Uplatňovanie ergonomických zásad pri práci s počítačom u študentov všeobecného lekárstva

Souhrn

Východisko: Naším zámerom bolo zistiť, či študenti všeobecného lekárstva majú vedomosti o ergonomických zásadách pri práci s počítačom. Následne identifikovať, či rodové rozdiely a počet hodín práce s počítačom súvisia s celkovou úrovňou ich vedomostí o ergonomických zásadách.

Metódy: Súbor tvorilo 193 študentov všeobecného lekárstva. Pre zber dát bol použitý neštandardizovaný dotazník, v ktorom sme sa zamerali na ergonomické zásady súvisiace s monitorom, počítačovou myšou, klávesnicou, stoličkou a stolom. Distribúcia dotazníkov prebiehala v máji 2019. Dáta boli vyhodnotené štatistickým programom SPSS 20.0 a interpretované prostredníctvom metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky.

Výsledky: Študenti disponujú vedomosťami o ergonomických zásadách pri práci s počítačom v rozsahu správnych odpovedí od 41 % do 82 %. V rámci rodových rozdielov sme nezaznamenali výrazné zistenia. Priemerný čas strávený pri práci s počítačom bol 3,40 hodín za deň a 22,50 hodín za týždeň. Štatisticky signifikantný vzťah sa potvrdil len u študentov, ktorí strávili viac ako 40 hodín za týždeň pri práci s počítačom, čo naznačuje, že táto skupina mala menej vedomostí o ergonomických zásadách.

Záver: Celkovo môžeme konštatovať, že študenti majú vedomosti o ergonomických zásadách pri práci s počítačom, avšak nie v dostatočnom rozsahu. Výsledky prieskumu potvrdili potrebu podporiť tému ergonómie v rámci vzdelávacieho procesu.

Klíčová slova:

ergonomické zásady – študenti – práca s počítačom

ÚVOD

Počítače (zobrazovacie jednotky) a využívanie internetu nás dnes sprevádza takmer na každom kroku, v našom osobnom, profesionálnom i edukačnom prostredí. Sú zdrojom informácií, zábavy, ale aj pracovným prostriedkom. Trendom dnešnej doby je podpora vzdelávania a prístup k študijným materiálom prevažne elektronickou formou, čo vedie k spôsobu štúdia s využívaním informačno-komunikačných technológií. Čas strávený pri práci s počítačom má svoje špecifiká a tým aj hroziace zdravotné riziká. Najčastejšie sa stretávame so zrakovými problémami, statickou záťažou pohybového aparátu, psychickou záťažou, elektromagnetickým žiarením a pod. (9, 16). Ťažkosti vyvolané drobnými opakovanými pohybmi pri práci s počítačom sú označované ako Repetition Strain Injury (RSI) a sú spôsobené sťahovaním a uvoľňovaním svalov, ktoré sa prejavujú v rôznych častiach tela súčasne (napr. bolesti ramena a zápästia). Na naše zdravie majú vplyv na jednej strane vlastnosti počítača a jeho komponentov a na druhej strane spôsob jeho používania a pracovné prostredie, v ktorom sa počítač s jeho užívateľom nachádza (21). Na zosúladenie týchto atribútov má priamy vplyv ergonómia. Ergonómia je vedný odbor, ktorého náplňou je hodnotiť, skúmať a navrhovať optimálne podmienky pre činnosť človeka (8). Zaoberá sa práve tým, ako pracujúcu spoločnosť udržať zdravú a ako eliminovať rizikové faktory, ktoré so sebou práca prináša. Jej cieľom je nájsť súlad medzi fyzickými potrebami človeka, prostredím a vybavením miestnosti/pracoviska. V rámci ergonomických zásad pri práci s počítačom sa pozornosť upriamuje na výber monitora, počítačovej myši, ergonomickej klávesnice, stoličky a pracovného stola. Dôležité je aj dodržiavanie zásad psychohygieny v podobe prestávok počas práce na počítači (9, 16). V legislatívnom kontexte sú kritéria súvisiace s prácou na počítači zohľadnené v Smernici Rady 90/270/EHS u nás implementovanej do Nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami (17).

Naším cieľom bolo preskúmať vedomosti študentov všeobecného lekárstva o ergonomických zásadách pri práci s počítačom. Následne identifikovať, či rodové rozdiely a počet hodín práce s počítačom súvisia s celkovou úrovňou ich poznatkov o ergonomických zásadách.

