Vystavenie arzénu v banských profesiách

Stáhnout PDF English version

Autoři: V. Ferenčíková; M. Mikolajčíková; G. Hubená; K. Fiolková; V. Sokolíková; O. Osina
Působiště autorů: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine,  Univerzitná nemocnica Martin, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, vedúci pracoviska doc. MUDr. Oto Osina, PhD.
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 71, 2019, No. 3-4, s. 62-67.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Banské profesie sú jednými z fyzicky najnáročnejších zamestnaná, medzi ktoré patria banský údržbár, predák, banský elektrikár, rubač, razič a ďalšie. Ťažobný priemysel v regióne Horná Nitra sa orientuje najmä na ťažbu hnedého uhlia a jeho spracovanie. V hnedom uhlí sa vyskytuje arzén (As) v auripigmente a realgare. Z toxikologického hľadiska je dôležité zamerať sa na arzén, pretože podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny je karcinogénom prvej skupiny. Jedným z najcitlivejších zariadení, ktorým je možne arzén v ľudskom tele monitorovať je Indukčne viazaná plazma s hmotnostnou spektrometriou.

Súbor tvorilo 23 baníkov (fajčiar, nefajčiar) z hnedouhoľnej bane a 21 ľudí (fajčiar, nefajčiar) bez expozície arzénom v ich pracovnom alebo životnom prostredí. Skupina baníkov bola rozdelená, podľa typu banskej profesie. Biologický materiál bol analyzovaný pomocou Indukčne viazanej plazmy s hmotnostnou spektrometriou ThermoFischer XSeries 2 a meraným izotopom bol ⁷⁵As.

Koncentrácie arzénu v krvi a moči neboli vyššie ako biologická limitná hodnota. Čo mohlo byť spôsobené tým, že analýza celkového arzénu bola vykonaná niekoľko dní po ukončení práce v bani. Avšak, štatisticky významne vyššia koncentrácia arzénu bola v skupine baníkov nefajčiarov v porovnaní s kontrolnou skupinou nefajčiarov (p-value < 0,005). Zameraním sa na vykonávanú banskú profesiu, koncentrácie arzénu v moči boli vyššie v jednotlivých banských profesiách v porovnaní s kontrolnou skupinou. Z tohto dôvodu by sme nemali zabúdať na banské profesie a pravidelné biologické expozičné testy na arzén u baníkov.

Klíčová slova:

arzén – hnedé uhlie – banská profesia

Zdroje

1. Šulcová M. Zdravotné riziká vo vybraných odvetviach. In Buchancová, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. 1st ed. Martin: Osveta, 2003, s. 188.

2. Mikulková, R., Buchancová, J., Kubík, J., Valachová, J. Aký je obsah arzénu v biologickom materiáli pri dlhoročnej práci u baníkov hornonitrianských baní? České pracovní lékařství, 2007, 8, 1, s. 17–21.

3. Hornonitrianske bane rekvalifikujú uchádzačov o prácu v prof. [online] 2018 [2019–01-20]. Dostupné na www: https://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/skolstvo-hornonitrianske-bane/4724-clanok.html?combinedGlobalTab_teraz=0.

4. History 100 years of mining coal in the Upper Nitra. [online] 2018 [2019–01-20]. Dostupné na www: <http://www.hbp.sk/index.php/en/company/history>

5. Vláda schválila koniec dotovania ťažby uhlia na hornej Nitre v roku 2023. [online] 2018 [2019–01-20]. Dostupné na www: <https://dennikn.sk/1323561/vlada-schvalila-koniec-dotovania-tazby-uhlia-na-hornej-nitre-v-roku-2023/>

6. Peťková, K., Jurkovič, Ľ., Vojtková, H. Bioremediačný potenciál baktérií v uvoľňovaní arzénu z pochovaných elektrárenských popolov. Vysoká škola báňská – Technická Univerzita. Czech Republic: Ostrava; 2016, s. 4.

7. Bencko, V., Cikrt, M., Lener, J. Toxické kovy v životním a pracovním prostředí člověka. Praha: Grada, Avicenum, 1995, s. 77–85.

8. Zhou, Q., Shuhua, Xi. A review on arsenic carcinogenesis: Epidemiology, metabolism, genotoxicity and epigenetic changes. Regulatory Toxicology and Pharmacology, 2018, 99, s. 78-88.

9. Buchancová, J. Poškodenie zdravia chemickými faktormi. In: Buchancová, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. 1st ed. Martin: Osveta, 2003, s. 291–297.

10. Nariadenie vlády SR 356/2006 Z.z., o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších úprav č. 83/2015, príloha č.3, Expozičné ekvivalenty niektorých karcinogénov a mutagénov. Zbierka zákonov SR, ročník 2006, čiastka 125.

11. Fan, Y., Jiang, Y., Hu, P., Chang, R., Yao, S., Wang, B., Li X., Zhou, Q., Qiao, Y. Modification of association between prior lung disease and lung cancer by inhaled arsenic: A prospective occupational-based cohort study in Yunnan, China. J Expo Sci Environ Epidemiol, 2016, 26, 5, s. 464–470.

12. Nelms, S. M. Inductively Coupled Plasma Mass Spectrometry Handbook. USA: Blackwell Publishing Ltd, 2005, s. 485.

13. Lum, T-S., Leung, K. S-Y. Strategies to overcome spectral interference in ICP-MS detection. J Anal At Spectrom, 2016, 5, s. 1078–1088.

14. Hall, M., Chen, Y., Ahsan, H., Slavkovich, V., Van Geen, A., Parvez, F., Graziano, J. Blood arsenic as a biomarker of arsenic exposure: results from a prospective study. Toxicology, 2006, 225, s. 225–233.

15. Arain, M. B., Kazi, T. G., Baig, J. A., Afridi, H. I., Sarajuddin, Brehman, K. D., Panhwar, H., Arain, S. S. Co-exposure of arsenic and cadmium through drinking water and tobacco smoking: Risk assessment on kidney dysfunction. Environ Sci Pollut Res, 2015, 22, s. 350–357.