Strach tehotných žien
Authors:
Lucia Mazúchová; Simona Kelčíková; Alena Rabárová
Authors‘ workplace:
Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin
Published in:
Prakt Gyn 2016; 20(3-4): 147-151
Category:
Gynecology and Obstetrics
Overview
Strach je prirodzenou emóciou tehotných žien. Niekedy nekomunikovaný strach v období tehotenstva sa môže zintenzívňovať a mať negatívny vplyv na ženu, dieťa i samotný pôrod. Cieľom štúdie bolo identifikovať obsahy strachu u tehotných žien a spôsoby zvládania strachu. Štúdie sa zúčastnilo 156 tehotných žien (29,7 ± 4,7 rokov). Metódou zberu údajov bol dotazník vychádzajúci z Melenderovej tabuľky obsahov strachu. Zistili sme, že tehotné ženy prežívajú najväčší strach o zdravie dieťaťa (64,1 %) a strach z pôrodu (21,8 %). Pri prekonávaní strachu najviac ženám pomáha rozhovor, podpora blízkej osoby (47,1 %) a rozhovor a podpora lekára/pôrodnej asistentky (21,6 %). Závery výskumu poukazujú na skutočnosti, ktoré by mohli zlepšiť primárnu zdravotnú starostlivosť o tehotné ženy v rámci prevencie zvládania strachu v tehotnosti a počas pôrodu.
Kľúčové slová:
prevencia strachu – strach tehotných žien – strach z pôrodu – zvládanie strachu
Úvod
Tehotenstvo sa často opisuje ako najkrajšie obdobie v živote ženy, ktoré sa spája s pozitívnymi emóciami a s radostným očakávaním dieťaťa. Avšak môže byť aj obdobím prežívania strachu a neistoty. Tehotenstvo je považované za jednu z vývojových kríz v živote každej ženy, kedy žena prechádza výraznými zmenami v oblasti psychickej, somatickej aj sociálnej. Mnohé ženy svoje pocity a obavy späté s tehotenstvom a pôrodom nevyjadrujú. Domnievajú sa, že ich prežívanie nebude prijaté okolím a celou spoločnosťou, vzhľadom k vnímaniu tehotenstva ako obdobia plného šťastia a radosti. Strach je jedna zo základných vrodených emócií človeka. V literatúre býva definovaný ako nepríjemný emocionálny stav aktuálneho alebo očakávaného podnetu, ktorý daná osoba kognitívne spracováva ako podnet, ktorý ju ohrozuje, ktorý je pre ňu nebezpečný, nový, nepredvídateľný alebo ju priamo poškodzuje, pôsobí utrpenie. Jedinec je spravidla schopný identifikovať príčinu svojho strachu (situáciu, osobu, predmet, výkon atď). Strach je sprevádzaný mnohými fyziologickými reakciami, ako je napríklad napätie svalov, kŕče, tras, zrýchlené alebo prehĺbené dýchanie, palpitácie, potenie, slabosť, sucho v ústach [1]. Výnimkou nie sú ani prehnané emočné reakcie, depresia, podráždenosť, plačlivosť a eufória [2]. Strach určuje silu emócií v tehotenstve ako aj pri pôrode. Podľa výskumov okolo 80 % žien pociťuje v dobe tehotenstva strach a obavy [3]. Prediktormi vzniku strachu počas tehotenstva v rôznej miere môžu byť predchádzajúce životné skúsenosti ženy, negatívne príbehy o pôrode, posttraumatická stresová porucha (ktorá vzniká v dôsledku znásilnenia, zneužívania či predchádzajúceho komplikovaného pôrodu), chýbajúca skúsenosť s pôrodom, ambivalencia týkajúca sa tehotenstva a materstva, vek, vzdelanie, sociálno-ekonomický status, konflikty v partnerskom živote, psychické napätie v každodennom živote, nedostatok sociálnej siete [4–5]. Boli preukázané aj psychologické a psychosociálne prediktory strachu, ako súvislosť s typom osobnosti, s úzkosťou, s nízkym sebavedomím a psychosociálne prediktory [6–7]. Ako sa ženy so zmenami sprevádzajúcimi tehotenstvo vyrovnajú vo veľkej miere závisí od osobnosti, zrelosti, veku, postoja k tehotenstvu, pripravenosti na rolu matky, ale aj na sociálnom a ekonomickom zázemí. Mierne obavy a strachy prežívané počas tehotenstva sú prirodzené a normálne, napomáhajú procesu adaptácie na tehotenstvo a blížiaceho sa materstva. Strach môže však mať dopad na každodenný život a kvalitu života tehotných žien [3]. Tehotné ženy, u ktorých sa prejaví intenzívnejší strach, môžu trpieť fyzickými prejavmi ako nespavosť, nervozita, tenzie, neschopnosť si oddýchnuť a iné, ktoré vyvolávajú pocity neistoty až paniky a môžu posilňovať aj telesné zmeny sprevádzajúce tehotenstvo. Medzi dôsledky strachu patria psychosomatické poruchy, ktoré môžu mať negatívny dopad na tehotenstvo ako napr. spontánny potrat. Súčasné teórie spájajú mechanizmus potratu s pôsobením serotonínu, stresu a imunosupresie [2]. Tehotnej žene by sa mala poskytovať komplexná zdravotnícka a psychosociálna podpora zameriavajúca sa na jej individuálne potreby [8].
