Vplyv sférických a asférických umelých vnútroočných šošoviek na kvalitu centrálnej ostrosti zraku a kontrastnej citlivosti

Overview

Cieľ:
Porovnanie hodnôt centrálnej ostrosti zraku po najlepšej korekcii (NKCOZ) a kontrastnej citlivosť (KC) u pacientov po implantácii umelej vnútroočnej šošovky (UVŠ) so sférickým a asférickým tvarom optickej časti za fotopických a mezopických podmienok.

Metódy:
38 očí po nekomplikovanej extrakapsulárnej extrakcii katarakty bolo rozdelených do dvoch skupín. Skupina A (18 oči, priemerný vek 69,5 ± 6,89 rokov, sférická UVŠ Softec 1); B (20 očí, priemerný vek 69,47 ± 9,44 rokov, asférická UVŠ Softec HD). Sledovanie 3.–5. deň, resp. 4.–5. týždeň po operácii.

Výsledky:
Rozdiely v hodnote priemernej NKCOZ (skupina A 20/23, skupina B 20/22) ako aj hodnoty CK za fotopických podmienok v skupine A a B boli nesignifkantné. Za skotopických podmienok v skupine B (asférické UVŠ) boli dosiahnuté hodnoty signifikatne lepšie ako v skupine A (sférické UVŠ).

Závery:
Aférické UVŠ poskytujú pacientom signifikantne lepšiu kontrastnú citlivosť ako sférické UVŠ.

Kľúčové slová:
asférický, sférický, kontrastná citlivosť, fotopické svetelné podmienky, skotopické svetelné podmienky

Úvod

Operácia sivého zákalu sa dnes považuje za jednu z najčastejších a najbezpečnejších operácii. Úlohou operácie je zlepšiť centrálnu zrakovú ostrosť pacienta výmenou vlastnej, skalenej šošovky, za umelú vnútroočnú šošovku (UVŠ). Centrálna ostrosť zraku (COZ) pri ideálnom osvetlení už nie je dostatočný ukazovateľ na určenie kvality videnia po operácii (1, 2). Intenzita denného svetla sa v priebehu dňa mení a tým sa mení kontrast v osvetlenosti predmetov. Kontrastná citlivosť na (KC) je ukazovateľ, ktorý nám určuje ako je pacient po operácii sivého zákalu s implantovanou UVŠ schopný rozlišovať predmety a detaily pri rôznych svetelných hladinách. Rozdiely v kvalite citlivosti na kontrast sú spôsobené zakrivením rohovky, typom zakrivenia optickej časti implantovaných UVŠ umelých šošoviek a priemerom zrenice prepúšťajúcej svetlo. Fenomén ovplyvňujúci citlivosť na kontrast sa nazýva sférická aberácia. Sférická aberácia (SA) je termín používaný v optike, ktorým sa opisuje stav, kedy zväzky svetelných lúčov prebiehajúce paralelne s optickou osou mimo centrálnej zóny lámané šošovkou, dopadajú pred alebo za ohnisko šošovky (pozitívna/negatívna SA). Tento fenomén je opisovaný u sférických zakrivení optických častí šošoviek. Asférický tvar optickej časti UVŠ umožňuje redukovať SA, sústrediť svetelné lúče aj mimo centrálnej zóny do ohniska, a tým zlepšovať KC (3, 4) (obr. 1). Množstvo svetla vstupujúceho do oka je regulované zrenicou, ktorá si prispôsobuje svoj priemer podľa svetelnej hladiny, v ktorej sa oko nachádza. Vo vysokých svetelných (fotopických) podmienkach má zrenica priemer 2–2,5 mm. V nízkych svetelných (skotopických) podmienkach je priemer zrenice zväčšený (5–7 mm) a tým sa rozširuje aj optická zóna, ktorá má vplyv na SA, CK a konečnú kvalitu videnia za znížených svetelných podmienok (5, 6).

Materiál a metódy

Súbor tvorí 38 očí u 38 pacientov, vo veku 69,49 ± 8,16 roka po operácii katarakty fakoemulzifikáciou s rohovkovým rezom 2,5 mm a implantáciou UVŠ injektorom s nekomplikovaným priebehom. Použitý viskoelastický material bol Pe-Ha-Visco 2,0 %. Pacienti boli operovaní jedným operatérom. Do súboru neboli zaradení pacienti s nálezom iných očných ochorení pred operáciou. Prvá kontrola bola realizovaná 3.–5. pooperačný deň a následne 4–5 týždňov po operácii. Pacienti boli rozdelení do dvoch skupín. V skupine A (18 pacientov) s priemerným vekom 69,5 ± 6,89 roka boli implantované sférické UVŠ typ Softec I. (Lenstec, Inc. USA) V skupine B (20 pacientov) s priemerným vekom 69,47 ± 9,44 roka boli implantované asferické UVŠ typ Softec HD (Lenstec, Inc. USA). Pri vyšetrení pacientov bola hodnotená najlepšia centrálna ostrosť zraku po korekcii pomocou EDTRS optotypov (VectorVision, USA) zo vzdialenosti 20 stôp (6 metrov). Kontrastná citlivosť bola u všetkých pacientov meraná za štandardných svetelných podmienok (fotopických – intenzita svetla v miestnosti 500 lx) a po adaptácii na tmu (za skotopických podmienok – intenzita svetla 10 lx).

