#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Akútne skrótum je stav vyžadujúci chirurgickú intervenciu


Acute Scrotum is a Condition Requiring Surgical Intervention

Acute scrotum (AS) is a clinical syndrome, in which authors indicate a surgical exploration of the scrotum. We retrospectively analyzed the group of 354 patients in 10 years (1997–2006) to compare the preoperative findings with the diagnosis of surgical exploration. The aim was to actualize diagnostics and therapeutic management.

Patients and methods:
We focused on the age of patients, incidence of nosological units of AS and preoperative and surgical diagnosis.

Results:
334 boys were operated on from the whole group – 354 patients. Most frequent incidence of AS was in the age group 8–12 (55%). Torsion of testicular appendix or epididymis is the most frequent cause of AS in our group – 204, 59%. In this group of patients ultrasound confirmed the diagnosis only in 120 patients, 65%. Testicular torsion was managed in 74 boys (30 neonates), in 40 of them we decided, mostly at the second look operation after 48–72 hours, for testicle ablation caused by the organ avitality. In all patients with testicular torsion ultrasound confirmed the diagnosis, 100%. In 10 boys we found testicular tumor. In the group of 334 patients operated on, there were no serious complications.

Discussion:
Testicular torsion and tumor are the units in which the surgical exploration is performed without discussion. Beside that, torsion of the testicular or epididymic appendix is the most frequent occurring diagnosis. There is a group of surgeons, who performed in this unit conservative management.

Conclusions:
after the analysis of the group of our patients we actualized the guidelines used in the management of AS in children. Urgent surgical exploration in boys with AS still seems to be the method of choice.

Key words:
acute scrotum – torsion of testicle – torsion of testicular appendix – tumor testis


Autoři: E. Murár;  P. Omaník;  M. Fuňáková;  I. Béder;  F. Horn
Působiště autorů: Klinika detskej chirurgie LF UKo a DFNsP, Bratislava, Slovenská republika, prednosta MUDr. J. Trnka, CSc.
Vyšlo v časopise: Rozhl. Chir., 2008, roč. 87, č. 10, s. 517-520.
Kategorie: Monotematický speciál - Původní práce

Souhrn

Akútne skrótum (AS) je klinický syndróm, u ktorého indikujeme včasnú chirurgickú exploráciu mieška.

Cieľom retrospektívnej analýzy súboru 354 pacientov za obdobie 10 rokov (1997–2006) bolo posúdiť predoperačné závery s nálezom pri operácii a prípadne aktualizovať diagnostické a terapeutické postupy.

Pacienti a metodika:
Sledovali sme viaceré parametre: vek chlapcov a výskyt jednotlivých nozologických jednotiek akútneho skróta. Porovnali sme klinickú diagnózu s operačným nálezom.

Výsledky:
Zo súboru 354 chlapcov sme operovali 334 pacientov. Najčastejšia incidencia AS bola u chlapcov vo veku 8–12 rokov (55 %). Najčastejším operačným nálezom bola torzia apendixu testis alebo epidydimis, u 204 pacientov (59 %). Sonografický nález sa v tejto skupine zhodoval s operačným u 120 detí (65 %). Torziu semenníka (TS) sme zaznamenali u 74 pacientov, z toho 30 novorodencov. Sonografický nález sa zhodoval u všetkých pacientov (100 %). U 40 chlapcov s TS sme vykonali abláciu žľazy pre známky avitality, zväčša pri second look operácii o 2–3 dni. U 10 chlapcov bol nález tumoru testis. V súbore 334 operovaných pacientov sme nezaznamenali závažnejšie komplikácie.

Diskusia:
Najzávažnejší nález, pre ktorý indikujeme operačnú revíziu je TS a tumor testis. Naproti tomu najčastejším nálezom je torzia apendixu testis alebo epididymis, u ktorej iní autori volia i konzervatívny postup.

Záver:
Vyhodnotením pacientov sme aktualizovali pravidlá, podľa ktorých postupujeme v starostlivosti o pacienta s akútnym skrótom. Urgentnú chirurgickú intervenciu u chlapcov s AS považujeme naďalej za metodiku voľby.

