Enuretický alarm v liečbe primárnej nočnej enurézy

Alarm Treatment for Monosymptomatic Nocturnal Enuresis

Despite several studies, little is known about the mechanism of action of enuresis alarm systems.

Aim:
The authors studied monosymptomatic nocturnal enuretics (NE) treated with alarm systems for l2–14 weeks with special reference to changes in their functional bladder capacity (FBC).

Patients:
Twenty and one children (13 boys and 8 girls) aged >9 yrs (12.6±0.66 yrs) participated the study. Frequency of daytime voiding, nighttime diuresis as well as the functional capacity of the urinary bladder were evaluated during a 14-days period before treatment and then repeatedly during 6th and 7th and 13th and 14th weeks of alarm therapy.

Results:
Thirteen children achieved success defined as 14 consecutive dry-nights (group S), five were classified as partial success (PS). Data from three children with inability to wake due to alarm were not included. The age and gender were unrelated to outcome, but lower FBC (maximum daytime volume, expressed as percentage of expected volume for age), more frequent daytime voidings and higher relative nighttime diuresis (as % of FBC) were significantly associated with limited effect of the alarm (0.71±0.06 vs. 0.49±0.06, p <0.01, 5.66±0.47 vs. 7.66±0.33, p <0.01 and 1.09±0.08 vs. 1.49±0.14, p <0.01 respectively). In the S group, the ratio of actual to “ideal“ FBC gradually increased from 0.71±0.06 in the initial evaluation to 0.78±0.04 at the 6th–7th week and to 0.83±0.05 after the cessation of treatment respectively (p <0.001). In group PS, this ratio also increased, although in lesser degree from 0.49±0.06 at the initial evaluation to 0.57±0.04 during the 6th–7th week and to 0.63±0.04 following its cessation (p <0,001).

Conclusion:
Low FBC with higher relative nighttime diuresis (given as % of FBC) was found to be an important predictor of alarm failure. This finding reinforces the importance of assessment of the “three systems” before embarking on treatment. A significant increase of FBC may contribute to the efficacy of alarm treatment in patients with higher FBC and without absolute or relative nighttime polyuria.

Key words:
alarm treatment, monosymptomatic nocturnal enuresis

Autoři: L. Kovács; M. Gecíková; E. Radvanská; S. Rittig ¹
Působiště autorů: 2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava ; Detská klinika, Skejby nemocnica Univerzity, Arhuse, Dánsko ¹
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2006; 61 (3): 123-128.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Enuretický alarm sa už dlhšiu dobu uplatňuje v liečbe detí s primárnou nočnou enurézou. Cieľom práce bolo hodnotiť účinnosť tejto formy terapie a zmeny rezervoárovej funkcie močového mechúra počas liečby.

Pacienti a metódy:
U 21 detí (13 chlapcov a 8 dievčat) starších ako 9 rokov (12,6±0,66 rokov) sa aplikovala 12–14-týždňová liečba enuretickým alarmom. Parametre rezervoárovej funkcie močového mechúra sa hodnotili počas 14 dní pred nasadením liečby a potom opakovane v priebehu 6. a 7., resp. 13. a 14. týždňa terapie.

Výsledky:
Liečba bola úspešná (14 suchých nocí po ukončení terapie) u 13 detí (skupina Ú), parciálny úspech, ktorý sa prejavil redukciou frekvencie enurézy, sa dosiahol u 5 pacientov (skupina PÚ). Údaje od troch enuretikov, ktorí sa nedokázali zobudiť na zvukový signál, boli vyradené z ďalšieho hodnotenia. Autori nezistili súvislosť medzi účinnosťou alarmovej terapie a vekom, resp. pohlavím pacientov. Deti v skupine PÚ mali v porovnaní s pacientmi v skupine Ú nižšiu funkčnú kapacitu močového mechúra (0,49±0,06 vs. 0,71±0,06, p <0,05), častejšie denné mikcie (7,66±0,33 vs. 5,66±0,47, p <0,05) a tiež vyššiu nočnú diurézu (1,49±0,14 vs. 1,09±0,08, p <0,05). V skupine Ú sa pomer dennej funkčnej kapacity a „ideálnej“ FKM postupne zvyšoval z 0,71±0,06 pri iniciálnom vyšetrení na 0,78±0,04 v 6.–7. týždni alarmovej liečby (n.s.) a na 0,83±0,05 po ukončení terapie (p <0,001). Zvýšenie tohto pomeru z iniciálnej hodnoty 0,49±0,06 na 0,57±0,04 v 6.–7. týždni alarmovej liečby (n.s.) a na 0,63±0,04 po skončení terapie (p <0,001) sa zistilo aj v skupine PÚ charakterizovanej relatívnou nočnou polyúriou vzhľadom na funkčnú kapacitu močového mechúra.

Záver:
Liečba bola úspešná u 61,9 % detí s primárnou nočnou enurézou. Nízka FKM, častejšie denné mikcie a vyššia nočná diuréza vzhľadom na aktuálnu FKM sú dôležitými prediktormi obmedzenej účinnosti liečby alarmom. Tento nález upozorňuje na dôležitosť hodnotenia “troch systémov” pred voľbou liečebného postupu. Signifikantné zvýšenie rezervoárovej kapacity mechúra po 12 týždňoch liečby môže prispieť k úspešnosti alarmovej terapie v skupine pacientov bez absolútnej či relatívnej nočnej polyúrie.

Kľúčové slová:
enuretický alarm, primárna nočná enuréza