Cieľom práce bolo identifikovať obsahy strachu u tehotných žien a jeho spôsoby zvládania.
Metodika
Na zber relevantných údajov bola použitá empirická metóda – dotazník. Dotazník pozostával z otázok zameraných na zistenie, z čoho konkrétne majú ženy strach počas tehotenstva a aké sú ich spôsoby zvládania strachu. Pri zostavovaní dotazníka sme vychádzali z Melenderovej tabuľky, v ktorej sa uvádzajú obsahy strachu u tehotných žien [3]. Išlo o zámerný výber respondentov. Do súboru boli zaradené respondentky, ktoré spĺňali vopred určené zaraďovacie (inkluzívne) kritériá: aktuálna tehotnosť ženy a súhlas respondentky so zaradením do štúdie.
Pilotná štúdia bola realizovaná s 5 respondentkami. Na základe pilotáže sa modifikovali problematické formulácie niektorých položiek prvej časti dotazníka. Inštrukcie k vyplneniu dotazníka boli uvedené v úvode dotazníka. Zvolil sa kombinovaný spôsob administrácie dotazníkov (osobne, elektronicky). Dotazník bol distribuovaný osobne prostredníctvom 3 gynekologických ambulancií, ktoré sme navštevovali v čase tehotenských poradní. Osobne vyplnené dotazníky ženy odovzdávali do označenej schránky určenej na tento účel. Výber ambulancií bol podľa našich dostupných možnosti a tiež na základe súhlasu oslovených gynekológov v gynekologických ambulanciách. Elektronicky ženy vypĺňali dotazníky po získaní ich súhlasu a dobrovoľnom poskytnutí ich mailovej adresy, na ktorú im bol poslaný linkový odkaz na dotazník. Responzibilita z osobnej distribúcie dotazníkov (N = 120) bola 90,6% (N = 109). Z poskytnutých 72 e-mailových adries vyplnilo dotazník 53 respondentiek, čo je 73,6% responzibilita. Celková responzibilita dotazníkov bola 81,8% (N = 162). Z celkového počtu (N = 162) bolo 6 vyradených z dôvodu nesprávneho, alebo neúplného vyplnenia, a tak celkový počet vyhodnotených dotazníkov pre účely našej štúdie bol 156. Na interpretáciu výsledkov dotazníka bola použitá deskriptívna štatistika.
Výsledky
Charakteristika respondentov
Do štúdie bolo zaradených 156 tehotných žien. Respondentky boli vo veku od 18 do 42 rokov (priemerný vek 29,7 rokov ± 4,7 rokov). Výskumný súbor tvorilo 52,6 % prvorodičiek, 30,1 % druhorodičiek a 17,3 % viacrodičiek. Zo žien, ktoré už rodili, 26,9 % uviedlo, že predchádzajúci pôrod hodnotia ako nekomplikovaný, 19,2 % ako komplikovaný a 1 % uviedlo, že predchádzajúci pôrod nedokážu posúdiť. Z hľadiska trimestra tehotenstva bolo 12,8 % v 1. trimestri; 25,0 % v 2. trimestri a 62,2 % v III. trimestri. V období vyplňovania dotazníka 97,4 % respondentiek malo partnerský vzťah a 2,6 % vzťah nemalo (tab. 1).
Obsahy strachu z pôrodu u tehotných žien
V otázke strachu z pôrodu si mohli respondentky vybrať z viacerých odpoveďových možností. Celkovo bolo označených 307 odpovedí. Analýzou obsahov strachu z pôrodu sa zistilo, že najviac respondentiek sa obávalo bolesti (21,2 %), dlhotrvajúceho pôrodu (19,2 %), použitia kliešti a vákuumextraktora pri pôrode (17,7 %), natrhnutia alebo nastrihnutia hrádze (14,7 %).
