Sekundárne pravé otravy jedlými hubami
Secondary mushroom poisoning
Secondary mushroom poisoning is intoxication resulting from ingestion of edible mushroom that contain secondary toxic substances (biogenic amines). The most common biogenic amines found in mushrooms (mushroom foods) are histamine, tyramine, cadaverine, 2-phenylethylamine, spermine, spermidine, putrescine and tryptamine.
Keywords:
Biogenic amines – Autolysis – general practitioner – edible mushroom – secondary mushroom poisoning – mycotoxicology
Autoři:
P. Gavornik 1,2,3; A. Dukát 1,2,4; Ľ. Gašpar 2,5,6
Působiště autorů:
Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Dekan: prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.
1; Angiologická sekcia Slovenskej lekárskej komory, Predseda: doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.
2; Slovenská mykologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied, Predseda: RNDr. Ivona Kautmanová, PhD.
3; V. interná klinika LF UK a UNB, Bratislava, Prednosta: prof. MUDr. Juraj Payer, DrSc., FRCP
4; Fakulta zdravotníckych vied Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave/Piešťany, Dekan: prof. MUDr. Ľudovít Gašpar, PhD.
5; I. interná klinika Univerzity Komenského, Bratislava, Prednostka: doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
6
Vyšlo v časopise:
Prakt. Lék. 2022; 102(1): 3-5
Kategorie:
Z různých oborů
Souhrn
Sekundárna pravá otrava hubami je intoxikácia spôsobená konzumáciou jedlých húb, ktoré obsahujú sekundárne toxické látky (biogénne amíny). V hubách a v hubových potravinách sa najčastejšie z biogénnych toxických amínov vyskytuje histamín, tyramín, kadaverín, 2-fenyletylamín, spermín, spermidín, putrescín a tryptamín.
Klíčová slova:
jedlé huby – autolýza – biogénne amíny – sekundárna otrava hubami – mykotoxikológia – všeobecný praktický lekár
ÚVOD
Živá príroda (živé organizmy; biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomické delenie biológie):
1. rastliny (flóra; botanika)
2. huby (fungi, eumycota; mykológia)
3. živočíchy (fauna; zoológia)
Huby tvoria teda samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny, ale aj zložením majú skôr bližšie k živočíchom. Jedlé huby pri správnej tepelnej kuchynskej úprave sú racionálnou potravinou s nízkou energetickou hodnotou a s vysokou biologickou hodnotou („lesné mäso“) i pochutinou zároveň (1–12).
SEKUNDÁRNE PRAVÉ MYKOINTOXIKÁCIE
Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach v letnom období bolo viacero otráv, ktoré si niektorí lekári nevedeli vysvetliť, lebo pacienti jedli iba čerstvo nazbierané najmä dobre známe dubáky – hríb dubový Boletus reticulatus. Väčšinou ide o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria) spôsobené nešpecifickými toxínmi pri autolytických procesoch v hubách (biogénne amíny – organické dusíkaté látky odvodené od aminokyselín: histamín, tryptamín, tyramín, 2-fenyletylamín, putrescín, kadaverín, spermidín, spermín a i.) pri extrémnych tropických horúčavách (1, 3, 4, 8). Huby sa môžu skaziť rovnako rýchlo ako surové mäso (bravčovina, hovädzina, jahňacina a iné druhy mias), morské živočíchy a ryby (scombroid syndróm), dokonca senzoricky ešte nenápadnejšie. Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy (enzymatickej deštrukcie dužiny) je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou a najmä rozvŕtané larvami hmyzu a pobodané rôznym hmyzom, vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré vylučujú cuciakom jedovaté výlučky, kontamináciou niektorými mikroorganizmami tvoriacimi dekarboxylázy, chitinázy a toxíny (napr. Clostridium botulinum – botulotoxín) alebo kontamináciou niektorými jedovatými parazitickými hubami (napr. hubožer zlatožltý – Hypomyces chrysospermus) atď. (1–4, 8). Ale v podmienkach extrémnych tropických horúčav môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope, vrátane tých najkrajších hríbov. Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách (hoci neboli tropické) huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. Na huby sa chodilo v tzv. prvej, jarnej vlne (májovo-júnovej) a najmä v tzv. druhej, jesennej vlne (septembrovonovembrovej). Vtedy k autolýze plodníc húb prispieva nadmerné presiaknutie dužiny vodou pri dlhotrvajúcich dažďoch a opakované zmrznutie a rozmrznutie pri striedaní nočných mrazov s oteplením počas dňa atď. (3, 4). Biogénne amíny sú termostabilné, teda nemenia sa varom, sterilizáciou, sušením, zmrazovaním a inými spôsobmi spracovania húb. Sekundárne otravy hubami sa môžu teda vyskytnúť aj v mimoletnom období (celoročne) z potravinových hubových výrobkov (11) vyrobených zo skazených autolyzovaných húb. Potenciálne kritickým obdobím môžu byť napríklad Vianoce, keď sa v mnohých rodinách varí štedrovečerná hríbová kapustnica, ryba a obvykle nechýba víno.
