Možnosti rehabilitácie pri sarkopénii a kachexii onkologických pacientov

Souhrn

Úvod: Kachexia je definovaná ako syndróm multifaktoriálnej etiológie charakterizovanej vážnou stratou telesnej hmotnosti, úbytkom svalovej a tukovej hmoty a zvýšením proteínového katabolizmu. Kachexia pri onkologických ochoreniach predstavuje prevládajúci a oslabujúci syndróm. Sarkopénia je primárne ochorenie staršieho veku charakterizované stratou svalovej hmoty v dôsledku procesu starnutia. Sarkopéniu môžeme definovať ako kombináciu nízkej svalovej sily a objemu svalovej hmoty. Sarkopénia sa často vyskytuje v geriatrickej populácii. Metóda: Prehľadový článok, vyhľadávanie článkov v databáze Pubmed, JCR, Cochrane database, kľúčové slová pri vyhľadávaní: „sarcopenia“, „cachexia“, „rehabilitation“ a „exercise“. Výsledky: Hlavnou terapiou rehabilitácie je cvičenie. Cvičenie môže redukovať zápalovú odpoveď indukovanú kachexiou, resp. sarkopéniou. Fyzická aktivita indukovaná cvičením by tiež mohla zasiahnuť do svalov pozitívnou reguláciou autofágie. Hlavný benefit cvičenia ja však daný adaptačnou schopnosťou svalov s indukciou svalovej hypertrofie. Fyzická aktivita môže spomaliť stratu hmoty a zlepšiť funkciu kostrového svalstva. Dôležitý benefit pre pacientov predstavuje primerané rezistované cvičenie a aeróbne cvičenie vzhľadom na ich zdravotný stav. Rezistované cvičenie a aeróbne cvičenie zvyšujú silu a funkciu svalov a predstavujú dôležitú liečebnú stratégiu pre liečbu kachexie a sarkopénie. Záver: Rehabilitačná liečba tvorí dôležitú súčasť liečby pri kachexii a sarkopénii pacientov.

Klíčová slova:

sarkopénia – kachexia – rehabilitácia – cvičenie

Úvod

Kachexia je definovaná ako syndróm multifaktoriálnej etiológie charakterizovanej vážnou stratou telesnej hmotnosti, úbytkom svalovej a tukovej hmoty a zvýšením proteínového katabolizmu. Kachexia pri onkologických ochoreniach predstavuje prevládajúci a oslabujúci syndróm. Pre kachexiu u onkologických ochorení je typické funkčné poškodenie organizmu. Potenciálnu úlohu pri vzniku kachexie uplatňuje systémový zápal, mitochondriálna dysfunkcia, hormonálna dysregulácia. Pacienti s kachexiou sú charakterizovaní zníženou výkonnosťou, kratším prežívaním a zníženou kvalitou života. Viacero typov onkologických ochorení môže indukovať kachexiu. Najčastejšie sa vyskytuje pri onkologických ochoreniach gastrointestinálneho traktu [1], pľúc [2], pankreasu a žalúdka. U starších pacientov pri onkologických ochoreniach je väčšia pravdepodobnosť kachexie ako u mladších pacientov. Kachexia u pacientov s onkologickým ochorením je spojená s mitochondrialnou dysfunkciou [3]. Tieto mitochondrie sú schopné určitej plasticity s reakciou na okolité vplyvy, ako napr. cvičenie alebo starnutie [4]. Kostrové svalstvo pri onkologickej kachexii je charakterizované zníženým počtom mitochondrií. Medzi ďalšie mechanizmy vysvetľujúce pokles hmotnosti patrí tvorba cytokínov tukovým tkanivom. Tukové tkanivo produkuje niekoľko prozápalových cytokínov, ako je tumor nekrotizujúci faktor (TNF-a), interleukín 6 (IL-6) a interleukín 1 (IL-1). Tieto cytokíny sú tiež asociované so sarkopéniou [5]. Podľa Fearon et al [6] je onkologická kachexia je rozdelená na tri štádia, a to 1. prekachexia, 2. kachexia, 3. refraktórna kachexia. Nie všetci pacienti však musia prejsť všetkými typmi.

