Závažná materská morbidita v Slovenskej republike v rokoch 2012–2018

Download PDF English version

Authors: Miroslav Korbeľ ¹; A. Krištúfková ¹; Daniš J. ¹; A. Adamec ¹; M. Vargová ¹; P. Kaščák ²; Z. Nižňanská ¹
Authors‘ workplace: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika ¹; Gynekologicko-pôrodnícka klinika UAD a FN Trenčín, Slovenská republika ²
Published in: Ceska Gynekol 2022; 87(2): 93-99
Category:
doi: https://doi.org/10.48095/cccg202293

Overview

Cieľ štúdie: Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v rokoch 2012–2018. Metodika: Analýza vybraných ukazovateľov materskej morbidity v období rokov 2012–2018 prospektívne zbieraných zo všetkých pôrodníc v Slovenskej republike. Výsledky: V rokoch 2012–2018 bola incidencia závažného peripartálneho krvácania 2,17; incidencia peripartálnych hysterektómií 0,89; transportu matky na jednotky intenzívnej starostlivosti 1,59; eklampsie 0,21; HELLP syndrómu 0,73; abnormálne invazívnej placentácie 0,37; ruptúry uteru 0,68; závažnej sepsy v gravidite a puerpériu 0,18 a nonfatálnej embólie plodovou vodou 0,027 na 1 000 pôrodov. Záver: Incidencia celkovej závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike bola 6,84 na 1 000 pôrodov. V slovenských podmienkach je ešte stále priestor na znižovanie závažnej akútnej materskej morbidity.

Klíčová slova:

závažná akútna materská morbidita – závažné popôrodné krvácanie – peripartálna hysterektómia – eklampsia – HELLP syndróm – abnormálne invazívna placentácia – ruptúra uteru – sepsa – embólia plodovou vodou – sepsa

Úvod

Sekcia perinatálnej medicíny (SPM) Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) prináša pravidelne informácie o vybraných ukazovateľoch materskej a závažnej materskej morbidity (SAMM – severe acute maternal morbidity = maternal near miss) na stránkach slovenských a českých odborných časopisov [1–28].

SPM SGPS vytvorila pracovnú skupinu Slovak Obstetrics Survey System (SOSS), ktorá zbiera anonymizovane údaje o jednotlivých prípadoch SAMM, analyzuje ich a navrhuje opatrenia pre klinickú prax. Cieľom je zníženie SAMM a následne materskej mortality. SOSS sa v roku 2012 zapojila do činnosti medzinárodnej organizácie INOSS (International Network of Obstetrics Survey System). INOSS buduje databázu prípadov SAMM, zjednocuje definície a kritériá jednotlivých morbidít a porovnáva dáta o jednotlivých morbiditách z členských krajín [29–34].

Materiál a metodika

Vybrané ukazovatele závažnej materskej morbidity v Slovenskej republike (SR) v rokoch 2012–2018, získané prospektívnym zberom, boli analyzované SPM SGPS a SOSS. Rozdiely v dosiahnutých výsledkoch boli porovnané a hodnotené podľa percentuálnych bodov (p. b.), čo je jednotka aritmetického rozdielu dvoch hodnôt udaných v percentách. Definície jednotlivých závažných materských morbidít používané SOSS sú uvedené v tab. 1.

Definície materských morbidít používané v Slovak Obstetric Survey System v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).<br>
Tab. 1. Definitions of maternal morbidities used in the Slovak Obstetric Survey System in the years 2012–2018 (source: SOSS). — Table 1. Definície materských morbidít používané v Slovak Obstetric Survey System v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).
Tab. 1. Definitions of maternal morbidities used in the Slovak Obstetric Survey System in the years 2012–2018 (source: SOSS).

Dáta sú porovnané s krajinami a regiónmi Európskej únie (EÚ) na základe informácií z EPHR (European Perinatal Health Report) [35–37]. Na štatistické vyhodnotenie bol použitý software STATA 12. SE. Incidencia bola hodnotená na 1 000 pôrodov s 95% intervalom spoľahlivosti (CI – confidence interval), na porovnanie údajov podľa veľkosti súboru bol použitý c²-test alebo Fisherov exaktný test a výsledok sa vyjadril relatívnym rizikom (RR – relative risk) s 95% CI. Za štatisticky významnú sa považovala pravdepodobnosť (p – value) p < 0,05; signifikantné hodnoty sú označené *.

