História onkológie na Slovensku

Souhrn

Dejiny slovenskej onkológie úzko súvisia s dejinami nemocnice sv. Alžbety, ktorú zriadili v polovici 18. storočia v Bratislave sestry Rehole sv. Alžbety. V prvej polovici 20. storočia bolo v Nemocnici sv. Alžbety zriadené pracovisko venujúce sa diagnostike a liečbe onkologických ochorení. Z neho sa krátko po skončení II. svetovej vojny vytvoril Ústav pre výskum a liečbu rakoviny. V roku 1950 bola Nemocnica sv. Alžbety zoštátnená. V jej priestoroch fungoval Ústav experimentálnej onkológie SAV a Ústav klinickej onkológie, ktorý bol centrom onkologickej diagnostiky a liečby. Po reštitúciách cirkevného majetku bola začiatkom 90. rokov 20. storočia nemocnica vrátená Reholi sv. Alžbety, ktorá od januára 1996 zriadila v jej priestoroch Onkologický ústav sv. Alžbety. Súčasné 20. výročie ústavu v nových podmienkach a 85. výročie od založenia Rádiumterapeutického ústavu v Bratislave, a tým aj od založenia ústavnej starostlivosti o onkologických pacientov na Slovensku, je dôvod pre bilancovanie. Predkladáme pohľad na postupné zmeny v organizačnom, priestorovom a personálnom vybavení ústavu, hodnotíme vplyv jednotlivých osobností medicíny na rozvoj onkológie ako klinického, vedného i študijného odboru v Bratislave i v ostatných mestách a regiónoch Slovenska.

Kľúčové slová:
onkológia –  história –  vývoj –  minulosť –  súčasnosť –  významné osobnosti

Onkologická starostlivosť, vedecký výskum a vzdelávanie v Bratislave

Začiatky starostlivosti o onkologických pacientov sa v Bratislave spájajú s kláštorom Alžbetínok, barokovým kostolom sv. Alžbety a nemocnicou (založenou v roku 1738) na dnešnej Špitálskej ulici. Do 20. storočia do tejto nemocnice prijímali staršie ženy s chronickými chorobami, často nádorovými. Po I. svetovej vojne tu už liečili aj mužov. Nemocnica pôsobila ako filiálka Štátnej nemocnice (ŠN) v Bratislave (terajšej Nemocnice Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici) vzhľadom na krátku vzdialenosť, kapacitné možnosti ŠN a najmä vzhľadom na už vtedy dobre známu kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť rádových sestier Rehole sv. Alžbety. Takto sa Nemocnica sv. Alžbety postupne stávala zdravotníckym zariadením na ošetrovanie nádorových ochorení.

V roku 1937 sa ukončila prestavba nemocnice na Špitálskej ulici s rozšírením posteľovej kapacity. Vybudovalo sa v nej chirurgické oddelenie s operačnou sálou. Vedúcim lekárom nemocnice bol do roka 1945 primár chirurgického oddelenia prof. MU Dr. Ladislav Bolcek (1905– 1987). Súčasťou Nemocnice sv. Alžbety bola aj bioptická stanica, ktorá patrila Spolku proti rakovine.

V roku 1940 sa do Nemocnice sv. Alžbety presunul zo ŠN Rádiumterapeutický ústav s Rádiologickou klinikou, v ktorej sa vykonávala rádiodiagnostika, a najmä radiačná liečba onkologických pacientov. Prof. MU Dr. Ľudovít Valach (1893– 1941) sa od roka 1930 sústreďoval na problematiku liečby žiarením a na uplatnenie tejto liečby v klinickej praxi. Roku 1931 prof. Valach zaobstaral 400 mg vodného roztoku chloridu bárnatého a aparatúru na čerpanie rádiovej emanácie. Následne založil a viedol prvé rádiové emanatórium na území Slovenska, ktoré bolo premenované na Rádiumterapeutický ústav s charakterom kliniky. Preto sa považuje za zakladateľa rádioterapie na Slovensku.

Po predčasnej smrti prof. Valacha viedol ústav/ kliniku kratší čas jeho žiak prof. MU Dr. Žigmund Križan (1907– 1964) a následne prof. MU Dr. Gejza Ondrejička (1903– 1982), ktorý sa považuje za pokračovateľa tzv. bratislavskej rádiologickej školy.

V roku 1942 Rádiumterapeutický ústav presťahovali späť do adaptovaných priestorov bývalej II. internej kliniky ŠN na Mickiewiczovej ulici vedenej prof. MU Dr. Jaroslavom Sumbalom (1890– 1948). V Nemocnici sv. Alžbety naďalej fungovalo oddelenie zamerané najmä chirurgickú liečbu ochorení hrubého čreva a prsníka, rádiologické oddelenie a oddelenie pre chronické a nádorové choroby.

V roku 1946 sa z iniciatívy prof. Križana a prof. MU Dr. Viliama Thurzu, DrSc. (1912– 1985) v tejto nemocnici založil Ústav pre výskum a liečenie nádorov, od roku 1948 s názvom Štátny oblastný ústav pre výskum a liečbu nádorov, s cieľom vybudovať komplexné onkologické centrum, kde sa mali skĺbiť poznatky získané vo výskume s použitím v praktickej onkológii. Nemocnica mala v tom čase rádiologické, gynekologické, chirurgické, rádioterapeutické oddelenie, oddelenie pre kožné choroby a oddelenie lekárskeho laboratória, ktoré sa zameriavalo na hľadanie sérologických testov na rakovinu, a o niečo neskôr aj oddelenie experimentálnej liečby.

Po pretransformovaní Nemocnice sv. Alžbety na onkologický ústav sa klasické chirurgické výkony realizovali pod vedením prof. Bolceka, ktorý prišiel v roku 1941 z I. chirurgickej kliniky od prof. MU Dr. Stanislava Kostlivého (1877– 1846). Spočiatku to boli len operácie náhlych brušných príhod a menej náročné operácie so zameraním na chirurgickú liečbu nádorových ochorení. V roku 1946 sa konštituovalo riadne chirurgické oddelenie, ktorého primárom sa stal ďalší žiak prof. Kostlivého, doc. MU Dr. Vojtech Bruoth (1906– 1979).

V roku 1950 prešla celá kláštorná budova a teda aj nemocnica do štátnej správy a tým sa zväčšili priestory pre ústav. V roku 1951 získal ústav názov Onkologický ústav so sídlom v Bratislave. V roku 1954 bol ústav premenovaný na Výskumný ústav onkologický (VÚO) so sídlom v Bratislave. Ústav sa delil na skupinu experimentálnych pracovísk (onkovirológia, cytológia, patológia) a diagnostických a terapeutických pracovísk (rádiologické, rádioterapeutické, chirurgické a interné, resp. chemoterapeutické oddelenie). Oddelenie rádioterapie a röntgenológie, ktoré fungovali v tomto ústave spočiatku spoločne, sa v roku 1954 rozdelili.

