Vplyv adenoidných vegetácií a endoskopickej adenoidektómie na priechodnosť nosa u pediatrických pacientov

Souhrn

Cieľ štúdie:
Objasniť vplyv adenoidných vegetácií na nosovú obštrukciu, parametre nosovej priechodnosti a posúdiť vplyv endoskopickej adenoidektómie.

Metódy:
U 156 detí priemerného veku 6,7 rokov a výšky 123 cm bolo vykonané nazofibroendoskopické vyšetrenie, ktorým bol objektivizovaný stav nosohltana a určený stupeň prípadnej hypertrofie adenoidných vegetácií, na základe čoho boli deti rozdelené do skupín. U detí bolo zároveň realizované rinomanometrické meranie metódou prednej aktívnej rinomanometrie a namerané hodnoty celkového prietoku vzduchu nosovou dutinou (Fl.L+R) a celkovej nosovej rezistencie (ResL+R) pri tlakovej diferencii 150 Pa. Získané hodnoty boli porovnávané s referenčnými parametrami, na základe čoho bol pre jednotlivé skupiny určený stupeň nosovej obštrukcie. U 50 detí boli vyšetrenia realizované aj po adenoidektómii. Následne bol štatisticky vyhodnotený vplyv adenoidných vegetácií a adenoidektómie na priechodnosť nosovej dutiny.

Výsledky:
V súbore 151 detí s verifikovanou hypertrofiou adenoidných vegetácií bola nameraná hodnota Fl.L+R zodpovedajúca 60 % a hodnota ResL+R zodpovedajúca 233 % referenčnej hodnoty pre danú výšku, čo zodpovedá stredne závažnej nosovej obštrukcii – 2. stupeň. V dôsledku prítomnosti adenoidov došlo v porovnaní zo skupinou bez adenoidov k signifikantnému zníženiu Fl.L+R (p = 0,01) a zvýšeniu ResL+R (p = 0,012). Bol zaznamenaný súvis medzi nárastom stupňa hypertrofie adenoidov a stupňa nosovej obštrukcie. Stupeň obštrukcie pred a po adenoidektómii bol štatisticky významne odlišný (p = 0,028), prínos adenoidektómie bez ohľadu na stupeň hypertrofie adenoidov predstavoval 0,58 stupňa. Hodnota Fl.L+R nameraná po adenoidektómii zodpovedala stredne závažnej nosovej obštrukcii – 2. stupeň. U pacientov s 2. stupňom hypertrofie adenoidov nedošlo po adenoidektómii k výrazným zmenám nosovej obštrukcie, u pacientov s 3. stupňom bolo zaznamenané zlepšenie o 1,11 stupňa.

Závery:
Štúdia potvrdila, že prítomnosť adenoidných vegetácií spôsobuje nosovú obštrukciu a zhoršuje parametre priechodnosti nosovej dutiny. Vyšší stupeň hypertrofie adenoidných vegetácií súvisí s vyšším stupňom nosovej obštrukcie. Prínos endoskopickej adenoidektómie na zmiernenie nosovej obštrukcie možno predpokladať len u detí s 3. a 4. stupňom hypertrofie adenoidných vegetácií, respektíve 3. a 4. stupňom nosovej obštrukcie.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
adenoidné vegetácie, adenoidektómia, nosová obštrukcia, priechodnosť nosovej dutiny, rinoendoskopia, rinomanometria

ÚVOD

Hypertrofia hltanovej mandle – adenoidné vegetácie (AV) je jedna z najčastejších diagnóz detského veku. Samotná hltanová mandľa je fyziologicky prítomná u detí už od narodenia a následne sa zväčšuje až do 5.–7. roku života. K najvýraznejšiemu prirodzenému zväčšeniu dochádza v 3. až 5. roku. Od 8. roku postupne regreduje a nachádzame ju približne do 15. roku života. Prvé symptómy AV sa môžu objaviť už u detí vo veku 18–24 mesiacov [1]. AV môžu byť dlhodobo kolonizované patogénnymi baktériami, rozvíja sa chronický zápal negatívne ovplyvňujúci imunologické funkcie, lymfatické tkanivo stráca svoju ochrannú úlohu, dochádza k jeho hypertrofii a k narušeniu samočistiacej funkcie [1, 2].