Výsledky

Od roku 2012 pracovná skupina SPM SGPS – SOSS analyzuje závažnú akútnu materskú morbiditu [11–26,27,28]. Prehľad incidencie závažnej akútnej materskej morbidity v rokoch 2012–2018 je uvedený v tab. 2 a vývoj v grafe 1. Celkový počet prípadov jednotlivých morbidít bol 2 249 (incidencia 6,84 na 1 000 pôrodov). Tieto morbidity sa vyskytli u 1 562 rodičiek – incidencia 4,75 (95% CI 4,52–4,99) na 1 000 pôrodov, čiže nejaká forma závažnej morbidity sa vyskytla u jednej z 211 rodičiek.

Závažná akútna materská morbidita na Slovensku v rokoch
2012–2018 (zdroj: SOSS).<br>
Tab. 2. Severe acute maternal morbidity in Slovakia in the years 2012–2018
(source: SOSS). — Table 2. Závažná akútna materská morbidita na Slovensku v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).
Tab. 2. Severe acute maternal morbidity in Slovakia in the years 2012–2018 (source: SOSS).

Incidencie jednotlivých materských morbidít (na 1 000 pôrodov) v rokoch 2012–2018.<br>
Graph 1. Incidence of severe acute maternal morbidities (per 1,000 births) in the years 2012–2018. — Graph 1. Incidencie jednotlivých materských morbidít (na 1 000 pôrodov) v rokoch 2012–2018.
Graph 1. Incidence of severe acute maternal morbidities (per 1,000 births) in the years 2012–2018.

Závažné peripartálne krvácanie bolo najčastejšou SAMM (graf 1, tab. 2). Medzi príčinami závažného krvácania dominovala atónia/hypotónia uteru, nasledovaná pôrodnými poraneniami, predčasným odlučovaním placenty a abnormálnou inváziou placenty. Frekvencia závažného popôrodného krvácania po cisárskom reze (CS – caesarean section) bola trojnásobne vyššia ako po spontánnom vaginálnom pôrode. V manažmente závažného popôrodného krvácania boli značné rezervy v aplikácii fibrinogénu a kyseliny tranexámovej [2–6].

Transport na JIS (jednotky intenzívnej starostlivosti, vrátane kliniky a oddelenia anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny) bola druhá najčastejšia SAMM (graf 1, tab. 2). Klesajúci trend začal v rokoch 2017–2018. Najčastejším dôvodom transportov boli pôrodnícke krvácanie (49 %) a hypertenzné ochorenia (23 %) [22–25,27,28].

Peripartálne hysterektómie (PPH) do 48 hod po pôrode boli tretia najčastejšia SAMM (graf 1, tab. 2). Z indikácie závažného peripartálneho krvácania bolo vykonaných 91 % PPH – dominovala placentárna patológia, atónia/hypotónia a ruptúry uteru. Vek nad 30 rokov malo 72 % a nadhmotnosť a obezitu 68 % rodičiek [1,6–20,22–25]. Celoštátna incidencia sa pohybovala v sledovanom období bez signifikantných rozdielov od siedmich do 11 prípadov na 10 000 pôrodov, tj. 0,08 % v roku 2008 a 0,10 % v roku 2018. Regionálne rozdiely však boli od 0 do 0,18 % [1,6–20,22–25].

HELLP syndróm mal v rokoch 2012–2018 stúpajúcu incidenciu – od 0,66 do 0,96/1 000 pôrodov, s poklesom v roku 2015 na 0,33 (graf 1, tab. 2). Najčastejším prvým prejavom bola epigastrická bolesť. Použitie dexametazónu v manažmente v počiatočných rokoch bolo pomerne zriedkavé, ale v ďalších rokoch malo vzostupný trend [6–20,22–25].

