Život človeka ponúka aj iné farby ako len hematoxylín-eozín

Milá Heňa, ďakujem Ti za ochotu a čas venovaný tomuto rozhovoru. Na úvod takmer obligátna otázka: aká bola Tvoja cesta na patológiu? Uvažovala si na začiatku kariéry o inom odbore, alebo išlo o vysnený odbor (nejaké vzory, zaujímaví ľudia, ktorí Ťa zlákali a sprevádzali…)?

Patológia nebola moja prvá voľba, avšak riadením náhod vstúpila do môjho života, „vybrala“ si ma a ja by som dnes nemenila. Inklinovala som ku klinickým odborom, kde by som bola s pacientom v interakcii. Pôvodne to bola pediatria, potom gynekológia a s tou som napokon celý profesionálny život úzko prepojená vďaka gynekologickej cytológii a gynekopatológii. Najdôležitejšou osobnosťou na začiatku aj v priebehu môjho života ako patológa stál prof. MUDr.Jozef Šidlo, PhD., vďaka nemu som urobila prvý krok smerom ku patológii. Na ceste ma sprevádzalo, učilo a inšpirovalo veľa ďalších našich skvelých kolegov: MUDr. Michal Pauer, prof. MUDr. Štefan Galbavý, CSc., dodnes s úctou a obdivom vzhliadam k prof.M. Michalovi, MUDr. Borisovi Rychlému, doc. Karolovi Kajovi a mnohým ďalším (toľko miesta tu nemáme...). Stále sa mám čo učiť, hoci to už veru ide ťažšie J.

Aktuálne pôsobíš aj ako prednostka Ústavu patologickej anatómie lekárskej fakulty Slovenskej zdravotnickej univerzity. Ide v podstate o najmladšiu lekársku fakultu na Slovensku (založenú v roku 2002) na pôde „doškoľováku“, teda inštitúcie, ktorá sa venuje predovšetkým postgraduálnemu vzdelávaniu a atestáciám v jednotlivých odboroch. Aké náročné je rozbehnúť výuku medikov „na zelenej lúke“, čo všetko to obnáša? Ako si pozháňala vyučujúcich a ako vyzerá Tvoj tím?

Áno, je paradox, že Slovenská zdravotnícka univerzita, ktorá vychovala tisíce lekárov a špecializovaných iných zdravotníckych pracovníkov sa ocitla v r. 2002 na štartovacej čiare ako „univerzita“ a začala aj s pregraduálnou výukou. Úlohy ju rozbehnúť na „zelenej lúke“ sa zhostil vtedajší prednosta ÚPA doc. MUDr. Dušan Daniš, CSc., a ja som po nástupe na SZU vypomáhala ako som vedela. Výuka sa rozširovalaľudí ubúdalo. Kvantitatívne chvalabohu nejde o veľké počty študentov, avšak na minimálny počet fluktuujúcich vyučujúcich je menežment výuky náročný. Ako prednosta (od r. 2019) „lovím“ vyučujúcich v radoch svojich priateľov, snažím sa inšpirovať a nahovoriť mladých kolegov. Ten kto pracuje aj v tejto sfére vie, aké je to komplikované. Momentálne „môj „ tím je postavený na lekároch v úväzku: štyria pre pregraduálnu výuku medikov, úväzkári na výuku pitiev na ÚDZS, na postgraduálnu výuku máme školiace pracovisko na praktickú časť v Cytopathose, kde sú traja úväzkári. Teda, ako vidíš, je to samostatná veda J. Hoci učím aj medikov, mojou pedagogickou prioritou je výchova patológov a laborantov v špecializačnom štúdiu alebo v ďalšom postgraduálnom vzdelávaní, kde je mojou silnou oporou Boris Rychlý.

Po posledných voľbách do výboru Spoločnosti slovenských patológov si sa na obdobie 2023-2026 stala prezidentkou spoločnosti. Aké budú priority spoločnosti pod Tvojim vedením? Čo aktuálne najviac trápi slovenských patológov a čo s tým budeme robiť?

Stalo sa J, ako s nadsázkou vravím„Osem zbojníkov a Heňa“... ale navážno: vo výbore som od roku 2010 a mám dojem, že prešľapujeme a tie problémy neodchádzajú, ale sa kopia a dobiehajú nás. Mnohé vyplývajú z okolností v zdravotníctve tie nevieme ovplyvniť, niektoré sú tie „ naše“ nedoriešené časované bomby. Jednou z nich je ako vyriešiť pitvy . V spolupráci s ÚDZS, dúfam, nájdeme modus vivendi a operandi, ktorý bude zodpovedať potrebám vo vzťahu k špecializačnému štúdiu. Ďalšou prioritou je zvýšiť atraktivitu odboru – s nedostatkom patológov zápasia aj iné krajiny. Treba začať už u medikov, zmeniť náš prístup k výuke patológie, viac sa otvoriť a ukázať perspektívy a čaro tejto špecializácie. V neposlednom rade upriamiť pozornosť MZ na personálny problém a v budúcnosti hroziaci kolaps. Situáciu nám komplikuje fakt, že personálne zabezpečenie menežujú prevažujúce neštátne diagnostické pracoviská s ohľadom na momentálny vysoký výkon. V Pandorinej skrinke ďalej máme: komplikované vzťahy so zdravotnými poisťovňami, katalóg výkonov stále ešte v štádiu kreácie a svetový unikát molekulovú patológiu mimo gesciu patológa. Je pravdou, že väčšina neštátnych pracovísk, ktoré generujú najväčšiu sumu morfologických výsledkov má v rámci komplexu pracovísk aj pracovisko klinickej genetiky, avšak väčšinou pracuje samostatne a autonómne. Tak sa patológ stáva distributérom parafínových bločkov, nemnohé vyšetrenia sú vytrhnuté z morfologického kontextu. Poisťovne síce rozšírili spektrum indikácii pre náš odbor, ale tu ide o otázku filozofickú: patrí alebo nepatrí molekulová genetika do patológie? Druhým krokom je pokryvkávajúce preplácanie výkonov. Mojou métou je presvedčiť ostatných členov výboru aj odbornej obce, že je nutné otázku molekulovej patológie otvoriť a doriešiť. Koncepcia odboru patologickej anatómie nebola upravená a aktualizovaná roky: molekulová genetika, digitálna patológia a iné aktuálne body v nej absentujú. Nielen hlavný odborník, ale odborná spoločnosť sa má k nej zodpovedne postaviť a iniciovať jej novú verziu. Všetko to však nemá zmysel bez zabezpečenia kontinuity, preto vnímame ako nutnosť rozšíriť členskú základňu SSP o mladých kolegov. Pritiahnuť ich do odbornej spoločnosti a vymyslieť pre nich atraktívne benefity.

