Vyšlo v časopise: Forum Diab 2018; 7(Suppl 1): 132-139
Viac ako jeden z piatich pacientov s DM vo veku > 65 rokov trpí srdcovým zlyhávaním (SZ) a až u 50 % pacientov s DM2T sa môže v priebehu života rozvinúť SZ. Pacienti, ktorí trpia diabetom aj srdcovým zlyhávaním, majú veľmi zlú prognózu, pričom priemerné prežívanie je asi 4 roky. Mnohé antidiabetiká majú negatívny efekt na SZ (glitazóny, saxagliptín, alogliptín, sulfonylurea) lebo sú kontraindikované pri SZ.
SZ je klinický syndróm charakterizovaný typickými symptómami (napr. dýchavičnosť, opuchy členkov, únava), ktoré môžu byť sprevádzané znakmi (napr. zvýšená náplň jugulárnych žíl, chrôpky na pľúcach, periférne edémy), spôsobenými štrukturálnymi alebo funkčnými abnormalitami srdca, ktoré vedú ku zníženiu srdcového výdaja alebo ku zvýšeniu intrakardiálnych tlakov v pokoji alebo počas záťaže. Súčasná definícia SZ sa obmedzuje na štádiá, v ktorých sú zjavné klinické symptómy (tab.18.1).
Tab. 18.1 | Srdcové zlyhávanie: NYHA (New York Heart Association) klasifikácia
Pred objavením sa klinických symptómov pacienti môžu mať asymptomatické štrukturálne alebo funkčné abnormality srdca (systolická alebo diastolická dysfunkcia ľavej komory), ktoré sú prediktormi SZ.
SZ postihuje širokú škálu pacientov, od tých, ktorí majú zachovanú ejekčnú frakciu ľavej komory (EFĽK), až po pacientov s redukovanou EFĽK. Pacienti s EFĽK v rozmedzí 40–49 % patria do „šedej zóny“, ktorá je definovaná ako SZ v strednom pásme (tab. 18.2).
Tab. 18.2 | Rozdelenie srdcového zlyhávania podľa ejekčnej frakcie BNP – natriuretický peptid typu B EFĽK – ejekčná frakcia ľavej komory HFmrEF – SZ s EF v strednom pásme/Heart Failure with Mid-Range Ejection Fraction HFpEF – SZ so zachovanou EF/Heart Failure with preserved Ejection Fraction HFrEF – SZ s redukovanou EF/Heart Failure with reduced Ejection Fraction HĽK – hypertrofia ľavej komory LAE – hypertrofia ľavej predsiene/Left Atrial Enlargement ĽK – ľavá komora LVEF – ejekčná frakcia ľavej komory LVH – hypertrofia ľavej komory/Left Ventricular Hypertrophy NT-proBNP – N-terminálny koniec prohormónu natriuretického peptidu B NP – nátriuretický peptid SZ – srdcové zlyhávanie. Poznámka: *Znaky nemusia byť prítomné v začiatočných štádiách SZ (najmä u HFpEF) a u pacientov liečených diuretikami. **BNP > 35 pg/ml alebo NT-proBNP > 125 pg/ml
Symptómy sú často nešpecifické, a preto nepomáhajú odlíšiť SZ od iných stavov (tab. 18.3). Obzvlášť ťažká môže byť identifikácia a interpretácia symptómov a znakov u obéznych osôb, u seniorov a u pacientov s chronickým ochorením pľúc. Mladí pacienti so SZ majú často odlišnú etiológiu, klinickú prezentáciu a výsledky v porovnaní so staršími pacientmi.
Tab. 18.3 | Symptómy a znaky typické pre srdcové zlyhávanie
Diagnostika srdcového zlyhávania (SZ) má dva aspekty. Prvým je rozpoznanie SZ ako príčiny ťažkostí chorého, druhým je odhalenie príčiny SZ, teda etiologická diagnostika syndrómu SZ. Okrem samotného základného ochorenia sa diagnostika koncentruje na identifikáciu potenciálne reverzibilných faktorov zapríčiňujúcich aktuálne zhoršenie stavu alebo progresiu SZ. Vyšetrenie pacienta so SZ má tiež poskytnúť informácie o závažnosti ochorenia, jeho prognóze a vývoji. Všetky tieto vyšetrenia majú byť podkladmi pre rozhodnutie o komplexnej, individualizovanej optimálnej liečbe. Algoritmus diagnostiky syndrómu SZ uvádza schéma 1.