Eklampsia sa vyskytovala vo frekvencii dva prípady na 10 000 pôrodov, s medziročnou variabilitou od 1,3 do 5,5 prípadov/10 000 pôrodov (graf 1, tab. 2). Dominujúcimi príznakmi pred eklamptickým záchvatom boli nauzea a vracanie, bolesť v epigastriu, cefalea a poruchy vedomia [6–20,22–25].

Abnormálne invazívna placentácia (AIP – abnormally invasive placentation, tj. spektrum placenta accreta, increta, percreta) sa vyskytovala vo frekvencii 2–5 prípadov na 10 000 pôrodov. U rodičiek po predchádzajúcom cisárskom reze sa vyskytla v 60 %, u rodičiek starších ako 30 rokov v 63 % a u rodičiek s nadhmotnosťou a obezitou v 64 %. AIP bola diagnostikovaná pred pôrodom iba v 58 % prípadov [6–20,22–26].

Ruptúra uteru (aj v jazve) mala priemernú frekvenciu v sledovanom období 6,8 prípadov na 10 000 pôrodov (graf 1, tab. 2), ale údaje z posledných 3 rokov naznačujú, že reálna frekvencia bude približne 9–10 prípadov na 10 000 pôrodov. V prvých 2 rokoch bola frekvencia veľmi nízka (2,7–2,9), pretože sa nehlásili dehiscencie uteru (tj. tiché kompletné ruptúry v jazve po cisárskom reze) [6–20,22–25].

Závažná sepsa v gravidite a puerpériu (graf 1, tab. 2) sa vyskytovala v sledovanom období vo frekvencii medzi 0,8–2,9 prípadov na 10 000 pôrodov [6–20,22–25].

Ako embólia plodovou vodou bolo v rokoch 2012–2018 prvotne hlásených 17 prípadov, pri podrobnej analýze sa potvrdilo 12 prípadov, z nich bolo 9 nonfatálnych a tri fatálne. Incidencia nonfatálnej embólie plodovou vodou (nEPV) bola 2,7 na 100 000 pôrodov. Priemerný vek rodičiek s nEPV bol 33,89 rokov (28–41), parita bola 1,11 (0–3). V ôsmich prípadoch bola nEPV po pôrode, v jednom po indukovanom potrate pre trizómiu 21. V štyroch prípadoch nEPV predchádzalo podanie prostaglandínov, v troch prípadoch bol počas pôrodu/potratu podaný oxytocín. Všetky rodičky boli transportované na JIS alebo oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Prvé prejavy nEPV boli v šiestich prípadoch v 1. pôrodnej dobe, v jednom prípade v 2. pôrodnej dobe a v dvoch prípadoch v 3. pôrodnej dobe. Prvým príznakom bola náhla hypotenzia v štyroch prípadoch, dyspnoe v dvoch prípadoch a po jednom prípade to bola strata vedomia a zástava srdca. V štyroch prípadoch bola vykonaná hysterektómia, jedna rodička skončila v coma vigile. Priemerné Apgarovej skóre v 1. min bolo 4,25 (0–10), pričom štyria novorodenci boli transportovaní na novorodeneckú JIS a jedno dieťa po 18 mesiacoch exitovalo.

Diskusia

Incidencia SAMM v SR bola podľa expertného hodnotenia cca o 25–30 % nižšia v porovnaní s prvotne hlásenými dátami z pôrodníc [22–25]. Incidencia všetkých prípadov SAMM v SR v rokoch 2012–2018 bola 6,84/1 000 pôrodov (95% CI 6,56–7,13) [20–25]. V Holandsku pri použití rovnakého kritéria ako v SR bola SAMM iba o niečo vyššia – 7,1/1 000 pôrodov [38].

Incidencia závažného peripartálneho krvácania (definovaná ako krvná strata 1 000 ml a viac) vo svete má veľkú variabilitu: v Afrike 0,26–3,8 %, v Ázii 0,68–2,67 %, Latinská Amerika, Karibik a Južná Amerika 5,33 %, Oceánia, Austrália a Nový Zéland 4,33 %, Severná Európa 1,69 %, Západná Európa 5,49 % [39]. Incidencia závažného popôrodného krvácania (pri rovnakej definícii) bola v SR 2,03 a v Holandsku 4,5 [38]. Vo Francúzsku frekvencia závažného popôrodného krvácania pri definovaní „krvná strata viac ako 500 ml a pokles hemoglobínu o 2 g a viac/100 ml“ bola 63,7 % a pri definovaní „krvná strata 1 000 ml a viac, pokles hemoglobínu o 4 g a viac/100 ml“ bola 16,4 % [40].