Vzhľadom k lokalizácii AV v nosohltane tieto nie sú pozorovateľné počas rutinných lekárskych prehliadok a k diagnostike je najvhodnejšie nazofibroendoskopické (NFE) vyšetrenie. To je aktuálne považované za najspoľahlivejšiu diagnostickú metódu umožňujúcu priamy pohľad na tkanivo AV [3, 4, 5, 6] a určenie stupňa hypertrofie AV [7] (tab. 1).

Nosová obštrukcia pozorovaná u detí s AV môže byť sprevádzaná klinickými príznakmi, ako je sťažené dýchanie nosom, dýchanie ústami, huhňavá reč, chrápanie, obštrukčný sleep apnoe syndróm, porúchy sústredenia, nočné pomočovanie, neprospievanie [8]. V nosohltane vytvárajú AV fyzickú prekážku v oblasti zadných choán a zadnej časti nosa, v čoho dôsledku sa znižuje prietok vzduchu nosovou dutinou a stúpa odpor kladený prúdu vzduchu [9]. Pridávajú sa častejšie zápaly nosovej sliznice s jej opuchom, opakujúce sa zápaly horných dýchacích ciest, zvýšená tvorba hlienu, kašeľ, výtok z nosa [10]. Príznaky nosovej obštrukcie dýchacích ciest sa môžu prekrývať s príznakmi chronickej sinusitídy a fyzická prekážka môže zhoršovať zápal vedľajších nosových dutín tým, že blokuje normálny nosový prietok, čo má za následok hromadenie sekrétu, obštrukciu nosovej dutiny a prínosových dutín. Obštrukcia je ovplyvnená stupňom hypertrofie AV a zvýrazňuje sa v priebehu infekcie.

Rinomanometria (RMM) je vyšetrenie umožňujúce semiobjektívne kvantitatívne stanovenie nosovej priechodnosti u pediatrických pacientov s respiračnými ochoreniami. K monitorovaniu zmien nosovej priechodnosti pri rôznych patologických stavoch a k sledovaniu efektu terapeutického zásahu je vhodná a najfrekventovanejšie využívaná aktívna predná RMM [9, 11]. Metóda využíva simultánne meranie prietoku vzduchu a transnazálneho tlakového gradientu. Najčastejšie sledované sú hodnoty Fl.L+R a ResR+L pri definovanom transnazálnom tlaku. Transnazálny tlak je definovaný ako rozdiel medzi tlakom v choáne a atmosférou. Graficky je závislosť prietoku a transnazálneho tlakového gradientu počas dychového cyklu vyjadrená S-tvarovanou krivkou – rinomanogramom a najvhodnejšie priechodnosť charakterizuje prietok meraný pri transnazálnom tlaku 150 Pa. Takto získané parametre sú vhodné k posúdeniu priechodnosti nosovej dutiny aj u detí s AV [9, 11]. Vyšetrenie je jednoduché, časovo nenáročné, pri kooperácii je možné ho zrealizovať u detí s dobrým psychomotorickým vývojom už od 2.–3. roku života. Porovnaním nameraných hodnôt Fl.L+R pri tlakovej diferencii 150 Pa s referenčnými hodnotami Fl.L+R pre danú výšku podľa Zapletala [11] je možné určiť stupeň nosovej obštrukcie (tab. 2).

Cieľom tejto štúdie bolo ozrejmiť vplyv AV na nosovú obštrukciu, parametre nosovej priechodnosti a posúdiť vplyv endoskopickej adenoidektómie (AT).

METÓDY

Štúdia bola schválená etickou komisiou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského a vykonaná v súlade s Helsinskou deklaráciou. Rodič dieťaťa bol náležite informovaný o štúdii, možnosti liečby AV a podpísal informovaný súhlas.