METODIKA

Súbor tvorilo 193 študentov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach odboru všeobecného lekárstva (127 žien a 66 mužov, priemerný vek 20,1 rokov). Na zber údajov bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie zameraný na vedomosti o ergonomických princípoch práce s počítačom. Vedomostná úroveň bola vyhodnotená nasledovne: za každú správnu odpoveď bol priradený 1 bod, za nesprávnu odpoveď bolo zníženie o 0,5 bodu. Celkovo bolo možné získať 20 bodov. Zber dát bol realizovaný v máji 2019. Výsledky boli spracované prostredníctvom štatistického programu SPSS 20.0 s použitím metód deskriptívnej a induktívnej štatistiky (Wilcoxonov test, korelačný koeficient, lineárna regresná analýza).

VÝSLEDKY

Pri hodnotení vedomostí u študentov sme sa zamerali na ergonomické zásady práce s počítačom súvisiace s monitorom, počítačovou myšou, klávesnicou, stoličkou a stolom. V tabuľke 1 uvádzame relatívnu a absolútnu početnosť odpovedí pri konkrétnych položkách a celkový podiel správnych odpovedí zapojených študentov.

Zdravotná problematika práce s počítačom

Študenti mali možnosť vyjadriť, aké zdravotné riziká prináša práca s počítačom. Najčastejšie uvádzali nasledujúce odpovede: bolesti chrbta (n = 92 %), únava očí (n = 66 %), psychická záťaž (n = 45 %). Okrem týchto možností sme zaznamenali aj nespavosť, obezitu, karpálny tunel, bolesti hlavy a sociálnu izoláciu.

Čas strávený pri práci s počítačom

V rámci priemerného času stráveného pri práci s počítačom vo vzťahu k rodovým rozdielom sme nezaznamenali výrazné rozdiely ani štatistickú významnosť. Počas dňa uvádzali ženy priemerne 3,21 hodín (min. 1 hod., max 12 hod.) a muži priemerne 3,62 hodín (min. 1 hod., max. 11 hod.). Hodnota za týždeň sa u žien pohybovala v priemere 20,43 hodín (min. 2 hod., max. 80 hod.) a u mužov v priemere 24,55 hodín (min. 3 hod., max. 80 hod.). Štatisticky sa taktiež nepotvrdil významný rozdiel medzi pohlavím a stráveným časom pri práci s počítačom (pohlavie verzus hodiny strávené pri počítači počas dňa p = 0,081; pohlavie verzus hodiny strávené pri počítači za týždeň p = 0,058).

Samostatne sme sa pýtali na časový horizont prestávky pri práci s počítačom, čo je jedným zo základných atribútov psychohygieny. Zaujímalo nás, či je pre študentov známou informáciou to, že po každej hodine strávenej prácou na počítači sa odporúča 10 – 15-minútová prestávka. Správne uviedlo odpoveď 108 študentov (56 %).

Medzi vedomosťami o ergonomických zásadách pri práci s počítačom a počtom hodín strávených pri práci s počítačom za týždeň (viac ako 40 hodín) bola zistená signifikantne negatívna štatistická závislosť (r = –0,44; R2 = 0,197; F = 4,90; p = –0,039*), čo znamená, že čím mali študenti menej vedomostí o skúmanej problematike, tým dlhšie trávili čas pri práci s počítačom. Priemerný počet hodín strávený pri práci s počítačom počas dňa (p = –0,053 n.s.) aj počas týždňa (p = –0,075 n.s.) vo vzťahu k vedomostiam nebol signifikantne významný.