Kľúčové slova:
akútne skrótum – torzia testis – torquatio appendicis testis – tumor testis

ÚVOD

Akútne skrótum je predbežná pracovná diagnóza charakterizovaná náhle, alebo v krátkej dobe vzniknutým opuchom a bolestivosťou polovice, menej často celého skróta sprevádzaná lokálnymi príznakmi a celkovými symptómami. AS môže byť spôsobené ochorením steny skróta alebo jeho obsahu [2, 11, 4].

Medzi nozologické jednotky akútneho skróta radíme:

  • orchitída a epididymitída,
  • torzia app. testis a app. epididymis,
  • torzia semenného povrazca – torzia testis,
  • inkancerovaná skrotálna hernia,
  • nádory testis,
  • poranenia skróta,
  • akútny idiopatický edém skróta,
  • Henochova-Schonleinova purpura,
  • infekčné ochorenia kože skróta (Fournierova gangréna).

Zhodnotenie akútnej bolesti mieška v detskej populácii je mnohokrát zložité. Deti v nižších vekových kategóriách často nevedia presne udať miesto bolesti. Taktiež stanovenie času vzniku bolestí, prípadne neudanie úrazovej anamnézy, nám sťažuje diagnostiku a tým aj liečbu. Najzávažnejšou nozologickou jednotkou akútneho skróta v zmysle urgentnosti chirurgickej intervencie je torzia testis. Neskorá diagnostika torzie testis vedie k nekróze a následnej ablácii semenníka. Príčinou je skoré odumieranie buniek parenchýmu už po 6 hodinách. Preto v stanovení diagnózy niet času na omyl. V posledných rokoch v diagnostike akútneho skróta výrazne napomáha ultrasonografia doplnená dopplerovským vyšetrením. Má byť súčasťou algoritmu vyšetrení pacienta s bolesťami mieška.

MATERIÁL A METODA

Retrospektívne sme analyzovali súbor 354 pacientov s AS riešených na Klinike detskej chirurgie DFNsP v Bratislave za obdobie 10 rokov (1997–2006). Sledovali sme viaceré parametre: vek chlapcov a výskyt jednotlivých nozologických jednotiek akútneho skróta. Porovnali sme klinickú diagnózu (anamnestické údaje, klinický nález, výsledky sonografických vyšetrení – súčasťou sonografie bolo dopplerovské vyšetrenie) s operačným nálezom.

Náš prístup u chlapcov s AS je aktívny. Operačnú revíziu sme volili u väčšiny našich pacientov, 334 (94 %) chlapcov. Pri operačnom náleze torquácie apendixu testis (Obr. 1) alebo epididymis vykonávame abláciu a histologizáciu. Apendix odstraňujeme aj vtedy, ak nie je zmenený a je iba náhodným nálezom pri iných nozologických jednotkách. Pri epididymitíde je zákrok revíziou hemiskróta s následnou drenážou. Torzia testis (Obr. 2) je nozologická jednotka, pre ktorú je náš prístup u chlapcov s AS aktívny až urgentný. V prípade, že je interval zaškrtenia spermatických ciev krátky, nachádzame žľazu vitálnu – je biela, prípadne sfarbená do ružova. Vo väčšine prípadov prichádzajú pacienti na ošetrenie neskoro a minimálne v polovici prípadov je testis makroskopicky tmavé až čierne. Ak nie sú prítomné jednoznačné známky avitality semenníka a tkanivo je kompaktné, po derotácii sa mení farba testis, prípadne po opichoch mezokaínom reaguje testis vznikom ružových ostrovčekov, ponechávame ho a o 2–3 dni nasleduje druhá operačná revízia, tzv. second look. Za jednoznačné známky avitality testis považujeme: tkanivo sa rozpadá v prstoch, nereaguje po derotácii semenného povrazca zmenou farby, prípadne nereaguje na opichy mezokaínom vznikom ružových ostrovčekov na povrchu. Vtedy pri prvej alebo následnej operácii vykonáme abláciu testis a histologizujeme.

Obr. 1. Torzia appendixu testis Fig. 1. Torsion of testicular appendix
Torzia appendixu testis
Fig. 1. Torsion of testicular appendix

Obr. 2. Torzia testis Fig. 1. Testicular torsion
Torzia testis
Fig. 1. Testicular torsion

Cieľom našej práce bolo prehodnotiť popísaný chirurgický postup a na záver stanoviť hlavné zásady v prístupe ku chlapcom s AS.

