#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Inhibítor SGLT2 kanagliflozín: benefity v liečbe diabetes mellitus 2. typu


Authors: Zbynek Schroner
Authors‘ workplace: Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Published in: Diab Obez 2023; 23(45): 63-64
Category: News

Primárnou indikáciou inhibítorov SGLT2 (SGLT2i – Sodium- GLucose coTransporter 2 inhibitor) pre diabetológa je ochorenie diabetes mellitus 2. typu (DM2T). SGLT2i predstavujú najnovšiu skupinu perorálnych antidiabetík (PAD) s významným prínosom pre medicínsku prax. Podľa odporúčaní EASD/ADA 2022, aj podľa odporúčaní SDS/SDIA 2021 pre liečbu DM2T sú spolu s agonistami GLP1 receptorov (GLP1-RA) preferovanou voľbou výberu v liečbe DM2T [1,2]. Ich účinok na pokles glykémie sa dosahuje blokovaním spätnej reabsorpcie glukózy z primárneho moču v proximálnom tubule obličiek inhibíciou SGLT2-kotransportu. Úprava glykémie je nezávislá od sekrécie inzulínu aj od citlivosti tkanív na inzulín. SGLT2i poskytujú významnú a spoľahlivú kontrolu glykémie a aditívny efekt pri všetkých kombináciách s PAD, vrátane kombinácie s inzulínom aj v monoterapii. Ovplyvnenie glykémie sa dosahuje pri minimálnom riziku hypoglykémie, naviac dochádza k priaznivému účinku na ďalšie patofyziologické mechanizmy a aspekty. Okrem kardiovaskulárneho (KV) prínosu, ďalším dôležitým benefitom, ktorý SGLT2i poskytujú, je nefroprotektívny efekt, ktorý bol dokázaný viacerými štúdiami s SGLT2i primárne zameranými na renálne parametre u pacientov s chronickou chorobou obličiek (chronic kidney disease – CKD) s DM2T [3–6].

Cieľom štúdie CREDENCE (Canagliflozin in Renal Events in Diabetes with Established Nephropathy) bolo zistiť efekt SGLT2i – kanagliflozínu 100 mg v porovnaní s placebom na renálne výsledky u pacientov s DM2T a diabetickou nefropatiou (pomer albumín/ kreatinín v moči 300–5 000 mg/g) v štádiách CKD 2–3b (eGFR 30–90 ml/min/1,73 m2 povrchu tela). 4 401 pacientov bolo randomizovaných buď do ramena pacientov liečených kanagliflozínom 100 mg (n = 2 202) alebo do placebového ramena (n = 2 199). Štúdia prebiehala v 690 centrách v 34 krajinách. Pri kalkulácii veľkosti štúdie sa počítalo s randomizáciou aspoň 4 200 pacientov a s ukončením štúdie po dosiahnutí 844 cieľových ukazovateľov tak, aby bolo možné dokázať s 90 % štatistickou silou zníženie rizika primárne cieľového výsledku liečbou kanagliflozínom o 20 % na 5 % hladine štatistickej významnosti. Vzhľadom k tomu, že blokátory systému renín angiotenzín boli doteraz jedinými preparátmi spomaľujúcimi progresiu diabetickej nefropatie, pred randomizáciou museli všetci pacienti aspoň 4 týždne užívať ACE-inhibítor alebo sartan, aby mohol byť sledovaný prídavný efekt kanagliflozínu na progresiu CKD.

Primárny kompozitný renálny výsledok tejto štúdie zahŕňal zdvojnásobnenie hladiny kreatinínu v sére trvajúce aspoň 30 dní, terminálne zlyhanie obličiek (liečba dialýzou aspoň 30 dní, transplantácia obličiek alebo eGFR < 15/ml/min), úmrtie z KV- alebo renálnych príčin). Bolo sledovaných viacero sekundárnych výsledkov. Kompozitný KV-výsledok (úmrtie z KV-príčin, nefatálny infarkt myokardu/IM a nefatálna cievna mozgová príhoda/ CMP) bol na rozdiel od ostatných KV-štúdií v tejto štúdii nie primárny, ale sekundárny. Medzi ďalšie sekundárne sledované výsledky boli napr. kompozit KV-mortality a hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, kompozit úmrtia z KV-príčin, IM, CMP, hospitalizácia pre srdcové zlyhávanie. K hlavným exklúznym kritériám v tejto štúdii patril DM1T, imunosupresívna liečba, dialýza alebo transplantácia v anamnéze. Ďalšími vylučovacími kritériami bola netraumatická amputácia v období 12 mesiacov pred zaradením do štúdie, prítomnosť kožnej ulcerácie, osteomyelitídy, gangrény alebo kritickej ischemickej choroby dolnej končatiny (ICHDK) počas 6 mesiacov pred zaradením do štúdie.

Priemerný vek zaradených pacientov bol 63 rokov, 34 % pacientov tvorili ženy. Priemerná hodnota HbA1c bola 8,3 % DCCT, BMI 31,4 kg/m2, priemerná eGFR dosahovala 56 ml/min, stredný pomer albumín/kreatinín bol 927 mg/g. KV-ochorenie (KVO) na začiatku štúdie malo približne 50 % pacientov. Medián trvania štúdie bol 2, 6 roka. Interim analýza (Data Safety Monitoring Committee) odporučila v júli 2018 predčasné ukončenie štúdie, pretože boli dosiahnuté dopredu definované ciele. Toto odporúčanie bolo akceptované vedením štúdie.