DISKUSIA

Práca na počítači má svoje osobitosti a rovnako aj hroziace riziká. Nie je možné úplne oddeliť zdravotné dôsledky práce na počítači pre užívateľa od ostatných vplyvov (celkový životný štýl, fyzické a psychické danosti človeka a pod.). Každý by mal vedieť, aké hlavné ergonomické faktory si máme všímať a najmä to, ako sa najviac prejavia na našom zdravotnom stave, fyzickej a psychickej kondícii. Výskumné štúdie podobného charakteru sa na Slovensku zameriavali skôr na dodržiavanie ergonomických zásad na pracoviskách v spojitosti s vykonávanou fyzickou záťažou a tým aj vznikom nepriaznivých zdravotných dôsledkov. Zo zahraničných štúdií nás zaujali výsledky autorov Logaraja et al. (15), ktoré potvrdili, že takmer 50–60 % študentov medicíny a študentov informačných technológii (z celkového počtu 416) správne využívali ergonomické princípy a metódy. Naopak študenti nepraktizujúci princípy ergonómie mali vyššie riziko vzniku syndrómu počítačového videnia (skr. CVS syndróm – Computer Vision Syndrome). Záťaž zraku vzniká, ak nemožno nastaviť jas obrazovky, sklon obrazovky, kontrast farieb, veľkosť znakov, ak na obrazovke vznikajú zrkadlenia a odlesky, ak je nedostatočné alebo naopak prisilné osvetlenie pracovnej plochy v porovnaní s ostatným prostredím. Práca s počítačom zvyšuje záťaž zraku a očí, najmä ak je vykonávaná bez prestávok (5). Americká optometrická asociácia uvádza pravidlo „20 – 20 – 20“, že každých 20 minút pri práci s počítačom by si človek mal dať oddych 20 sekúnd a sledovať nejaký predmet vzdialený 20 stôp (1 stopa = 25 – 34 cm). Nesmieme zabúdať ani na prestávky v práci. Práca spojená s trvalým sledovaním obrazovky by nemala trvať viac ako 6 hodín za pracovnú zmenu. Po každej hodine práce sa odporúča zaradiť 5 – 10-minútovú prestávku alebo po 2 hodinách práce 10-minútovú prestávku, počas ktorej by sa mali zamestnanci pohybovať po pracovisku, prípadne si zacvičiť (19). Počas práce s počítačom je nevyhnutné meniť polohu aspoň v 60-minútových intervaloch (14).

Vo výskume z roku 2015 na Isra Univerzite študenti medicíny hodnotili svoje vedomosti o správnom držaní tela pri práci s počítačom za dostatočné, ale celkové výsledky preukázali nedostatky v tejto oblasti a tiež sa potvrdilo, že potrebujú objasniť princípy počítačovej ergonómie týkajúce sa obrazovky, práce s počítačovou myšou a klávesnicou (10). Základnou požiadavkou na počítačovú myš je jej veľkosť, ktorá je odvodená od veľkosti dlane používateľa. Pravák by mal používať myš pre pravákov a ľavák myš pre ľavákov. Druhou dôležitou požiadavkou je umiestnenie myši. Jej základné miesto je vedľa klávesnice (alebo aj pred ňou), určite však v rovnakej výške, na rovnakej ploche. Prínosné je používanie podložky (zvlášť gélovej). Podložku je potrebné voliť s ohľadom na zápästie. Uloženie zápästia na vyvýšenom tuhšom mieste podložky spôsobuje zvýšenie tlaku na cievy, šľachy a nerv v karpálnom tunele a môže byť príčinou vzniku syndrómu karpálneho tunelu (16).

O ergonomických faktoroch a ich úlohe v oblasti muskuloskeletálneho zdravia u zubných lekárov informuje štúdia realizovaná v Iráne. Zubní lekári najviac bojujú s bolesťami krku a ramien v rámci komplikácie muskuloskeletálnych ochorení. Hovorí sa o najbežnejšom ergonomickom nebezpečenstve v tomto povolaní s vyššou frekvenciou výskytu u žien. V tomto výskume bol hodnotený účinok výučby o ergonomických princípoch, ktorá síce priniesla zlepšenie v tzv. REBA skóre (Rapid Entire Body Assessment), ale autori odporúčajú, že na dlhodobý a viditeľný efekt výučby je potrebná realizácia ergonomických kurzov a workshopov už počas pregraduálneho vzdelávania (3). V nadväznosti na uvedené si dovolíme spomenúť dôležitosť zubnej ergonómie ako súčasti učebného kurikula u študentov zubného lekárstva, ktorý postupne zavádzajú do učebných osnov na Fakulte zubného lekárstva v Sofii (Bulharsko). Katrova (12) opisuje benefity tohto konceptu vzdelávania, z ktorého reformáciou začali ešte v akademickom roku 2006/2007. Zaujímavé zistenia nastolila aj výskumná štúdia autorov Sirajudeen et al. (18), v ktorej sa potvrdila štatisticky významná závislosť medzi výskytom muskuloskeletálnych ochorení u vysokoškolských študentov v Saudskej Arábii a ženským pohlavím, používaním laptopu bez externej počítačovej myši a neadekvátnymi prestávkami pri práci na počítači (p < 0,05). Dlhodobé statické sedenie so zakrivením chrbtice do tvaru písmena C je príčinou nielen problémov s chrbticou a pohybovým aparátom, ale tlak na vnútorné orgány môže mať za následok problémy s trávením, plodnosťou aj depresiou (13). V spojitosti s výkonom zdravotníckeho povolania a častým výskytom bolestí chrbtice Dabek et al. (4) skúmali, aké sú vedomosti v oblasti ergonómie a ich uplatňovanie u lekárov a sestier v Poľsku. Potvrdilo sa, že väčšina so zapojených zdravotníckych pracovníkov neuplatňovala zásady ergonómie a ich znalosti boli hodnotené ako neúplné. V kontexte vzdelávania mladej generácie ako aj mnohých pracovných pozícii, kde je práca na počítači nevyhnutnosťou sa pre nás stala podnetnou štúdia Hananiho et al. (7), v ktorej kompliancia ergonomických princípov v praxi bola ovplyvnená edukáciou s využitím informačno-komunikačných technológií naproti edukácii prezenčnou formou. Potvrdzujú to aj Azizi et al. (1), že pravidelné vzdelávanie prostredníctvom sociálnych médií je účinnejšie v porovnaní s tradičnými metódami, čo je jednoznačne podporené prístupnosťou sociálnych médií v akejkoľvek hodine a kedykoľvek.