VÝSLEDKY

Zo súboru 354 pacientov sme operovali 334 chlapcov, 20 sme liečili konzervatívne. V našom súbore sme USG vykonali u 205 pacientov. Vždy bolo realizované u konzervatívne liečených pacientov a ich USG nález bol v norme. U operovaných chlapcov, v 120 prípadoch (65 %) bol USG nález v zhode s operačným nálezom. U 65 chlapcov sme zaznamenali nezhodu predoperačného USG vyšetrenia a operačného nálezu. U 28 chlapcov (15 %) bol USG nález normálny a pri operácii bola nájdená torzia apendixu testis a u 37 detí (20 %) bol USG nález epididymitídy v rozpore s torziou apendixu testis. Vždy bola USG vyšetrením správne detekovaná torzia testis.

Akútne skrótum sa najčastejšie vyskytovalo vo veku 8–12 rokov (55 %), najmenej 0–1 rok (7 %) (Tab. 1). Počet novorodencov s torziou testis bol 30, vždy sa jednalo o kongenitálnu príčinu a vždy bola vykonaná ablácia semenníka. V anamnéze iba 38 detí (11 %) udalo úraz mieška. U ostatných sa bolesti prejavili bez zjavnej príčiny. 284 pacientov (83 %) vyhľadalo lekára do 48 hodín, 55 pacientov (15 %) do 3–4 dní, 15 pacientov po týždni – tí boli riešení vo väčšine prípadov konzervatívne (príčinou bola celulitída, príp. doznievajúci zápal semenníka a nadsemenníka), 10 pacientov malo tumor semenníka – u nich bola vykonaná ablácia testis. V anamnéze 42 detí udalo aj bolesti brucha, pričom 3 z nich udávali iba bolesť brucha a 2 bolesti v inguine. Častejšie bola postihnutá pravá strana (56 %) prípadov. V rámci operačných nálezov bola najčastejšou nozologickou jednotkou torquácia apendixu testis a epididymis 204 pacientov (59 %) (Tab. 2). Z počtu 74 torzií testis bolo nutné vykonať abláciu žľazy v 40 prípadoch, pričom 76 % ablácií bolo vykonaných pri second look operácii o 2–3 dni. O ablácii semenníka pri prvej operácii rozhodol lokálny nález makroskopicky zmenenej žľazy. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 3,4 dňa.

Tab. 1. Výskyt akútneho skrota podľa veku
Výskyt akútneho skrota podľa veku

Tab. 2. Operačné nálezy u chlapcov s akútnym skrótom
Operačné nálezy u chlapcov s akútnym skrótom

DISKUSIA

Najčastejšou konfrontáciou v odbornej verejnosti je nájsť hranicu medzi tým, či liečiť akútne skrótum konzervatívne alebo operačne. Jednoznačne je z tejto dilemy vylúčená nozologická jednotka torzia testis, u ktorej je nutná čo najrýchlejšia explorácia. 70 % príčin akútneho skróta sú epididymitis a torzia apendixu testis, ktoré je možné riešiť konzervatívne [5]. Ultrasonografia znižuje počet urgentných skrotálnych explorácii, dĺžku hospitalizácie a znižuje náklady na liečbu [13].

Torziu testis nie je možné jednoznačne vylúčiť, aj keď ostatné vyšetrenia ju nepotvrdili, a preto náš prístup pri AS je takmer vždy aktívny – explorácia mieška. V 1 % prípadov sme exploráciu nevykonali, v týchto prípadoch išlo o celulitídu, prípadne min. bolesti mieška pri iných diagnózach.

Murphy a kol. na minimalizáciu straty testis vykonávajú skorú exploráciu u všetkých chlapcov s akútnym skrótom. Skrotálna explorácia je bezpečná a vedie ku spresneniu diagnózy a liečby. Všetky deti s akútnou skrotálnou bolesťou a opuchom by mali mať urgentnú chirurgickú intervenciu ako primárne vyšetrenie. Promptná chirurgická explorácia minimalizuje stratu testis. Pri náleze torquácie apendixu testis možno teoreticky postupovať konzervatívne. Zaškrtený apendix však nepríjemne bolí najmenej 14 dní. Prístup operačný možno považovať za humánnejší a racionálnejší. Pacient je po výkone zbavený bolesti a znesením apendixu je tiež vyriešená príčina ťažkostí [1, 7].