Transport rodičiek na JIS vo svete má výrazne variabilnú incidenciu na 1 000 pôrodov: 0,15 v USA; 0,9 v Izraeli; 3,2 v Kanade; 4,1 v Turecku a 5,6 v Číne [28]. Incidencia v siedmych krajinách EÚ bola od 0,3 do 18,4 na 1 000 pôrodov [36]. Najčastejšie príčiny transportu na JIS boli závažné popôrodné krvácanie (SR 49 %, Holandsko 47 %) a hypertenzné ochorenia v tehotnosti (SR 23 %, Holandsko 33 %) [15,22–25,27,28,38].

Peripartálne hysterektómie majú vo svete incidencie od 0,13 do 5,38/1 000 pô- rodov [1,5,33,36]. V krajinách EÚ bola v roku 2010 incidencia 0,1–1,3. Česká republika (ČR) (s incidenciou 0,3) mala s Maltou, Nórskom a Poľskom 4. najnižšiu incidenciu. SR údaje nedodala, ale podľa SGPS by mala 4. najvyššiu incidenciu [36]. Podľa INOSS štúdie z deviatich krajín Európy bola incidencia peripartálnej hysterektómie 0,5/1 000 pôrodov (od 0,26 v Dánsku do 1,07 v Taliansku). Riziko peripartálnej hysterektómie po cisárskom reze bolo 9,1-násobne vyššie ako po vaginálnom pôrode a korelovalo s národnou frekvenciou cisárskeho rezu. Najčastejšou indikáciou na peripartálnu hysterektómiu bola atónia uteru (35,3 %) a AIP (34,8 %) [31].

HELLP syndróm mal v SR incidenciu na 1 000 pôrodov 0,73, tj. o niečo vyššiu ako v Holandsku 0,62. Kým v SR bolo na JIS transportovaných 27 % rodičiek s HELLP syndrómom, tak v Holandsku to bolo 42 % [38]. Udávaná recidíva HELLP syndrómu v nasledujúcej tehotnosti je 4–20 %, v SR bola 4,1 % [22–25].

Incidencia eklampsie na 1 000 pôrodov bola podľa EPHR v roku 2010 od 0,1 do 0,9. ČR bola na 5. mieste s incidenciou 0,2 (rovnako aj SR, len údaje nedodala) [36]. Od roku 2012 do roku 2018 klesla incidencia eklampsie z 0,55 na 0,19 prípadov na 1 000 pôrodov. Podanie magnéziumsulfátu je v liečbe eklampsie prvoradé. Vo Veľkej Británii (UK) bol magnéziumsulfát podaný v 99 % prípadov eklampsie, v SR iba 70,3 %. V UK bolo na JIS transportovaných 56 % rodičiek s eklampsiou, v SR to bolo 73 % [15,22–25,41].

Incidencia abnormálne invazívnej placentácie v roku 1990 bola celosvetovo 1: 2 000 – 3 500 tehotností, ale na začiatku 3. milénia bol odhad 1: 1 000 – 2 500 pôrodov [42]. V UK bol odhad incidencie placenty accrety 0,17/1 000 pôrodov, ale u rodičiek bez anamnézy cisárskeho rezu 0,03 a s anamnézou aspoň jedného cisárskeho rezu 0,9/1 000 pôrodov [43]. V SR bola incidencia AIP 0,37/1 000 pôrodov. Úspešnosť konzervatívneho postupu (ponechanie placenty in situ) sa udáva 78,4 % a kompletná resorpcia placenty 85,2 % [42,44,45]. V SR bol konzervatívny postup použitý v 12 % prípadoch a hysterektómiou bolo riešených 84 % prípadov [22–25].