V roku 1955 sa primárom chirurgického oddelenia stal prof. MU Dr. Milan Kratochvíl, DrSc. (1919– 1992). V tom čase sa na tomto oddelení robili aj náročné hrudné výkony ako napr. ezofagektómie s náhradou pažeráku a pľúcne resekcie. V roku 1961 sa stal primárom tohto chirurgického oddelenia MU Dr. Tibor Tesárek, CSc. Na oddelení naďalej dominovali operácie tráviaceho traktu, štítnej žľazy a chirurgia zhubných nádorov prsníka.

V 50. a 60. rokoch minulého storočia pozitívne ovplyvnil kvalitu ústavu v klinických i experimentálnych odboroch príchod nových odborne vyspelých pracovníkov, ktorí sa stali zakladateľmi a budovateľmi viacerých onkologických odborov (prof. MU Dr. František Švec, DrSc. (1906– 1976) –  farmakológ,doc. MU Dr. Juraj Ďurkovský, CSc. –  rádioterapeut, doc. MU Dr. RNDr. Alojz Winkler, DrSc. a MU Dr. Vladimír Černý –  chemoterapeuti, doc. MU Dr. Štefan Hupka, DrSc. –  zakladateľ nukleárnej medicíny, a MU Dr. Peter Kossey, CSc. –patológ).

Doc. MU Dr. Juraj Ďurkovský, CSc. (1917– 2010) stál v roku 1954 pri zrode Oddelenia rádioterapie, ktorého bol prvým primárom, neskôr vedúcim Katedry rádioterapie Inštitútu pre doškolovanie lekárov a farmaceutov (ILF) (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita – SZU) a hlavným odborníkom MZ SR pre rádioterapiu. Zaslúžil sa o rozvoj odboru zavádzaním nových radiačných techník, využívaním poznatkov z experimentálneho výskumu v klinickej praxi, rozvíjal pedagogickú činnosť. Ako priekopník rádioterapie na Slovensku sa zaslúžil o inštaláciu prvého kobaltového ožarovača (1958) a neskôr aj kruhového urýchľovača (betatron) na Slovensku (1973). Od roka 1953 pracovala na jeho oddelení MU Dr. Eva Siracká, DrSc. (1926*), ktorá sa stala prvou slovenskou rádioterapeutkou, neskôr pôsobila 30 rokov v oblasti onkologického výskumu. Od roka 1958 rozvíjala na oddelení doc. Ďurkovského základy klinickej rádiofyziky RNDr. Viera Laginová, CSc. (1936*), ktorá neskôr založila samostatné oddelenie klinickej rádiofyziky, ktorého bola dlhé roky primárkou.

Doc. MU Dr. RNDr. Alojz Winkler, DrSc.(1919– 1981) pôsobil v rokoch 1951–1968 ako vedúci Chemoterapeutického oddelenia vtedajšieho VÚO v Bratislave. Vo svojej vedecko-výskumnej práci a klinickej praxi sa zameriaval na výskum nádorov, mechanizmy účinkov cytostatík v experimente aj v klinickej onkológii. MU Dr. Vladimír Černý (1924– 1993) pracoval počas svojho aktívneho profesionálneho života v oblasti klinickej chemoterapie nádorov (od roka 1951 na bratislavskom Onkologickom ústave) a zaslúžil sa o zavedenie moderných prístupov pri používaní cytostatickej liečby na Slovensku. Primárom interného oddelenia, resp. neskôr oddelenia chemoterapie bol v roku 1964– 1984. Zintenzívnil starostlivosť o pacientov, ktorí potrebovali protinádorovú chemoterapiu, venoval sa ďalšiemu vzdelávaniu kolegov či budúcich onkológov, bol spoluzakladateľom odboru modernej chemoterapie nádorových ochorení na Slovensku.

Doc. MU Dr. Štefan Hupka, DrSc. (1920– 2008) nastúpil na Onkologický ústav v roku 1952, kde si ho vyžiadal prof. Thurzo za účelom posilnenia vedeckého výskumu. Začal sa zaoberať nukleárnou medicínou a jej aplikáciou v diagnostike a liečbe chorôb, ako aj využívaním umelých rádionuklidov v medicíne so zvláštnym zreteľom na onkológiu. Považuje sa za zakladateľa a nestora nukleárnej medicíny ako vedného odboru na Slovensku a je jedným z prvých priekopníkov výučby lekárskej fyziky, biofyziky a nukleárnej medicíny. Bol zakladateľom a dlhoročným predsedom Slovenskej spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny. V rokoch 1964– 1977 pôsobil na Ústave lekárskej fyziky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK), resp. na Katedre biofyziky a nukleárnej medicíny LF UK a zároveň prednostom Kliniky nukleárnej medicíny v Nemocnici sv. Alžbety (1977– 1990). V rokoch 1967 založil Subkatedru nukleárnej medicíny na ILF (dnes SZU) v Bratislave a bol jej prvým prednostom, keď sa nukleárna medicína stala nadstavbovým špecializačným odborom. Na pracovisku začínal a doteraz pôsobí doc. MU Dr. Jozef Kaušitz, CSc. (1946*), ktorý položil základy liečby rádiojódom a v roku 1973 ako prvý na Slovensku zaviedol do klinickej praxe vyšetrovanie nádorových markerov rádioimunoanalytickými (RIA) metódami. Od svojho vzniku je toto pracovisko aj klinickou základňou pre postgraduálnu výučbu nukleárnej medicíny a celoštátne kurzy, ktoré sa tu v tom období uskutočňovali, boli prvými akciami svojho druhu v Československu.

MU Dr. Peter Kossey, CSc. (1919– 2002), nastúpil v roku 1953 na Onkologický ústav v Bratislave, kde založil oddelenie onkopatológie, prvé oddelenie klinickej patológie na Slovensku, ktoré pod názvom Oddelenie patológie a cytológie viedol do 1989, avšak pracoval tu až do roka 1999. Venoval sa diagnostike celého spektra nádorových ochorení, pôsobil ako onkopatológ a bol konzultant prakticky pre celé Slovensko. Stal sa priekopníkom histopatologickej diagnostiky najmä kostných nádorov, nádorov prsníka a semenníkov.

Jedným zo zakladateľov modernej gynekologickej onkológie na Slovensku bol primár MU Dr. Ernst Klauber (1900– 1983), ktorý v Nemocnici sv. Alžbety v Bratislave vybudoval samostatné gynekologické oddelenie, ktoré viedol v rokoch 1947– 1972. Zaviedol do praxe moderné metódy najmä chirurgickej liečby karcinómu krčka a tela maternice, ako prvý začal používať nové metódy včasnej diagnostiky –  kolposkopiu a cytológiu. Doc. MU Dr. Ivan Maňka, CSc.(1924– 1996) nastúpil po promócii v roku 1949 na pracovisko prim. Klaubera, kde sa stal v roku 1972 primárom Gynekologického oddelenia Onkologického ústavu v Bratislave. V tejto funk­cii zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1991. V klinickej praxi sa venoval najmä problematike operačnej liečby karcinómu krčku maternice. Okrem množstva odborných publikácií, vrátane priekopníckej monografie Klinická onkológia (1979), ktorá dodnes tvorí základ pre postgraduálne štúdium lekárov v onkológii, sa venoval i pedagogickej činnosti na LF UK. Súčasťou gynekologického oddelenia sa stalo cytologické laboratórium na čele s MU Dr. Jánom Sirackým, DrSc. (1925*).