Menežment torzie apendixu testis je zriedka diskutovaný, aj keď je najčastejšou komplikáciou v diferenciálnej diagnostike torzie testis [3]. Je najčastejšou príčinou bolesti u chlapcov v detskom veku, 50–70 % [9, 5]. Klasicky je na hornom póle testis modrá bodka najčastejšie prezentovaná vo veku 10 rokov. Predstavuje ischemicky zmenený apendix testis. Doppler USG v rukách experta má senzitivitu a špecificitu 100 %.Vie diagnostikovať a diferencovať torziu apendixu testis a torziu semenníka [12]. Sú však pacienti, ktorí mali pozitívny tok v testikulárnych cievach a následne boli revidovaní pre torziu testis [8, 18]. V diagnostike môže napomôcť aj scintigrafické vyšetrenie skróta, pri ktorom sa akútne ložisko ischémie znázorní ako výpadok akumulácie značeného farmaka (99 Tc) [6].

Čo sa týka epididymitídy, vyskytuje sa vo vyššom veku, a je nebezpečné stanoviť diagnózu epidydimitis pacientovi mladšiemu ako 25 rokov [2, 14]. Charakter náhle vzniknutej bolesti je ďalším dôležitým faktorom [19, 16, 17]. Pri epidydimitis je nástup bolesti postupný a doba jej trvania pri prezentácii ťažkostí pacientom je dlhšia v porovnaní s torziou testis, kde bolesť prichádza náhle a trvá kratšiu dobu. Horúčka a dyzurické ťažkosti sú typickejšie pre pacientov s epidimytídou ako s torziou testis [2, 19]. Epididymo-orchitída môže byť s určitosťou vylúčená u detí a adolescentov, ktorí nemajú žiadne uretrálne ťažkosti a žiadne príznaky infekcie moču. Prakticky každý pacient s epididymo-orchitídou má v anamnéze nejakú uropatologickú abnormalitu, ako je striktúra uretry, obštrukcia močového mechúra, operácia hypospádie. Epididymo-orchitída je zriedka diagnostikovaná u detí dovtedy zdravých. Diagnóza epididymo-orchitídy u zdravých detí bez anamnézy urologických abnormalít alebo evidencie infekcie močových ciest nemá miesto v diferenciálnej diagnostike detí s akútne vzniknutým bolestivým mieškom [8, 15].

ZÁVER

Akútne skrótum u chlapcov je nozologická jednotka vyžadujúca chirurgickú intervenciu, pri ktorej je možné urobiť jednoznačný diagnostický záver. Predoperačne využívame pri diferenciálnej diagnostike hlavne ultrasonografické dopplerovské vyšetrenie, ktoré však nie je 100% spoľahlivou metodikou, hlavne pri torq. app. testis a epididymis. Úrazy tvoria cca 11 % z počtu AS.

Torzia testis je z nozologických jednotiek AS najzávažnejšia diagnóza. Pri iných nozologických jednotkách nebola nutná orchiectomia, pri torzii testis sme vo viac ako 50 % museli vykonať abláciu testis – hneď alebo s časovým odstupom pri second look operácii.

Najviac ohrozenou skupinou sú novorodenci, pretože u všetkých sme zaznamenali nekrotické testis a vykonali sme jeho abláciu.

Pri analýze nášho súboru sme sa utvrdili v zásadách menežmentu akútneho skróta u chlapcov:

  1. každý pacient s akútnym skrótom vyžaduje observáciu v klinickom zariadení,
  2. chirurgická intervencia je urgentný zákrok,
  3. okrem štandardných predoperačných vyšetrení má v diagnostike rozhodujúci význam ultrasonografia s dopplerovským vyšetrením,
  4. pri náleze torzie testis a nejasnostiach o vitalite testis orgán ponechávame a volíme second look operáciu s odstupom času (2–3 dni),
  5. revíziu a profylaktickú fixáciu druhého testis robíme s odstupom času (pol roka).

MUDr. F. Horn, Ph.D.

Husova 5

831 01 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: horn@dfnsp.sk


Zdroje

1. Dvořáček, J. Syndrom akutního skrota. Praktický lékař, 76, 1996, No. 4, 164–166.

2. Fawzi, A., Hilal, A., Narayanaswamy, A., et al. The acute scrotum: A review of 40 cases. Medical Principles and Practice, 2005, 14: 177–181.