Počet odpovedí týkajúcich sa strachu o zdravie dieťaťa bolo 220. Strach o zdravie dieťaťa sa najčastejšie týkal strachu z porodenia chorého alebo postihnutého dieťaťa (33,6 %), poranenia dieťaťa počas pôrodu (33,2 %). Strach o zdravie dieťaťa nepociťovalo 11,4 % respondentiek.
Počet odpovedí týkajúcich sa strachu o vlastné zdravie bolo zaznamenaných 172, pričom išlo najčastejšie o obavy týkajúce sa problémov, ktoré by mohli vzniknúť počas pôrodu (43,6 %), problémov v súčasnom tehotenstve (14,5 %) a strach o vlastné zdravie nepociťovalo 27,9 % respondentiek. Medzi inými odpoveďami boli uvedené zotavovanie po cisárskom reze a bolesti hlavy po spinálnej anestézii.
V otázke strachu zo zdravotníckeho personálu bolo zaznamenaných 205 odpovedí, pričom najčastejšie išlo o strach z nevľúdneho personálu v pôrodnici (49,8 %) a strach respondentiek, že sa nebudú môcť podieľať na rozhodovaní (15,1 %). Strach zo zdravotníckeho personálu nepociťovalo iba 14,2 % respondentiek. Medzi inými odpoveďami boli uvedené napr. nátlak personálu, nedôstojné správanie.
Väčšina respondentiek (59,2 %) nemala strach z rodinného života a 18,9 % malo strach z problémov súvisiacich so starostlivosťou a výchovou dieťaťa. Medzi inými boli odpovede ako nedostatok financií a osamelosť (tab. 2).
Poradie obsahov strachu u tehotných
Poradie obsahov strachu je podľa toho, koľkokrát bol daný obsah strachu označený na 1. miesto, teda bol považovaný za najväčší. Z toho sme určili poradie obsahov strachu. Najvýraznejší obsah strachu u tehotných žien sa preukázal strach o zdravie dieťaťa (64,1 %), nasledoval strach z pôrodu (21,8 %), strach o vlastné zdravie (7,1 %), strach zo zdravotníckeho personálu (5,77 %) a najmenej výrazný bol strach z rodinného života (1,3 %), tab. 3.
Spôsoby zvládania strachu
Skoro polovici respondentiek (47,1 %), pomáha prekonať strach rozhovor a podpora blízkej osoby, 21,6 % pomáha rozhovor a podpora lekára/ pôrodnej asistentky a 11,9 % pomáha zvládať strach zbieranie informácií prostredníctvom internetu. Medzi inými boli uvedené modlitba a hypnopôrod (tab. 4).
Diskusia
Strach z pôrodu, ktorý sa podľa niektorých štúdií [9–10] preukázal ako jeden z najčastejšie prežívaných strachov v tehotenstve, sa najviac týkal strachu z dlhotrvajúceho pôrodu, bolesti, nástrihu hrádze, použitia kliešti a vákuumextraktora pri pôrode (tab. 2). Naše výsledky možno porovnať so štúdiou [3], ktorá uvádza, že strach tehotných žien (N = 329) z pôrodu sa rovnako týkal strachu z bolesti, z dlho trvajúceho pôrodu, z paniky alebo z vlastnej neschopnosti behom pôrodu. Iná štúdia potvrdzuje, že strach tehotných žien z pôrodu sa týkal najmä strachu z bolesti [11]. Tehotné ženy, ktoré prežívali strach z pôrodu, prežívajú pôrodné bolesti intenzívnejšie [10]. Strach zasahuje do priebehu pôrodu. Ak je rodička uvoľnená a pozitívne naladená, má dobré predpoklady pre jednoduchý a bezproblémový pôrod. Ak je naopak v negatívnom naladení, plná pochybností, obáv a strachu, riziko komplikácií vzrastá. Strach vedie k napätiu, a to môže zvyšovať citlivosť na bolesť a znižovať schopnosť jej tolerancie. Strach z pôrodnej bolesti je často hlavnou príčinou voľby cisárskeho rezu, čo sa preukázalo u 73,5 % respondentiek zapojených do štúdie [12].