Incidencia ruptúr uteru v roku 2005 bola podľa Svetové zdravotnícke organizácie (WHO – World Health Organization) 0,53/1 000 pôrodov [46] a koreluje s frekvenciou cisárskeho rezu. V UK bola 0,2/1 000 pôrodov, pričom u žien bez anamnézy cisárskeho rezu 0,03, ale u žien s anamnézou cisárskeho rezu 1,1/1 000 pôrodov [47]. Najnovšia štúdia INOSS udávala incidenciu 0,33/1 000 pôrodov. Kým u žien bez cisárskeho rezu bola iba 0,06; u žien s anamnézou cisárskeho rezu bola až 2,2 [48]. V SR malo anamnézu cisárskeho rezu 90,5 % rodičiek s ruptúrou uteru. Peripartálnou hysterektómiou bola ruptúra uteru v SR riešená v 21,4 %, v UK iba v 9 % [22–25].

Sepsa v gravidite a puerpériu (podľa dát z roku 1990) mala vo svete odhadovanú incidenciu 1–2 prípady/1 000 živonarodených detí. Štúdie z roku 2000, najmä z rozvinutých krajín, udávali incidenciu 0,1–0,6/1 000 živonarodených detí [49,50]. V dňoch 28. 11. až 4. 12. 2017 sa uskutočnila GLOSS štúdia (Global Maternal Sepsis Study), do ktorej sa zapojilo 713 pôrodníc v 52 krajinách sveta (408 v 43 krajinách s nízkym príjmom a 305 v deviatich krajinách s vysokým príjmom, vrátane niektorých pôrodníc zo SR). Celková incidencia sepsy na 1 000 živonarodených detí bola 70,4; v krajinách s nízkym príjmom 70,6 a s vysokým 38,6. Celková incidencia near-miss prípadov spojených s infekciou bola 10,2; v krajinách s nízkym príjmom 13,1; ale v krajinách s vysokým príjmom iba 0,6 [51].

Nonfatálna embólia plodovou vodou má vo svete širokú variabilitu incidencie (v závislosti od definície). V štúdii publikovanej v roku 2015 bola incidencia nEPV 1,7 a atálnej EPV 0,3 prípadov na 100 000 pôrodov [29]. V najnovšej štúdii INOSS bola rozdielna incidencia embólie plodovou vodou v závislosti od jej definície: podľa modifikovanej Clarkovej definície 0,8; podľa modifikovanej INOSS definície 1,2 a podľa UKOSS definície 1,8 prípadov na 100 000 pôrodov [30]. V SR v rokoch 2012–2018 bola incidencia nEPV 2,7 a fatálnej EPV 0,9 prípadov/100 000 pôrodov [15,21–25].

Záver

Incidencia závažnej akútnej materskej morbidity v sledovanom období bola 6,84 na 1 000 pôrodov. V jednotlivých závažných materských morbiditách pozorovať klesajúci trend incidencie a zlepšovanie ich manažmentu. Systém monitorovania závažnej akútnej materskej morbidity pracovnou skupinou SOSS postupne odhaľuje rezervy a navrhuje opatrenia na ďalšie zlepšenie manažmentu sledovaných morbidít.

ORCID autorov

M. Korbeľ 0000-0002-5773-2371

A. Krištúfková 0000-0002-1216-0824

A. Adamec 0000-0002-2401-6811

M. Vargová 0000-0001-5136-9869

P. Kaščák 0000-0002-4142-5561

Z. Nižňanská 0000-0003-0755-1959

Doručené/Submitted: 20. 1. 2022

Prijaté/Accepted: 25. 1. 2022

doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika

LF UK a UN Bratislava

Antolská 11

851 07 Bratislava

Slovenská republika

miroslav.korbel@post.sk

Sources

1. Adamec A, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov peripartálnej hysterektómie v Slovenskej republike v rokoch 2012–2016. Gynekol prax 2020; 18 (2): 98–102.

2. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v rokoch 2012–2015. Gynekol prax 2018; 16 (1): 33–37.

3. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2019; 17 (2): 91–95.

4. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2020; 18 (2): 98–102.

5. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Regionálna analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2007. Gynekol prax 2009; 7 (1): 9–14.

6. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008. Gynekol prax 2010; 8 (1): 37–43.

7. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2009. Gynekol prax 2010; 8 (4): 193–199.

8. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2010. Gynekol prax 2011; 9 (2): 95–102

9. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky v rokoch 2007–2009. Ceska Gynekol 2011; 76 (1): 18–24.

10. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2011. Gynekol prax 2013; 11 (1): 20–24.

11. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2014; 12 (1): 13–19.

12. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2013. Gynekol prax 2015; 13 (4): 160–166.

13. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2014. Gynekol prax 2016; 14 (2): 66–72.

14. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2017; 15 (1): 18–24.

15. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity a mortality v Slovenskej republike v rokoch 2007–2012. Ceska Gynekol 2017; 82 (1): 6–15.

16. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2017; 15 (1): 18–24.

17. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Materská morbidita v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2018; 16 (1): 19–26.

18. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Materská morbidita v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2019; 17 (2): 75–82.

19. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Materská morbidita a mortalita v Slovenskej republike v rokoch 2007–2015. Ceska Gynekol 2019; 84 (2): 129–139.

20. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Materská morbidita v Slovenskej republike v roku 2018. II. – perineálna a závažná materská morbidita. Gynekol prax 2020; 18 (2): 78–83.

21. Kristufkova A, Borovsky M, Korbel M et al. Amniotic fluid embolism – investigation of fatal cases in Slovakia in the years 2005–2010 compared with fatal cases in the United Kingdom. Biomed Pap med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2014; 158 (3): 397–403. doi: 10.5507/bp.2013.050.

22. Krištúfková A, Korbeľ M, Borovský M et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2015; 13 (4): 185–191.

23. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2016; 14 (2): 92–98.

24. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2014. Gynekol prax 2017; 15 (1): 25–32.

25. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v rokoch 2016 a 2017. Gynekol prax 2020; 18 (2): 93–97.

26. Lévayová B, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov abnormálnej invázie placenty v Slovenskej republike v rokoch 2012–2015. Gynekol prax 2019; 17 (2): 96–99.

27. Vargová M, Korbeľ M, Adamec A et al. Analýza prípadov transportu rodičiek na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2014–2016. Gynekol prax 2020; 18 (2): 104–108.

28. Vargová M, Korbeľ M, Adamec A et al. Transport rodičiek na jednotky intenzívnej starostlivosti – medzinárodné porovnanie Slovenskej republiky. Gynekol prax 2021; 19 (2): 108–112.

29. Fitzpatrick KE, Tuffnell D, Kurinczuk JJ et al. Incidence, risk factors, management and outcomes of amniotic–fluid embolism: a population-based cohort and nested case-control study. BJOG 2016; 123 (1): 100–109. doi: 10.1111/1471-0528.13300.

30. Fitzpatrick KE, van den Akker T, Bloemenkamp K et al. Risk factors, management, and outcomes of amniotic fluid embolism: a multicountry, population-based cohort and nested case-control study. PLoS Med 2019; 16 (11): e1002962. doi: 10.1371/journal.pmed.1002 962.

31. Kallianidis A, Maraschini A, Danis J et al. Epidemiological analysis of peripartum hysterectomy across nine European countries. Acta Obstet Gynecol Scand 2020; 99 (10): 1364–1373. doi: 10.1111/aogs.13892.

32. Kallianidis A, Maraschini A, Danis J et al. Management of major obstetric hemorrhage prior to peripartum hysterectomy and outcomes across nine European countries. Acta Obstet Gynecol Scand 2021; 100 (7): 1345–1354. doi: 10.1111/aogs.14113.

33. Knight M. The International Network of Obstetric Survey System (INOSS): benefits of multi-country studies of severe and uncommon maternal morbidities. Acta Obstet Gynecol Scand 2014; 93 (2): 127–131. doi: 10.1111/aogs. 12316.

34. Schaap T, Bloemenkamp C, Deneux-Tharaux C et al. Defining definitions: a Delphi study to develop a core outcome set for conditions of severe maternal morbidity. BJOG 2019; 126 (3): 394–401. doi: 10.1111/1471-0528.14 833.

35. Euro-Peristat Project with SCPE, EUROCAT, EURONEOSTAT. European Perinatal Health Report 2008. 2004 [online]. Available from: www.europeristat.com.