Od roka 1955 úspešne rozvíjali onkorádiológiu, resp. rádiodiagnostiku MU Dr. H. Vernár, MU Dr. P. Blum, MU Dr. Al-fréd Šári a neskôr najmä prim. MU Dr. Andrej Kutarňa, CSc. (1924– 2007), ktorý viedol rádiodiagnostické oddelenie takmer 30 rokov.

Keď sa v roku 1964 otvorila nová budova ústavu na Heydukovej ulici, rozšírili sa lôžkové kapacity a vytvorili podmienky pre vznik ďalších diagnostických a klinických pracovísk. Medzi ne patrilo aj oddelenie včasnej diagnostiky, ktoré viedol prim. MU Dr. Peter Čepček, CSc. (1922– 2010), ktorý sa veľkou mierou pričinil o rozvoj modernej klinickej onkológie na Slovensku. Ako vedúci Katedry klinickej onkológie ILF (dnes SZU) garantoval špecializačné štúdium v klinickej onkológii, vychoval celý rad klinických onkológov.

V roku 1966 vznikol z pôvodného VÚO v Bratislave samostatný Onkologický ústav pre Slovensko a výskumná časť ústavu bola začlenená do Slovenskej akadémie vied (SAV) ako Ústav experimentálnej onkológie (ÚEO) SAV, ktorého prvým riaditeľom bol prof. MU Dr. Viliam Thurzo, DrSc., akademik SAV a ČSAV. Prof. Thurzo zaviedol pregraduálnu onkologickú výučbu na bratislavskej LF UK medzi prvými v Európe, keď v roku 1964 založil Katedru onkológie a rádiológie, ktorá sa v roku 1978 rozšírila na Katedru onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny.

Názov Onkologický ústav pre Slovensko bol v roku 1969 zmenený na Ústav klinickej onkológie (ÚKO) v Bratislave, ktorého prvým riaditeľom bol primár MU Dr. Jozef Liška a po ňom MU Dr. Peter Čepček, CSc. (v rokoch 1973– 1990).

V roku 1984 prevzal po prim. Tesárkovi vedenie chirurgického oddelenia primár MU Dr. Anton Godál, CSc. (1927– 1993) a v roku 1993 MU Dr. Jozef Knotek (1941*), ktorý pokračoval v tradícii svojich predchodcov a vypracoval novú techniku operácie malígnej strumy. Zaviedol aj nové moderné operácie tráviaceho traktu. V roku 2005 sa toto chirurgické oddelenie transformovalo na výučbovú bázu LF UK. Vznikla Klinika onkologickej chirurgie LF UK, ktorej prvým prednostom bol doc. MU Dr. Ján Škultéty, CSc. (1955*). Primárom kliniky bol v rokoch 2006– 2011 doc. MU Dr. Vladimír Straka, CSc. (1946*). V roku 2007 bol do funkcie prednostu kliniky LF UK vymenovaný prof. MU Dr. Štefan Durdík, PhD., MHA. (1957*). Primárom kliniky je v súčasnosti MU Dr. Martin Sabol, PhD. (1970*), ktorý pokračuje v rozvíjaní hepato-pankreatiko-biliárnej a kolorektálnej chirurgie.

Na rádioterapeutickom oddelení po odchode doc. Ďurkovského do dôchodku bola poverená vedením Katedry rádioterapie ILF (dnes SZU) prof. MU Dr. Ľudmila Ševčíková, CSc. (1946*). Od roku 1990 je vedúcou Katedry radiačnej onkológie SZU MU Dr. Elena Bolješíková, CSc. (1948*), ktorá je zároveň prednostkou Kliniky radiačnej onkológie SZU a terajšieho Onkologického ústavu sv. Alžbety (OÚSA). Na tomto pracovisku uviedli v roku 1991 do prevádzky nový lineárny urýchľovač elektrónov CLINAC 2100C a postupne sa zavádzali ďalšie v rámci Slovenska. V súčasnosti patrí klinika medzi popredné pracoviská radiačnej onkológie na Slovensku. Moderné prístrojové vybavenie umožňuje centralizovať pacientov zo Slovenska pre špeciálne radiačné techniky. Okrem externej adjuvantnej, radikálnej a paliatívnej rádioterapie pri všetkých nádorových ochoreniach sa na toto pracovisko centralizujú pacienti pre špeciálne radiačné techniky. Na oddelení brachyterapie sa od roku 2007 vykonáva intersticiálna permanentná aplikácia radioaktívnych zŕn I 125 do prostaty u pacientov s lokalizovaným karcinómom prostaty. Klinika SZU je centrom postgraduálnej výchovy radiačných onkológov, klinických fyzikov a rádiologických asistentov. Podieľa sa aj na výučbe poslucháčov LF UK i LF SZU.

Klinika stereotaktickej rádiochirurgie OÚSA a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce (VŠZaSP) sv. Alžbety vznikla ako jediné pracovisko svojho druhu na Slovensku v roku 2004. Jej prednostom je prof. MU Dr. Miron Šramka, DrSc. (1940*). Na klinike sa vykonáva v spolupráci neurochirurgov, radiačných onkológov, klinických fyzikov, rádiológov, neurológov, neuroonkológov, oftalmológov a špecialistov z odboru nukleárna medicína pomocou moderného prístrojového vybavenia odborne vysoko náročná stereorádiochirurgická liečba nádorových a nenádorových ochorení mozgu, nádorových ochorení oka, hlavy a krku. Cieľom stereotaktickej rádiochirurgie je zastavenie rastu nádorových lézií s ich následným zmenšením až kompletnou eradikáciou.

Súčasná Interná klinika VŠZaSP sv. Alžbety a OÚSA, kde je prednostom prof. MU Dr. Stanislav Špánik, CSc. (1959*), sa zameriava na komplexnú starostlivosť o pacientov s onkologickým ochorením. Základnou úlohou je indikácia a aplikácia systémovej protinádorovej liečby, podporná liečba pa­cientov s komplikáciami po chemoterapii, liečba príznakov sprevádzajúcich pokročilé nádorové ochorenie, dispenzarizácia pa­cientov po ukončení chemoterapie, konziliárna činnosť pre ostatné oddelenia a ambulancie ústavu, resp. pre iné zdravotnícke zariadenia podľa potreby. Primárkou kliniky je MU Dr. Dagmar Sorkovská (1959*). Na klinike prebieha pregraduálna výučba študentov VŠZaSP sv. Alžbety a výučba onkologickej propedeutiky poslucháčov LF UK. Povinnú časť špecializačnej prípravy tu absolvujú aj lekári pred postupovou skúškou z internej medicíny a pred atestáciou zo všeobecného lekárstva a všetkých onkologických špecializácií (klinická onkológia, radiačná onkológia, gynekologická onkológia a iné). Vedecko-výskumná činnosť pozostáva v prvom rade z realizácie medzinárodných multicentrických prospektívnych klinických štúdií.

