Konzervatívne možnosti liečby syndrómu polycystických ovárii: význam cvičenia
Conservative treatment options for polycystic ovary syndrome: the importance of exercise
Aim: The main aim of the article is inform about benefits of rehabilitation in the treatment of polycystic ovary syndrome (PCOS).
Study type: Review article.
Methods: Search for meta-analyzes and systematic review in Pubmed, Medline, Scopus databases.
Results: Insulin resistance plays a potential role in the pathogenesis of PCOS. Lifestyle modification (including physical activity and diet) may help alleviate the symptoms of PCOS, as lifestyle factors may reduce insulin resistance and improve metabolism and reproductive function. The benefit of exercise in women with PCOS is also associated with other significant benefits such as improved anxiety, metabolic syndrome and improved regularity of the menstrual cycle.
Conclusion: Rehabilitation is an important part of therapy in patients with PCOS. Aerobic, strength and interval exercises has a significant benefit in the treatment of polycystic ovary syndrome.
Keywords:
Polycystic ovary syndrome – rehabilitation – Strength training – Aerobic exercise – interval exercise – insulin resistance
Autoři:
D. Líška 1; J. Záhumenský 2
Působiště autorů:
Univerzita Mateja Bela, Filozofická fakulta, Katedra telesnej výchovy a športu, Banská Bystrica, vedúci, katedry Mgr. J. Kremnický, PhD.
1; II. gynekologicko pôrodnícka klinika LF UK a UNB, Bratislava, prednosta doc. MUDr. J. Záhumenský, PhD.
2
Vyšlo v časopise:
Ceska Gynekol 2020; 85(6): 430-435
Kategorie:
Přehledový článek
Souhrn
Cieľ: Hlavným cieľom článku je poukázať na benefity rehabilitácie pri liečbe syndrómu polycystických ovárii (PCOS).
Typ štúdie: Prehľadový článok.
Metodika: Vyhľadávanie metaanalýz a systémových prehľadov v databázach Pubmed, Medline, Scopus.
Výsledky: Potenciálnu úlohu v patogenéze PCOS zohráva inzulínová rezistencia. Modifikácia životného štýlu (vrátane fyzickej aktivity a úpravy stravy) môže prispieť k zmierneniu symptómov PCOS, pretože tieto faktory môžu znížiť inzulínovú rezistenciu, a tak zlepšiť metabolizmus a reprodukčnú funkciu. Benefit cvičenia u žien s PCOS je spojený aj s ďalšími významnými benefitmi ako znížením prejavov úzkosti, metabolického syndrómu a zlepšením pravidelnosti menštruačného cyklu.
Záver: Rehabilitácia tvorí dôležitú časť terapie u pacientiek s PCOS. Aeróbne, silové a intervalové cvičenia predstavuje významný benefit v liečbe syndrómu polycystických ovárii.
Klíčová slova:
syndróm polycystických ovárii – rehabilitácia – silové cvičenie – aeróbne cvičenie – intervalové cvičenie – inzulínová rezistencia
ÚVOD
Syndróm polycystických ovárií (PCOS) je endokrinné metabolické ochorenie charakterizované typickými zmenami v hormonálnych hladinách. Klinicky je syndróm spojený s prítomnosťou závažných problémov: inzulínovej rezistencie, hypertenzie, obezity, cukrovky, dyslipidémie, depresie, úzkosti, zvýšeného kardiovaskulárneho rizika a reprodukčných problémov [1], ktoré postihujú mnoho žien v reprodukčnom veku. Najčastejšie reprodukčné symptómy PCOS zahŕňajú vyššiu produkciu androgenných hormónov, nepravidelný menštruačný cyklus, neplodnosť ale aj niektoré tehotenské komplikácie. Kľúčovú úlohu v patogenéze PCOS zohráva inzulínová rezistencia. Vysoké hladiny inzulínu stimulujú vaječníky k zvýšenej produkcií androgénov a majú inhibičné účinky na produkciu globulínu viažuceho pohlavné hormóny (SHBG). Týmto spôsobom inzulínová rezistencia môže ovplyvniť ovuláciu a následne zvýšiť riziko neplodnosti. Modifikácia životného štýlu môže prispieť k zmierneniu symptómov PCOS, pretože faktory životného štýlu môžu znížiť inzulínovú rezistenciu, a tak zlepšiť metabolizmus a reprodukčnú funkciu. U žien s PCOS sú časté prítomné iné komorbidity, ako sú zvýšené hodnoty celkového testosterónu, androgéneho indexu, hirsuitizmus, hyperinzulinémia, nadváha, obezita, hyperglykémia [2].