36. Euro-Peristat Project with SCPE and EUROCAT. European Perinatal Health Report. Health and care of pregnant women and babies in Europe in 2010. 2013 [online]. Available from: www.europeristat.com.

37. Euro-Peristat Project. European Perinatal Health Report. Core indicators of the health and care of pregnant women and babies in Europe in 2015. 2018 [online]. Available from: www.europeristat.com.

38. Zwart JJ, Richters JM, Ory F et al. Severe maternal morbidity during pregnancy, delivery and puerperium in the Netherlands: a nationwide population-based study of 371,000 pregnancies. BJOG 2008; 115 (7): 842–850. doi: 10.1111/j.1471-0528.2008.01713.x.

39. Carroli G, Guesta C, Abalos E et al. Epidemiology of postpartum haemorrhage: a systematic review. Best Pract Res Clin Obstet Gynaecol 2008; 22 (6): 999–1012. doi: 10.1016/j.bpobgyn.2008.08.004.

40. Deneux-Tharaux C, Dupont C, Colin C et al. Multifaceted intervention to decrease the rate of severe postpartum haemorrhage: the PITHAGORE6 cluster-randomised controlled trial. BJOG 2010; 117 (10): 1278–1287. doi: 10.1111/j.1471-0528.2010.02648.x.

41. Knight M, UKOSS. Eclampsia in the United Kingdom 2005. BJOG 2007; 114 (9): 1072–1078. doi: 10.1111/j.1471-0528.2007.01423.x.

42. Garmi G, Salim R. Epidemiology, etiology, diagnosis, and management of placenta accreta. Obstet Gynecol Int 2012; 2012: 873929. doi: 10.1155/2012/873929.

43. Fitzpatrick KE, Sellers S, Spark P et al. Incidence and risk factors for placenta accreta/increta/percreta in the UK: a national case-control study. PLoS One 2012; 7 (12): e52893. doi: 10.1371/journal.pone.0052893.

44. Kayem G, Anselem O, Schmitz T et al. Conservative versus radical management in cases of placenta accreta: a historical study. J Gynecol Obstet Biol Reprod 2007; 36 (7): 680–687. doi: 10.1016/j.jgyn.2007.05.002.

45. Sentilhes L, Kayem G, Ambroselli C et al. Fertility and pregnancy outcomes following conservative treatment for placenta accreta. Hum Reprod 2010; 25 (11): 2803–2810. doi: 10.1093/humrep/deq239.

46. Hofmeyr GJ, Say L, Gülmezoglu AM. WHO systematic review of maternal mortality and morbidity: the prevalence of uterine rupture. BJOG 2005; 112 (9): 1221–1228. doi: 10.1111/j.1471- 0528.2005.00725.x.

47. Fitzpatrick KE, Kurinczuk JJ, Alfirevic Z et al. Uterine rupture by intended mode of delivery in the UK: a national case-control study. PLoS Med 2012; 9 (3): e1001184. doi: 10.1371/journal.pmed.1001184.

48. Vandenberghe G, Bloemenkamp K, Berlage S et al. The International Network of Obstetric Survey Systems study of uterine rupture: a descriptive multi-country population-based study. BJOG 2019; 126 (3): 370–381. doi: 10.1111/1471-0528.15271.

49. Chen L, Wang Q, Gao Y et al. The global burden and trends of maternal sepsis and other maternal infections in 204 countries and territories from 1990 to 2019. BMC Infect Dis 2021; 21 (1): 1074. doi: 10.1186/s12879-021-067 79-0.

50. van Dillen J, Zwart J, Schuttec J et al. Maternal sepsis: epidemiology, etiology and outcome. Curr Opin Infect Dis 2010; 23 (3): 249–254. doi: 10.1097/QCO.0b013e328339257c

51. Who Global Maternal Sepsis Study (GLOSS) Research Group. Frequency and management of maternal infection in health facilities in 52 countries (GLOSS): a 1-week inception cohort study. Lancet Glob Health 2020; 8 (5): e661–e671. doi: 10.1016/S2214-109X (20) 30109-1.