Cielené vysvetľovani e ci evnych chorôb a ci evnych porúch

„Srdcovocievne choroby“, „srdcovo-cievne choroby“, „srdcovocievny sy­stém“, „srdcovo-cievny systém“, „srdcovo-cievne abnormality“, „srdcovocievne poruchy“ – počujeme a čítame to denne. Vieme, o čo ide?

V súčasnej slovenčine existujú dvojice rovnako znejúcich zložených prídavných mien, ktoré sa odlišujú významom, čo sa naznačuje aj tým, že jedno sa píše so spojovníkom a druhé bez spojovníka [1]. Napr. zložené prídavné meno srdcovo-cievny (kardio-vasku­lárny) zahŕňa význam „srdcový a cievny“, kým zložené prídavné meno srdcovocievny (kardiovaskulárny) vyjadruje význam „týkajúci sa srdcových ciev“.

Prvý typ zložených prídavných mien predstavujú tie, v ktorých sú obidve zložky v priraďovacom a rovnocennom vzťahu, pričom význam takýchto prídavných mien je súhrnom významov obidvoch zložiek [1]. Srdcovo-cievny (kardio-vaskulárny) je rovnocenným priraďovacím súhrnom významov prídavných mien „srdcový a cievny“. Napr. srdcovo-cievny systém (srdcový a cievny systém človeka; obehový systém organizmu); srdcovo-cievne choroby (choroby obehového systému; srdcové a cievne choroby; choroby srdca a ciev; srdcové necievne aj srdcové cievne choroby „centrálnej“ vencovitej srdcovej cirkulácie a choroby „periférnej“ artériovej a vénovej krvnej cirkulácie a lymfovej cievnej cirkulácie organizmu); srdcovo-cievne poruchy (srdcové a cievne poruchy; srdcové necievne aj srdcové cievne poruchy „centrálnej“ srdcovej cirkulácie a poruchy „periférnej“ cievnej cirkulácie; poruchy srdca a poruchy ciev) [2]. Teda všeobecne, k cievnym (vaskulárnym) chorobám nepatria srdcové necievne choroby (napr. nie­ktoré vrodené chyby srdca, chlopňové chyby srdca, perikarditídy, kardiomyopatie, myokarditídy atď.), hoci tieto tiež patria medzi kardio-vaskulárne choroby (tab. 1).

Druhým typom sú tie zložené prídavné mená, ktoré vznikli z dvojslovných pomenovaní, a to zo spojenia prídavného s podstatným menom, napr. srdcová cieva: srdcovocievny (kardiovaskulárny). Zložky týchto prídavných mien nie sú v priraďovacom, ale v podraďovacom vzťahu a píšu sa bez spojovníka [1]. Napr. srdcovocievny systém (systém srdcových ciev; systém vencovitých ciev; systém koronárnych ciev; „centrálna“ koronárna cirkulácia; srdcový cievny systém); srdcovocievne choroby (choroby srdcových ciev); srdcovocievne poruchy (poruchy srdcových ciev) [2]. Teda srdcovocievne choroby tvoria len časť srdcovo-cievnych chorôb a len jednu orgánovú časť (asi 1% zo všetkých orgánových a tkanivových oblastí) cievnych chorôb (tab. 1). Týmto konštatovaním nechcem žiad­nym spôsobom znižovať význam ciev srdca, či nebodaj kardiológie.

Efektívna komunikácia, t.j. účinná výmena a prenos informácií, sa predovšetkým v odborných kruhoch nezaobíde bez jednoznačného jazyka, spoľahlivo formulujúceho metódy a výsledky najnovších výskumov.

Opakom takého vyjadrovania je priveľký komunikačný šum v podobe príliš variantného terminologického apa­rátu, ktorý zažíva nejeden jazyk v mnohých vedeckých oblastiach [3]. Komunikačný šum v medicíne však môže spôsobovať nielen nevýznamné nedorozumenie, ale aj chyby s vážnymi zdravotnými, sociálnymi a ekonomickými následkami. Imperatívom je teda systematická starostlivosť o terminológiu daného odboru.

