CI 1,82–5,64) [19].
Údaje zo všetkých troch horeuvedených oblastí vo svete, teda Číny, Talianska aj USA, ukázali, že významným rizikovým faktorom morbidity a mortality bol všade vek. Na dodatok k nemu pristupuje ešte samotný DM. Starší pacienti s DM majú významne vyššie riziko pre ťažší priebeh ochorenia a vyššiu mortalitu [20,21].
Antidiabetická liečba a manažment diabetika pri infekcii COVID-19
Doposiaľ nie sú k dispozícii údaje o rôznych vplyvoch perorálnych antidiabetík na priebeh ochorenia COVID-19. Vo všeobecnosti u pacientov s miernym priebehom ochorenia liečba antidiabetikami nevyžaduje zmenu, iné je to však u pacientov s ťažkým priebehom. Skupina pacientov s ťažkým priebehom a kriticky chorí pacienti budú potrebovať intravenóznu liečbu inzulínom, vrátane rýchlo účinkujúceho prandiálneho/bazálneho inzulínu. Perorálna liečba inhibítormi DPP4 v kontexte COVID-19 môže mať potenciálnu výhodu. Inhibítory DPP4 potencujú zápalový proces: aktivujú T-bunky, upregulujú expresiu CD86 a cestu cez NF-κB. Sú tiež receptorom pre MERSCoV, rovnako, ako je receptorom ACE2 pre SARS-CoV a SARS-CoV2 [22]. Preto by táto skupina antidiabetík, teda inhibítory DPP4, mohla znižovať vstup pre vírus MERS-CoV. Treba však uviesť, že in vitro štúdie so sitagliptínom, vildagliptínom a saxagliptínom tento fakt nepotvrdili [22].
Analógy receptorov GLP1 preukázali svoj protizápalový a antiadipogenický efekt [23], avšak ich vplyv na COVID-19 zatiaľ nepoznáme. Podobný vplyv na zápal majú ďalšie antidiabetiká – inhibítory SGLT2 [24]. Existuje však obava pre euglykemickú diabetickú ketoacidózu pri dehydratácii. Z tohto dôvodu prebieha štúdia DARE-19, ktorá sleduje vplyv dapagliflozínu na schopnosť znížiť progresiu, klinické komplikácie a úmrtia pre COVID-19 z hľadiska metabolických, KV a renálnych rizikových činiteľov [25,26].
Počas prebiehajúcej pandémie COVID-19 by liečba a manažment pacientov s DM mali prebiehať podľa súčasne platných odporúčaní ADA [27,28].
Záver
Vzájomná interakcia rizikových faktorov je asociovaná s DM a zvýšenou mortalitou pacientov s ochorením COVID-19.
Existuje viacero ciest, ktoré sa spoluúčastňujú na zvýšenom riziku mortality u pacientov s DM.
Epidemiológovia preukázali, že takmer tretina pacientov, ktorí zomreli na COVID-19, malo sprievodnú diagnózu DM.
Medikamentózna liečba u pacientov s DM zasahuje do niektorých patogenetických mechanizmov a ovplyvňuje ich mortalitu. Je preto mimoriadne dôležité ovplyvnenie globálneho rizika diabetika na zníženie veľmi vysokej mortality v podmienkach COVID-19.
Doručené do redakcie | Received 3. 1. 2022
Prijaté po recenzii | Accepted 30. 1. 2022
prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FRCP
www.fmed.uniba.sk
Sources
1. Yang J, Zheng Y, Gou X et al. Prevalence of comorbidities and its effects in coronavirus disease 2019 patients: a systematic review and meta-analysis. Int J Infect Dis 2020; 94: 91–95. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.ijid.2020.03.017>.
2. Emami A, Javanmardi F, Pirbonyeh N et al. Prevalence of underying diseases in hospitalized patients with Covid-19: a systematic review and meta-analysis. Arch Acad Emerg Med 2020; 8(1): e35.
3. Li B, Yang J, Zhao F et al. Prevalence and impact of cardiovascular metabolic diseases on COVID-19 in China. Clin Res Cardiol 2020;109(5): 531–538. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s00392–020–01626–9>.
4. Zhou F, Yu T, Du R et al. Clinical course and risk factors for mortality of adult inpatients with COVID-18 in Wuhan, China: a retrospective cohort study. Lancet 2020; 395(10229): 1054–1062. Dostupné z DOI:<http://dx.doi.org/10.1016/S0140–6736(20)30566–3>.
5. Wan S, Xiang Y, Fang W et al. Clinical features and treatment of Covid-19 patients in northeast Chongqing. J Med Virol 2020; 201(11): 1372–1379. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1164/rccm.202003–0543OC>.
6. Guan WJ, Liang WH, Thao Y et al. [China Medical Treatment Expert Group for Covid-19]. Comorbidity and its impact on 1590 patients with Covid-19 in China: a nationwide analysis. Eur Respir J 2020: 55(5): 2000547. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1183/13993003.00547–2020>.
7. Papazafiropoulou AK, Antonopoulos S. The COVID-19 pandemic and diabetes mellitus. Arch Med Sci Atheroscler Dis 2020; 5: e200-e205. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.5114/amsad.2020.97435>.