Benefit cvičenia sa využíva pri liečbe širšieho spektra chronických ochorení. Potenciálne priaznivý účinok sa uplatňuje aj pri liečbe PCOS. Pri liečbe PCOS sa v prvej línii liečby uplatňujú cvičenia a diéta s cieľom zlepšenie celkového zdravia, hormonálnych zmien a kvality života.
Benefit rehabilitácie v gynekológii je jasne definovaný a široký [3, 4]. Využíva sa predovšetkým na liečbu ľahších štádií inkontinencie moču [5–8]. Rehabilitácia je tiež spojená so zlepšením funkcie kardiovaskulárneho systému [9]. Benefit rehabilitácie sa uplatňuje hlavne pri liečbe bolesti muskuloskeletálne systému žien [10–12]. Benefitom cvičenia v medicíne sa venuje odbor Fyziatrie, balneoterapie a liečebnej rehabilitácie (FBLR.) Cviky s pacientom v zdravotníckom zariadení precvičuje fyzioterapeut. Medzi základné formy cvičenia u žien s PCOS patrí predovšetkým aeróbne cvičenie, ktoré zahŕňa: chôdzu, turistiku, byciklovanie, nordic walking, hydrokinezioterapiu, jogging, beh [13–18]. Medzi ďalší typ cvičenia patria posilňovacie cvičenia [19]. Pri posilňovacích cvičeniach pacient môže využiť váhu tela a iných pomôcok. Najčastejšie sú využívané činky, ďalej môže využiť kettlebell, theraband a ďalšie pomôcky využívajúce prekonanie odporu. Ďalší typ cvičenia, ktoré môžu pacientky využiť, je primerané intervalové cvičenie. V rámci liečby bolesti muskuloskeletálneho systému je možné využiť viacero rehabilitačných metodik, ako je dynamická neuromuskulárne stabilizácia (DNS), akrálna koaktivačná terapia (ACT), Mckenzie, SM systém a ďalšie špecifické rehabilitačné metódy.
PCOS A MENTÁLNE ZDRAVIE
Ženy s PCOS majú depresívne a úzkostné ťažkosti, majú nižšiu sebaúctu a majú negatívnejší obraz tela v porovnaní so ženami bez PCOS [20]. Jedno z vysvetlení je možná častá asociácia s nadváhou a obezitou. Ženy s PCOS majú zvýšenú pravdepodobnosť depresie a úzkosti, avšak neexistuje jednoznačný dôkaz podporujúci jednotnú etiológiu tejto zvýšenej prevalencie a incidencie psychických porúch. Zostáva teda nejasné, či depresia súvisí s jedným z vyššie uvedených mechanizmov a či sa miera depresie môže modifikovať prostredníctvom redukcie hmotnosti. Pri liečbe depresie sa využívajú konzervatívne terapie. Liečbou depresie v prvej línii je kognitívna behaviorálna terapia (KBT), ktorá sa v závislosti od nastavenia môže kombinovať s liečbou antidepresívami. Potenciálny vplyv na depresiu spojenú s PCOS môže mať aj cvičenie.
Benefit kognitívno behaviorálnej terapie, výživy, diéty testovali Jiskot et al. [21] u 155 žien s PCOS v porovnaní so ženami, ktoré absolvovali iba konvenčnú terapiu. Zlepšenie nastalo v prejave depresie v intervenčnej skupine (p = 0,045), Signifikatné zmeny však nenastali v hodnotách androgenných hormónov. Zníženie tiež nastalo v hodnotách BMI.