Do štúdie boli zahrnuté deti, ktoré splnili nasledovné kritériá: 1. vek 3 až 15 rokov, 2. symptómy nosovej obštrukcie zodpovedajúce možnej prítomnosti AV, 3. stav nosohltana a prípadná prítomnosť AV s určením stupňa hypertrofie AV objektivizovaný NFE vyšetrením, 4. dieťa v minulosti nepodstúpilo AT, 5. dobrá spolupráca pri RMM a NFE vyšetrení, 6. klinické vylúčenie iných možných príčiny nosovej obštrukcie (anatomické a vrodené abnormality nosovej dutiny a septa, hypertrofia nosových lastúr, polypy, cudzie telesá, infekčné a neinfekčné zápalové ochorenia), stav bez známok respiračných a rinologických potiaží, ktoré nemali súvis s diagnózou AV, 7. od rodiča získaná anamnéza týkajúca sa respiračných, alergických ochorení a ich liečby, 8. deti neužívali lokálne ani celkové kortikoidy, antihistaminiká, leukotriény a dekongestíva v čase vyšetrenia a minimálne 2 týždne pred vyšetrením, 9. v prípade plánovanej AT celkový stav bez kontraindikácií k celkovej anestézii.

Súbor pacientov tvorilo 156 detí kaukazskej rasy vo veku 3 až 15 rokov (priemerný vek 6,7 roka, SD 2,3), výšky 101 až 170 cm (priemerná výška 123 cm, SD 14,6). Súbor pozostával z 93 chlapcov a 63 dievčat. U všetkých detí, ktoré splnili kritéria, bolo ambulantnou formou vykonané otorinolaryngologické vyšetrenie, pri ktorom bolo realizované RMM meranie a stav nosohltana a dýchacích ciest bol objektivizovaný predným rinoskopickým a NFE vyšetrením v sede s využitím flexibilnej optiky (Karl Storz 11101RP2, Ø 2,5 mm, Germany) [12]. NFE vyšetrenie bolo vo všetkých prípadoch vykonané tým istým lekárom. Zároveň bol určený stupeň hypertrofie AV podľa kritérií uvedených v tabuľke 1, na základe ktorého boli deti rozdelené do 5 skupín (tab. 3).

Pred samotným RMM vyšetrením bol rodič aj dieťa inštruovaní o jeho spôsobe a priebehu. Pred vyšetrovaním bolo dieťa vyzvané k vyfúkaniu nosa. V prípade, že pacient bol zároveň plánovaný k AT, bolo RMM vyšetrenie realizované 20–22 hodín pred operačným výkonom. Vyšetrenie bolo realizované jednorázovo, v priebehu vyšetrenia neboli aplikované dekongestívne a vazokonstrikčné látky, čoho účelom bolo získanie aktuálneho a reálneho obrazu o stave priechodnosti nosovej dutiny v čase vyšetrenia a snaha imitovať rutinné ambulantné vyšetrenie. Meranie bolo vykonané vo všetkých prípadoch odborným personálom. Metódou prednej aktívnej RMM (rinomanometer Atmos 300, Germany) boli ambulantnou formou pri konštantnej izbovej teplote počas pokojného dýchania so zavretými ústami v sede získané RMM parametre pre obidve nozdry separátne a zároveň bol získaný reprodukovateľný rinomanogram. Namerané boli hodnoty prietoku ľavou (Fl.L), pravou (Fl.R) polovicou nosovej dutiny, Fl.L+R (mL/sec.), odporu ľavej (ResL), pravej (ResR) polovice nosovej dutiny a ResL+R (Pa/mL//sec.) v inspíriu pri tlakovej diferencii 150 Pa. Výpočet dát bol podmienený internou metódou spracovania dát, tzv. CAR (computer aided rhinomanometry) podľa prof. Bacherta (rinomanometer Atmos 300, Germany). Po získaní parametrov priechodnosti nosovej dutiny sme pre každé dieťa osobitne určili v percentách vyjadrený pomer nami nameraných hodnôt Fl.L+R, ResL+R k referenčným hodnotám Fl.L+R, ResL+R pre danú výšku dieťaťa [11].Z údajov jednotlivcov bol následne vypočítaný v percentách vyjadrený priemerný pomer Fl.L+R a ResL+R pre jednotlivé skupiny osobitne (tab. 3). Každej skupine sme na základe zisteného percenta Fl.L+R priradili prislúchajúci stupeň nosovej obštrukcie (tab. 3). Hodnotili sme vplyv prítomnosti AV na nosovú obštrukciu a na parametre priechodnosti nosovej dutiny.