Bolo zistené, že schopnosť vyrovnať sa s pôrodnými bolesťami u tehotných žien významne ovplyvnila podpora pôrodných asistentiek v priebehu tehotenstva a pôrodu, a to na základe vzťahu dôvery, ktorý sa vyvinul v priebehu predpôrodných skupín. Tieto skúsenosti žien so schopnosťou prekonať obavy a pochybnosti o sebe a vyrovnať sa s prežívanou bolesťou viedli k pocitom hrdosti, radosti a posilnenia po pôrode [13].
Vo vzťahu k strachu o zdravie dieťaťa sa prejavil najväčší strach týkajúci sa obáv, že dieťa bude choré, alebo postihnuté, že dôjde k poraneniu dieťaťa počas pôrodu a strach z pôrodu mŕtveho dieťaťa (tab. 2). Naše výsledky sú podobné výsledkom spomínanej štúdie, podľa ktorej sa ženy taktiež strachovali hlavne kvôli narodeniu mŕtveho, chorého, postihnutého dieťaťa a zraneniu dieťaťa počas pôrodu [3].
Najčastejším obsahom strachu o vlastné zdravie sa preukázali problémy, ktoré by mohli vzniknúť počas pôrodu, problémy v súčasnom tehotenstve, problémy po pôrode, v šestonedelí (tab. 2).
Tehotné ženy v súvislosti s prežívaním strachu sú ovplyvnené zdravotníkmi (pôrodné asistentky, sestry, gynekológovia, terapeuti) a interakciami s nimi. Ich prístup počas tehotenstva a pôrodu významne vplýva na stav psychiky rodičky. Môžeme konštatovať, že strach zo zdravotníckeho personálu v našej štúdii sa týkal strachu z nevľúdneho personálu v pôrodnici, z nemožnosti angažovať sa na rozhodovaní. V iných odpovediach boli uvedené napr. nátlak personálu a nedôstojné správanie (tab. 2). Aj v inej štúdií bolo preukázané, že negatívna skúsenosť z pôrodu u žien súvisela so zlým prístupom personálu u 18,6 % žien. Taktiež aj ďalšie zistené dôvody súvisiace s negatívnou skúsenosťou z pôrodu, ako nedostatočná informovanosť u 11,9 % žien, nedostatok súkromia u 10,7 % žien a strata dôstojnosti u 10,7 %, súvisia s prístupom zdravotníckeho personálu [14]. Je veľmi zarážajúce a alarmujúce, že v dnešnej dobe tehotné ženy prežívajú aj takýto druh strachu. Zdravotnícki pracovníci svojim prístupom, citlivým sprevádzaním by sa mali podieľať na prevencii, redukcii strachu a nie byť príčinou strachu.
V súvislosti so strachom z rodinného života väčšina (59,1 %) tehotných žien vyjadrila, že nemá strach z rodinného života (tab. 2). Respondentky, ktoré takýto strach prežívajú, sa najviac obávajú problémov súvisiacich so starostlivosťou o výchovu dieťaťa. Medzi inými boli zmienené odpovede ako nedostatok financií a osamelosť. Domnievame sa, že väčšina žien nemala strach z rodinného života, vzhľadom k skutočnosti, že väčšina žien (97,4 %) žila počas tehotenstva v partnerskom vzťahu. Konštatujeme, že strach v tejto oblasti sa preukázal práve u tých žien, ktoré nežili v partnerskom vzťahu (2,6 %).
Ako najväčší sa u tehotných žien v našej štúdii preukázal strach o zdravie dieťaťa, nasledoval strach z pôrodu, strach o vlastné zdravie, strach zo zdravotníckeho personálu a najmenej uvádzaný strach sa preukázal strach z rodinného života (tab. 3). K zisteniam podobným tým v našej štúdii prišli aj Peñacoba-Puente et al [15], podľa ktorých hlavným strachom tehotných žien sa preukázal strach súvisiaci s obavou, že nebude s dieťaťom všetko v poriadku. Druhým najčastejšie zmieňovaným strachom bol strach z potratu a strach z pôrodu. Podľa štúdie Melendera [3] najčastejšie uvádzaným strachom bol strach z pôrodu (19,8 % žien), strach z prospievania matky a dieťaťa (14,5 % žien), strach vzťahujúci sa k zdravotníckemu personálu (12,3 % žien) a strach z problémov v rodinnom živote po pôrode (11, 1 % žien). Aj Petersen et al [9] vo svojej štúdii (N = 344 tehotných žien) identifikovali ako najčastejšie uvádzanú kategóriu strachu strach z pôrodu. Po nich nasleduje strach, že nebude všetko v poriadku s dieťaťom (83,3 % žien), strach z materskej kompetencie (72,6 % žien), strach z predčasného pôrodu (57,8 % žien) a najmenej sa preukázal strach z pobytu v nemocnici (56,7 % žien).