Účinnosť cvičenia pri PCOS sa môže uplatniť aj pri ovplyvnení autonómnej odpovede. Túto problematiku testovala Giallauria et al. [22]. Súbor tvorilo 124 žien, ktoré boli rozdelené na skupinu (n = 62), ktorá cvičila pod dohľadom tri mesiace, a skupinu, ktorá cvičenie neabsolvovala (n = 62). V skupine, ktorá cvičila, bola zaznamenané zlepšenie VO2max (p < 0,05) a zníženie CRP. Pozitívne zmeny nastali aj v počte bielych krviniek. Pozitívne bola ovplyvnená srdcová variabilita (p < 0,001). Potenciálny vplyv cvičenia sa uplatňuje aj pri zlepšení sexuálnej funkcie. Vplyv aeróbneho cvičenia na mentálne zdravie a sexuálnu funkciu testovala Lopes et al. [23]. Pacientky s PCOS boli rozdelené do troch skupín. V prvej skupine pacientky cvičili aeróbne cvičenie (n = 23), v druhej skupine prerušované aeróbne cvičenie (n = 22) a tretia skupina bola kontrolná, a to bez cvičenia (n = 24). V skupine kontinuálneho a prerušovaného aeróbneho cvičenia bolo zaznamenané zlepšenie sledovaných parametrov u pacientiek. Zaznamenaný bol aj pokles testosterónu a zlepšenie sexuálnej funkcie žien.
AERÓBNE CVIČENIE A PCOS
Najčastejšie aplikovaným cvičením je aeróbne cvičenie. U pacientiek je tiež často znížená kardiovaskulárna kapacita [24, 25]. Cieľom štúdie od Costa et al. [26] bolo otestovať vplyv aeróbneho cvičenia pod dohľadom na zdravotný stav pacientiek so syndrómom PCOS. Súbor tvorilo 27 fyzicky inaktívnych žien, ktoré boli randomizovane rozdelené do dvoch skupín. V intervenčnej skupine (n = 14) cvičili pacientky progresívne aeróbne cvičenie v trvaní 140 min týždenne počas 16 týždňov a v kontrolnej skupine (n = 16) necvičili. V skupine, ktorá cvičila aeróbne cvičenia, nastalo zlepšenie v kardiovaskulárnej zdatnosti (p < 0,001) a tiež v kvalite života pacientiek (p <0,05). V skupine, ktorá cvičila, nastalo tiež zlepšenie v BMI indexe, v obvode pásu, systolickom a diastolickom tlaku a v hodnotách celkového cholesterolu (p < 0,05).
Benefit aeróbneho a silového cvičenia v kombinácii s hypokalorickým príjmom potravy testovala Thomson et al. [27]. Zaradených 94 pacientiek bolo randomizovane rozdelených do troch skupín. V prvej skupine (n = 30) sa pacientky zamerali iba na výživu. V druhej skupine (n = 31) na aeróbne cvičenie a výživu, v tretej (n = 31) na kombináciu výživy a aeróbneho a silového cvičenia (n = 33). Vo všetkých troch skupinách nastala redukcia hmotnosi (p < 0,001). Zlepšenie nastalo tiež v znížení krvného tlaku (5,6/2,7 mm Hg), redukcii triglyceridov (0,4 mmol/liter), celkového cholesterolu (0,5 mmol/liter), LDL cholesterolu (0,1 mmol/liter),glukózy na lačno (0,2 mmol/liter), inzulínu na lačno (4,3 mIU/liter), testosterónu (0,4 nmol/liter), androgéneho indexu (2,8) (p < 0,001) a zlepšenie v hodnotách SHBG.
Benefit cvičenia u žien, ktoré nebrali antikoncepciu, testovali Woodward et al. [28]. Analýza zahŕňala tri štúdie (n = 231). Pacientky absolvovali štruktúrované cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta. Cvičenie bolo aeróbneho charakteru a intervencia trvala tri mesiace, trikrát týždenne najmenej po 30 min. Zaznamenané bolo zlepšenie celkového cholesterolu, glukózy na lačno, obvodu pásu, systolického tlaku a C- reaktívneho proteínu.
