Renálny onkocytóm s histologickými črtami invázie – kazuistika

English version

Autoři: G. Kolníková ¹; P. Marinová ¹; V. Gál ¹; I. Mečiarová ¹; V. Mišanko ²; J. Rampalová ¹; P. Jáni ¹; S. Orthová ¹; F. Ondriaš ¹; M. Caňo ²
Působiště autorů: Division of Pathology, Alpha Medical Patologia l. t. d., Bratislava‑ Ružinov, Slovak Republic2 Department of Urology, University Hospital Bratislava‑ Ružinov, Slovak Republic ¹
Vyšlo v časopise: Klin Onkol 2014; 27(2): 138-142
Kategorie: Kazuistiky

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

Obdrženo: 21. 11. 2013
Přijato: 1. 12. 2013

Souhrn

Úvod:
Renálny onkocytóm je zriedkavý tumor, ktorý podľa WHO klasifikácie patrí medzi benígne obličkové novotvary. Napriek tejto skutočnosti boli v literatúre popísané prípady s histologickými črtami invázie.

Prípad:
Popísali sme prípad renálneho onkocytómu s bizardnými bunkami a so známkami invázie do sínusového tukového tkaniva obličky. Urobili sme imunohistechemickú analýzu prípadu a prehľad príslušnej literatúry.

Záver:
Aby bolo možné sa dopracovať k správnej diagnóze je nevyhnutná kvalitná týmová spolupráca patológa a klinika. V súlade s inými autormi sa domnievame, že renálny onkocytóm by mal byť považovaný skôr za nádor s nízkym malígnym potenciálom ako za nádor bez malígneho potenciálu. Napriek jeho klinicky benígnemu charakteru by na základe hypotézy bolo možné renálny onkocytóm považovať za prekancerózu chromofóbneho karcinómu obličky.

Kľúčové slová:
renálny onkocytóm – invázia – immunohistochémia – genetika

Zdroje

1. Reuter VE, Davis CJ, Moch H. Onkocytoma. In: Eble JN, Sauter G, Epstein JI (eds). World Health organisation classification of tumours: pathology and genetics of tumours of the urinary system and male genital organs. Lyon: IARC Press 2004: 42– 43.

2. Rosenkratz AB, Hindmann N, Fitzgerald EF et al. MRI features of renal oncocytoma and chromophobe renal cell carcinoma. AJR Am J Roentgenol 2010; 195(6): W421– W427.

3. Lamla A, Pernička J. Benigní nádory ledvin. Urolog pro Praxi 2003; 3(3): 90– 93.

4. Zhou M, Netto GJ, Epstein JI. Oncocytoma. In: Zhou M, Netto GJ, Epstein JI (eds). Uropathology. Philadelphia: Elsevier Saunders 2012: 267– 269.

5. Fabišovský M, Krhut J, Fikoczek H et al. Renal Oncocytoma: Evaluation our file of patients and CT findings. Ces Urol 2011; 15(4): 237– 243.

6. Hora M, Ouda Z, Hes O et al. Onkocytom ledviny – nádor jednoznačně benigní. Ces Urol 2000; 4(2): 30– 32.

7. Zippel L. Zur kenntnis der onkocyten. Virchows Arch Pathol Anat 1942; 308: 360– 382.

8. Klein MJ, Valensi QJ. Proximal tubular adenomas of kidney with so‑ called oncocytic features: A clinicopathological study of 13 cases of a rarely reorted neoplasm. Cancer 1976; 38(2): 906– 914.

9. Hes O, Michal M, Šulc M et al. Onkocytom ledviny – morfologická variabilita 102 případů. Česk Patol 2001; 37(2): 51– 56.

10. Michal M, Hes O, Mukenšnabl P. Renální onkocytom. In: Michal M, Hes O, Mukenšnábl P (eds). Nádory ledvin dospělého věku. Plzeň: Euroverlag 2000: 55– 65.

11. Ordonez NG, Rosai J. Chromophobe renal cell carcinoma. Oncocytoma 1195– 1197. In: Rosai J (ed.). Rosai and Ackerman’s surgical pathology I. 10th ed. Mosby Elsevier Inc 2011: 1189– 1191, 1195– 1197.

12. Fairchild TN, Dail DH, Brannen GE. Renal oncocytoma – bilateral multifocal. Urology 1983; 22(4): 355– 359.

13. Pan CC, Chen PC, Ho DM. The diagnostic utility of MOC31, BerEP4, RCC marker and CD10 in the classification of renal cell carcinoma and renal oncocytoma; an immunohistochemical analysis of 328 cases. Histopathology 2004; 45(5): 452– 459.

14. Liu L, Qian J, Singh H et al. Immunohistochemical analysis of chromofobe renal cell carcinoma, renal oncocytoma and clear cell carcinoma: an optimal and practical panel for differential diagnosis. Arch Pathol Lab Med 2007; 131(8): 1290– 1297.

15. Mazal PR, Exner M, Haitel A et al. Expression of kidney specific cadherin distuingushes chrompophobe renal cell carcinoma from renal oncocytoma. Hum Pathol 2005; 36(1): 22– 28.

16. Lieber MM, Tomera KM, Farrow GM. Renal oncocytoma. J Urol 1981; 125(4): 481– 485.

17. Amin MB, Crotty TB, Tickoo SK et al. Renal oncocytoma: a reappraisal of morphologic features with clinicopathologic findings in 80 cases. Am J Surg Pathol 1997; 21(1): 1– 12.

18. Amin R, Anthony P. Metastatic renal oncocytoma: a case report and review of the literature. Clin Oncol 1999; 11(4): 277– 279.

19. Oxley JD, Sullivan J, Mitchelmore A et al. Metastatic renal oncocytoma. J Clin Pathol 2007; 60(6): 720– 722.

20. Van der Kwast T, Perez‑ Ordonez B. Renal oncocytoma, yet another tumor that does not fit in the dualistic benign malign paradigm? J Clin Pathol 2007; 60(6): 585– 586.

21. Davis CJ, Sesterhenn IA, Mostofi FK et al. Renal oncocytoma: clinicopathological study of 166 patients. J Urogenital Pathol 1991; 1: 41– 52.

22. Hartwick RW, el‑ Naggar AK, Ro JY et al. Renal oncocytoma and granular renal cell carcinoma. A comparativ clinicopathologic and DNA flow cytometric study. Am J Clin Path 1992; 98(6): 587– 593.

23. Perez‑ Ordonez B, Hamed G, Campbell S et al. Renal oncocytoma: a clinicopathologic study of 70 cases. Am J Surg Pathol 1997; 21(8): 871– 883.

24. Dechet CB, Bostwick DG, Blute ML et al. Renal oncocytoma: multifocality, bilateralism, metachronous tumor development and coexistent renal cell carcinoma. J Urol 1999; 162(1): 40– 42.

25. Romis L, Cindolo L, Patard JJ et al. Frequency, clinical presentation and evalution of renal oncocytomas: multicentric experience from a Europian database. Eur Urol 2004; 45(1): 53– 57.

26. Gudbjartsson T, Hardarson S, Petursdottir V et al. Renal oncocytoma: a clinicopathological analysis of 45 consecutive cases. BJU Int 2005; 96(9): 1275– 1279.

27. Al‑ Saleem T, Cairns P, Dulaimi EA et al. The genetics of renal oncocytosis: a possible model for neoplastic progression. Cancer Genet Cytogenet 2004; 152(1): 23– 28.

28. Barnes CA, Beckman EN. Renal oncocytoma and its congeners. Am J Clin Pathol 1983; 79(3): 312– 318.