8. Yang X, Yu Y, Xu J et al. Clinical course and outcomes in critically ill patients with SARS-COV-2 pneumonia in Wuhan, China: a single-centered, retrospective, observational study. Lancet Respir Med 2020; 8(5): 475–481. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/S2213–2600(20)30079–5>.
9. Guan W, Ni Z, Hu Y et al. China Medical Treatment Expert Group for Covid-19. Clinical characteristics of coronavirus disease 2019 in China. N Engl J Med 2020; 382(18): 1708–1720. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2002032>.
10. Zhang JJ, Dong X, Cao YY et al. Clinical characteristics of 140 patients infected by SARS-CoV-1 in Wuhan, China. Allergy 2020; 75(7): 1730–1741. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/all.14238>.
11. Deng SQ, Peng HJ. Characteristics of and public health responses to the Coronavirus disease 2019 outbreak in China. J Clin Med 2020:9(2); 575. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.3390/jcm9020575>.
12. Wu C, Chen X, Cai Y et al. Risk factors associated with acute respiratory distress syndrome and death in patients with coronavirus disease 2019 pneumonia in Wuhan, China. JAMA Intern Med 2020; 180(7): 934–943. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jamainternmed.2020.0994>.
13. Leung C. Clinical features of deaths in the novel coronavirus epidemic in China. Rev Med Virol 2020; 30(3): e2103. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1002/rmv.2103>.
14. Istituto Superiore di Sanita. Report of characteristics of patients died positive for COVID-19 in Italy. Dostupné z WWW: <https://www.epicentro.iss.it/>. [19–03–2020].
15. Bhatraju PK, Ghassemieh BJ, Nichols M et al. Covid-19 in critically ill patients in the Seattle region – case series. N Engl J Med 2020: 323:2052–2059.
16. Richardson S, Hirsc JS, Narasimhan M et al. Presenting characteristics, comorbidities, and outcomes among 5700 patients hospitalized with COVID-19 in the New York City Area. JAMA 2020; 3238(20): 2051–2059. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jama.2020.6775>.
17. Garg S, Kim I, Whitaker M et al. Hospitalization rates and characteristics of patients hospitalized with laboratory-confirmed coronavirus disease 2019 – COVID-NET- 14 States, March 1–30, 2020. Morb Mortal Wkly Rep 2020; 69(15): 458–464. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.15585/mmwr.mm6915e3>.
18. Wu Z, McGoogan JM. Characteristics of and important lessons from the coronavirus disease 2019 (Covid-19) outbreak in China: summary of report of 72314 cases from the chinese center for disease control and prevention. JAMA 2020; 323: 1239–1242. Dostupné z DOI:<http://dx.doi.org/10.1001/jama.2020.2648>.
19. Onder G, Rezza G, Brusaferro S. Case-fatality rate and characteristics of patients dying in relation to Covid-19 in Italy. JAMA 2020; 323(18): 1775–1776. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jama.2020.4683>.
20. Roncon L, Zulin M, Rigatelli G et al. Diabetic patients with Covid-19 infection are at higher risk of ICU admission and poor short-term outcome. J Clin Virol 2020; 127: 104354. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jcv.2020.104354>.
21. Zhou J, Tan J. Diabetes patients with COVID-19 need better blood glucose management in Wuhan, China. Metabolism 2020; 107: 154216. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.metabol.2020.154216>.
22. Raj VS, Mou H, Smits SI et al. Dipeptidylpeptidase 4 is a functional receptor for the emerging human coronavirus-EMC. Nature 2013; 495(7440): 251–254. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/nature12005>.
23. Rizzo M, Nikolic D, Banach M et al. Incretin-based therapies, glucometabolic health and endovascular inflammation. Curr Pharm Des 2014; 20(31): 4953–4960. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.2174/1381612819666131206102255>.
24. Amin EF, Rifaal RA, Abdel-Latif RG. Empagliflozin attenuates transient cerebral ischemia/reperfusion injury in hyperglycemic rats via repressing oxidative-inflammatory apo-ptotic pathway. Fundam Clin Pharmacol 2020; 34(5): 548–558. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/fcp12548>.
25. Dapagliflozin in respiratory failure in patients with COVID-19 (DARE-19). Clinical-Trials gov website. Dostupné z WWW: <https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT04350593>.
26. Kosiborod M, Berwanger O, Koch GG et al. Effect of dapagliflozin on major clinical events and recovery in patients with respiratory failure because of COVID-19. Diabetes Obes Metab 2021; 23(4): 886–896. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/dom.14296>.
27. American Diabetes Association. COVID-19. Dostupné z WWW:<https://www.diabetes.org/coronavirus-covid-19>.
28. Williams DM, Nawaz A, Evans M. Diabetes and Novel Coronavirus Infection: Implications for Treatment. Diabetes Ther 2020; 11(9): 1915–1924. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s13300–020–00858–2>.
Labels
Diabetology Endocrinology Internal medicineArticle was published in
Forum Diabetologicum
2022 Issue 1
Most read in this issue
- Pretrvávajúci syndróm po prekonaní infekcie COVID-19
- Diabetes mellitus a COVID-19: obojstranný vzťah
- Diabetes mellitus a obezita (diabezita) a COVID-19
- Riziko liečby inhibítormi protónovej pumpy vo vzťahu ku ochoreniu SARS-CoV-2