Cieľom metaanalýzy od Patten et al. [29] bolo otestovať vplyv cvičenia u žien s PCOS. Zaradených bolo 777 pacientiek s PCOS. Cvičenie trvalo od 6 do 26 týždňov. Práca poukázala na to, že zdravotný benefit viac závisel od intenzity cvičenia než od dávky. U pacientiek bolo tiež zaznamenané zlepšenie ďalších kardiovaskulárnych parametrov ako VO2peak (24,2 %; 90% CL, 18,5–30,1) a tiež redukcia v HOMA-IR indexe (−36,2 %; 90% CL -55,3 -9,0) a obvode pásu (-4,2 %; 90% CL -6,0 -2,3). Podľa Patten et al. na to aby bol dosiahnutý pozitívny benefit cvičenia je potrebne minimálne cvičenie v podobe 120 min týždenne vyššej intenzity.
Ďalšiu analýzu testovali Benham et al. [30]. Zahrnutých bolo 14 štúdii (n = 617) z toho sedem randomizovaných štúdii, jedna nerandomizovaná a šesť nekontrolovaných štúdii. V metaanalýze bolo zaznamenané zlepšenie lipidového profilu u pacientiek, zmenšenie obvodu pásu, zníženie systolického tlaku a inzulínu na lačno. Pravidelne cvičenie bolo tiež spojené so zlepšením menštruačného cyklu a zvýšením pravdepodobnosti otehotnenia, no aj napriek tomu nebolo dostatočne množstvo dôkazov na uzavretie vzťahu medzi účinnosťou cvičenia a zlepšením reprodukcie.
Účinnosť cvičenia a zmien životného štýlu u adolescentných dievčat s PCOS testoval Abdolahian et al. [31]. U dospievajúcich dievčat bolo zaznamenané zlepšenie hodnôt luteizačného hormónu (MD = -0,1.23; 95% CI -2,44 -0,03), androgénneho indexu (FAI) (SMD = -0,78; 95% CI -0,142 -0,13). Diétne zmeny boli spojené so znížením BMI (MD = -0,45; 95% CI -0,76 -0,13). Cvičenie bolo tiež spojené s ovplyvnením Ferriman-Gallwey (FG) skóre (MD = - 0,57; 95% CI – 0,99 – 0,15), Anti-Müllerian hormónu (MD = - 0,81; 95% CI -0,24 -0,38) a triglyceridov (MD = -0,32; 95% CI -0,62 -0,02).
SILOVÉ CVIČENIE A PCOS
Ďalšiu variantu cvičenia u žien s PCOS predstavuje silové cvičenie. Jeho účinnosť testoval Ramos et al. [32]. Súbor tvorilo 43 žien s PCOS s kontrolnou skupinou 51 zdravých žien. Silové cvičenie prebiehalo po dobu 16 týždňov. Cvičenie vykonávali obidve skupiny. Zaznamenané bolo zníženie testosterónu (p < 0,01) a tiež zlepšenie funkčnej kapacity u žien s PCOS (p = 0,02). Aplikácia silového cvičenia bola tiež spojená so zlepšením kvality života u žien s PCOS.
Vplyv silového cvičenia na objem svalovej hmoty testoval Kogure et al. [33]. Pacientky absolvovali cvičenie 3x týždenne po dobu 4 mesiacov. Zaznamenané bolo zníženie plazmového testosterónu a glukózy nalačno. Po absolvovaní silového cvičenia zníženie globulínu viažuceho pohlavné hormóny u žien s PCOS. Obvod pásu bol nižší po cvičení (p < 0,01). U žien bol zaznamenaný nárast svalovej hmoty (p < 0,01) v porovnaní so začiatkom.
V nerandomizovanej štúdii od Miranda-Furtado et al. [34] testovali benefit silového cvičenia u pacientiek s PCOS. Súbor tvorilo 45 žien s PCOS a 52 žien v kontrolnej skupine. Progresívne silové cvičenie prebiehalo 3x týždenne po dobu 4 mesiacov. Progresívne silové cvičenie viedlo k zlepšeniu percenta telesného tuku, plazmového testosterónu a HBGC koncentrácie, glykémie a androgéneho indexu.