Na Klinike nukleárnej medicíny OÚSA, LF UK a SZU pokračovala v odbornej profesionalite doc. Hupku aj jeho nástupkyňa doc. MU Dr. Izabela Makaiová, CSc.(1941*), ktorá sa zaslúžila o vybudovanie prvého pracoviska pozitrónovej emisnej tomografie (PET) (v roku 2000) na Slovensku. Klinika je v súčasnosti centrom pre vyšetrenia neuroendokrinných nádorov rádionuklidmi a jedným z centier pre liečbu karcinómu štítnej žľazy rádiojódom. Na klinike prebieha výučba nukleárnej medicíny poslucháčov LF UK i diplomovaných rádiologických asistentov i postgraduálna výučba lekárov, vysokoškolákov-nelekárov i rádiologických asistentov. V súčasnosti je prednostkou tejto kliniky doc. MU Dr. Soňa Balogová, PhD. (1972*). Vedúcim Katedry nukleárnej medicíny LF SZU v Bratislave a zároveň primárom Oddelenia imunodiagnostiky OÚSA, ktoré je centrom pre určovanie nádorových markerov na Slovensku s najdlhšou tradíciou, je doc. MU Dr. Juraj Kaušitz, CSc. Okrem riadiacej a pedagogickej činnosti je v súčasnosti významná aj jeho publikačná aktivita, rozsiahle monografie Onkológia (2003) i Nádorové markery (2014). V súčasnosti pripravuje dvojdielnu monografiu – Všeobecná a špeciálna onkológia.

Po prim. Kosseyovi prevzal vedenie oddelenia patológie prim. MU Dr. Jozef Maťoška, CSc. (1931– 2011), ktorý ďalej rozvíjal komplexnú patologickú diagnostiku, ale aj konzultačnú činnosť pre ostatné pracoviská patológie na Slovensku, najmä pri testikulárnych nádoroch. Z významných patológov s medzinárodnou autoritou tu pôsobil aj prof. MU Dr. Štefan Galbavý, DrSc. (1946*), ktorý sa v rámci onkopatológie venuje najmä diagnostike nádorov močového mechúra. Súčasný Ústav patológie SZU a OÚSA (založený prim. Kosseyom) pod vedením doc. MU Dr. Karola Kaju, PhD. (1962*) je akreditovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na Slovensku na úrovni bioptickej aj cytologickej diagnostickej činnosti.

Po odchode doc. Maňku do dôchodku sa stal roku 1992 prednostom Onkologicko-gynekologickej kliniky, výučbovej základne ILF (dnes SZU) MU Dr. Jozef Kállay (1946*). V roku 1998 sa stal vedúcim Subkatedry gynekologickej onkológie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny (SPAM) (dnes SZU). Klinika gynekologickej onkológie SZU a OÚSA, kde je v súčasnosti prednostom MU Dr. Ladislav Masák, CSc. (1954*), je najstarším špecializovaným pracoviskom na Slovensku, ktoré sa venuje výlučne liečbe nádorových gynekologických ochorení, a patrí medzi najvýkonnejšie pracoviská v operačnej liečbe gynekologických nádorov na Slovensku. Hlavnou činnosťou kliniky sú radikálne operačné výkony pre zhubný nádor krčka maternice, tela maternice, vaječníkov a vonkajších pohlavných orgánov. Ďalej sa tu vykonávajú diagnosticko-liečebné výkony, napr. exploratívne a staging laparotómie, kyretáže a konizácie. Súčasným primárom kliniky je MU Dr. Peter Babala, PhD. (1968*).

Oddelenie rádiodiagnostiky po prim. Kutarňovi viedli primári MU Dr. Augustín Ďurkovský (1951*) a prof. MU Dr. Jana Slobodníková, CSc. (1961*). Terajšia II. rádiologická klinika LF UK a OÚSA, kde je prednostkou doc. MU Dr. Viera Lehotská, PhD. (1966*), sa člení na pracovisko digitálnej skiagrafie a skiaskopie, pracovisko digitálnej klinickej mamografie a ultrasonografie (USG) prsníkov, pracovisko digitálnej preventívnej (skríningovej) mamodiagnostiky, pracovisko digitálnej mamografickej stereotaxie, pracovisko digitálnej stomatologickej rádiológie, pracovisko všeobecnej USG, CT pracovisko a MRI pracovisko. Na pracoviskách preventívnej a klinickej ma-modia­gnostiky sa vykonáva kompletná zobrazovacia diagnostika ochorení prsníka u asymptomatických aj symptomatických žien a realizuje sa celé spektrum intervenčných výkonov na prsníkoch. Ako jedno z mála pracovísk na Slovensku klinika vykonáva i miniinvazívne diagnostické a liečebné zákroky pomocou vákuového mamotomického prístroja. Klinika je výučbovou bázou LF UK v Bratislave, podieľa sa na postgraduálnej príprave lekárov v procese špecializačného štúdia v odbore rádiológia.

Základný onkologický výskum sa rozvíjal na Ústave experimentálnej onkológie SAV, kde sa po akademikovi Thurzovi vo funkcii riaditeľa postupne vystriedali: MU Dr. Viliam Ujházy, DrSc., akademik SAV a ČSAV (1926*) (1983– 1991), prof. MU Dr. Juraj Švec, DrSc. (1938*) (1992– 1996), doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc. (1933*) (1999– 2007), RNDr. Ján Sedlák, DrSc. (1957*) (2007– 2015). V roku 2016 vzniklo Biomedicínske centrum (BMC) SAV, ktorého súčasťou je ÚEO s vedeckou riaditeľkou Mgr. Luciou Kučerovou, PhD. (1973*). Doterajšie hlavné smery ústavu zostávajú –  sú zadefinované existenciou laboratórií pre molekulovú onkológiu, imunológiu, genetiku nádorových ochorení, ktoré pokrývajú požadovaný multidisciplinárny prístup v onkológii. ÚEO BMC SAV úzko spolupracuje s klinickými pracoviskami s cieľom urýchliť prenos najnovších poznatkov vedy do praxe. V roku 2016 si odborná verejnosť pripomína 70. výročie založenia ústavu.

Po akademikovi Thurzovi prevzal úlohu vedúceho Katedry onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny LF UK v Bratislave prof. MU Dr. Juraj Švec, DrSc. (1938*), ktorý pôsobil od roku 1980 ako prednosta Onkologického ústavu SAV, v rokoch 1981– 1990 ako vedúci Katedry onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny LF UK. V rokoch 1990– 1997 pôsobil ako prednosta Onkologického ústavu LF UK, v rokoch 1998– 2003 bol prednostom Onkologickej kliniky LF UK. Počas jeho pôsobenia vo funkcii rektora UK v Bratislave (1991– 1997) sa podarilo UK zapojiť do siete najvýznamnejších európskych vysokoškolských inštitúcií. V rokoch 1993– 2011 bol prorektorom SZU pre medzinárodné vzťahy, v rokoch 1993– 2002 poslancom Národnej rady SR a opakovane kandidoval na funkciu prezidenta SR.