Vyšetrenie kontrastnej citlivosti (KC) zisťuje prahovú hodnotu kontrastu. Prahová hodnota kontrastu je minimálny kontrast, ktorý je potrebný na odlíšenie objektu od pozadia. Nami používané tabuľky sú CSV-1000 Contrast Sensitivity Chart (VectorVision, USA), ktoré obsahujú 4 časti označené písmenami A – D. V každej časti sú 2 rady po 8 kruhových podnetových terčov. Každá skupina obsahuje dva rady s nerovnomerným rozmiestnením 8 terčov s určitou hustotou rovnako širokých tmavých a svetlých pruhov a plných terčov bez pruhov. V každom stĺpci kontrast postupne klesá a v každej skupine rastie počet pruhov v terči (obr. 2). Pacient pri vyšetrení určuje prítomnosť  pruhov v každej skupine uvedením, či sa pruhy nachádzajú v hornom alebo dolnom rade podnetových terčov. Výsledky sa zapisujú do grafu  (obr. 3).

Zistené hodnoty kontrastnej citlivosti boli u oboch skupín štatisticky hodnotené Studentovým t-testom, zvlášť pre hodnoty získané za štandardných svetelných podmienok a zvlášť za podmienok z nízkou svetelnou intenzitou.

Výsledky

Priemerná hodnota ostrosti zraku s najlepšou korekciou po operácii bola pri 2. kontrole v skupine A 20/23, v skupine B 20/22. Porovnávali sme získané rozdiely hodnôt kontrastnej citlivosti medzi skupinou A a B zvlášť vo fotopických a skoto-pických podmienkach. Vo fotopických podmienkach rozdiely kontrastnej citlivosti u oboch skupín neboli signifikantné (graf 1). V skotopických podmienkach boli hodnoty kontrastnej citlivosti u asférických UVŠ signifikantne lepšie ako u sférických (graf 2) (tab. 1.)

Diskusia

Pri rôznych hladinách osvetlenia je množstvo svetla vstupujúceho do oka regulované priemerom zrenice, ktorej priemer sa podľa intenzity svetla zväčšuje alebo zmenšuje. Pri intenzívnom osvetlení je priemer zrenice od 1,5–2,5 mm. Svetelné lúče vstupujúce cez úzku zrenicu sú lámané v centrálnej oblasti optickej časti šošovky a tým eliminujú vznik sférických aberácii. Sférické a asférické UVŠ v podmienkach, kedy zrenica neumožňuje lámanie svetelných lúčov mimo centrálnej optickej zóny nevykazujú rozdiely v kontrastnej citlivosti. Podmienky s nízkou hladinou osvetlenia spôsobujú zväčšenie priemeru zrenice a umožňujú svetelným lúčom vstup do oka cez širšiu časť optickej zóny šošovky. Svetlo je potom lámané nielen v centrálnej oblasti ale aj v oblasti vzdialenejšej od optickej osi. Sférické UVŠ, ktoré vykazujú vyššie sférické aberácie pri lámaní svetla, pri znížených svetelných hladinách spôsobujú u pacientov zníženú kontrastnú citlivosť. Asférické UVŠ majú tvar optickej časti umožňujúci lámanie svetelných lúčov do ohniska nielen v paraaxialnej oblasti, ale aj mimo nej, čo sa u pacientov prejavuje ako signifikantne zlepšená kontrastná citlivosť pri nízkych svetelných podmienkach (1, 3, 4, 5, 6, 7).

Autori z Texasu (USA) vo svojej práci poukazujú na lepšie reakčné časy očí u pacientov s implantovanými asférickými UVŠ pri simulácii šoférovania auta v noci oproti súboru očí so sférickými UVŠ. Oči s asférickými UVŠ mali o 0,5 sekundy rýchlejší reakčný čas oproti očiam so sférickými UVŠ (8).

Autori zo Švajčiarska porovnávali citlivosť na kontrast u 524 očí. Implantovali UVŠ AcrySof IQ (262 očí) a AcrySof SN60A (262 očí). Sledovali NKCOZ a KC za fotopických (85 cd/m²) a mezopických (6 cd/m²) podmienok. Pacienti boli sledovaní 6 mesiacov. Oči s implantovanými asférickými UVŠ AcrySof IQ vykazovali lepšiu KC za fotopických a mezopických podmienok ako sférické UVŠ AcrySof SN60AT. NKCZO za fotopických podmienok bola porovnateľná v oboch skupinách (9).

Japonskí autori sledovali NKCZO a KC u 82 očí za fotopických (180 lx), mezopických (70 lx) a skotopických (15 lx) podmienok u 41 pacientov, ktorým boli implantované asférické (Tecnis ZA9003, Advanced Medical Optics) a sférické (AR40e, Advanced Medical Optics) VOŠ. Pacienti boli sledovaní po 2 dňoch, po týždni a po mesiaci. KC za skotopických podmienok bola signifikantne lepšia u pacientov s asférickou UVŠ. KC za mezopických a fotopických podmienok bola nesignifikantná (10).

Záver

Priemerná najlepšia centrálna ostrosť zraku po korekcii (20/23 v skupine A a 20/22 v skupine B) ako aj kontrastná citlivosť vo fotopických podmienkach bola  u oboch typov UVŠ bez signifikantných rozdielov. V skotopických podmienkach bola kontrastná citlivosť u asférických UVŠ signifikantne lepšia (p < 0,015328). Naše výsledky sú porovnateľné z výsledkami iných autorov publikovaných v odbornej literatúre.

Do redakce doručeno dne 7. 6. 2010
Do tisku přijato 15. 10. 2010

MUDr. Halás Marián ml.
Šancová 54
811 05 Bratislava
e-mail: marianhalas@gmail.com
tel: +421 903 574 784