Schéma 18.1 | Diagnostický algoritmus pre srdcové zlyhávanie, ktoré nezačalo náhle peptidu B NP – natriuretické peptidy SZ – srdcové zlyhávanie. Poznámka: * Pacient udáva symptómy typické pre SZ ** Normálne objemy a funkcie komôr a predsiení *** Zvážte iné príčiny zvýšených natriuretických peptidov
Hlavnú úlohu v diagnostike SZ a vo vedení liečby majú zobrazovacie metódy. Kľúčovú úlohu má echokardiografia z dôvodu presnosti, dostupnosti (vrátane prenosnosti), bezpečnosti a ceny. Rozdelenie srdcového zlyhávania podľa ejekčnej frakcie uvádza tab. 18.2.
Echokardiografia môže byť doplnená ďalšími modalitami, ktoré sú vyberané podľa ich schopnosti odpovedať na špecifické klinické otázky a s ohľadom na kontraindikácie a riziká špecifických testov (tab. 18.4).
Tab. 18.4 | Odporúčania pre použitie zobrazovacích metód v diagnostike SZ BNP – natriuretický peptid typu B IM – infarkt myokardu KCH – koronárna choroba NT-proBNP – N-terminálny koniec prohormónu natriuretického peptidu B NP – natriuretické peptidy SZ – srdcové zlyhávanie. Poznámka: * Pacient udáva symptómy typické pre SZ ** Normálne objemy a funkcie komôr a predsiení *** Zvážte iné príčiny zvýšených natriuretických peptidov
Pre podrobnejšiu etiologickú diagnostiku, identifikáciu relevantných komorbidít, prognostickú stratifikáciu aj liečebné rozhodnutia je opodstatnené vykonať aj iné laboratórne vyšetrenia či invazívne merania (tab. 18.5).
Tab. 18.5 | Odporúčania pre diagnostické testy pri srdcovom zlyhávaní ALT – alanínaminotransferáza AST – aspartátaminotransferáza ASZ – akútne srdcové zlyhávanie BNP – B-typ natriuretický peptid CVK – celková väzobná kapacita EF – ejekčná frakcia EKG – elektrokardiogram; EMB – endomyokardiálna biopsia GFR – glomerulárna filtrácia GMT – gama-glutamyl-transferáza; HbA1c – glykovaný hemoglobín HFrEF – SZ s redukovanou EF QRS – Q-, R-, a S-vlny, QRS-komplex na EKG SZ – srdcové zlyhávanie TSAT – saturácia transferínu TSH – hormón stimulujúci štítnu žľazu
U väčšiny pacientov s definitívnou klinickou diagnózou SZ nie je genetické testovanie v potvrdení diagnózy srdcového zlyhávania prínosné. Genetické poradenstvo a testovanie sa však odporúča pacientom s hypertrofickou kardiomyopatiou (HKM), idiopatickou dilatačnou kardiomyopatiou (DKMP) a arytmogénnou kardiomyopatiou pravej komory (arrhythmogenic right ventricular cardiomyopathy – ARVC). Pri reštrikčnej kardiomyopatii a izolovanej non-kompaktnej kardiomyopatii, ktoré majú možný genetický pôvod, by sa mali uvážiť genetické testy.
Vzhľadom na to, že SZ je syndróm, do ktorého vyúsťujú mnohé primárne ochorenia srdca, sa prevencia SZ do veľkej miery prekrýva s prevenciou kardiovaskulárnych ochorení vôbec. Keď hovoríme o prevencii SZ v užšom zmysle slova, máme na mysli opatrenia na prevenciu alebo oddialenie rozvoja manifestovaného srdcového zlyhávania alebo zabránenie úmrtia pred nástupom symptómov. Máme k dispozícii presvedčivé dôkazy o tom, že nástup SZ možno oddialiť alebo mu zabrániť prostredníctvom intervencií zameraných na ovplyvnenie rizikových faktorov SZ alebo na liečbu asymptomatickej systolickej dysfunkcie ĽK (tab. 18.6).
Schéma 18.2 | Liečba pacienta so symptomatickým srdcovým zlyhavaním Modrá zobrazuje triedu I odporúčaní a sivá zobrazuje triedu IIa odporúčaní. ACEi – inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu ARB – blokátor AT1-receptora pre angiotenzín II ARNI – blokátor AT1-receptora a inhibitor neprilyzínu CRT – kardio-resynchronizačná terapia EFĽK – ejekčná frakcia ľavej komory HFrEF – heart failure with reduced ejection fraction H-ISDN – hydralazín a izosorbid dinitrát ICD – implantabilný kardioverter-defibrilátor LVAD – mechanická podpora ľavej komry/Left Ventricle Assist Device MR – mineralokortikoidový receptor OMT – optimálna medikamentózna terapia VF – ventrikulárna fibrilácia VT – ventrikulárna tachykardia
Tab. 18.6 | Odporúčania pre prevenciu srdcového zlyhávania KCH – koronárna choroba OMT – optimálna medikamentózna terapia
U pacientov so symptomatickým SZ by nemali byť používané glitazóny (retencia tekutín a sodíka), nakoľko zvyšujú zhoršenia SZ a hospitalizácie.