Poznanie ergonomických zásad a princípov a ich včasné uplatňovanie je podstatné pre následné rozpoznanie a riešenie zdravotných problémov vyplývajúcich z výkonu povolania. Orientácia v problematike ergonómie a príslušné školenia je nutné odštartovať včas, aby študenti a zároveň budúci zamestnanci preferovali „zdravé počítačové správanie“ ako opatrenie na ochranu zdravia pri práci.

ZÁVER

Celkovo môžeme konštatovať, že študenti v nami sledovanom súbore majú informácie o ergonomických zásadách práce s počítačom, avšak nie v plnom rozsahu. Širšie povedomie o pôsobení jednotlivých ergonomických faktorov na ľudské zdravie ako aj o ich synergickom účinku prinesie prospech v podobe zníženej chorobnosti, zamedzenie zdravotných dôsledkov vplyvom neustáleho preťažovania kostrovej, svalovej a cievnej sústavy, rovnako prospešné môže byť aj vytvorenie psychickej pohody (20). Základná báza týchto vedomostí môže študentom napomôcť zlepšiť negatívne stúpajúci trend nielen v rámci muskuloskeletálnych, ale aj iných skupín ochorení. V rámci rodových rozdielov neboli zaznamenané výrazné zistenia. Štatisticky signifikantný vzťah sa potvrdil len u študentov, ktorí strávili viac ako 40 hodín za týždeň pri práci s počítačom, čo môže smerovať k tomu, že táto skupina študentov mala menej vedomostí o ergonomických zásadách.

Na záver považujeme za dôležité poukázať na význam prevencie. „5 P“ prevencie pri práci s počítačom sú: psychická pohoda, prestávky, počítačové pracovisko, prvky školy chrbta a pravidelná pohybová aktivita (16). Psychická pohoda, prestávky a pravidelná pohybová aktivita patria k zdravému životnému štýlu (2). Hlavným cieľom školy chrbta je správne stabilizovať osový orgán, čo následne umožňuje správny hrubý a jemný pohyb na končatinách (6). A správne ergonomicky upravené počítačové pracovisko v podobe výberu a rozmiestnenia nábytku dopĺňa efektivitu pohybu o príjemné pracovné prostredie, čo má vplyv na výkonnosť a kvalitu života. Ako uvádzajú Kaščáková, Obročníková, Majerníková (11) práca na počítači má svoje nesporné „benefity“ tým, že uľahčuje prácu, komunikáciu, vzdelávanie, poskytuje zábavu a mnohé ďalšie služby, ktoré sa neustále rozširujú. Uvedené vymoženosti nám významne pomáhajú v každodennom živote, ale na druhej strane nesmieme zabúdať na naše zdravie.

Práca bola podporovaná z grantu KEGA 007UPJŠ- 4/2018.

Konflikt záujmov: žiadny.

adresa pre korešpondenciu:

PhDr. Jana Michalková, PhD.

Lekárska fakulta UPJŠ

Ústav ošetrovateľstva

Tr. SNP 1, 040 01 Košice, SR

e-mail: jana.michalkova@upjs.sk