Po prof. Švecovi prevzal v roku 2004 funkciu prednostu terajšej I. onkologickej kliniky LF UK a OÚSA prof. MU Dr. Dalibor Ondruš, DrSc. (1953*), ktorý garantuje pregraduálne vysokoškolské štúdium v študijnom predmete onkologická propedeutika, doktorandské (PhD.) štúdium, habilitačné a inauguračné konania na získanie vedecko-pedagogických titulov –  docent a profesor v odbore onkológia na LF UK v Bratislave.

Po nežnej revolúcii hľadali onkológovia možnosť, ako zvýšiť na Slovensku doterajší už nepostačujúci počet lôžok pre onkologických pacientov. Podobne boli potrebné aj lôžka pre kardiovaskulárnych pacientov, ale nakoniec nemocnicu na Klenovej ulici, známu pod názvom Štátny ústav národného zdravia (ŠÚNZ) (tzv. Štátne sanatórium) v Bratislave, získali pacienti s nádorovými ochoreniami. Uznesením vlády SR z januára 1990 došlo k začleneniu bývalého ŠÚNZ do ÚKO v Bratislave s následným reprofilizovaním zdravotníckeho zariadenia.

V máji 1990 sa názov ústavu znovu zmenil a z ÚKO v Bratislave sa stal Národný onkologický ústav (NOÚ) so sídlom v Bratislave, ktorý tak prakticky pozostával z ústavu na Heydukovej ulici a novozískanej budovy bývalého ŠÚNZ. Existencia týchto dvoch ústavov spolu vydržala do roku 1994.

Začiatkom októbra 1994 vzniklo samostatné štátne zdravotnícke zariadenie zamerané na dia­gnostiku a liečbu onkologických ochorení s názvom Onkologický ústav sv. Alžbety (OÚSA) na Heydukovej ulici v Bratislave. Po reštitúciách cirkevného majetku bola začiatkom 90. rokov minulého storočia nemocnica vrátená Reholi sv. Alžbety, ktorá od 1. januára 1996 zriadila vo svojich priestoroch Onkologický ústav sv. Alžbety, s.r.o.

Zakladateľom a riaditeľom ústavu je doteraz doc. MU Dr. Juraj Kaušitz, CSc. V ústave sa postupne etablovalo 15 odborných kliník zabezpečujúcich pregraduálnu a postgraduálnu výchovu medikov a lekárov v spolupráci s LF UK a SZU v Bratislave. V spolupráci s ÚEO SAV sa na ústave začal rozvíjať klinický výskum. OÚSA je dnes moderným neštátnym zdravotníckym zariadením, ktoré slúži potrebám onkologických pacientov z celého Slovenska. Ústav je začlenený do siete zdravotníckych zariadení a má zmluvný vzťah so všetkými zdravotnými poisťovňami, ktoré na Slovensku pôsobia. Súčasťou ústavu je aj Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UK, kde pôvodne stomatologickú onkochirurgiu rozvíjal prof. MU Dr. Ivan Satko, DrSc. (1938– 2011), súčasným primárom Oddelenia oro-maxilofaciálnej chirurgie je doc. MU Dr. Jozef Mračna, CSc. (1942*), ktorý sa zameriava na chirurgickú liečbu nádorov oblasti hlavy a krku.

Národný onkologický ústav (NOÚ) pokračoval ako samostatné zdravotnícke zariadenie v budove bývalého ŠÚNZ, ktorého riaditeľom bol v tomto období doc. MU Dr. Štefan Korec, CSc. (1948*). V ďalšom období pôsobil ako riaditeľ NOÚ aj prof. MU Dr. Ivan Koza, DrSc. (1940*), v rokoch 2004– 2006 MU Dr. Tomáš Haško, MPH, potom MU Dr. Tomáš Šálek (1954*). Súčasným riadieľom je od roka 2012 MU Dr. Jozef Dolinský (1975*).

V NOÚ sa postupne vytvoril komplex onkologických pracovísk s pôsobnosťou pre celé Slovensko.

Na úseku klinickej onkológie pôsobil na NOÚ prof. MU Dr. Ivan Koza, DrSc., ktorý bol v rokoch 1996– 2010 prednostom Internej kliniky NOÚ a vedúcim Katedry klinickej onkológie SZU, kde garantoval špecializačné štúdium budúcich klinických onkológov. Ústav je od roka 2005 zároveň výučbovou bázou II. onkologickej kliniky LF UK a NOÚ v Bratislave, ktorej prednosta doc. MU Dr. Jozef Mardiak, CSc. (1953*) garantuje špecializačné štúdium v klinickej onkológii na LF UK v Bratislave. Rozvoj kliniky je spojený aj s výskumom. Komplexný manažment systémovej liečby všetkých zhubných nádorov zabezpečujú jednotlivé oddelenia terajšej II. onkologickej kliniky LF UK, SZU a NOÚ pod vedením prim. MU Dr. Tomáša Šáleka, MU Dr. Jozefa Šufliarskeho, PhD. (1961*), MU Dr. Kristíny Križanovej (1948*) a ďalších. Samostatným pracoviskom je od roka 2015 Klinika onkohematológie LF UK a NOÚ pod vedením doc. MU Dr. Ľuboša Drgoňu, PhD. (1967*). V roku 2010 bola na II. onkologickej klinike založená Jednotka translačného výskumu, ktorej vedúcim je doc. MU Dr. Michal Mego, PhD. (1977*).

Chirurgické oddelenie NOÚ založil v roku 1990 prim. MU Dr. Ľudovit Sepeši, CSc. (1955– 2005), ktoré neskôr pod názvom Onkochirurgická klinika NOÚ viedol až do roka 2005. Po ňom na tomto pracoviskupôsobil ako primár MU Dr. Karel Kroupa, PhD. Terajšiu Kliniku chirurgickej onkológie LF SZU a NOÚ vedie prof. MU Dr. Juraj Pechan, CSc. (1952*). Klinika je najvyšším onkochirurgickým pracoviskom a referenčným centrom na Slovensku. Spolupracuje ako konzultačné pracovisko v oblasti diagnostiky a chirurgickej liečby nádorových ochorení, zabezpečuje pregraduálnu a postgraduálnu výchovu v rámci SZU.

Oddelenie gynekologickej onkológie NOÚ, ktoré po založení viedol prim. doc. MU Dr. Július Štefanovič (1933*), je najvyšším špecializovaným onkogynekologickým pracoviskom na Slovensku, slúži ako referenčné centrum pri riešení zložitých onkogynekologických operácií. Súčasným primárom je MU Dr. Tibor Lengyel, PhD. (1961*). Pracovisko je výučbovou bázou v onkogynekológii, zabezpečuje konzultácie v oblasti diagnostiky a liečby gynekologických zhubných nádorov pre zdravotnícke zariadenia na Slovensku.

Rádioterapeutické oddelenie NOÚ vzniklo v roku 1996 po výstavbe moderného samostatného pavilónu v areáli ústavu. Jeho prvým primárom bol MU Dr. Peter Bernát, PhD. Spočiatku fungovalo len ako lôžkové oddelenie. V roku 1997 bola spustená klinická prevádzka na lineárnom urýchľovači a neskôr sa začala realizovať aj brachyterapia. V súčasnosti pracovisko vedie prim. MU Dr. Margita Pobijaková (1967*).