Kachexia a sarkopénia predstavujú dva rôzne patofyziologické stavy s výrazným prekrývaním. Sarkopénia môže byť súčasťou kachexie, avšak tieto dve stavy nie sú rovnaké. Sarkopénia je primárne ochorenie staršieho veku charakterizované stratou svalovej hmoty a tukovej hmoty v dôsledku procesu starnutia [7]. Sarkopéniu, môžeme definovať ako kombináciu nízkej svalovej sily a poklesu objemu svalovej hmoty. Sarkopénia sa často vyskytuje v geriatrickej populácii. Sarkopéniu je možné rozdeliť na:

1)
pre-sarkopéniu, ktorá sa vyznačuje nízkym objemom svalovej hmoty bez vplyvu na silu svalov alebo fyzickú výkonnosť;

2)
sarkopéniu, vyznačujúca sa nízkym svalovým objemom a nízkou svalovou silou alebo nízkou fyzickou výkonnosťou;

3) závažnú sarkopéniu.

Sarkopénia

Sarkopénia sa môže považovať za „primárnu“ (súvisiacu s vekom), ak nie je zrejmá iná príčina, ako samotné starnutie a za „sekundárnu“, ak je to spôsobené špecifickými zdravotnými problémami. Sekundárna sarkopénia sa dá ďalej rozdeliť na činnosti, pri ktorých vzniká (na lôžku, sedavý životný štýl), na pridružené komorbidity, pri ktorých vzniká (pokročilé zlyhanie orgánov, zápalové ochorenia, malignity alebo endokrinné choroby) a na výživu, resp. malnutríciu (nedostatočný kalorický príjem, malabsorpciu, deficit jednotlivých mikronu­trientov v strave, gastrointestinálne poruchy) [8]. Chudnutie sa považuje za charakteristický znak pokročilých onkologických ochorení. Úbytok hmotnosti sa líši v incidencii a intenzite u každého pacienta. Chudnutie sa líši v závislosti od štádia, veku, pohlavia a typu onkologického ochorenia.

Prítomnosť sarkopénie by sa mala hodnotiť u starších pacientov, ktorí vykazujú pokles fyzického fungovania, sily alebo úpadok zdravotného stavu. Lekári a fyzioterapeuti by mali brať výskyt sarkopénie do úvahy tiež u pacientov s ťažkosťami pri výkone aktivít dennej činnosti (ADL) s anamnézou opakujúcich sa pádov, nedávnou stratou hmotnosti, nedávnou hospitalizáciou alebo chronickými stavmi spojenými so stratou svalov (ako napr. diabetes mellitus, chronické zlyhanie srdca, chronické obštrukčné ochorenie pľúc, chronické ochorenie obličiek, reumatoidná artritída a malignity). Sarkopénia sa má vždy zvažovať u pacientov pripútaných na lôžko alebo u pacientov, ktorí nie sú schopný vstať zo stoličky bez pomoci. Starší pacienti s onkologickým ochorením sú charakterizovaní ako pacienti trpiaci kachexiou alebo sarkopéniou s fenotypovou podobnosťou a každý stav môže mať za následok podobné komplikácie, avšak treba poznamenať, že nie u každého pacienta s onkologickým ochorením sa vyvinie sarkopénia a kachexia. Pojmy kachexia a sarkopénia opisujú oslabujúce poruchy svalového deficitu, ktoré znižujú funkciu pacienta a fyzickú výkonnosť. Napriek ich prekrývaniu opisujú dve odlišné entity a pojmy nie sú vzájomne zameniteľné. Kachexia je jasne definovaná stratou hmotnosti viac ako 5 % v posledných 6 mesiacoch. Sarkopénia je svalová porucha, ktorá sa najlepšie vyznačuje zníženou svalovou silou a môže byť spôsobená mnohými faktormi, vrátane normálneho starnutia a fyzickej nečinnosti alebo sa môže vyskytnúť sekundárne pri rôznych ochoreniach. Kachexia je syndróm úbytku svalov alebo tukov spôsobený chorobou (napr. onkologické ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc COPD, infekčné HIV/AIDS apod.). Pacienti so sarkopéniou však nemusia vyhovovať kritériám kachexie, pretože im chýba pridružená strata hmotnosti alebo preto, že zmeny ich svalov nie sú spôsobené ochorením, ale sú fyziologické [9].

Sarkopénia a asociácia s onkologickými ochoreniami

Nakashima et al [10] hodnotili v štúdii 341 pacientov podstupujúcich ezofagektómiu kvôli rakovine pažeráka. Skúmala sa súvislosť medzi množstvom kostrového svalstva meraného pomocou CT a chirurgickými výsledkami a dobou prežívania pacientov. Kontrolnú skupinu tvorilo 166 starších pacientov bez rakoviny pažeráka. Celková doba prežívania bola lepšia v skupine bez sarkopénie ako v skupine so sarkopéniou (p < 0,001).