INTERVALOVÉ CVIČENIE V LIEČBE PCOS
Intervencia zmeny životného štýlu sa považuje za prvú líniu v liečbe u žien so syndrómom polycystických ovárii. Napriek možným priaznivým účinkom cvičenia v prípade PCOS neexistuje jednoznačný konsenzus o vplyve jednotlivých typov cvičenia. Potenciálnu možnosť terapie predstavuje aj vysoko-intervalový tréning. Cieľom štúdie od Almenning et al. [35] bolo otestovať vplyv vysoko-intervalového cvičenia u žien s PCOS. V štúdii bolo 31 pacientiek rozdelených do troch skupín. Prvá skupina cvičila intervalové cvičenie, druhá skupina cvičila silové cvičenia a tretia skupina bola kontrolná. Najvyššie zlepšenie HOMA-IR indexu nastalo v skupine žien, ktoré cvičili intervalový tréning 0 (95% CI -1,45 -0,20) v porovnaní s ostatnými skupinami (p = 0,014) a zlepšenie hodnôt HDL cholesterolu o 0,2 (95% CI 0,02, 0,5) mmol/L) v porovnaní s kontrolnou skupinou (p = 0,04). Zlepšenie nastalo tiež vo funkcii endotelu po intervalovom tréningu v porovnaní s kontrolnou skupinou (p = 0,08). Zlepšenie kompozície tela nastalo v obidvoch cvičiacich skupinách.
ZMENY ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU A PCOS
So zvýšenou pohybovou aktivitou sa väčšinou zvyšuje aj snaha o lepšie diétne návyky, čo sa stalo predmetom viacerých štúdii. Benefit kombinácie zmien životného štýlu vrátane cvičenia a liečbu metforminom vo svojej metaanalýze hodnotil Naderpoor et al. [36] u pacientiek s PCOS. Zaradených bolo 12 randomizovaných štúdii (n = 608). Kombinácia zmien životného štýlu a metforminu bola spojená so znížením BMI (MD) -0,73 kg/m(2), 95% CI -1,14, -0,32, p = 0,0005) a znížením subkutánneho tuku (MD -92,49 cm(2), 95% CI -164,14, -20,84, p = 0,01) a zvýšením menštruačných cyklov MD 1,06, 95% CI 0,30, 1,82, p = 0,006).
Benefit zmien životného štýlu u pacientiek s PCOS testovala aj Moran et al. [37]. Do analýzy bolo zahrnutých šesť štúdii. Tri štúdie porovnávali efektivitu cvičenia s kontrolnou skupinou. Tri štúdie porovnávali vzájomnú kombináciu cvičenia, výživových odporúčaní s kontrolnou skupinou. Cvičenie v porovnaní s kontrolnou skupinou bolo spojené so znížením celkového testosterónu (MD) -0,27 nmol/L, 95% CI -0,46 až -0,09, p = 0,004), hirsutizmu (MD -1,19, 95% CI -2,35 až -0,03, p = 0,04), hmotnosti (MD -3,47 kg, 95% CI -4,94 -2,00, p < 0,00001), obvodu pásu (MD -0,04, 95% CI -0.07 až -0.00, p = 0,02), hodnôt inzulínu nalačno (MD -2,02 µU/mL, 95% CI -3,28 -0,77, p = 0,002) a orálno glukózo-tolerančného testu (MD -1,32, 95% CI -1,73 to -0,92, p < 0,00001).
V novšej metaanalýze testovali účinok zmien životného štýlu Lim et al. [38]. Zahrnutých bolo 15 randomizovaných štúdii (n = 498). Desať štúdii porovnávalo cvičenie s výživovými a behaviorálnymi zmenami v porovnaní s kontrolnou skupinou. Päť štúdii porovnávalo vzájomnú kombináciu cvičenia, výživových zmien a behaviorálnych zmien v porovnaní s kontrolnou skupinou. Zlepšenie po aplikácii zmien životného štýlu nastalo v intervenčnej skupine a viedlo k zlepšeniu androgéneho indexu (FAI) (MD -1,11, 95% CI -1,96 to -0,26,). Zmeny životného štýlu viedli k redukcii hmotnosti (MD -1,68 kg, 95% CI -2,66 to -0,70).
