Sekundárne pravé otravy jedlými hubami

Souhrn

Sekundárna pravá otrava hubami je intoxikácia spôsobená konzumáciou jedlých húb, ktoré obsahujú sekundárne toxické látky (biogénne amíny). V hubách a v hubových potravinách sa najčastejšie z biogénnych toxických amínov vyskytuje histamín, tyramín, kadaverín, 2-fenyletylamín, spermín, spermidín, putrescín a tryptamín.

Klíčová slova:

jedlé huby – autolýza – biogénne amíny – sekundárna otrava hubami – mykotoxikológia – všeobecný praktický lekár

ÚVOD

Živá príroda (živé organizmy; biológia) sa tradične delili binomicky na ríšu rastlín a ríšu živočíchov. Dnes sa podľa presných biologických molekulových genetických štúdií rozlišujú tri samostatné ríše (trinomické delenie biológie):

1. rastliny (flóra; botanika)

2. huby (fungi, eumycota; mykológia)

3. živočíchy (fauna; zoológia)

Huby tvoria teda samostatnú ríšu, nepatria medzi rastliny, ale aj zložením majú skôr bližšie k živočíchom. Jedlé huby pri správnej tepelnej kuchynskej úprave sú racionálnou potravinou s nízkou energetickou hodnotou a s vysokou biologickou hodnotou („lesné mäso“) i pochutinou zároveň (1–12).

SEKUNDÁRNE PRAVÉ MYKOINTOXIKÁCIE

Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach v letnom období bolo viacero otráv, ktoré si niektorí lekári nevedeli vysvetliť, lebo pacienti jedli iba čerstvo nazbierané najmä dobre známe dubáky – hríb dubový Boletus reticulatus. Väčšinou ide o sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria) spôsobené nešpecifickými toxínmi pri autolytických procesoch v hubách (biogénne amíny – organické dusíkaté látky odvodené od aminokyselín: histamín, tryptamín, tyramín, 2-fenyletylamín, putrescín, kadaverín, spermidín, spermín a i.) pri extrémnych tropických horúčavách (1, 3, 4, 8). Huby sa môžu skaziť rovnako rýchlo ako surové mäso (bravčovina, hovädzina, jahňacina a iné druhy mias), morské živočíchy a ryby (scombroid syndróm), dokonca senzoricky ešte nenápadnejšie. Najväčšia pravdepodobnosť autolýzy (enzymatickej deštrukcie dužiny) je v starších plodniciach, ktoré sú poškodené slimákmi, slizniakmi, hlodavcami, zverou a najmä rozvŕtané larvami hmyzu a pobodané rôznym hmyzom, vrátane niektorých druhov bzdôch, ktoré vylučujú cuciakom jedovaté výlučky, kontamináciou niektorými mikroorganizmami tvoriacimi dekarboxylázy, chitinázy a toxíny (napr. Clostridium botulinum – botulotoxín) alebo kontamináciou niektorými jedovatými parazitickými hubami (napr. hubožer zlatožltý – Hypomyces chrysospermus) atď. (1–4, 8). Ale v podmienkach extrémnych tropických horúčav môžu byť skazené a jedovaté aj zdravo vyzerajúce plodnice húb v prirodzenom biotope, vrátane tých najkrajších hríbov. Už generácie našich predkov to vedeli a v letných horúčavách (hoci neboli tropické) huby zásadne nezbierali, nekonzumovali a ďalej nespracovávali. Na huby sa chodilo v tzv. prvej, jarnej vlne (májovo-júnovej) a najmä v tzv. druhej, jesennej vlne (septembrovonovembrovej). Vtedy k autolýze plodníc húb prispieva nadmerné presiaknutie dužiny vodou pri dlhotrvajúcich dažďoch a opakované zmrznutie a rozmrznutie pri striedaní nočných mrazov s oteplením počas dňa atď. (3, 4). Biogénne amíny sú termostabilné, teda nemenia sa varom, sterilizáciou, sušením, zmrazovaním a inými spôsobmi spracovania húb. Sekundárne otravy hubami sa môžu teda vyskytnúť aj v mimoletnom období (celoročne) z potravinových hubových výrobkov (11) vyrobených zo skazených autolyzovaných húb. Potenciálne kritickým obdobím môžu byť napríklad Vianoce, keď sa v mnohých rodinách varí štedrovečerná hríbová kapustnica, ryba a obvykle nechýba víno.