DIAGNÓZA A MANAŽMENT
O problematike mykointoxikácií (pravé otravy hubami, nepravé otravy hubami, pseudootravy hubami) som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené knižné monografie (3, 4). Klinický obraz má väčšinou charakter gastrointestinálnych otráv, ktoré sa prejavujú gastritickým, gastroenteritickým, zriedkavejšie enterokolitickým syndrómom s náhlymi zmenami artériového krvného tlaku a s prejavmi pseudoalergie (neimunitnej alergie, amínovej intolerancie) ako napr. urtikária, angioedém až anafylaktický šok. Tieto otravy sa podobajú otravám skazenou makrelou obyčajnou (Scomber scombrus) a inými druhmi rýb a morských živočíchov (scombroid poisoning). Základným predpokladom efektívnej racionálnej liečby otráv hubami je nielen poznanie jedlých, nejedlých a jedovatých húb, ale predovšetkým rýchla a správna komplexná klinicko-etiologicko- anatomicko-patofyziologická (CEAP) diagnóza (1–5, 8, 10).
POTREBA OCHRANY
Niektorí súčasní hubári sú však bohužiaľ chamtivci a empirickým i vedeckým poznatkom neveria. Aj niektoré mainstreamové i bulvárne média neuvážlivo propagujú masový zber húb a zverejňujú obrazové dokumenty plných košov a obrovských kôp nazbieraných húb, ktoré sú jasným dôkazom nemilosrdného plienenia a rabovania prírody. Neraz sa stáva, že takéto neprimerané množstvá sa nestihnú ani skonzumovať, ani konzervovať a ešte viac znehodnotenejšie nevhodným transportom a skladovaním, sa vyhadzujú napokon do kontajnerov na odpadky. Medzinárodná iniciatíva 3 F (Flora-Funga-Fauna) vyzýva skôr na globálnu osvetu a ochranu húb (Fungi Foundation – FF, Species Survival Commission of the International Union for Conservation of Nature – SSC IUCN, Re:wild) (7).
ZÁVER
V tropických horúčavách by sa huby nemali zbierať a konzumovať, pretože sú potenciálne všetky skazené a môžu spôsobiť sekundárne pravé mykointoxikácie. V letnom období by mala byť vyhlásená všeobecná ochrana húb, vrátane zákazu zberu húb, aj v záujme ochrany zdravia a životov konzumentov húb. V tropických horúčavách, ktoré sú v ostatných rokoch aj na našom území v súvislosti s globálnym otepľovaním, je vysoká pravdepodobnosť autolýzy plodníc húb už na stanovišti ich rastu a vývinu a každý by mal vedieť, že v tomto období hrozí poškodenie zdravia sekundárnymi otravami jedlými hubami, teda nielen primárnymi pravými otravami jedovatými hubami. Nezabúdajme, že huby podliehajú senzoricky nenápadným nežiaducim zmenám jednak vplyvom vlastného látkového zloženia a jednak vplyvom prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Informovanosť obyvateľstva je mimoriadne dôležitá.
Konflikt záujmov: žiadny.
adresa pre korešpondenciu:
doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.
Dekanát LF UK – Referát pre špecializačné štúdium
Špitálska 24,
813 72 Bratislava, Slovenská republika
e-mail: gavornik.peter@gmail.com
Zdroje
1. Dukát A, Lietava J, Michalko Ľ, a kol. Klinický význam Gavorníkovej klasifikácie otráv hubami. Bratisl. Lek. Listy 2000; 101(1): 44–50.
2. Gavorník P. Komentář k práci Večeřa R, Ondra P, Jezdinský J, Adamus M. Výplach žaludku při perorální intoxikaci – sporné pohledy na problematiku. Čas. Lék. čes. 2015; 154(6): 307.
3. Gavorník P. Otravy hubami. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 2000.
4 Gavorník P. Otravy jedovatými hubami. Bratislava: VEDA – Vydavateľstvo SAV 2002.
5. Gavorník P. Prevencia a liečba otráv hubami. Vnitř. Lék. 1999; 45(3): 193–196.
6. Hagara L. (ed.) Ottova encyklopédia húb. Praha: Ottovo nakladatelství 2015.
7. International Union for Conservation of Nature (IUCN). Re:wild and IUCN SSC become first global organizations to call for the recognition of fungi as one of three kingdoms of life critical to protecting and restoring Earth [online]. Dostupné z: https://www. iucn.org/news/species-survival-commission/202108/rewild-andiucn- ssc-become-first-global-organizations-call-recognitionfungi- one-three-kingdoms-life-critical-protecting-and-restoringearth [cit. 2022-02-04].
8. Ruiz-Capillas C, Herrero AM. Impact of biogenic amines on food quality and safety. Foods 2019; 8(2): 62.
9. Sheldrake M. Entangled life: how fungi make our worlds, change our minds & shape our futures. London, UK: Random House 2020.
10. Škubla P. Veľký atlas húb. Bratislava: Príroda 2007.
11. Národná rada Slovenskej republiky. Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov [online]. Dostupné z: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152 [cit. 2022-02-04].
12. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zoznam jedlých húb, ktoré možno uvádzať na trh. Príloha č. 1 k vyhláške č. 132/2014 Z.z., čiastka 45, s. 1037-1038 [online]. Dostupné z: https://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/ vv_132_2014.pdf [cit. 2022-02-04].
Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospěléČlánek vyšel v časopise
Praktický lékař
2022 Číslo 1
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Není statin jako statin aneb praktický přehled rozdílů jednotlivých molekul
- Souhrn doporučení pro očkování nedonošených novorozenců
- Srovnání antidepresiv SSRI, mirtazapinu a trazodonu z hlediska nežádoucích účinků
- Horní limit denní dávky vitaminu D: Jaké množství je ještě bezpečné?
Nejčtenější v tomto čísle
- Legislativní rámec smrt mozku versus nevratná zástava oběhu v České republice
- Prevence medikačního pochybení z pohledu pacienta
- Sekundárne pravé otravy jedlými hubami
- Přehled nástrojů k hodnocení kultury bezpečí pacientů v primární péči