Cievne choroby srdca („centrálnej cirkulácie“) a iných vnútorných orgánov a tkanív „periférnej cirkulácie“ človeka sú v súčasnosti najrozšírenejšie, najzávažnejšie a najpálčivejšie problémy celého sveta, vrátane Slovenskej republiky (angiopandémia tretieho milénia) [4,5]. Môžu postihovať rôzne druhy a typy krvných ciev (artériové cievne choroby, vénové cievne choroby, choroby mikrocirkulácie) a lymfových ciev (lymfové cievne choroby) a sú podmienené buď funkčnou poruchou (funkčné cievne choroby), a/alebo organickou štruktúrnou poruchou (organické cievne choroby). Pri postihnutí viacerých až všetkých ciev sa hovorí o generalizovaných (sy­stémových) cievnych chorobách, pri postihnutí ciev jedného orgánu alebo tkaniva sa hovorí o lokalizovaných (regionálnych, orgánových) cievnych chorobách. Treba zdôrazniť, že väčšina cievnych chorôb patrí medzi systémové organické cievne choroby a že prakticky žiadna cievna choroba, vrátane atero­sklerózy, nie je špecificky srdcovocievna (lokalizovaná len na srdcové cievy). Rozdielna je však vnímavosť (senzitivita) jednotlivých orgánov a tkanív na cievne krvné zásobenie. Najzávažnejšie sú tie systémové stenotizujúce (obliterujúce) cievne choroby, ktoré postihujú vitálne dôležité orgány, teda srdcové cievne choroby (kardiovaskulárne choroby), mozgové cievne choroby (cerebrovaskulárne choroby) a pľúcne cievne choroby (pulmovaskulárne choroby). Klinicky významné sú aj končatinové periférne cievne choroby (extremitovaskulárne choroby), obličkové (renovaskulárne choroby), abdominálne mezenteriálne (mezenteriálnovaskulárne choroby), genitálne (genitovaskulárne choroby), očné (okulovaskulárne choroby), ušné (otovaskulárne choroby) a cievne choroby iných orgánov a tkanív periférnej cirkulácie. Ischémia až nekróza tkanív a orgánov spôsobuje nielen akútne zlyhanie a/alebo chronické zlyhávanie postihnutého orgánu, ale obvykle tiež negatívne ovplyvňuje funkcie a štruktúry ďalších častí organizmu [4,5].

Kardinálny význam v patogenéze cievnych i necievnych chorôb majú predovšetkým endotelové cievne bunky, ktoré patria medzi esenciálne zložky nielen cievnej regulácie, ale aj homeostatickej regulácie neuro endokrinno-imunitného systému. Už minimálna kvalitatívna a/alebo kvantitatívna zmena niektorej z jej mnohostranných funkcií (dysfunkcia endotelu) môže spôsobiť vážne poruchy rôznych orgánov a tkanív až fatálne následky celého organizmu [4–6].

Záver

Asi polovicu zo všetkých úmrtí populácie Európskej únie [7], vrátane Slovenskej republiky [8], spôsobujú srdcovo-cievne choroby (choroby obehového systému). Z toho asi polovica úmrtí je na srdcovocievne choroby (choroby srdcových ciev; koronárna choroba srdca) a ďalšia polovica úmrtí je spôsobená periférnymi cievnymi chorobami (chorobami periférnej cirkulácie), predovšetkým mozgovocievnymi, pľúcnocievnymi a končatinovocievnymi chorobami. Asi štvrtina zo všetkých úmrtí je na zhubné nádorové choroby, ktoré sú na 2. mieste mortality [7,8]. Aj keby sme nebrali do úvahy ďalšiu skutočnosť, že angiogenéza má evidentný význam pri vzniku a progresii zhubných nádorových chorôb, tak platí, že cievy, cievne choroby a cievne poruchy sú najvážnejším a najhorúcejším problémom internej medicíny, angiológie, kardiológie a ďalších jej špecializovaných odborov [9].

Hlavným cieľom projektu CIELENÉ VYSVETĽOVANIE CIEVNYCH CHORÔB A CIEVNYCH PORÚCH je zníženie chorobnosti a úmrtnosti na cievne choroby v Slovenskej republike. Publikačná časť projektu CIEVY má prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi lekármi, chorými i celej verejnosti, k optimalizácii slovenského lekárskeho názvoslovia a k účinnej prevencii cievnych chorôb.

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.
www.faneba.sk
e mail: gavornik@faneba.sk