Asociáciu sarkopénie a rakoviny pľúc testovali Collins et al [11]. Prevalencia sarkopénie bola častá u pacientov s rakovinou pľúc. Sarkopénia u týchto pacientov bolo spojená s nižšou funkčnou schopnosťou pacienta, a tiež s kratšou dobou prežívania. Podľa Fukushimy et al [12] môže sarkopénia slúžiť aj ako prognostický faktor u pacientov s rakovinou močového mechúra. Podľa Loosen et al [13] sarkopénia predstavuje prognostický faktor aj pri hepatocelulárnom karcinóme. Sarkopéniu ako prediktívny faktor horších výsledkov pacientov s onkologickým ochorením testovali aj Park et al [14] u pacientov s rektálnym karcinómom. Autori zaznamenali, že 5-ročná doba prežívania u pacientov bez sarkopénie bola lepšia ako v skupine, ktorá malá sarkopéniu (38,0 vs. 92,5 %, p < 0,001).

Vyšetrenie pacientov

Za zlatý štandard vyšetrenia svalovej a kostnej hmoty sa považuje magnetická rezonancia, výpočtová tomografia (CT) a kostná denzitometria. Pre vysoké náklady sa však tieto vyšetrenie pri sarkopénii a kachexii bežné nepoužívajú. Pri testovaní je možné využiť aj funkčné testy hodnotiace svalovú hmotu a funkciu. Pri testovaní je možné využiť bio­impedančnú analýzu. Princíp merania prístroja spočíva v šírení striedavého elektrického prúdu nízkej intenzity telesnými štruktúrami. V tomto prípade sa telo chová ako uzavretý elektrický obvod. Metóda vyhodnocuje zloženie tela na podklade stanovenia rozdielneho odporu tukového tkaniva a ostatných tkanív pri prechode striedavého elektrického prúdu o nízkej intenzite a vysokej frekvencii. Toto je možné využiť na hodnotenie pomeru svalovej telesnej hmoty a tukového tkaniva. Odhad zloženia tela pomocou bio­impedančnej analýzy je lacný, ľahko reprodukovateľný a vhodný pre ambulantných pacientov aj pre pacientov na lôžku. Ďalším dôležitým faktorom testovania sú antropometrické prvky. Antropometrické meranie predstavuje lacnú, jednoduchú a dostupnú variantu testovania. V rámci antropometrického merania je možné využiť meranie obvodu pásu, váhu, hmotnosť, BMI. Benefit môže predstavovať aj využitie kalipometrie. Antropometrické meranie má aj svoje limitácie. Antropome­trické meranie nepredstavuje senzitívne meranie pre kvalitatívne vyhodnotenie svalovej hmoty u pacientov. Taktiež zmeny v ukladaní tukov v dôsledku veku a strata elasticity kože prispievajú k chybám pri odhadovaní u starších ľudí [15]. Ďalším dôležitým testom je testovanie sily úchopu pomocou dynamometra [16]. Izometrická sila stisku ruky úzko súvisí s výkonnosťou svalov hornej končatiny. Existuje tiež silný vzťah medzi silou stisku ruky a obmedzeniami v činnostiach každodenného života. Dynamometer je možné využiť aj na testovanie ďalších svalov. Moderné izokinetické dynamometre umožňujú izometrické aj izokinetické hodnotenia sily. Sila flexorov a extenzorov kolenného kĺbu sa dá merať izometrickými alebo izokinetickými spôsobmi, ktoré sú bližším odrazom svalovej funkcie pri každodenných činnostiach. Limitáciu testovania predstavuje štandardizácia údajov v bežnej populácii. Existuje predpoklad, že u pacientov so sarkopéniou a kachexiou bude znížená svalová sila, avšak výpovednejšiu hodnotu môže mať viacnásobné testovanie a pozorovanie vývoja pacienta. Okrem týchto testov je možné využiť aj štandardizované testy na hodnotenie fyzickej výkonnosti. Zhoršená fyzická funkcia pacientov koreluje s horšími výsledkami pacientov [17]. Tieto testy predstavujú dôležitú časť funkčného vyšetrenia pacientov. U pacientov so sarkopéniou sú často znížené funkčné fyzické testy. Výsledky fyzickej funkcie sa môžu hodnotiť pomocou súboru testov krátkeho fyzického výkonu. Medzi tieto testy patrí test 6-minútovej chôdze, balančné testy a stoličkový test, ktorý meria čas, ktorý človek potrebuje, aby vstal zo stoličky, prešiel 3 metre, otočil sa, vrátil sa späť na stoličku a posadil sa.