Snažím sa byť realistická: všetky problémy za tie už len 3 roky nevyriešime. Nie sama. Je nás 9 + ďalších cca 140. A možno práve v tom je moja úloha, dáko ich rozpohybovať a pripraviť pôdu pre novú generáciu.

Viem že miluješ cytológiu, gynekologickú aj tú orgánovú, organizuješ vzdelávacie aktivity pre skrínerky aj (cyto)patológov... Pre mnohých z nás je to (slušne povedané) menej obľúbená časť práce patológa. Ako si sa k tomu dostala, čo je na cytológii tak fascinujúce.

Opäť použijem nadsázku: cytológia sa mi prihodila. J Ako žena som vo vtedy ešte mužskom odbore bola na túto pavedu predurčená. J A tak som sa stala vlastne viac samoukom „čítania z krištáľovej gule“, páči sa mi, keď sa „trafím“ do diagnózy, na druhej strane som si plne vedomá jej limitov. Od začiatku som rada experimentovala v laboratóriu, robila imunocytochémiu, keď to ešte nikto veľmi neoceňoval a ani od cytológie neočakával. Dnes je to cesta, ktorá je budúcnosťou cytológie. Podľa hesla: z minima maximum, dokážeme už povedať mnohé aj z pár buniek. Gynekocytológia je v mojom cytologickom živote stále kľúčová, ale na novom pracovisku OUSA som sa vrhla na FNA štítnej žľazy a v spolupráci s endokrinológmi a genetikmi z jedného vpichu u suspektných nálezov určujeme genetický profil a stratifikujeme pacientov do rizikových skupín tým zasahujeme do ich ďalšieho menežmentu. Cytológia je fascinujúca aj svojou nevyspytateľnosťou, čím ďalej tým viac som pokornejšia a taktiež je úžasná svojimi možnosťami: imunocytochémia, prediktívna cytodiagnostika, umelá inteligencia ... toto všetko na nás ešte čaká.

Ktorej časti patológie sa ešte rada venuješ a čo naopak nemusíš?

Na Slovensku sa od patológa očakáva, že bude expert na všetko... sme všeobecní patológovia, plus má každý z nás niečo špeciálne. Mne sa roky vyhýbala pľúcna patológia. Nemusím hematopatológiu a hepatopatológia tiež nie je môj favorit. Obdivujem všetkých, ktorí robia skvele oblasti, v ktorých sa priveľmi nevyznám. Na druhej strane mám rada to, čo robím vo väčšej miere: gynekopatológia, patológia štítnej žľazy a iných endokrinných orgánov, kostná patológia, patológia GIT-u...Chýba mi uropatológia, ktorá ma momentálne obchádza :) 

A čo vedecké aktivity?

V tomto období ma pohlcujú aktivity školské, funkcionárske, menežerské a rutina, avšak mám ešte zopár nápadov a snov, ktoré by som rada realizovala. Mnohé však závisí aj od okolností a ponúk na spoluprácu. Napríklad v oblasti nádorov štítnej žľazy vidím ešte ďalšie možnosti skúmania. A predovšetkým by som rada dotiahla do finále projekt napísania pokračovania učebnice z cytológie s virtuálnym atlasom. Prvý online diel Všeobecné princípy cytodiagnostiky je na svete. Verím, že s mojimi priateľmi spoluautormi sa nám podarí pripraviť pokračovanie.

A čo robíš vo voľnom čase, ak nejakou náhodou nediagnostikuješ, neučíš, neskúšaš alebo nemenežuješ? J

Voľný čas je vzácny artikel. Mám dojem, že sa mi scvrkáva deň, ale mám stabilné lásky, ktoré ma nabijú energiou. V prvom rade moji najbližší, rodina – vždy číslo jeden. Ďalej je to príroda, les – avšak teraz len zriedka. Mám malú záhradku, v ktorej realizujem vlastné experimenty, ktoré niekedy pokračujú v kuchyni. Športujem hlavne sezónne: lyže a voda/ momentálne skúšam otužovať (doma v záhrade v sude so slanou vodou J), rada by som sa vrátila k tancu. A keď natrafím pod mikroskopom na kuriozity, vytváram Príbehy spod mikroskopu s krátkymi úvahami.

Život patológa je náročný, ale život človeka ponúka aj iné farby ako len hematoxylín-eozín, tak sa ich snažím navnímať.-mš-