Niekoľko poznámok k patofyziológii sekundárneho cerebrálneho poškodenia
Authors:
P. Sklienka; I. Petrašovičová; L. Kolář; J. Jahoda; R. Hrdlička; R. Kula
Authors‘ workplace:
Anesteziologicko-resuscitačná klinika FNsP Ostrava, prednosta MUDr. R. Kula, CSc.
Published in:
Anest. intenziv. Med., , 2000, č. 4, s. 180-183
Category:
Overview
Autori analyzovali retrospektívnym spôsobom morfologické dáta (CT scan) a dáta získané multimodálnym monitorovaním v skupine 31 pacientovs kraniocerebrálnym poranením. Na iniciálnom CT vyšetrení bol mozgový edém zrejmý v 79 % prípadoch. V kontraste s týmto nálezom boli nálezy 5%frekvencie výskytu hodnôt ICP nad 20 mmHg a 59% frekvencie výskytu hodnôt SjO2 pod 60 % v priebehu prvých 48 hodín od úrazu. V skupine dáts SjO2 < 60 % boli zistené štatisticky významne nižšie hodnoty paCO2 a štatisticky významne vyššia frekvencia výskytu hodnôt CPP pod CPPkritv porovnaní so skupinou dát s SjO2 > 60 %. Pri analýze príčin poklesu CPP pod CPPkrit bol zistený 8% podiel izolovaného vzostupu hodnôt ICP nadICPkrit a 67% podiel poklesu hodnôt MAP pod MAPkrit. Na základe analýzy sa autori domnievajú, že vzostup ICP nie je príčinou, ale následkomsekundárneho cerebrálneho poškodenia.
Klíčová slova:
mozgový edém – vnútrolebečný tlak
Labels
Anaesthesiology, Resuscitation and Inten Intensive Care MedicineArticle was published in
Anaesthesiology and Intensive Care Medicine
2000 Issue 4
Most read in this issue
- Zkušenosti s kategorizací nemocných u pacientů v resuscitační péči
- Intoxikace paracetamolem
- Význam anesteziologické ambulance v předoperační přípravě nemocných
- Oxid dusnatý a terapie respiračního selhání u dětí