Moje osobné stretnutie s nositeľom Nobelovej ceny Dr. Danielom Carletonom Gajdusekom v Martine v roku 1990

S mimoriadnym záujmom som si prečítala článok Jána Betlacha „Setkání profesora Antonína Fingerlanda s budoucím nositelem Nobelovy ceny Dr. Danielem Carletonem Gajduskem v Antverpách v roce 1959“ (1). Okrem faktu, že som si s úctou pripomenula vzácne osobnosti československej patológie, pánov profesorov Antonína Fingerlanda a Vladimíra Vortela, a ich prácu v odbore, „zlucídnil“ mi aj moju spomienku na vlastné stretnutie s nositeľom Nobelovej ceny Carletonom Gajdusekom.

Bolo to začiatkom roka 1990, krátko po Nežnej revolúcii. Mali sme pitvať pacienta s podozrením na Creutzfeldtovu–Jakobovu chorobu (CJch). V tom čase pre pitvu takých prípadov platili špeciálne až drastické hygienické a sanitárne predpisy. Pred týmto obdobím sme pitvy pacientov s CJch robili v našom Ústave patologickej anatómie JLF UK a UNM v Martine, aj s histopatologickou diagnostikou a záverovaním prípadu. Koncom 80. rokov 20. storočia sa pitva mozgov pacientov s CJch sústreďovala do Národného referenčného centra pre prionové choroby a pomalé vírusové neuroinfekcie v Bratislave. Spolupracovali sme najmä s MUDr. Evou Mitrovou, DrSc., od ktorej sme mali pokyny na spracovanie a odoslanie mozgov od suponovaných pacientov.

Tak sa stalo aj istého februárového dňa, keď doviezli telo pacienta s diagnózou CJch na sekciu. Predtým sme sa telefonicky spojili s pani doktorkou Mitrovou, ktorá povedala, aby sme mozog spracovali podľa predpisu a že ona pôjde cez Martin autom na ďalší deň a materiál si prevezme. Mala však podmienku, aby v našom ústave čakal patológ, aby jej materiál vydal, lebo nevie povedať, ako dlho sa zdrží a kedy vlastne pôjde cez Martin. Nuž tak som v ten deň ostala na pracovisku, aby som splnila túto úlohu. Asi okolo 17. hodiny prišlo auto s pani doktorkou, nebola však sama. Vedľa nej stál silnejší muž v červenej károvanej podšitej flanelovej košeli a v „texaskách“. Na tvári mal pomerne silné okuliare s tmavou výraznou obrubou. Pani doktorka nás predstavila a o hosťovi povedala, že to je pán profesor Gajdusek, laureát Nobelovej ceny... nuž, trošku to so mnou „zamávalo“, ale použila som vychovanie, pozvala som vzácnu spoločnosť do pracovne, ponúkla kávou a keksami a usilovala som sa o zmysluplný rozhovor. Pán profesor rozprával zrozumiteľnou angličtinou, poznal slovenské pojmy a napriek pomerne „zasmušilému“ výrazu tváre sa niekoľkokrát aj usmial... Keďže v tom čase ešte u nás neboli rozšírené mobily a nemala som k dispozícii ani fotoaparát, požiadala som hostí aspoň o podpis do knihy, ktorú som aktuálne študovala: Pomalé vírusové neuroinfekcie. V. Mayer, M. Drobný, E. Mitrová. Dérerova zbierka, Vydavateľstvo Osveta 1983. Pozdravy Dr. Mitrovej a prof. Gajduseka prikladám v kópii. V týchto dňoch vidím, že snaha bola užitočná a podpis nositeľa Nobelovej ceny, ktorý už nie je medzi nami, môžem poskytnúť obci patológov.

MUDr. Eva Mitrová, DrSc. (1937 Košice). Slovenská lekárka, vysokoškolská pedagogička, diplomatka a politička. Po Zamatovej revolúcii poslankyňa Snemovne ľudu FZ.

Adresa pre korešpondenciu:

Prof. MUDr. Katarína Adamicová, PhD.

Ústav patologickej anatómie JLF UK a UNM v Martine

Kollárova 2, 036 59 Martin, Slovensko

e-mail: adamicova@jfmed.uniba.sk

mobil: +421903 513 122