Aj ďalšie pracoviská NOÚ (oddelenie rádiodia­gnostiky, klinickej patológie a cytológie, klinickej genetiky a iné) sa výraznou mierou podieľajú na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o onkologických pacientov.

Špecializovaná onkologická starostlivosť sa v Bratislave v druhej polovici 20. storočia postupne realizovala a sústavne realizuje na vysokej odbornej úrovni aj v iných nemocniciach, napr. v bývalej nemocnici v Podunajských Biskupiciach (nádory pľúc –  prof. Haruštiak, prim. Kasan, dr. Černá), na Urologickej klinike na Kramároch (nádory urogenitálneho systému prof. Zvara, prof. Horňák, prof. Breza, prof. Ondruš), na ORL klinike (nádory hlavy a krku prof. Profant), na Klinike hematológie a transfúzie krvi (niektoré hematologické malignity) i na pediatrických klinikách (nádory u detí).

Detská onkologická klinika vznikla v roku 2004 z detského onkologického oddelenia DFNsP v Bratislave, ktoré sa od svojho vzniku v roku 1991 pod dlhoročným vedením doc. MU Dr. Emílie Kaiserovej, CSc. (1944*) zameriava na komplexnú diagnostiku a liečbu onkologických ochorení. V roku 2009 sa pôsobnosť kliniky rozšírila a vznikla Klinika detskej hematológie a onkológie LF UK a DFNsP. Klinika sa podieľa na výučbe poslucháčov LF UK, je aj výučbovou bázou Subkatedry detskej onkológie SZU, podieľa na postgraduálnej výchove budúcich detských onkológov. V súčasnosti je prednostkou kliniky doc. MU Dr. Alexandra Kolenová, PhD. (1972*).

Onkologická starostlivosť, výskum a vzdelávanie v ostatných regiónoch Slovenska

Podobne ako v Bratislave, aj v Košiciach, v druhom založenom onkologickom centre na Slovensku, má onkológia svoje počiatky práve v rádiológii. Už v roku 1925, keď vznikla v Košiciach Štátna nemocnica (ŠN), existovalo rádiologické oddelenie, ktoré sa stalo základom pre neskorší vznik kliniky. V roku 1951 sa založilo rádiologické oddelenie ako súčasť internej kliniky, ktoré bolo neskôr premenované na rádiologickú kliniku, ktorú viedol prof. MU Dr. Eugen Kunštadt, DrSc. (1913– 1991).

Centrálne izotopové pracovisko ako súčasť rádiologickej kliniky vzniklo v Košiciach v roku 1956 zásluhou doc. MU Dr. Miroslava Klvaňu, CSc. (1922– 1998). V roku 1959 vznikla Univerzita P. J. Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, ktorej súčasťou sa stala aj lekárska fakulta, čo malo pozitívny vplyv na rozvoj pracoviska. V roku 1960 bola vytvorená samostatná Klinika rádiológie a nukleárnej medicíny a okrem rádioterapie sa tak začala v liečbe využívať aj protinádorová chemoterapia. V roku 1963 mala klinika v košickej FN pod vedením prof. MU Dr. Eugena Kunštadta, DrSc. (1913– 1991) tri samostatné oddelenia (rádiodiagnostika, nukleárna medicína a rádioterapia), ktoré boli bázou pregraduálnej výučby na LF UPJŠ.

Ďalšie osobnosti, ktoré sa významne podieľali na rozvoji onkológie v Košiciach a na celom východnom Slovensku boli: prof. MU Dr. Ľudovít Jurga, DrSc. (1943*), doc. Ján Klimo (1938– 1998), MU Dr. Igor Andrašina, CSc. (1955*) (súčasný prednosta Kliniky rádioterapie a onkológie LF UPJŠ), doc. MU Dr. Alexander Berč, CSc. (1950*), MU Dr. Pavol Dubinský, PhD. (1965*) (hlavný odborník MZ SR pre radiačnú onkológiu, predseda Slovenskej spoločnosti radiačnej onkológie), MU Dr. Tibor Packáň, PhD. (1950*), doc. MU Dr. Mária Wagnerová, CSc. (1944*) a mnohí ďalší.

V roku 1976 pribudol ku košickej Klinike rádiológie a nukleárnej medicíny samostatný úsek chemoterapie, čím sa výrazne zlepšila dostupnosť liečby pre väčší počet pacientov. V roku 1981 po odčlenení rádiodiagnostického oddelenia a oddelenia nukleárnej medicíny vznikla Klinika rádioterapie a onkológie ako súčasť FN L. Pasteura. V roku 2003 vznikol Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) v Košiciach, ktorý sa v roku 2006 transformoval na akciovú spoločnosť. Jeho poslaním je aj v súčasnosti predovšetkým poskytovať komplexnú ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť pacientom s onkologickým ochorením. VOÚ zabezpečuje výučbu na košickej LF, podieľa sa na vedecko-výskumnej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov a spolupracuje v tejto oblasti s ďalšími zdravotníckymi, akademickými a vedeckými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí.

Problematika onkologie sa rozvíjala aj v ďalších slovenských mestách. V Martine bol zakladateľom onkológie prof. MU Dr. Arnošt Lányi, DrSc. (1914– 2005), ktorý bol od roku 1967 prednostom Rádiologickej kliniky Martinskej fakultnej nemocnice (MFN) a vedúcim Katedry röntgenológie a rádiológie pobočky LF UK v Bratislave.

Rádioterapeutické oddelenie v Martine vzniklo v 20. rokoch minulého storočia z oddelenia rádiológie a v roku 1958 vzniklo samostatné onkologické oddelenie. V roku 1967 sa odčlenilo oddelenie nukleárnej medicíny a vzniklo oddelenie rádioterapie a onkológie, ktoré je teraz súčasťou Onkologického centra MFN v Martine. V súčasnosti sa na tomto pracovisku okrem diagnostických výkonov realizujú aj špecializované výkony z oblasti intervenčnej rádiologie. Onkologické centrum MFN v Martine sa zaoberá radiačnou onkológiou, chemoterapiou, hormónovou terapiou a imunoterapiou a dispenzarizáciou onkologických pacientov.

Začiatky odboru nukleárnej medicíny v Martine sú spojené s menom prof. MU Dr. Jozefa Holana, DrSc. (1919– 2005), ktorý bol po vytvorení pobočky LF UK so sídlom v Martine v roku 1966 poverený vedením Katedry biofyziky a nukleárnej medicíny. V roku 1976 vznikla samostatná Klinika nukleárnej medicíny, prvá svojho druhu vo vtedajšom Československu, a jej vedúcim ostal prof. Holan až do roku 1990.

V súčasnosti je prednostom Kliniky nukleárnej medicíny Jeséniovej LF UK a MFN prof. MU Dr. Ivan Režňák CSc. Hlavným zameraním kliniky je poskytovanie diagnostickej a liečebno-preventívnej starostlivosti pomocou rádionuklidov.