U pacientov so stabilizovaným SZ je možné používanie metformínu za predpokladu eGF > 30 ml/min/1,73 m2 nemal by však byť použitý pri nestabilnom SZ alebo hospitalizácii pre SZ.
Inzulín má Na-retenčný účinok a v kombinácii s redukciou glykozúrie môže exacerbovať retenciu tekutín a zhoršenie SZ.
Sulfonylurea sa združuje so zvýšeným rizikom a zhoršením SZ.
DPP4i sú vo vzťahu ku KV-morbidite a mortalite neutrálne, niektoré však môžu zvyšovať riziko SZ (saxagliptín, alogliptín).
SGLT2 inhibítory znižujú KV-riziko aj celkového úmrtia a znižujú incidenciu SZ. V štúdii EMPA-REG OUTCOME viedlo pridanie empagliflozínu k štandardnej liečbe k významnej redukcii hospitalizácie pre zlyhanie srdca v porovnaní s placebom o 35 %. Hoci väčšina pacientov v štúdii nemala na začiatku prejavy SZ, efekt bol konzistentný tak u pacientov s anamnézou SZ, ako aj bez nej. Podobne v štúdii CANVAS Program s kanagliflozínom došlo k zníženiu hospitalizácie pre srdcové zlyhanie o 33 % v porovnaní s placebom. U pacientov s DM2T by sa preto malo zvážiť podávanie empagliflozínu s cieľom zabrániť rozvoju SZ alebo ho oddialiť a predĺžiť život. FDA nedávno pridala novú indikáciu pre empagliflozín, „s cieľom redukcie rizika kardiovaskulárnej príčiny úmrtia“. Zatiaľ nie je jasné či sa jedná o tzv. class efekt.
Riziko KV-mortality znižujú aj agonisty GLP-1 receptorov. FDA nedávno schválila používanie liraglutidu s cieľom redukcie rizika hlavných kardiovaskulárnych príhod, vrátane srdcového infarktu, cievnej mozgovej príhody a KV-úmrtia u dospelých pacientov s DM2T a prítomným KV-ochorením. Zatiaľ nie je jasné, či sa jedná o class efekt.
Negatívne inotropné blokátory kalciových kanálov (i.e. diltiazem a verapamil) by nemali byť používané k liečbe hypertenzie u pacientov s HFrEF, sú však považované za bezpečné u pacientov s HFpEF).
Moxonidín by nemal byť používaný u pacientov s HFrEF, nakoľko môže zvyšovať mortalitu.
Alfa blokátory sa neodporúčajú.
Statíny sa pri SZ neindikujú, ak ich však pacient užíval pre koronárnu chorobu srdca, môže pokračovať v liečbe.
Cieľmi liečby u pacientov so SZ sú zlepšenie klinického stavu, funkčnej kapacity a kvality života, zabránenie hospitalizáciám a redukcia mortality. Schéma 18.2 ukazuje liečebnú stratégiu na používanie liekov (a prístrojov) u pacientov s HFrEF.
Je preukázané, že neuro-hormonálni antagonisti (inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu – ACEi, antagonisti mineralokortikoidových receptorov – MRA a betablokátory) zlepšujú prežívanie pacientov s HFrEF, a preto sa odporúčajú u všetkých pacientov s HFrEF, ak nie sú kontraindikované alebo netolerované.
Ako bolo preukázané v klinickej štúdii s prísnymi inklúznymi/exklúznymi kritériami, nová zlúčenina (sakubitril valsartan), blokátor AT1-receptora a inhibítor neprilyzínu (ARNI), v porovnaní s ACEi (enalapril) významnejšie redukuje riziko smrti a hospitalizácie pre SZ. U ARB nebolo dôsledne preukázané, že znižujú mortalitu u pacientov s HFrEF a ich použite by malo byť obmedzené pre pacientov, ktorí netolerujú ACEi alebo tých, ktorí užívajú ACEi, ale netolerujú MRA. Ukázalo sa, že ivabradín zlepšuje výsledky a mal by sa zvážiť, keď to je vhodné.
Uvedené lieky by sa mali používať v kombinácii s diuretikami u pacientov so symptómami alebo znakmi kongescie. Používanie diuretík by malo byť upravované podľa klinického stavu. Odporúčania pre farmakologickú liečbu sumarizujú tab. 18.7–9.