Možnosti terapie rehabilitácie

Stratégie účinného liečenia kachexie a sarkopénie majú spoločné ciele, a to zlepšenie svalovej hmoty, zlepšenie svalovej funkcie a zlepšenie fyzickej výkonnosti celkového stavu pacienta. Primeraná výživa a cvičenie tvoria základ pri liečbe sarkopénie. Okrem zaistenia adekvátneho príjmu kalórií [18] tvorí dôležitý faktor aj optimalizácia hladín vitamínu D. Okrem vitamínu D je nutné zaistiť optimálny príjem aj ostatných vitamínov a mikronutrientov. Hlavnou terapiou rehabilitácie je cvičenie. Cvičenie môže redukovať zápalovú odpoveď indukovanú kachexiou, resp. sarkopéniou. Hlavný benefit cvičenia ja však daný adaptačnou schopnosťou svalov s indukciou svalovej hypertrofie.

Všeobecne môžeme pohybovú aktivitu charakterizovať kontrakciou kostrového svalstva. Prevláda všeobecný konsenzus, že fyzická aktivita môže spomaliť stratu hmoty a zlepšiť funkciu kostrového svalstva [19]. Dôležitý benefit pre pacientov predstavuje primerané rezistované cvičenie a aeróbne cvičenie vzhľadom na ich zdravotný stav. Rezistované cvičenie a aeróbne cvičenie zvyšujú silu a funkciu svalov a predstavujú dôležitú liečebnú stratégiu pre kachexiu a sarkopéniu. Potenciálny vplyv cvičenia pri kachexii je možné vysvetliť aj protizápalovým účinkom [20]. Tento účinok úzko súvisí so zvýšením syntézy IL-6 indukovanej pohybovou aktivitou. Ďalší možný mechanizmus cvičenia je možné vysvetliť aj ovplyvnením TNF-a. Ovplyvnenie týchto cytokínov môže viesť k potlačeniu katabolického účinku. Protizápalové cytokíny sa tiež zúčastňujú na znížení inzulínovej rezistencie indukovanej zvyšením hodnôt TNF-a. Predĺžená fyzická aktivita v podobe cvičenia, s opakovanou stimuláciou by mohla tiež blokovať inhibičný účinok myostatínu na regeneráciu svalov.

Rezistované cvičenie

Klasické cvičenie zložené z koncentrickej a excentrickej svalovej kontrakcie je bezpečný, jednoduchý a účinný zásah na vyvolanie svalovej hypertrofie a zvýšenie svalovej sily [21]. Pri koncentrickej svalovej aktivite sa sval zmršťuje a pri excentrickej rozťahuje za stáleho napätia. Potenciálnou terapiou sa javí aj u starších pacientov. Rezistované cvičenie vedie k stimulácii syntézy bielkovín vo svaloch podporením funkcie satelitných buniek. Cvičenie vedie k zvýšeniu prierezu buniek a následnej optickej svalovej hypertrofii.

V metaanalýze od Petersona et al [22] hodnotili celkovo 49 randomizovaných kontrolovaných a nerandomizovaných štúdií. Do štúdie bolo zaradených 1 328 probandov vo veku ≥ 50 rokov. Peterson et al prišli k záveru, že rezistované cvičenie je efektívne pri získavaní prírastku svalovej hmoty u starších ľudí. Autori ďalej naznačujú, že starší ľudia by mali čo najskôr zvážiť začatie rezistovaného cvičenia vzhľadom na predchádzanie komplikáciám spojeným s úbytkom svalovej hmoty.

Efektivitu rezistovaného a aeróbneho cvičenia testovali Segal et al [23]. Súbor tvorilo 121 pacientov s rakovinou prostaty. Pacienti podstúpili rádioterapiu. Popri rádioterapii boli randomizovane rozdelení na skupinu, ktorá podstúpila bežnú liečbu (n = 41), skupinu, ktorá cvičila rezistované cvičenia (n = 40) a skupinu, ktorá cvičila aeróbne cvičenia (n = 40) po dobu 24 týždňov. Obidva typy cvičení viedli k zníženiu únavy (rezistované cvičenie, p = 0,010; aeróbne cvičenie, p = 0,004). Zaznamenané bolo tiež zlepšenie svalovej sily horných končatín (p < 0,001) a spodnej časti tela (p < 0,001). Zlepšenie tiež nastalo v hodnote triglyceridov (p = 0,036).