Onkologické pracoviská vznikali aj v slovenských mestách, kde nie sú lekárske fakulty.

V roku 1956 bolo v trnavskej nemocnici zriadené oddelenie pre liečbu žiarením. V roku 1960 bolo toto oddelenie reprofilizované na onkologické oddelenie, kde bol prvým primárom MU Dr. Vojtech Baláž. V roku 1992 sa obnovila existencia a fungovanie Trnavskej univerzity, v rámci ktorej bola v roku 1994 založená Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce (FZaSP). Výučbovou bázou tejto fakulty sa stala z bývalého Rádioterapeutického oddelenia NsP aj Onkologická klinika, ktorej prednostom bol v rokoch 1996– 2013 prof. MU Dr. Ľudovít Jurga, DrSc.

Potreba onkologickej liečby narastala s pribúdajúcou incidenciou ochorení, ako aj so zlepšujúcou sa dia­gnostikou. Preto bolo už v roku 1956 v Banskej Bystrici založené onkologické oddelenie, najprv ako ambulantné pracovisko a v roku 1958 ako lôžkové oddelenie (zamerané prevažne na rádioterapiu). V polovici 60. rokov minulého storočia sa tu začala rozvíjať aj chemoterapia solídnych nádorov. V roku 1992 sa primárom oddelenia stal MU Dr. Vladimír Malec, PhD. (1952*). Súčasná Onkologická klinika SZU a FNsP F. D. Roosevelta poskytuje komplexnú nechirurgickú onkologickú liečbu pa­cientom banskobystrického kraja.

Onkologicky zamerané oddelenia postupne vznikali aj v ďalších krajských, resp. okresných mestách –  Lučenec, Nitra, Michalovce, Komárno, Prešov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Trenčín, Žilina a v ďalších. Súčasťou ambulantnej onkologickej starostlivosti boli tzv. poliklinické oddelenia klinickej onkológie (POKO), ktoré zabezpečovali okrem iného aj evidenciu a hlásenie zhubných nádorov.

V Banskej Bystrici sa v polovici 70. ro-kov minulého storočia centralizovaná starostlivosť o deti s hematologickými malignitami a solídnymi nádormi realizovala na Detskom oddelení KÚNZ pod vedením prof. MU Dr. Svetozára Dluholuckého, CSc. (1940*). V roku 1983 tu vzniklo Detské onkocentrum ako prvé svojho druhu na Slovensku, neskôr sa stalo súčasťou Kliniky pre deti a dorast FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. V roku 2004 vznikla v Banskej Bystrici Klinika pediatrickej onkológie a hematológie SZU a DFNsP. Pracovisko aj v súčasnosti zabezpečuje diagnostiku, liečbu a dispenzarizáciu všetkých detských malignít. Na báze SZU poskytuje výučbovú základňu v postgraduálnom vzdelávaní lekárov v subšpecializačnom odbore detská onkológia a hematológia. Prednostom je MU Dr. Eva Bubanská, PhD. (1953*).

V Košiciach vzniklo ako samostatné Oddelenie detskej onkológie a hematológie DFN v roku 1985. Zabezpečuje diagnostiku a liečbu onkologických ochorení u detí vo východoslovenskom regióne. Primárkou je od roku 1992 MU Dr. Irina Oravkinová (1955*).

Ostatné spoločensko-odborné a vzdelávacie aktivity v odbore onkológia

V roku 1990 bola v Bratislave ako nezávislá, dobrovoľná, nezisková, charitatívna organizácia založená Liga proti rakovine, ktorej cieľom je bojovať proti rakovine (zhubným nádorom) predovšetkým informáciami pre laickú aj odbornú verejnosť a výchovou populácie, zdôrazňovaním potreby prevencie a včasnej diagnózy, starostlivosťou o pacienta a jeho rodinu, podporou skvalitňovania dia­gnostiky, liečby a výskumu. Liga proti rakovine (LPR) SR, ktorá vznikla ako prvá na teritóriu východnej Európy, je členom Európskej asociácie národných líg proti rakovine (ECL) a členom Únie pre medzinárodnú kontrolu rakoviny (UICC) so sídlom v Ženeve. Zakladateľkou a doterajšou prezidentkou LPR SR je MU Dr. Eva Siracká, DrSc. Od roku 1996 poriada LPR SR každoročne Deň narcisov, najväčšiu verejno-prospešnú finančnú zbierku na Slovensku.

Epidemiologické charakteristiky vývoja zhubných nádorov na Slovensku sa začali systematicky spracovávať až vznikom populačného Národného onkologického registra (NOR). Na Slovensku vznikol NOR v roku 1976, pričom retrospektívne pokryl z listov o prehliadke mŕtveho celé územie štátu od roka 1968. Register založil, odborne a metodicky viedol až do roka 2005 doc. MU Dr. Ivan Pleško, DrSc. (1930*). Doc. Pleško zároveň založil a viedol Oddelenie epidemiológie nádorov ÚEO SAV, ktoré bolo prvým pracoviskom v bývalom Československu, zameraným na štúdium epidemiológie zhubných nádorov. Údaje z povinného hlásenia zhubných nádorov sa spracovávali v NOR, ktorý bol zriadený v rámci Onkologického centra v Bratislave a na jeho funkcii sa podieľali pracovníci oddelenia epidemiológie nádorov ÚEO SAV a organizačno-metodického oddelenia ÚKO v Bratislave. Pre vysokú spoľahlivosť a kvalitu sa dáta z NOR Slovenskej republiky (SR) dostali do všetkých medzinárodných periodických publikácií, prehľadov a databáz Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a tvorili súčasť medzinárodných projektov zameraných na štúdium epidemiológie nádorov. Od novembra 2005 bol NOR SR delimitovaný pod Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIŠ) (neskoršie Národné centrum zdravotníckych informácií – NCZI) v Bratislave.

Po doc. Pleškovi viedla niekoľko rokov NOR SR doc. RNDr. Martina Ondrušová, PhD., MPH. (1977*), ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť doc. Pleška v úzkej súčinnosti s odbornými spoločnosťami Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS). NOR SR v danom čase publikoval výročné analýzy s najmenším technicky zvládnuteľným oneskorením a patril medzi prvých spomedzi krajín Európy, pričom si stále udržiaval vysoký kredit v medzinárodných organizáciách WHO. V danom období zaznamenával NOR SR aj vysokú publikačnú aktivitu, podieľal sa na výučbe poslucháčov LF UK, pracovne v ňom pôsobili okrem erudovaných epidemiológov aj onkológovia, patológovia a epidemiologické sestry. V roka 2007 vznikol pod NOR SR na základe požiadavky Slovenskej onkologickej spoločnosti webový portál „Národný portál epidemiológie zhubných nádorov v SR“, ktorého hlavným cieľom boli v súčinnosti s Inštitútom biostatistiky a analýz Masarykovej univerizity (IBA MU) v Brne vedecké analýzy z údajov o zhubných nádoroch registrovaných v NOR SR. Systém sa pripravil pre agregácie, analýzy a prezentácie epidemiologických, klinických a demografických údajov z NOR SR a Štatistického úradu SR tak, aby sa vo vhodnej forme sprístupnili reprezentatívne a veľmi cenné údaje širokému spektru záujemcov. Vychádzalo sa z predpokladu, že všeobecné informácie o epidemiológii nádorov a s nimi súvisiacimi populačnými rizikami by mali byť voľne dostupné a jedinečný prístup ku komplexným informáciám z dostupných zdrojov slúžil ako podklad pre ďalšie analýzy a interpretácie. Národný webový portál sa stretol s pozitívnym ohlasom v odbornej verejnosti, dosiahol vysokú citovanosť a vďaka takto verejne prezentovaným výsledkom sa spätne dosiahlo efektívnejšie hlásenie ochorení z klinického terénu do NOR SR. Webový portál bol však z iniciatívy NCZI v roku 2009 zrušený.