DIAGNÓZA A MANAŽMENT

O problematike mykointoxikácií (pravé otravy hubami, nepravé otravy hubami, pseudootravy hubami) som publikoval desiatky kazuistík, prehľadových prác a dve ocenené knižné monografie (3, 4). Klinický obraz má väčšinou charakter gastrointestinálnych otráv, ktoré sa prejavujú gastritickým, gastroenteritickým, zriedkavejšie enterokolitickým syndrómom s náhlymi zmenami artériového krvného tlaku a s prejavmi pseudoalergie (neimunitnej alergie, amínovej intolerancie) ako napr. urtikária, angioedém až anafylaktický šok. Tieto otravy sa podobajú otravám skazenou makrelou obyčajnou (Scomber scombrus) a inými druhmi rýb a morských živočíchov (scombroid poisoning). Základným predpokladom efektívnej racionálnej liečby otráv hubami je nielen poznanie jedlých, nejedlých a jedovatých húb, ale predovšetkým rýchla a správna komplexná klinicko-etiologicko- anatomicko-patofyziologická (CEAP) diagnóza (1–5, 8, 10).

POTREBA OCHRANY

Niektorí súčasní hubári sú však bohužiaľ chamtivci a empirickým i vedeckým poznatkom neveria. Aj niektoré mainstreamové i bulvárne média neuvážlivo propagujú masový zber húb a zverejňujú obrazové dokumenty plných košov a obrovských kôp nazbieraných húb, ktoré sú jasným dôkazom nemilosrdného plienenia a rabovania prírody. Neraz sa stáva, že takéto neprimerané množstvá sa nestihnú ani skonzumovať, ani konzervovať a ešte viac znehodnotenejšie nevhodným transportom a skladovaním, sa vyhadzujú napokon do kontajnerov na odpadky. Medzinárodná iniciatíva 3 F (Flora-Funga-Fauna) vyzýva skôr na globálnu osvetu a ochranu húb (Fungi Foundation – FF, Species Survival Commission of the International Union for Conservation of Nature – SSC IUCN, Re:wild) (7).

ZÁVER

V tropických horúčavách by sa huby nemali zbierať a konzumovať, pretože sú potenciálne všetky skazené a môžu spôsobiť sekundárne pravé mykointoxikácie. V letnom období by mala byť vyhlásená všeobecná ochrana húb, vrátane zákazu zberu húb, aj v záujme ochrany zdravia a životov konzumentov húb. V tropických horúčavách, ktoré sú v ostatných rokoch aj na našom území v súvislosti s globálnym otepľovaním, je vysoká pravdepodobnosť autolýzy plodníc húb už na stanovišti ich rastu a vývinu a každý by mal vedieť, že v tomto období hrozí poškodenie zdravia sekundárnymi otravami jedlými hubami, teda nielen primárnymi pravými otravami jedovatými hubami. Nezabúdajme, že huby podliehajú senzoricky nenápadným nežiaducim zmenám jednak vplyvom vlastného látkového zloženia a jednak vplyvom prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Informovanosť obyvateľstva je mimoriadne dôležitá.

Konflikt záujmov: žiadny.

adresa pre korešpondenciu:

doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.

Dekanát LF UK – Referát pre špecializačné štúdium

Špitálska 24,

813 72 Bratislava, Slovenská republika

e-mail: gavornik.peter@gmail.com