Benefit zmien životného štýlu testoval aj Domecq et al. [39]. Zahrnutých bolo 9 randomizovaných štúdii (n = 583). Zmeny životného štýlu viedli k zníženiu hladín glukózy na lačno (MD, -2.3 mg/dL; 95% CI, -4,5 to -0,1; I² = 72 %, p =0,04) a hladín inzulínu na lačno (MD -2,1 μU/mL; CI -3,3 to -1,0; I² = 0 %, p < 0,001). Zmeny glukózy na lačno korelovali so znížením BMI (p < 0,001).
Vplyv zmien životného štýlu testovali aj Domecq et al. [39]. Do analýzy bolo zahrnutých 9 randomizovaných štúdii (n = 583). Zmeny životného štýlu boli spojené so znížením glukózy (MD -2,3 mg/dL; 95% CI -4,5 to -0,1; I² = 72 %, p = 0,04) a hodnotami inzulínu (MD -2,1 μU/mL; 95% CI -3,3 to -1,0; I² = 0 %, p < 0,001).
ZÁVER
Rehabilitácia tvorí dôležitú časť terapie u pacientiek s PCOS. Aeróbne, silové a intervalové cvičenia predstavuje významný benefit v liečbe syndrómu polycystických ovárii. Preto by mala byť súčasťou komplexného manažmentu týchto žien aj spolupráca s erudovaným fyzioterapeutom.
Dávid Líška
Univerzita Matej Bela
Filozofická fakulta, Katedra telesnej výchovy a športu ,Tajovského 40
974 01 Banská Bystrica
e-mail: david.liska27@gmail.com
Zdroje
1. Lim, SS., Davies, MJ., Norman, RJ., Moran, LJ. Overweight, obesity and central obesity in women with polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. Hum Reprod Update, 2012, 18(6), p. 618–637.
2. Lim, SS., Norman, RJ., Davies, MJ., Moran, LJ. The effect of obesity on polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. Obes Rev Off J Int Assoc Study Obes, 2013, 14(2), p. 95–109.
3. Štolc, L. Possible influence of increased frequency by manual treatment of ligamentum pubovesicale. Rehabil Fyzikalni Lek, 2018, 25(3), p. 91–8.
4. Vosečková, A., Truhlářová, Z. Assessment of selected health moderators within context of physical activity. Mil Med Sci Lett Vojen Zdr Listy, 2018, 87(4), p. 148–157.
5. Šorfová, M., Tlapáková, E., Matějková, A. Influence of breathing on activity of pelvic floor muscles in relation to body position. Rehabil Fyzikalni Lek, 2018, 25(4), p. 171–177.
6. Holaňová, R., Hegedüsová, K., Gärtner, M., Krhut, J. Efficacy comparison of individual and group physiotherapy in patients with urinary incontinence. Rehabil Fyzikalni Lek, 2015, 22(1), p. 22–25.
7. Hagovská, M., Urdzík, P., Švihra, J. A randomized interventional parallel study to evaluate the effect of pelvic floor muscle training with stabilization exercises of high and low intensity in women with stress urinary incontinence: The PELSTAB study. Medicine (Baltimore). 2020, 99(29), p. e21264.
8. Hagovská, M., Urdzík, P., Svihra, J. Possibilities of objectivization of pelvic floor muscle exercises in patients with urine leakage after delivery. Čes Gynekol, 2020, 85(2), p. 94–102.
9. Sprung, VS., Cuthbertson, DJ., Pugh, CJA., et al. Nitric oxide-mediated cutaneous microvascular function is impaired in polycystic ovary sydrome but can be improved by exercise training. J Physiol, 2013, 591(6), p. 1475–1487.
10. Poděbradská, R., Šarmírová, M. Functional disorders of the musculoskeletal system. Prakt Lek, 2017, 97(5), p. 198–201.