Významným spoločensko-odborným a vzdelávacím počinom bolo aj v rámci rozvoja onkológie na Slovensku zakladanie lekárskych spolkov a spoločností. V roku 1949 vznikla Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyně, ktorej súčasťou bola už od roku 1951 onkologická sekcia (spočiatku pričlenená k Rádiologickej spoločnosti). Zakladateľom Slovenskej odbočky onkologickej sekcie bol doc. MU Dr. RNDr. Alojz Winkler, DrSc. Prvá pracovná schôdza spoločnosti sa konala 21. 2. 1958 v Bratislave. V roku 1969 vznikla samostatná SLS, ktorej organizačnou zložkou sa stala aj neskoršia Slovenská onkologická spoločnosť. Nástupcami doc. Winklera, predsedami resp. prezidentmi tejto spoločnosti boli doc. MU Dr. Ivan Maňka, CSc., prof. MU Dr. Ivan Koza, DrSc., doc. MU Dr. Jozef Mardiak, CSc. Súčasným prezidentom Slovenskej onkologickej spoločnosti SLS je od roku 2014 MU Dr. Tomáš Šálek.

Aj členovia ďalších odborných spoločností, najmä Slovenskej spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny, Spoločnosti radiačnej onkológie, rádiobiológie a rádiofyziky a Slovenskej rádiologickej spoločnosti, prezentujú výsledky svojej vedecko-výskumnej práce v oblasti onkológie na vedeckých podujatiach, čím zabezpečujú na jednej strane rozvoj svojho medicínskeho odboru a na druhej strane vlastné celoživotné medicínske vzdelávanie. Dlhoročnú tradíciu majú Bratislavské onkologické dni, ktorých prvá konferencia sa konala v októbri 1958 za prítomnosti 180 účastníkov (v roku 2015 sa konal ich 52. ročník), ďalej Košické chemoterapeutické dni (v roku 2015 sa konal ich 19. ročník), Banskobystrické onkologické dni (v roku 2015 sa konal ich 11. ročník) a ďalšie odborné podujatia, vďaka ktorým je možné porovnávať každodennú klinickú prax s postupmi používanými v zahraničí.

K histórii slovenskej onkológie patrí aj prestížny medzinárodný vedecko-odborný časopis Neoplasma, ktorý založil doc. MU Dr. RNDr. Alojz Winkler, DrSc. Od roku 1957 časopis vydáva ÚEO SAV, v súčasnosti sú jeho hlavnými redaktormi akademik MU Dr. Viliam Ujházy, DrSc. a Ing. Jela Brozmanová, DrSc. (1936*). Tento „karentovaný“ časopis je indexovaný v medzinárodných časopiseckých databázach (najmä Web of Science), v 63 ročníkoch publikoval a publikuje články z oblasti experimentálnej i klinickej onkológie a onkologickej epidemiológie.

Medzi ďalšie významné onkologické časopisy patrí Klinická onkologie, časopis Českej onkologickej spoločnosti a Slovenskej onkologickej spoločnosti, ktorý bol založený v roku 1988 a je indexovaný v renomovanej svetovej bibliografickej databáze PubMed/ Medline a Scopus. Klinická onkologie sa v doterajších 29 ročníkoch venuje onkologickej problematike v celej šírke, formou originálnych a prehľadových prác, pričom zverejňuje výsledky základného, najmä však klinického výskumu. Z neimpaktovaných domácich časopisov dosahuje vysokú odbornú úroveň časopis Onkológia (vyd. Solen), ktorý bol založený v roku 2006 a ktorý vychádza v spolupráci so Slovenskou onkologickou spoločnosťou a so Slovenskou chemoterapeutickou spoločnosťou.

Rozvoj slovenskej onkológie v priebehu posledných desaťročí by nebol možný bez úzkej spolupráce s odborníkmi v Čechách a na Morave. Na Slovensku existovalo v 60. rokoch 20. storočia najväčšie komplexné onkologické centrum, ktoré malo dobré renomé aj za hranicami vtedajšieho Československa. Bratislavské onkologické dni a neskôr Brněnské onkologické dny (založené roku 1976) boli a doteraz sú svojou 40-ročnou tradíciou svedectvom trvalých odborných kontaktov slovenskej, českej a moravskej onkologickej komunity.

V rokoch 1961– 1969 bola výskumná časť vtedajšieho Výskumného ústavu klinickej a experimentálnej onkológie (VÚKEO, dnes Masarykův onkologický ústav) v Brne na Žltom kopci súčasťou bratislavského ústavu. Toto obdobie možno označiť ako obdobie vedeckej symbiózy nielen na onkologických ústavoch, ale aj na fakultách, kde sa osobnosti brnenskej i bratislavskej onkológie významne podieľali na pedagogicko-výskumnej činnosti.

V súčasnosti pokračuje úzka spolupráca medzi slovenskou a českou onkologickou odbornou verejnosťou na vedecko-výskumnej, klinickej i akademickej úrovni.

Záver

Slovensko je v súčasnosti pokryté dostupnými onkologickými pracoviskami, ktoré sú schopné poskytovať komplexnú onkologickú starostlivosť. Na slovenských lekárskych fakultách sa realizuje pregraduálna výučba onkológie i postgraduálna, špecializačná výchova budúcich klinických i radiačných onkológov, zabezpečujú sa podmienky pre celoživotné vzdelávanie v týchto odboroch účasťou na rezortných i medzinárodných vedeckých projektoch, na vedeckých konferenciách a kongresoch alebo na študijných pobytoch na renomovaných pracoviskách v zahraničí.

V roku 2016 uplynie 85 rokov od založenia Rádiumterapeutického ústavu v Bratislave, a tým aj od založenia ústavnej starostlivosti o onkologických pacientov na Slovensku, 70 rokov od vzniku Ústavu experimentálnej onkológie SAV a 20 rokov od vzniku samostatného neštátneho zdravotníckeho zariadenia –  OÚSA, s.r.o., a to je dôvod pre bilancovanie…

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.

I. onkologická klinika LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety

Heydukova 10

812 50 Bratislava

e-mail: dalibor.ondrus@ousa.sk

Obdržané 1. 3. 2016

Prijaté: 14. 5. 2016