Benefit silových cvičení u starších žien testovali Winters-Stone et al [24]. Súbor tvorilo 106 žien, ktoré boli náhodne rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina absolvovala strečingové cvičenia a druhá cvičila rezistované cvičenia. V skupine silových cvičení bolo zaznamenané väčšie zväčšenie svalovej sily nôh (p < 0,02) a prsných svalov (p < 0,02).

Karcinóm prostaty vo vyspelých štátoch predstavuje najčastejšie onkologické ochorenie u mužov [25]. Efektivitu kombinovaného aeróbneho a rezistovaného cvičenia u pacientov s rakovinou prostaty testovali aj Galvão et al [26]. Prvá skupina bola intervenčná (n = 29) a druhá skupina (n = 28) bola kontrolná. Cvičenie trvalo 12 týždňov. V skupine cvičiacich bolo zaznamenané zvýšenie svalovej hmoty tela (p = 0,047), zlepšenie svalovej sily (p < 0,01), a tiež zlepšenie v teste chôdze (p = 0,024).

Ju Liu et al [27] hodnotili efektivitu rezistovaného cvičenia u staršej populácie. Zaradených bolo 121 štúdií so 6 700 účastníkmi, u ktorých sa hodnotili účinky rezistovaného tréningu. Vo väčšine štúdii sa cvičenie uskutočňovalo 2–3× týždenne s vyššou intenzitou. Rezistované cvičenie malo pozitívny vplyv na zlepšenie fyzických schopností (33 štúdií, 2 172 účastníkov; SMD (štandardizovaná stredná hodnota rozdielu) 0,14; 95% CI (interval spoľahlivosti) 0,05–0,22). U pacientov nastalo tiež zlepšenie rýchlosti chôdze (24 štúdií, 1 179 účastníkov; MD (stredná hodnota rozdielu) 0,08 m/s; 95% CI 0,04–0,12), zlepšenie tiež nastalo pri stoličkovom teste (11 štúdií, 384 účastníkov; SMD −0,94; 95% CI −1,49 až −0,38). Najväčší benefit bol zaznamenaný v zlepšení svalovej sily (73 štúdií, 3 059 účastníkov; SMD 0,84; 95% CI 0,67–1,00). Zaznamenané bolo tiež zlepšenie bolesti pri osteoartritíde (6 štúdií, 503 účastníkov; SMD −0,30; 95% CI −0,48 až −0,13). Ju Liu et al uvádzajú, že rezistované cvičenie je účinný zásah na zlepšenie sily a fyzického fungovania starších ľudí, vrátane funkčného výkonu. V systémovom článku Latham et al [28] hodnotili, či rezistované cvičenie je schopné znižovať disabilitu starších pacientov. Cvičenie trvalo v priemere 8–12 týždňov. Cvičenie bolo zamerané na koncentrickú svalovú aktivitu, s menším zameraním na excentrickú svalovú silu. Zaradených bolo celkovo 62 štúdií s 3 674 pacientami. Rezistované cvičenie bolo spojené s nárastom svalovej sily (41 štúdií, 1 955 pacientov; SMD 0,68; 95% CI 0,52–0,84). Zlepšenie nastalo tiež pri rýchlosti chôdze (798 pacientov; MD 0,07 m/s; 95% CI 0,04–0,09). Signifikatný benefit však nebol zaznamenaný pri zlepšení disability (10 štúdií, 722 pacientov; SMD 0,01; 95% CI −0,14 až 0,16).

Dôležitý benefit cvičenia sa uplatňuje aj na molekulárnej úrovni. Raue et al [29] hodnotili účinky rezistovaného cvičenia, ktoré trvalo 12 týždňov, na transkriptómu ľudských kostrových svalov. Transkriptóm je súbor všetkých molekúl RNA, vrátane mRNA, rRNA, tRNA a inej nekódujúcej RNA produkovanej v jednej bunke alebo populácii buniek [30]. Hlavným zistením bolo, že cvičenie viedlo k ovplyvneniu 661 génov, ktoré korelovali so zvýšením veľkosti a sily svalov.

