ODPORÚČANIE SOMOK
DLHODOBÁ LIEČBA OSTEOPORÓZY DENOSUMABOM

Download PDF

Authors: MUDr. Vaňuga Peter, PhD.; doc. MUDr. Killinger Zdenko, PhD.; doc. MUDr. Jackuliak Peter, PhD.; Mph; prof. MUDr. Payer Juraj, PhD.; Frcp
Published in: Clinical Osteology 2019; 24(4): 216-217
Category:

Denosumab patrí do skupiny antiresorpčných liekov používaných na liečbu osteoporózy. Liečba je charakterizovaná veľmi dobrou terapeutickou účinnosťou, výborným bezpečnostným profilom, dobrou adherenciou a komfortom pre pacienta. V nadväznosti na publikované informácie o možnom nežiaducom efekte (výrazný pokles kostnej denzity a zvýšenie rizika vzniku vertebrálnych fraktúr) po ukončení liečby denosumabom SOMOK odporúča nasledovné riešenie pre dlhodobú liečbu osteoporózy denosumabom.

Pred zahájením liečby denosumabom je nutné informovať pacienta

o potrebe dlhodobej liečby osteoporózy – oboznámiť pacienta o rizikách vynechania aplikácie alebo prerušenia liečby bez odporúčania indikujúceho lekára, t.j. rýchla strata terapeutického účinku, zvýšené riziko vzniku vertebrálnych fraktúr
o riziku osteonekrózy čeľuste počas liečby a o nutnosti dodržiavania správnej ústnej hygieny, absolvovania pravidelných stomatologických prehliadok, či potrebe informovať stomatológa o prebiehajúcej liečbe denosumabom pred plánovaným stomatochirurgickým zákrokom

Liečba denosumabom je dlhodobá – účinná a bezpečná minimálne počas 10 rokov kontinuálneho podávania (na základe výsledkov klinických štúdií). V prípade zvažovania ukončenia liečby denosumabom treba individuálne zvážiť rizikové faktory pacienta a určiť ďalší postup:

A. Pacienti s vysokým rizikom vzniku osteoporotických zlomenín (nízke BMD s T-skóre ≤ -2,5 SD, silné rizikové faktory, prekonaná osteoporotická zlomenina):
- môžu pokračovať v liečbe denosumabom dlhodobo
- ak nie je možné ďalšie podávanie denosumabu, treba pokračovať v inej antiporotickej liečbe
B. Pacienti so stredným a nízkym rizikom vzniku osteoporotických zlomenín (zlepšenie BMD s T-skóre > -2,5 SD, absencia silných rizikových faktorov, bez nových osteoporotických zlomenín):
- po 5 až 10 rokoch kontinuálnej liečby denosumabom uvažovať o ukončení liečby denosumabom s nevyhnutným následným podávaním antiresorpčnej liečby bisfosfonátmi. Na základe výsledkov doposiaľ publikovaných štúdií sa odporúča pacientom, ktorí boli liečení denosumabom minimálne 12 mesiacov a nemôžu v nej pokračovať, nasadenie liečby bisfosfonátmi – štúdie preukázali efekt pri podávaní alendronátu a kyseliny zoledrónovej.
- Perorálny bisfosfonát alendronát je potrebné nasadiť 6 mesiacov po poslednej dávke denosumabu (v SR však nie je t.č. dostupný).
- Parenterálne podávanie bisfosfonátov (kyselinu zolendrónovú) pri zohľadnení všetkých kontraindikácií je vhodné podať 9 mesiacov po poslednej dávke denosumabu.
- Liečba bisfosfonátom by mala trvať 2 roky po ukončení terapie denosumabom na elimináciu možného rebound efektu, za pravidelnej kontroly kostnej denzity a laboratórnych markerov kostného metabolizmu.
- Pre inú antiresorpčnú liečbu nie sú v súčasnosti dostupné relevantné medicínske EBM údaje.
- U pacientov s mnohopočetnými vertebrálnymi fraktúrami v dôsledku rebound fenoménu, na základe doposiaľ publikovaných dát, nie sú vertebroplastika ani kyfoplastika vhodné.

**Dlhodobá liečba denosumabom – algoritmus**

Dostatočný príjem vápnika a vitamínu D je v priebehu aj po ukončení liečby denosumabom samozrejmosťou.

Stanovisko SOMOK k dlhodobej liečbe osteoporózy denosumabom je potrebné považovať za dočasné – platné aktuálne s prihliadnutím na súčasné znalosti a odporučenia iných odborných spoločností. Ak budú k dispozícii novšie dáta, budú odporúčania SOMOK inovované.

Odsúhlasené výborom SOMOK dňa 12.9.2019

Autori: MUDr. Peter Vaňuga, PhD., doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD., doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH, prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

Sources

Bayer M, Horák P, Palička V, Pavelka K, Pikner R, Rosa J, Šenk F, Vyskočil V, Zikán V. Dlouhodobá léčba osteoporózy denosumabem a její přerušení: odborné stanovisko pracovní skupiny Společnosti pro metabolická onemocnění skeletu České lékařské společnosti J. E. Purkyně. Clinical Osteology 2018; 23(1): 32–37.
Eastell R, Rosen C.J, Black D.M, Cheung A.M, Murad M.H, Shoback D. Pharmacological Management of Osteoporosis in Postmenopausal Women: An Endocrine Society Clinical Practice Guideline. JCEM 2019; 104(5): 1595–1622.
Horne AM, Mihov B, Reid IR. Bone loss after romosozumab/denosumab: Effects of bisphosphonates. Calcif Tissue Int 2018; 103(1): 55–61.
Chapurlat R. Effects and management of denosumab discontinuation. Joint Bone Spine 2018; 85(5): 515–517.
McClung MR, Wagman RB, Miller PD, Wang A, Lewiecki EM. Observations following discontinuation of long-term denosumab therapy. Osteopor Int 2017; 28(5): 1723–1732.
Tsourdi E, Langdahl B, Cohen-Solal M, Aubry-Rozier B, Eriksen EF, Guañabens N, Obermayer-Pietsch B, Ralston SH, Eastell R, Zillikens MC. Discontinuation of Denosumab therapy for osteoporosis: A systematic review and position statement by ECTS. Bone 2017; 105(1): 11–17.

Labels

Clinical biochemistry Paediatric gynaecology Paediatric radiology Paediatric rheumatology Endocrinology Gynaecology and obstetrics Internal medicine Orthopaedics General practitioner for adults Radiodiagnostics Rehabilitation Rheumatology Traumatology Osteology

Background theses for the formulation of guidelines on diagnosis and therapy metabolic bone disease as a part of CKD-MBD, with specific focus on low mineral bone content in DXA examination

Densitometry in patients with chronic kidney disease

Bone disease in patients after organ transplantation

Calciphylaxis as a multidisciplinary problem: important information (not only) for clinical osteologists and case reports

Association between bone and vascular calcification: evidence from clinical studies

První biosimilár k léčbě osteoporózy v EU schválen!

Article was published in