Lokálny nález a klinické ťažkosti si u niektorých pacientov zo súboru vyžiadali indikáciu k AT. U 50 z nich sa nám podarilo zrealizovať kontrolné NFE a RMM vyšetrenie. Samotná endoskopická AT bola vykonávaná v celkovej anestézii endotracheálnou intubáciou pod kontrolou endoskopu (Karl Storz, 4 mm, 70°, Germany). K umožneniu prístupu bol použitý McIvorov rozvierač a následne boli AV odstránené použitím Beckmannovej kyrety, St. Clair-Thompsonových a Jurászových klieští. Hemostáza bola vykonávaná kompresiou operačného poľa a v prípade, že táto nebola dostačujúca, bola použitá bipolárna elektrokoagulácia. Na výkonoch sa podieľali 4 operatéri. Peroperačne bol verifikovaný stupeň hypertrofie AV. Pacientom nebola okrem operácie poskytnutá iná forma liečby, ktorá by mohla ovplyvniť sledované parametre. Kontrolné pooperačné RMM meranie bolo uskutočnené rovnakým postupom, ambulantnou formou s odstupom 3 mesiacov po operácii. Meraniu predchádzalo NFE vyšetrenie za účelom objektivizovania stavu nosovej dutiny a vylúčenia rezíduí AV. Na základe zisteného priemerného percenta Fl.L+R sme skupine detí po AT priradili prislúchajúci stupeň nosovej obštrukcie (tab. 3). Pred- a pooperačný stupeň nosovej obštrukcie bol určený aj pre každého pacienta jednotlivo a následne sme zmenu štatisticky hodnotili.

Štúdia bola limitovaná nižším počtom pacientov v 1., 4. a v 5. skupine. Dôvodom je fakt, že deti bez AV a s 1. stupňom AV sú postihnuté symptómami nosovej obštrukcie zriedkavejšie a tieto vznikajú často v dôsledku iných patológií. Tieto deti sú zároveň len zriedkavo indikované k AT. Na strane druhej sú u detí so 4. stupňom AV symptómy nosovej obštrukcie a pridružené komplikácie tak výrazné, frekventované a obťažujúce, že v našich regionálnych podmienkach tieto deti podstúpia AT ešte pred dosiahnutím 4. stupňa AV. Ďalším limitom je nejasný celkový počet detí, ktoré podstúpili AT, keďže AT podstúpili aj na iných pracoviskách, prípadne AT v čase diagnostiky AV odmietli, alebo sa pre operáciu rozhodli až s väčším časovým odstupom a taktiež nemožnosť zrealizovať kontrolné NFE a RMM vyšetrenie s 3-mesačným odstupom u väčšieho počtu pacientov pre nespoluprácu rodiča.

Výsledky sme analyzovali dekriptívnymi (prevalencie, deskriptívne tabuľky) a inferenčnými štatistickými metódami založených na porovnávaní priemerov nameraných hodnôt. K porovnaniu skupiny pacientov s prítomnosťou AV a bez AV sme využili neparametrický Mannov-Whitneyho U-test. Korelácia medzi stupňom hypertrofie AV a stupňom nosovej obštrukcie bola stanovená Spearmanovou poradovou koreláciou a intenzita tohto vzťahu bola vyjadrená korelačným koeficientom rho. Štatistickú významnosť zmeny pred- a pooperačného stupňa obštrukcie jednotlivcov sme testovali parametrickým testom Anova, neparametrickým Kruskalovým-Wallisovým testom, párovým neparametrickým testom Wilcoxon – ekvivalentom párového t-testu, pričom sme zvolili hladinu štatistickej signifikancie 0,05 a 0,01.

VÝSLEDKY

V súbore 151 detí s verifikovanými AV bez ohľadu na stupeň hypertrofie AV (skupina 1 až 4) sme namerali hodnotu Fl.L+R zodpovedajúcu 60 % referenčnej hodnoty pre danú výšku, čo zodpovedá stredne závažnej nosovej obštrukcii – 2. stupeň. Nameraná hodnota ResL+R zodpovedala 233 % referenčnej hodnoty. Možno konštatovať, že v dôsledku prítomnosti hypertrofického adenoidného tkaniva došlo k nosovej obštrukcii 2. stupňa, zníženiu celkového prietoku a zvýšeniu celkového odporu prúdenia vzduchu nosovou dutinou v porovnaní s referenčnými hodnotami. Prítomnosť AV negatívne ovplyvnila priechodnosť nosa (tab. 3).