Kanagliflozín znížil riziko primárneho renálneho výsledku o 30 % v porovnaní s placebom (43,2 prípadov na 1 000 paciento-rokov vs 61,2 prípadov na 1 000 paciento- rokov). Kanagliflozín signifikantne znížil všetky zložky primárneho výsledku v porovnaní s placebom (terminálne zlyhanie obličiek o 32 %, zdvojnásobnenie hladiny kreatinínu v sére o 40 %, KV-mortalitu o 22 %). Kanagliflozín signifikantne znížil aj viaceré sekundárne výsledky, kompozitný KV-výsledok (úmrtie z KV-príčin, nefatálny IM a nefatálnu CMP) o 20 %, hospitalizáciu pre srdcové zlyhávanie o 39 %, kompozit úmrtia z KV-príčin a hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie o 31 %. Zaznamenaný bol tiež trend k poklesu celkovej mortality pri liečbe kanagliflozínom (RR 0,83). Pacienti liečení kanagliflozínom mali v porovnaní so skupinou liečenou placebom na konci liečby o 0,25 % nižší HbA1c, o 3,3 mm Hg nižší systolický tlak a o 0,8 kg nižšiu telesnú hmotnosť. Kanagliflozín v tejto štúdii v porovnaní s placebom znížil nielen KV-morbiditu, ale na rozdiel od inej štúdie, ktorá sledovala tento preparát (štúdie CANVAS), aj KV-mortalitu. Je dôležité zdôrazniť, že prídavný renálny a KV-účinok kanagliflozínu bol preukázaný u pacientov užívajúcich maximálne tolerovanú dávku inhibítora ACE alebo sartanu.

Čo sa týka bezpečnostných parametrov, pri liečbe kanagliflozínom v tejto štúdii bol signifikantne častejší výskyt diabetickej ketoacidózy, absolútny počet týchto príhod bol však veľmi nízky (2,2 /1 000 paciento-rokov vs 0,2/1 000 paciento-rokov). Nebol zaznamenaný signifikantný rozdiel medzi oboma skupinami v počte amputácií dolných končatín (12,3 vs 11,2 amputácií na 1 000 paciento-rokov), nebol ani významný rozdiel vo výskyte fraktúr [5]. Rizikové faktory amputácie sú hlavne predchádzajúce amputácie, prítomnosť gangrény alebo ulcerácií na dolnej končatine a kritická ischémia dolnej končatiny.

Na základe výsledkov štúdie CREDENCE bol upravený aj Súhrn charakteristických vlastností lieku – kanagliflozínu [7]. U pacientov, ktorí tolerujú 100 mg kanagliflozínu 1-krát denne a ktorí majú odhadovanú mieru glomerulárnej filtrácie (eGFR) ≥ 60 ml/min/1,73 m2 alebo CrCl ≥ 60 ml/min a potrebujú prísnejšiu kontrolu glykémie, sa môže dávka zvýšiť na 300 mg 1-krát denne. Na liečbu diabetického ochorenia obličiek (eGFR 30 až < 60 ml/min/ ako doplnok k štandardnej starostlivosti (napr. ACE-inhibítory alebo ARB) je odporúčaná dávka 100 mg kanagliflozínu 1-krát denne. Ak je potrebná ďalšia kontrola glykémie, je potrebné zvážiť pridanie ďalších antihyperglykemických liekov. Ak je hodnota eGFR < 30 ml/min a albuminúria > 300 mg/g/24 hod, je odporúčané pokračovať s dávkou 100 mg u pacientov, ktorí už užívajú kanagliflozín až po dialýzu alebo renálnu transplantáciu, avšak nie je možné začínať liečbu [7].

doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD.

zbynek.schroner@gmail.com

Doručené do redakcie | Received 12. 3. 2023

Prijaté po recenzii | Accepted 29. 3. 2023


Sources

1. Davies MJ, Aroda VR, Collins BS et al. Management of Hyperglycemia in Type 2 Diabetes, 2022. A Consensus Report by the American Diabetes Association (ADA) and the European Association for the Study of Diabetes (EASD). Diabetes Care 2022; 45(11): 2753–2786. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.2337/dci22–0034>.

2. Martinka E, Tkáč I, Mokáň M et al. 6 Odporúčané postupy pre liečbu pacienta s DM 2.typu. In: Martinka E , Mokáň M, Rašlová K et al. Interdisciplinárne odporúčania pre diagnostiku a liečbu diabetes mellitus, jeho komplikácií a najvýznamnejších sprievodných ochorení – 2021. Forum Diab 2021; 10 (Suppl 2): 43–76.

3. Schroner Z. Štúdie s inhibítormi SGLT2 primárne zamerané na renálne parametre u pacientov s chronickou obličkovou chorobou s/bez diabetes mellitus 2. typu. Diab Obez 2021; 21(41):35–38.

4. Herrington WG, Staplin N, Wanner C et.al. The EMPA-KIDNEY Collaborative Group. Empagliflozin in Patients with Chronic Kidney Disease. N Engl J Med 2023; 388(2): 117–127. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2204233>.

5. Perkovic V, Jardine MJ, Neal B et al. Canagliflozin and renal outcomes in type 2 diabetes and nephropathy. N Engl J Med 2019; 380(24): 2295–2306. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa1811744>.

6. Hiddo JL, Heerspink H, Bergur V et.al. Dapagliflozin in patients with chronic kidney disease. N Engl J Med 2020; 383(15): 1436–1446. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2024816>.

7. Invokana. Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC). Dostupné z WWW: <www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/invokana-epar-product-information_sk.pdf>.

Labels
Diabetology Obesitology

Article was published in

Diabetes and obesity

Issue 45

2023 Issue 45

Most read in this issue
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#