3. Hastie, K. J., Charlton, C. A. Indication for the management of acute scrotal pain in children. Br. J. Surg., 1990, 77: 309–311.

4. Havránek, P., Machart, M. Akútní skrotální syndrom u dětí. Rozhledy v chirurgii, 1996, 75, No. 10, 470–473.

5. Kass, E., Stone, K., Cacciarelli, A., et al. Do all children with an acute scrotum require exploration? J. Urol., 1993, 150: 665–669.

6. Zeman, L., Morávek, J., Dušek, J., Rygl, M., Šimsová, M., Šanjdauf, J. Onemocnění skrota v dětském věku s přihlédnutím k problematice akutního skrotálního syndromu. Čs. Pediatrie, 56, 2001, č. 8, s. 443–447.

7. Murphy, F., Fletcher, L., Pease, P. Early scrotal exploration in all cases is the investigation and intervention of choice in the acute paediatric scrotum. Pediatr. Surg. Int., 2006, 22: 413–416.

8. Panayotis, P., Kelalis, M. D., Gunnar, B., Stickler, M. D. The Painful Scrotum: Torsion vs Epididymo-Orchitis. Clinical Pediatrics, 1976, Vol. 15, No. 3.

9. Sidler, D., Brown, R. A., Millar, A. J., Rode, H., Cywes, S. A 25 year review of acute scrotum in children. S. Afr. Med. J., 1997, 87: 1696–1698.

10. Steinhardt, G. F., Boyarsky, S., Mackey, R. Testicular torsion: pitfalls of color doppler sonography. J. Urol., 1993, 150: 461–462.

11. Utíkalová, A. Akutní onemocnení skrota u detí. Pediatrie pro praxi, 2001/4, 170–172.

12. Weber, D. M., Rosslein, R., Fliegel, C. Color doppler sonography in the diagnosis of acute scrotum in boys. Eur. J. Pediatr. Surg., 2000, 10: 235–241.

13. Winnie Wing-Chuen Lam,Te-Lu Yap Colour Doppler ultrasonography replacing surgical exploration for acute scrotum: myth or reality? Pediatr. Radiol., 2005, 35: 597–600.

14. Geryk, B., Trnka, J., Cingel, V., Babala, J. Abdominoskrotálna hydrokéla. Rozhledy v chirurgii, 1999, 78, č. 4, s. 180–182.

15. Telgarský, B., Karovič, D., Wassermann, O., Ogibovičová, E., Csomor, D., Koppl, J., Slobodníková, K., Podhoranský, B., Brenner, M., Liščák, R., Gašparec, P., Polák, V., Trnka, J., Šagát, T., Trimmel, H: Penile blockin children, our first experience. Bratislavské lekárske listy, 2006, 107, č. 8, s. 320–322.

16. Lukeš, M., Zachoval, R., Grill, R., Urban, M. Torze varlete. Prakt. lék., 80, 2000, č. 2, s. 90–91.

17. Rathous, L., Pešková, M., Šváb, J., Čermák, S., Votrubová, J., Mára, M. Torze orgánu a břišní symptomatologie – kazuistiky. Rozhl. Chir., 81, 2002, č. 1, s. 14–17.

18. Schalamon, J., Ainoedhofer, H., Schleef, J., Singer, G., Haxhija, E. Q., Höllwarth, M. E. Management of acute scrotum in children—the impact of Doppler ultrasound. J. Pediatr. Surg., 2006, Aug; 41(8): 1377–1380.

19. Varga, J., Zivkovic, D., Grebeldinger, S., Somer, D. Acute scrotal pain in children – ten years experience. Urol. Int., 2007; 78(1): 73–77.

Štítky
Chirurgie všeobecná Ortopedie Urgentní medicína

Článek vyšel v časopise

Rozhledy v chirurgii

Číslo 10

2008 Číslo 10
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

plice
INSIGHTS from European Respiratory Congress
nový kurz

Současné pohledy na riziko v parodontologii
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Svět praktické medicíny 3/2024 (znalostní test z časopisu)

Kardiologické projevy hypereozinofilií
Autoři: prof. MUDr. Petr Němec, Ph.D.

Střevní příprava před kolonoskopií
Autoři: MUDr. Klára Kmochová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#