U detí s AV bez ohľadu na stupeň hypertrofie AV (skupina 1 až 4) sme namerali priemerný Fl.L+R 310 mL/sec. (60 %) a priemerný ResL+R 0,67 Pa/mL/sec. (233 %), (referenčný Fl.L+R pre danú výšku činí 521 mL/sec. a ResL+R 0,29 Pa//mL/sec.), čo zodpovedá 2. stupňu nosovej obštrukcie. U detí bez AV (skupina 5) sme namerali priemerný Fl.L+R 455 mL/sec. (74 %) a ResL+R 0,34 Pa/mL/sec. (138 %), (referenčný Fl.L+R pre danú výšku činí 612 mL/sec. a ResL+R 0,25 Pa/mL/sec.), čo zodpovedá miernej nosovej obštrukcii – 1. stupeň. V skupine pacientov s  AV (skupina 1 až 4) sme zaznamenali vyšší stupeň nosovej obštrukcie a štatisticky signifikantne nižší nameraný priemerný Fl.L+R (p = 0,01) a vyššiu nameranú priemernú ResL+R (p = 0,012) v porovnaní s pacientmi bez AV (skupina 5), limitom je však nižší počet pacientov bez AV. Možno však predpokladať, že prítomnosť AV negatívne ovplyvnila priechodnosť nosa.

Sledovali sme súvis stupňa AV a stupňa nosovej obštrukcie, pričom v tabuľke 3 môžeme pozorovať v súvislosti s nárastom stupňa hypertrofie AV aj priamo úmerný nárast stupňa nosovej obštrukcie. Vyšší stupeň hypertrofie AV súvisí s vyšším stupňom nosovej obštrukcie.

V skupine 50 detí po endoskopickej AT (skupina St. p. AT) sme porovnali zmenu stupňa obštrukcie pred a po operácii bez ohľadu na stupeň hypertrofie AV. Wilcoxonov test potvrdil, že stupeň obštrukcie pred a po operácii je štatisticky významne odlišný (p = 0,028), avšak táto zmena môže byť pozitívna aj negatívna. Prínos AT bez ohľadu na stupeň AV predstavoval 0,58 stupňa (tab. 4). Hodnota Fl.L+R nameraná v skupine St. p. AT predstavovala 62 % referenčnej hodnoty pre danú výšku a hodnota ResL+R 226 % referenčnej hodnoty, čo zodpovedá stredne závažnej nosovej obštrukcii – 2. stupeň (tab. 3). Možno očakávať, že v dôsledku endoskopickej AT dôjde k zmierneniu nosovej obštrukcie len u detí s predoperačným nálezom 3. a 4. stupňa nosovej obštrukcie.

Pred- a pooperačný stupeň nosovej obštrukcie bol určený taktiež pre každého pacienta osobitne a následne sme zmenu stupňa štatisticky hodnotili. Testovali sme štatistickú významnosť zmeny medzi stupňom obštrukcie pred a po operácii – premenná získaná odčítaním hodnôt stupňa obštrukcie po operácii od hodnoty stupňa obštrukcie pred operáciou testovaná parametrickým testom Anova a neparametrickým Kruskalovým-Wallisovým testom. Oba testy ukázali, že rozdiely vo veľkosti zmeny medzi stupňom obštrukcie pred a po operácii sú na hranici štatistickej významnosti (p = 0,054 Anova; p = 0,05 Kruskal-Wallis). Tabuľka 4 uvádza priemerné hodnoty zmeny stupňa nosovej obštrukcie pre pacientov podľa stupňa hypertrofie AV. Efekt AT pre pacientov so stupňom hypertrofie 1 a 4 vzhľadom k nízkemu počtu pacientov možno hodnotiť len opatrne. U pacientov s 2. stupňom hypertrofie nedošlo k výrazným zmenám v nosovej obštrukcii. Benefit z endoskopickej AT sme zaznamenali u detí s 3. stupňom hypertrofie AV, a to o 1,11 stupňa. Parametre priechodnosti nosovej dutiny a stupeň nosovej obštrukcie u detí s 3. a 4. stupňom hypertrofie AV boli horšie ako u detí po vykonanej AT, preto u týchto detí možno predpokladať zmiernenie nosovej obštrukcie po AT. Na základe zistení prínos endoskopickej AT na zmiernenie nosovej obštrukcie možno predpokladať len u detí s 3. a 4. stupňom AV, a to minimálne o 1,1 stupňa.