11. Poděbradská, R., Šarmírová, M., Procházka, M. Musculoskeletal system functional disorders in pregnancy. Čes Gynek, 2018, 83(2), p. 138–144.
12. Poděbradská, R., Šarmírová, M., Janura, M., et al. The effect of physiotherapy intervention on the load of the foot and low back pain in pregnancy. Čes Gynek, 2019, 84(6), p. 450–457.
13. Petríková Rosinová, I., Shtin Banarpvá, P., Korcová, J. Nordic walking als geeignete Heilaktivität bei den Patienten mit der Diagnose Diabetes Mellitus. Rehabilitacia, 2018, 55(2), p. 128–133.
14. Čelko, J., Kováčová, K. Increased brain oxygen level stimulates gnostic functions in healthy people and in people with Alzheimer’ s disease. Zdrav Listy, 2019, 7(3), p. 6–10.
15. Labunová, E., Mikuľáková, W., Kendrová, L., Demetrová, P. Health benefits of motion activity of elderly. Rehabilitacia, 2016, 53(2), p. 132–140.
16. Michalicka, V., Pohnan, R. Brain energetic demands during cognitive activities in relation to aerobic load. Mil Med Sci Lett Vojen Zdrav Listy, 2019, 88(4), p. 159–165.
17. Novák, J. The importance of gait as the most natural physical activity in the human life style. Prakt Lek, 2018, 98(4), p. 158–165.
18. Hiklová, P., Gába, A. Effect of aerobics on weight and fat mass loss in adult women: Systematic review and meta-analysis. Acta Gymnica, 2019, 49(3), p. 144–152.
19. Shabani, R., Izaddoust, F. Effects of aerobic training, resistance training, or both on circulating irisin and myostatin in untrained women. Acta Gymnica.,2018, 48(2), p. 47–55.
20. Mrosková, S., Schlosserová, A., Žultáková, S. Anxiety of pregnant women – importance, risk factors, consequences. Prakt Lek, 2020, 100(2), p. 55–58.
21. Jiskoot, G., Dietz de Loos, A., Beerthuizen, A., et al. Long-term effects of a three-component lifestyle intervention on emotional well-being in women with Polycystic Ovary Syndrome (PCOS): A secondary analysis of a randomized controlled trial. PLoS ONE [Internet]. 01. jún 2020 [cit 15. august 2020], 15(6). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7263605/.
22. Giallauria, F., Palomba, S., Maresca, L., et al. Exercise training improves autonomic function and inflammatory pattern in women with polycystic ovary syndrome (PCOS). Clin Endocrinol (Oxf), 2008, 69(5), p. 792–798.
23. Lopes, IP., Ribeiro, VB., Reis, RM., et al. Comparison of the effect of intermittent and continuous aerobic physical training on sexual function of women with polycystic ovary syndrome: randomized controlled trial. J Sex Med, 2018, 15(11), p. 1609–1619.
24. Donà, S., Bacchi, E., Moghetti, P. Is cardiorespiratory fitness impaired in PCOS women? A review of the literature. J Endocrinol Invest, 2017, 40(5), p. 463–469.
25. Thomson, RL., Buckley, JD., Moran, LJ., et al. Comparison of aerobic exercise capacity and muscle strength in overweight women with and without polycystic ovary syndrome. BJOG Int J Obstet Gynaecol, 2009, 116(9), p. 1242–1250.
26. Costa, EC., De Sá, JCF., Stepto, NK., et al. Aerobic training improves quality of life in women with polycystic ovary syndrome. Med Sci Sports Exerc, 2018, 50(7), p. 1357–1366.
27. Thomson, RL., Buckley, JD., Noakes, M., et al. The effect of a hypocaloric diet with and without exercise training on body composition, cardiometabolic risk profile, and reproductive function in overweight and obese women with polycystic ovary syndrome. J Clin Endocrinol Metab, 2008, 93(9), p. 3373–3380.
