Poruchy vnímania u úzkostných stavov

Overview

Prítomnosť kvalitatívnych porúch vnímania u pedopsychiatrických pacientov predstavuje diferenciálne diagnostický problém. Nezrelosť psychiky a nedostatok životnej skúsenosti detí spôsobuje zníženie kritičnosti, faktoru dôležitého v posúdení porúch vnímania a diagnostický proces sa môže uberať nesprávnym smerom. Zistenie kvalitatívnych porúch vnímania u detského pacienta nemusí teda jednoznačne znamenať prítomnosť psychotického ochorenia, obzvlášť schizofrénie, a daný príznak je potrebné posudzovať v kontexte porúch aj ostatných psychických funkcií. Prezentovaný je súbor 42 dlhodobo sledovaných pedopsychiatrických pacientov s úzkostnou poruchou, u ktorých boli zistené kvalitatívne poruchy vnímania. V priebehu najmenej 3-ročného sledovania ani u jedného z nich nedošlo k vývoju psychotického ochorenia, ale u časti pacientov sú prítomné abnormné rysy osobnosti. Najzávažnejším diferenciálne diagnostickým problémom boli pacienti s posttraumatickou stressovou poruchou.

Kľúčové slová:
kvalitatívne poruchy vnímania, úzkostné poruchy, dlhodobé sledovanie.

ÚVOD

Prítomnosť halucinácií sa považuje za indikátor závažnej duševnej poruchy, sú však mnohé dôkazy a práce o tom, že halucinácie sa môžu vyskytovať aj u nepsychotických stavov a dokonca aj u zdravých, psychiatricky neliečených osôb. Halucinatórne zážitky boli popísané u 3-21 % zdravých detí a mladistvých a u 33 % nepsychotických mladistvých psychiatrických pacientov [1, 3, 15]. V kontrolovanej štúdii 20 detí s halucináciami s diagnózou emocionálnej poruchy, alebo poruchy správania, hodnotených po 17 rokoch, sa ani u jedného nezistilo psychotické ochorenie a nebolo zaznamenané ani zvýšené riziko pre psychózu, depresiu, organické mozgové poškodenie či iné psychiatrické poruchy [5].

Výskumy detí, diagnostikovaných ako schizofrenické, ukázali vysoký počet falošne pozitívnych diagnóz. U väčšiny takto nesprávne hodnotených detí išlo o afektívne, anxiózne, alebo behaviorálne poruchy. Kvalifikácia prechodnej psychotickej poruchy ako schizofrénia môže viesť k dlhoročnej inadekvátnej liečbe [13].

Deti vystavené psychickej traume popisovali halucinatórne zážitky, ktoré súviseli s druhom traumy: deti s anamnézou znásilnenia a týrania mali vizuálne, auditívne aj taktílne halucinácie, zanedbávanie bolo spojené s vizuálnymi halucináciami, telesné trestanie s taktílnymi haluciáciami a mnohočetná psychická trauma s halucináciami vo všetkých modalitách. Halucinatórne zážitky sú možným indikátorom psychotraumy v detstve [7, 12].

Halucinácie, prevažne sluchové, boli popísané aj u detí s migrenóznymi bolesťami hlavy [11] a u posttraumatickej stressovej poruchy [12]. U 62 detí s halucináciami, prevažne sluchovými, vyšetrených psychiatrickou pohotovostnou službou, nebola zistená diagnóza psychózy [4]. Akútne vizuálne a taktílne halucináciue sa môžu vyskytovať na báze anxiety [9].

Prítomnosť atypických, prechodných a situačne špecifických halucinácií signalizuje pravdepodobnejšie afektívnu alebo úzkostnú poruchu ako schizofréniu [8].

VLASTNÁ PRÁCA

Cieľom vlastnej práce bolo v dlhodobom priebehu sledovať vývoj psychopatológie u pedopsychiatrických pacientov s úzkostnou poruchou, ktorí boli prvýkrát odoslaní k vyšetreniu pre kvalitatívne poruchy vnímania.

SÚBOR A METÓDA

Sledovaní boli pacienti pedopsychiatrickej ambulancie v Prievidzi, ktorí boli odoslaní na prvé vyšetrenie pre podozrenie na psychotický stav, vzhľadom na výskyt kvalitatívnych porúch vnímania /halucinácií a alebo ilúzií/. Zo súboru boli vylúčení pacienti, u ktorých bola potvrdená dlhodobým sledovaním diagnóza psychotickej poruchy, ďalej pacienti mentálne retardovaní a  tí pacienti, u ktorých s ohľadom na sociokultúrne zázemie rodiny bolo možné predpokladať výskyt magického myslenia. Sledovaný súbor tvorilo 42 pacientov, v čase vyhodnotenia vo veku 8-18 rokov /priemerne 13,7 roka/ z toho 11 dievčat a 31 chlapcov. Kritériom pre zaradenie do súboru bola prítomnosť úzkostnej poruchy so začiatkom v detstve, alebo postraumatickej stresovej poruchy. Pre stanovenie diagnózy boli použité kritériá MKCH 10. Začiatok sledovania týchto pacientov bol vo veku 4-14 rokov /priemerne 9,4 roka/. Pri hodnotení prítomnosti porúch vnímania boli zohľadnené vývojové faktory, najmä úroveň myslenia. Dĺžka sledovania vývoja psychopatológie bola 3-12 rokov /priemerne 5rokov/.

VÝSLEDKY

Výsledky sledovania sú uvedené v tabuľkách 1-4.

DISKUSIA A ZÁVERY

Pri zistení kvalitatívnych porúch vnímania sa diferenciálne diagnostické smerovanie musí uberať najprv k diferenciácii či ide o psychiatrický, neurologický, alebo pediatrický stav [13]. Ak sa vylúči pediatrické a neurologické ochorenia je nevyhnutné vydiferencovať či ide o psychotický, alebo nepsychotický stav a u nepsychotického ochorenia je potrebné pátrať po znakoch „rizikovosti“ z možného vývoja psychózy u konkrétneho pacienta.

Samotné kvalitatívne poruchy vnímania v detskom veku neznamenajú ešte prítomnosť psychotického ochorenia. Môžu vznikať na vrchole úzkostnej poruchy alebo byť hypnagogické.

U našich 42 dlhodobo sledovaných pedopsychiatrických pacientov s úzkostnou poruchou alebo s posttraumatickou stresovou poruchou, u ktorých boli prítomné kvalitatívne poruchy vnímania, sa ani u jedného z nich nevyvinulo psychotické ochorenie. 19 pacientov je upravených a nevyžadujú si sledovanie, 33 z nich je v súčasnosti naďalej vedených pre úzkostné poruchy, u 15 z nich sú prítomné vo vývine abnormné osobnostné rysy.

Najproblematickejší bol diferenciálne diagnostický proces u pacientov s posttraumatickou stressovou poruchou.

MUDr. Eva Garajová

Pedopsychiatrická ambulancia

Š. Králika 26

971 01 Prievidza

Slovenská republika