Tab. 18.7 | Farmakologická liečba odporúčaná pacientom so symptomatickým (NYHA trieda II-IV) SZ s redukovanou ejekčnou frakciou Poznámka: *Pacient by mal mať zvýšené natriuretické peptidy (plazmatické BNP >150 pg/ml alebo plazmatické NT-proBNP > 600 pg/ml, alebo ak bol hospitalizovaný pre SZ za posledných 12 mesiacov plazmatické BNP >100 pg/ml alebo plazmatické NT-proBNP > 400 pg/ml a toleruje enalapril 10 mg 2-krát denne.
Tabuľka 18.8 | Ostatná farmakologická liečba odporúčaná u vybraných pacientov so symptomatickým (NYHA trieda II–IV) srdcovým zlyhávaním s redukovanou ejekčnou frakciou ACEi – inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu ARB – blokátor AT1-receptora pre angiotenzín II BNP – natriuretický peptid typu B EBM – evidence based medicine EFĽK – ejekčná frakcia ľavej komory HFrEF – SZ s redukovanou EF MRA – antagonista mineralokortikoidových receptorov NT-proBNP – N-terminálny koniec prohormónu natriuretického peptidu B NYHA – New York Heart Association OMT – optimálna medikamentózna terapia (pre HFrEF to väčšinou predstavuje ACEi alebo sakubitril/valsartan, betablokátor a MRA) PUFA – polynenasýtená mastná kyselina SZ – srdcové zlyhávanie
Tab. 18.9 | Liekové skupiny (alebo kombinácie liekových skupín), ktoré môžu uškodiť pacientom so symptomatickým (NYHA Trieda II–IV) srdcovým zlyhávaním s redukovanou ejekčnou frakciou ACEi- – inhibítor angiotenzín konvertujúceho enzýmu ARB – blokátor AT1 receptora pre angiotenzín II; COX2-inhibitor – inhibítor cyklooxygenázy 2 HFrEF – SZ s redukovanou EF MRA – antagonista mineralokortikoidových receptorov NSAID – nesteroidné protizápalové lieky SZ – srdcové zlyhávanie
Tab. 18.10 | Odporúčania pre liečbu pacientov so srdcovým zlyhávaním so zachovanou ejekčnou frakciou a srdcovým zlyhávaním s “mid-range” ejekčnou frakciou
Nechirurická prístrojová liečba srdcového zlyhávania s redukovanou ejekčnou frakciou je špeciálna kardiologická problematika. Implantabilné kardioverter-defibrilátory (ICD) sú efektívne v prevencii bradykardie a v korekcii potenciálne letálnych komorových arytmií. Kardiálna resynchronizačná terapia (CRT) zlepšuje srdcovú funkciu u vhodne vybraných pacientov a zlepšuje symptómy a celkovú pohodu pri súčasnej redukcii morbidity a mortality.
Zatiaľ neexistuje žiadna terapia, ktorá by presvedčivo znižovala morbiditu alebo mortalitu u pacientov s HFpEF alebo HFmrEF. Vzhľadom na to, že títo pacienti sú často starší a vysoko symptomatickí, často majú veľmi nízku kvalitu života, dôležitým cieľom terapie môže byť zmiernenie symptómov a zlepšenie pocitu pohody. Diuretiká zvyčajne zlepšia kongesciu, ak je prítomná, čím sa zlepšia symptómy a znaky SZ. Dôkaz, že diuretiká zlepšujú symptómy, je rovnaký pre celé spektrum EFĽK. Dôkaz, že betablokátory a MRA zlepšujú symptómy u týchto pacientov, chýba. Existujú nekonzistentné dôkazy o zlepšení symptómov u pacientov liečených ARB (len pri kandesartane došlo k zlepšeniu v triede NYHA) a ACEi. Existuje niekoľko dôkazov o tom, že u pacientov v sínusovom rytme nebivolol, digoxín, spironolaktón a kandesartan môžu znižovať hospitalizácie pre SZ. U pacientov s FP betablokátory nemajú efekt na mortalitu a hospitalizácie pre SZ a digoxín nebol zatiaľ hodnotený. Dôkazy na podporu podávania ARB alebo ACEi sú nejednoznačné. Optimálna komorová frekvencia u pacientov s HFmrEF alebo HFpEF a fibriláciou predsiení nebola doteraz presne stanovená a agresívna kontrola srdcovej frekvencie môže byť škodlivá. Nepriame dôkazy naznačujú, že liečba artériovej hypertenzie, prevažne systolickej, je dôležitá u HFmrEF a HFpEF. Odporúčania pre liečbu pacientov s HFpEF a HFmrEF sú sumarizované v tab. 18.10.
Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova
Nemáte účet? Registrujte se
Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.