Aeróbne cvičenie

Medzi základne formy aeróbneho tréningu patrí chôdza [31], plávanie, jazda na bicykli alebo nordic walking [32]. Okrem iných dysfunkcií je starnutie charakterizované progresívnym poklesom aeróbnej cvičebnej kapacity (tj. maximálna spotreba kyslíka), ktorá súvisí so znížením kardiovaskulárnej funkcie na úrovni orgánov alebo systémov a na bunkovej úrovni so zníženým množstvom alebo kvalitou skeletu, resp. svalových mitochondrií.

Je známe, že aeróbne cvičenie indukuje zvýšenie mitochondrií kostrového svalstva, čo platí najmä pre svalové tkanivo u staršej populácie. Svalové mitochondriálne bunky sú schopné adaptácie na aeróbny tréning. Pri mechanizme sa uplatňujú rôzne metabolické dráhy, vrátane Ca²⁺ a adenozínmonofosfátu (AMP), ktoré sú produkované v kostrovom svale počas akútneho cvičenia, aktivujú intracelulárne signálne dráhy napr. (CaMK), AMP-aktivovaná proteínkináza (AMPK) [33], ktoré vedú k zvýšenej transkripcii cieľových mitochondriálnych génov [34,35]. Aeróbny tréning spôsobuje kumulatívny účinok v génovej transkripcii, čo vedie k syntéze a inkorporácii nových mitochondriálnych proteínov. Transkripčný koaktivátor gama 1-a (PGC-1a) je kľúčovým regulátorom tohto procesu, pretože je schopný koaktivovať niekoľko transkripčných faktorov, a tak reguluje mitochondriálnu bio­genézu [36,37].

Zvýšený svalový mitochondriálny obsah a zlepšená mitochondriálna funkcia po aeróbnom cvičení vedie k zlepšeniu metabolickej kontroly, čo vedie k zníženiu oxidačného stresu a optimalizovanej kapacite cvičenia [38]. Je tiež známe, že aeróbne cvičenie zvyšuje senzitivitu na inzulín kostrového svalstva [39,40]. Tento účinok závisí od inzulínovej signalizácie, zvýšených transportérov glukózy vo svaloch a mitochondriálnej funkcie. Prevalencia inzulínovej rezistencie stúpa s vekom. Tento fakt by mohol vysvetľovať jednu z možných príčin straty svalovej hmoty vekom. Predpokladá sa, že primárnou úlohou inzulínu pri regulácii svalovej hmoty je inhibovať v závislosti na dávke odbúravanie svalového proteínu. Zvýšená oxidácia lipidov v pečeni pri opakovanom cvičení by tiež mohla prispieť k zlepšeniu inzulínovej rezistencie, a tým podnecovať efekt aeróbneho cvičenia. Fyzická aktivita indukovaná aeróbnym cvičením by tiež mohla zasiahnuť do svalov pozitívnou reguláciou autofágie [40]. Aeróbne cvičenie môže mať tiež proteolytický účinok pri onkologickej kachexii. Ďalším možným vysvetlením pozitívneho vplyvu aeróbneho cvičenia by mohol byť vplyv na inhibičný účinok myostatínu pri regeneráciu svalov.

Záver

Sarkopénia a kachexia pacientov pri onkologických ochoreniach predstavuje výrazný problém spojený s horšími výsledkami pre pacientov a zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Fyzická aktivita môže spomaliť stratu hmoty a zlepšiť funkciu kostrového svalstva. Dôležitý benefit pre pacientov predstavuje primerané rezistované cvičenie a aeróbne cvičenie vzhľadom na ich zdravotný stav. Optimálnu dávku cvičenia je však potrebné určiť ďalšími štúdiami. Rezistované a aeróbne cvičenie zvyšujú silu a funkciu svalov a predstavujú dôležitú liečebnú stratégiu pre kachexiu a sarkopéniu.

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem
studie nemají žádné komerční zájmy.
The authors declare they have no potential
confl icts of interest concerning drugs, products,
or services used in the study.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce
splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do
bi omedicínských časopisů.
The Editorial Board declares that the manuscript
met the ICMJE recommendation for biomedical
papers.
Mgr. Dávid Líška
Katedra telesnej výchovy a športu
Filozofi cká fakulta, Univerzita Mateja
Bela v Banskej Bystrici
Tajovského 40
974 01 Banská Bystrica
e-mail: david.liska27@gmail.com
Obdŕžané/Submitted: 24. 3. 2020
Prijaté/Accepted: 15. 7. 2020