DISKUSIA

V štúdii sme zisťovali vplyv AV na nosovú obštrukciu, parametre nosovej priechodnosti a hodnotili vplyv endoskopickej AT.

K posúdeniu parametrov priechodnosti nosovej dutiny a k objektivizovaniu nosovej obštrukcie sme zvolili metódu prednej aktívnej RMM a merali sme Fl.L+R a ResL+R. Parametre najvhodnejšie k určeniu nosovej priechodnosti sú Fl.L+R, Fl.L, Fl.R, ResL+R v inspíriu pri transnazálnom tlaku 150 Pa, pričom koeficient variability pre Fl.L+R je nižší ako pre jednotlivé strany osobitne, a preto je tento parameter pre posudzovanie celkovej nosovej priechodnosti najvhodnejší [11]. Na základe Fl.L+R je taktiež možné určiť stupeň nosovej obštrukcie (tab. 2). Meranie prietoku pre každú stranu separátne zas môže pomôcť presnejšie určiť lokalizáciu obštrukcie. Je potrebné si uvedomiť, že RMM parametre u detí sú ovplyvnené somatickým rastom. Referenčné hodnoty prietoku nosa u detí sa zvyšujú a referenčné hodnoty rezistencie klesajú so zvyšujúcim sa vekom [11, 13] a zvyšujúcou sa výškou dieťaťa [11]. Pri posudzovaní RMM parametrov sú vek a výška rovnocennými referenčnými parametrami, ale keďže deti toho istého veku mávajú výšku odlišnú, je práve výška častejšie využívaným referenčným parametrom. Rastom dochádza k zmenám anatomických rozmerov a diametra nosovej dutiny, a to vzhľadom k výške približne rovnako u obidvoch pohlaví, pričom intenzita rastu je rovnaká na obidvoch stranách nosovej dutiny. Hodnoty RMM parametrov teda nezávisia od pohlavia dieťaťa a nesignifikantný je rozdiel medzi parametrami získanými z pravej a ľavej nozdry [9, 11]. Variabilita RMM parametrov nameraných u toho istého dieťaťa za rovnakých podmienok s odstupom 20 až 30 minút je nižšia ako 25 % [11]. Pri hodnotení pooperačne získaných parametrov je vhodné vyčkať po dobu minimálne 3 mesiacov po výkone, pretože v skoršom období (1 mesiac po operácii) sú zmeny parametrov nevýraznejšie, a to zrejme v dôsledku prebiehajúceho hojenia a prítomnosti edému. V neskoršom období sú už parametre ustálené a priekaznejšie [14].

Potvrdili sme, že hypertrofické tkanivo AV vo všeobecnosti spôsobuje nosovú obštrukciu a negatívne ovplyvňuje parametre nosovej priechodnosti [7, 15], pričom sme zaznamenali priamy súvis medzi nárastom stupňa hypertrofie adenoidov a stupňa nosovej obštrukcie. Podobné závery už boli pozorované, a to obzvlášť signifikantné pre minimálny a maximálny stupeň hypertrofie AV a nosovej obštrukcie [3].