28. Woodward, A., Broom, D., Harrop, D., et al. The effects of physical exercise on cardiometabolic outcomes in women with polycystic ovary syndrome not taking the oral contraceptive pill: a systematic review and meta-analysis. J Diabetes Metab Disord, 2019, 18(2), p. 597–612.
29. Patten, RK., Boyle, RA., Moholdt, T., et al. Exercise interventions in polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta- analysis. Front Physiol, 2020 [cit 15. august 2020], 11. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7358428/.
30. Benham, JL., Yamamoto, JM., Friedenreich, CM., et al. Role of exercise training in polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. Clin Obes, 2018, 8(4), p. 275–84.
31. Abdolahian, S., Tehrani, FR., Amiri, M., et al. Effect of lifestyle modifications on anthropometric, clinical, and biochemical parameters in adolescent girls with polycystic ovary syndrome: a systematic review and meta-analysis. BMC Endocr Disord, 2020, 20(1), p. 71.
32. Ramos, FKP., Lara, LA. da S., Kogure, GS., et al. Quality of life in women with polycystic ovary syndrome after a program of resistance exercise training. Rev Bras Ginecol Obstet Rev Fed Bras Soc Ginecol Obstet, 2016, 38(7), p. 340–347.
33. Kogure, GS., Miranda-Furtado, CL., Silva, RC., et al. Resistance exercise impacts lean muscle mass in women with polycystic ovary syndrome. Med Sci Sports Exerc, 2016, 48(4), p. 589–598.
34. Miranda-Furtado, CL., Ramos, FKP., Kogure, GS., et al. A nonrandomized trial of progressive resistance training intervention in women with polycystic ovary syndrome and its implications in telomere content. Reprod Sci Thousand Oaks Calif, 2016, 23(5), p. 644–654.
35. Almenning, I., Rieber-Mohn, A., Lundgren, KM., et al. Effects of high intensity interval training and strength training on metabolic, cardiovascular and hormonal outcomes in women with polycystic ovary syndrome: a pilot study. PLoS ONE, 2015 [cit 15. august 2020], 10(9). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4583183/.
36. Naderpoor, N., Shorakae, S., de Courten, B., et al. Metformin and lifestyle modification in polycystic ovary syndrome: systematic review and meta-analysis. Hum Reprod Update, 2015, 21(5), p. 560–574.
37. Moran, LJ., Hutchison, SK., Norman, RJ., Teede, HJ. Lifestyle changes in women with polycystic ovary syndrome. Cochrane Database Syst Rev, 2011(2):CD007506.
38. Lim, SS., Hutchison, SK., Van Ryswyk, E., et al. Lifestyle changes in women with polycystic ovary syndrome. Cochrane Database Syst Rev, 28 2019, 3:CD007506.
39. Domecq, JP., Prutsky, G., Mullan, RJ., et al. Lifestyle modification programs in polycystic ovary syndrome: systematic review and meta-analysis. J Clin Endocrinol Metab, 2013, 98(12), p. 4655–4663.
Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicínaČlánek vyšel v časopise
Česká gynekologie
2020 Číslo 6
- Horní limit denní dávky vitaminu D: Jaké množství je ještě bezpečné?
- Management pacientů s MPN a neobvyklou kombinací genových přestaveb – systematický přehled a kazuistiky
- Management péče o pacientku s karcinomem ovaria a neočekávanou mutací CDH1 – kazuistika
- Moje zkušenosti s Magnosolvem podávaným pacientům jako profylaxe migrény a u pacientů s diagnostikovanou spazmofilní tetanií i při normomagnezémii - MUDr. Dana Pecharová, neurolog
- Prevence opakovaných infekcí močových cest s využitím přípravku Uro-Vaxom
Nejčtenější v tomto čísle
- Idiopatický polyhydramnion
- Totální laparoskopická hysterektomie – klinické srovnání metody s využitím dvou typu děložních manipulátorů
- Dienogest v léčbě endometriózy
-
Význam doplnění cytologického screeningu karcinomu děložního hrdla o HPV DNA test a třídění nálezu imunocytochemickým barvením p16/Ki67 u žen ve věku 35 a 45 let
Analýza dat studie LIBUŠE