V priebehu tehotenstva žena potrebuje osobu, ktorá ju psychicky podporuje, odpovedá na všetky otázky a zmierňuje jej obavy. Bolo zistené, že ženám najviac pomáhal pri zvládaní strachu rozhovor a podpora blízkej osoby, rozhovor a podpora lekára/pôrodnej asistentky a zbieranie informácií prostredníctvom internetu. Aj v inej štúdii bolo preukázané, že prítomnosť otca pri pôrode prispelo k pozitívnej skúsenosti žien v súvislosti s pôrodom [16]. Stoll, Hall [17] preukázali, že priebežná podpora pôrodnou asistentkou pri pôrode má pozitívny vplyv na priebeh pôrodu, na zmiernenie bolesti a frekvencie cisárskeho rezu. Pôrodné asistentky by mali akceptovať význam nepretržitej podpory s cieľom znížiť u žien strach z pôrodu, a to vytáraním pocitu bezpečia, ktorý je pre psychickú pohodu rodičky mimoriadne dôležitý. Diskutabilné je získavanie informácií prostredníctvom internetu, čo môže mať ako pozitívny, tak aj negatívny vplyv na zvládanie strachu z pôrodu. Závisí hlavne od obsahu, zdroja, relevantnosti a pochopenia informácií. Podľa jednej štúdie bolo zistené, že u žien, u ktorých postoje k tehotenstvu a pôrodu boli formované médiami, sa preukázal väčší strach z pôrodu [17].
Haines et al [10] zistili, že príprava na pôrod v prenatálnom období je dôležitý faktor v eliminácii strachu z pôrodu. Príprava na pôrod môže mať veľký význam v prevencii strachu, ale aj v podpore pri jeho zvládaní. Predpôrodná príprava prispieva k zníženiu negatívnych emócií z pôrodu, strachu z pôrodných bolestí a obáv o dieťa [18]. Zahŕňa odborné prednášky o tehotenstve, pôrode, šestonedelí a starostlivosti o seba a dieťa, cvičenia vhodné pre tehotné, ktoré slúžia na fyzickú prípravu na pôrod, ale aj relaxačné cvičenia slúžiace na oddych a vyrovnanie sa so stresom a strachom. Záujem a ochota tehotných žien nadobudnúť poznatky o tehotenstve a pôrode môžu výrazne eliminovať strach, ktorý môže prameniť z neinformovanosti. K tomu, aby tehotná žena mala pocit, že danú situáciu zvláda, by mala pôrodná asistentka, ktorá ju sprevádza celým tehotenstvom a pôrodom, poskytnúť dostatok informácií a podporovať ju. Je dôležité, aby zdravotnícki pracovníci (gynekológovia, pôrodné asistentky) hovorili s tehotnými ženami o ich pocitoch týkajúcich sa tehotenstva, pôrodu a budúceho materstva a ženám, ktoré vyjadrujú obavy, vytvorili príležitosť diskutovať o nich, s osobitným dôrazom na prvorodičky a ženy s negatívnymi skúsenosťami z pôrodu. Pre vytvorenie dôverného vzťahu so ženou je dôležité poskytovať podporu, porozumenie, pochopenie a úctu, rešpektovať individuálne potreby každej tehotnej ženy a posilňovať jej sebadôveru.
Záver
Štúdia poukázala na niektoré skutočnosti, ktoré by mohli pomôcť skvalitniť primárnu zdravotnú starostlivosť o tehotné ženy v rámci prevencie zvládania strachu v tehotenstve. Zistené dôkazy potvrdili, že pri poskytovaní starostlivosti o tehotné ženy je významné zameriavať sa nielen na fyzické, ale aj na psychosociálne faktory. V zmysle podporovať tehotné ženy k úspešnému zvládaniu zmien, k udržovaniu celkového zdravia, psychickej pohody. Gynekológovia a pôrodné asistentky môžu svojim profesionálnym prístupom, informovanosťou a pozitívnym sprevádzaním tehotných žien zohrať významnú úlohu pri eliminácii strachu počas tehotnosti a pôrodu a podieľať sa na zlepšení kvality života tehotných žien.