AT je považovaná za najfrekventovanejší chirurgický výkon detského veku, zriedkavejšie sa vykonáva u detí starších ako 14 rokov a u chlapcov asi 1,5-krát častejšie ako u dievčat [14, 15, 16]. V súlade s predchádzajúcimi zisteniami sme pozorovali pozitívny efekt endoskopickej AT [9, 17, 18, 19], ale prínos AT a želaný výsledok sa nemusia dostaviť u detí s 1. a 2. stupňom nosovej obštrukcie, resp. 1. a 2. stupňom hypertrofie AV. Podľa jednej zo štúdií by AT nemala byť indikovaná u detí s 1. a 2. stupňom hypertrofie AV pri izolovanej nosovej obštrukcii s absenciou iných potiaží, nakoľko táto vzniká skôr v dôsledku alergických a zápalových procesov [7]. Preto musíme AT indikovať opatrne, riadiť sa nielen stavom nosohltana, ale zvážiť aj lokálne pomery nosovej dutiny a celkový zdravotný stav pacienta. V procese rozhodovania by sme mali využiť NFE a RMM, pokiaľ sú tieto dostupné. NFE nám umožní posúdiť lokálny stav nosovej dutiny, nosohltana, určiť stupeň hypertrofie AV, vylúčiť iné patológie a pomocou RMM môžeme objektivizovať stupeň nosovej obštrukcie. Tieto vyšetrenia nám tak pomôžu posúdiť možný prínos chirurgického výkonu, nakoľko pozitívny vplyv AT na zmiernenie nosovej obštrukcie a zlepšenie parametrov nosovej priechodnosti pri izolovanej nosovej obštrukcii je preukázaný len u detí s 3. a 4. stupňom nosovej obštrukcie, resp. 3. a 4. stupňom hypertrofie AV a je vzhľadom k somatickému rastu najvýraznejší u detí do ôsmeho roku života [9].

Je ale potrebné si uvedomiť, že znížená priechodnosť nosovej dutiny súvisiaca s prítomnosťou AV môže viesť taktiež k mnohým ďalším všeobecne známym potiažam súvisiacim s AV, a to nielen na úrovni respiračného systému. Niektoré štúdie dokazujú, že AT vedie k zmierneniu príznakov rinosinusitídy, rekurentného, či perzistujúceho zápalu stredného ucha [1] nezávisle od gradu AV a pre indikáciu AT pre tieto potiaže nie je informácia o veľkosti AV pred operáciou podstatná a neovplyvňuje ju. AT je operácia, ktorou riešime nielen nosovú obštrukciu, ale má nepochybne svoj význam aj v terapii chronických a recidivujúcich infektov horných a dolných dýchacích ciest, adenoiditídy, fokálnej infekcie, recidivujúceho a chronického perzistujúceho zápalu stredného ucha, upchatia Eustachovej trubice, zhoršenia sluchu, zatekania hlienu, chronického kašľa, chrápania, huhňavej reči [7].

ZÁVERY

V našej štúdii sme potvrdili, že prítomnosť hypertrofického AV u detí má signifikantne negatívny vplyv na priechodnosť nosovej dutiny (zníženie Fl.L+R a zvýšenie ResL+R), spôsobuje nosovú obštrukciu (v našich regionálnych podmienkach priemerne 2. stupňa). Zaznamenali sme súvis medzi vyšším stupňom hypertrofie AV verifikovaným NFE vyšetrením a úmerne sa zvyšujúcim stupňom nosovej obštrukcie objektivizovaným RMM vyšetrením. Klinický obraz a NFE vyšetrenie v spojení s RMM vyšetrením považujeme za najefektívnejšiu a najobjektívnejšiu vyšetrovaciu metódu využívanú v manažmente liečby AV.

Endoskopická AT signifikantne ovplyvňuje stupeň nosovej obštrukcie, ale ako opodstatnená sa javí len v skupine detí s 3. a 4. stupňom hypertrofie AV, resp. 3. a 4. stupňom nosovej obštrukcie, pričom možno očakávať zlepšenie o minimálne 1,1 stupňa. AT má dominantné postavenie medzi chirurgickými výkonmi detského veku, pričom prítomnosť 3. a 4. stupňa hypertrofie AV a s tým spojenú nosovú obštrukciu 3. a 4. stupňa možno právom považovať za jednu z hlavných indikácií k tomuto chirurgickému výkonu. V indikácii AT je samozrejme potrebné zohľadniť nielen nosovú obštrukciu, ale aj spektrum ostatných príznakov AV a celkovú chorobnosť dieťaťa.

Došlo: 4. 1. 2017

Přijato: 1. 3. 2017

MUDr. Ján Sojak

Klinika ORL a CHHaK

Ústredna vojenská nemocnica SNP – FN

Ul. gen. Miloša Vesela 21

034 01 Ružomberok

Slovenská republika

e-mail: jansojak@gmail.com