Význam pH-metrie s impedanciou u pacientov s nadmernou supragastrickou eruktáciou

Stáhnout PDF English version

Autoři: Prokopič M.; Ďuriček M.; Bánovčin P. jr.; Hyrdel R.
Působiště autorů: Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2019; 73(4): 308-312
Kategorie: Klinická a experimentální gastroenterologie: původní práce
doi: https://doi.org/10.14735/amgh2019308

Souhrn

Východiská: Nadmerná supragastrická eruktácia je funkčná pažeráková porucha definovaná Rímskymi kritériami IV ako pretrvávajúca nadmerná a opakujúca sa eruktácia z pažeráku obťažujúca pacienta v bežných činnostiach. U niektorých pacientov sa vyskytuje až niekoľko stoviek epizód eruktácie za deň, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu ich života. Diagnostika spočíva v monitorovaní 24hod multikanálovej intraluminálnej impedancie s pH-metriou (24-MII-pH), ktorá umožňuje presne sledovať pohyb bolusu plynného obsahu v pažeráku.

Súbor pacientov a metódy: Retrospektívna analýza prospektívne zbieraného súboru pacientov s nadmernou supragastrickou eruktáciou s vyhodnotením klinických charakteristík, sprievodných pažerákových a nepažerákových symptómov, efektivity realizovanej liečby a výstupov z manometrie s vysokým rozlíšením (HRM – high-resolution manometrie) a 24-MII-pH.

Výsledky: Za sledované obdobie sme zachytili osem pacientov s nadmernou supragastrickou eruktáciou. Z pažerákových symptómov boli najčastejšími regurgitácia a pyróza, nasledované dysfágiou a nekardiálnou bolesťou na hrudníku. U väčšiny pacientov bola na HRM prítomná porucha motility, a to charakteru neefektívnej pažerákovej motility a absentujúcej kontraktility. Počet epizód eruktácie bol počas dňa variabilný, a to v rozmedzí 15–250/hod, v noci bola u všetkých pacientov prítomná absencia eruktácie. Čas expozície kyseline v pažeráku bol zvýšený len u troch pacientiek. Počet refluxných epizód bol u väčšiny pacientov v norme. Inhibítory protónovej pumpy, prokinetiká a ani antirefluxná operácia neviedli k zlepšeniu eruktácie a kvality života v súbore sledovaných pacientov.

Záver: Nadmerná supragastrická eruktácia je funkčná porucha, ktorú na podklade jasne definovaných kritérií môžeme pomerne jednoznačne diagnostikovať za pomoci 24-MII-pH monitoringu. Pacienti majú refraktérne ťažkosti výrazne ovplyvňujúce kvalitu ich života a sú rezistentní na konvenčnú liečbu. 24-MII-pH monitoring má v asociácii s vhodnou edukáciou pacienta zásadný prínos v jeho následnom manažmente. V súčasnosti je základom liečby kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá už v krátkodobom sledovaní vedie k významnému zvýšeniu kvality života pacientov.

Klíčová slova:

eruktácia – pažerák – manometria – elektrická impedancia – pažerákové poruchy motility – gastroezofágový reflux

Zdroje

1. Wyman JB, Dent J, Heddle R et al. Control of belching by the lower oesophageal sphincter. Gut 1990; 31 (6): 639–646. doi: 10.1136/gut.31.6.639.

2. Stanghellini V, Chan FK, Hasler WL et al. Gastroduodenal disorders. Gastroenterology 2016; 150 (6): 1380–1392. doi: 10.1053/j.gastro.2016.02.011.

3. Koukias N, Woodland P, Yazaki E et al. Supragastric belching: prevalence and association with gastroesophageal reflux disease and esophageal hypomotility. J Neurogastroenterol Motil 2015; 21 (3): 398–403. doi: 10.5056/jnm15002.

4. Hobbs P, Gyawali CP. The role of esophageal pH-impedance testing in clinical practice. Curr Opin Gastroenterol 2018; 34 (4): 249–257. doi: 10.1097/MOG.0000000000000441.

5. Bredenoord AJ, Weusten BL, Sifrim D et al. Aerophagia, gastric, and supragastric belching: a study using intraluminal electrical impedance monitoring. Gut 2004; 53 (11): 1561–1565. doi: 10.1136/gut.2004.042945.

6. Ooi JL, Vardar R, Sifrim D. Supragastric belching. Curr Opin Gastroenterol 2016; 32 (4): 302–309. doi: 10.1097/MOG.0000000000000276.

7. Glasinovic E, Wynter E, Arguero J et al. Treatment of supragastric belching with cognitive behavioral therapy improves quality of life and reduces acid gastroesophageal reflux. Am J Gastroenterol 2018; 113 (4): 539–547. doi: 10.1038/ajg.2018.15.

8. Duricek M, Banovcin P, Halickova T et al. Acid-ic pharyngeal reflux does not correlate with symptoms and laryngeal injury attributed to laryngopharyngeal reflux. Dig Dis Sci 2019; 64 (5): 1270–1280. doi: 10.1007/s10620-018-53 72-1.

9. Broeders JA, Bredenoord AJ, Hazebroek EJ et al. Effects of anti-reflux surgery on weakly acidic reflux and belching. Gut 2011; 60 (4): 435–441. doi: 10.1136/gut.2010.224824.

10. Kessing BF, Broeders JA, Vinke N et al. Gas-related symptoms after antireflux surgery. Surg Endosc 2013; 27 (10): 3739–3747. doi: 10.1007/s00464-013-2959-7.

11. Blondeau K, Boecxstaens V, Rommel N et al. Baclofen improves symptoms and reduces postprandial flow events in patients with rumination and supragastric belching. Clin Gastroenterol Hepatol 2012; 10 (4): 379–384. doi: 10.1016/j.cgh.2011.10.042.

12. Kunte H, Kronenberg G, Fink K et al. Successful treatment of excessive supragastric belching by combination of pregabalin and baclofen. Psychiatry Clin Neurosci 2015; 69 (2): 124–125. doi: 10.1111/pcn.12223.

13. Riehl ME, Kinsinger S, Kahrilas PJ et al. Role of a health psychologist in the management of functional esophageal complaints. Dis Esophagus 2015; 28 (5): 428–436. doi: 10.1111/dote.12219.

14. Karamanolis G, Triantafyllou K, Tsiamoulos Z et al. Effect of sleep on excessive belching: a 24-hour impedance-pH study. J Clin Gastroenterol 2010; 44 (5): 332–334. doi: 10.1097/MCG.0b013e3181bd885e.

15. Bredenoord AJ. Management of belching, hiccups, and aerophagia. Clin Gastroenterol Hepatol 2013; 11 (1): 6–12. doi: 10.1016/j.cgh.2012.09.006.