Doručeno do redakce 11. 10. 2016
Přijato po recenzi 3. 1. 2017
Mgr. Lucia Mazúchová, PhD.
mazuchova@jfmed.uniba.sk
Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK,
Martin
www.jfmed.uniba.sk
Sources
1. Praško J, Prašková H, Prašková J. Specifické fobie. Portál: Praha 2008. ISBN 978–80–7367–300–0.
2. Rastislavová K. Aplikovaná psychologie porodnictví. Reklamní atelier Area: Praha 2008. ISBN 978–80–254–2186–4.
3. Melender H. Experiences of fears associated with pregnancy and childbirth: A study of 329 pregnant women. Birth 2002; 29(2): 101–111.
4. Räisänen S, Lehto SM, Niselsen HS et al. Fear of childbirth in nulliparous and multiparous women: a population-based analysis of all singleton births in Finland in 1997–2010. BJOG 2013; 121(8): 965–970. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/1471–0528.12599>.
5. Laursen M, Johansen C, Hededegaard M. Fear of childbirth: predictors and temporal changes among nulliparous women in the Danish National Birth Cohort. BJOG 2008; 115(3): 354–60. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1471–0528.2007.01583.x>.
6. Toohill J, Fenwick J, Gamble J et al. Psycho-Social Predictors of Childbirth Fear in Pregnant Women: An Australian Study. OJOG 2014; 4(9): 531–543. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.4236/ojog.2014.49075>.
7. Melender HL. Fears and coping strategies associated with pregnancy and childbirth in Finland. J Midwifery Womens Health 2002; 47(4): 256–263.
8. Čech E, Hájek Z, Maršál K et al. Porodnictví. 2. ed. Grada: Praha 2006. ISBN 80–247–1313–9.
9. Petersen JJ, Paulitsch MA, Guethlin C et al. A survey on worries of pregnant women—Testing the German version of the Cambridge worry scale. BMC Public Health 2009; 9: 490. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1186/1471–2458–9-490>.
10. Haines HM, Rubertsson Ch, Pallant JF et al. The influence of women’s fear, attitudes and beliefs of childbirth on mode and experience of birth. BMC Pregnancy and Childbirt 2012; 12: 55. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1186/1471–2393–12–55>.
11. Gosselin P, Chabot K, Béland M et al. Fear of childbirth among nulliparous women: Relations with pain during delivery, post-traumatic stress symptoms, and postpartum depressive symptoms. Encephale 2016; 42(2): 191–196. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.encep.2016.01.007>.
12. Aksoy AN, Ozkan H, Gundogdu G. Fear of childbirth in women with normal pregnancy evolution. Clin Exp Obstet Gynecol 2015; 42(2): 179–83.
13. Leap N, Sandall J, Buckland S et al. Journey to Confidence: Women's Experiences of Pain in Labour and Relational Continuity of Care. J Midwifery Womens Health 2010; 55(3): 234–242. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jmwh.2010.02.001>.
14. Mazúchová L, Kelčíková S, Paríáková D. Identification of negative experience and risk factors post-traumatic stress disorder of women in relation to childbirth. In: Pospisilova A, Jurenikova P (ed). International Symposium: Sience and Research in Nursing. 26th September 2014. Conference Proceedings University. Masaryk University: Brno 2014. ISBN 978–80–7013–574–7. Dostupné z WWW: <http://www.med.muni.cz/nursing/dokumenty/pdf/sbornik_09_14_en_2.pdf>.
15. Peñacoba-Puente C, Monge FJC, Morales DM. Pregnancy worries: A longitudinal study of Spanish women. Acta Obstet Gynecol Scand 2011; 90(9): 1030–1035. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1600–0412.2011.01208.x>.
16. Gungoor I, Beji NK. Effects of fathers‘ attendance to labor and delivery on the experience of childbirth in Turkey. West J Nurs Res 2007; 29(2): 213–231.
17. Stoll K, Hall W. Vicarious Birth Experiences and Childbirth Fear: Does It Matter How Young Canadian Women Learn About Birth? J Perinat Educ 2013; 22(4): 226–233.
18. Gregora M, Velemínský M jr. Nová kniha o těhotenství a mateřství. Grada: Praha 2011. ISBN 978–80–247–3081–3.
Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicineArticle was published in
Practical Gynecology
2016 Issue 3-4
Most read in this issue
- Rehabilitace po gynekologických břišních operacích
- Preeklampsie dnes a zítra
- Konzervativní terapie kornuální gravidity s použitím metotrexátu
- Bezbolestný porod v roce 2016