Recenze

Jaroslav PILNÝ, Igor ČIŽMÁŘ et al:

CHIRURGIE ZÁPĚSTÍ

vydavateľstvo Galén 2006, 169 strán, ISBN 80-7262-376-1

Predložená publikácia, ktorá vyšla koncom roku 2006 vo vydavateľstve Galén zásluhou MUDr. Jaroslava Pilného, Ph.D. a MUDr. Igora Čižmářa, Ph.D., ktorí za podpory firmy De Puy Mitek oslovili viacerých spoluautorov, predstavuje prvú ucelenú monografiu danej problematiky v českej a slovenskej odbornej literatúre.

V bývalom Československu a aj v následovníckych štátoch chýbala publikácia, ktorá by zainteresovanému čitateľovi ponúkla informácie o problematike karpu. Dovtedy prístupné izolované, útržkovité poznatky a informácie boli ojedinele a nekoordinovane publikované, či už ako časti knižných kapitol, alebo články v odborných časopisoch a zďaleka pritom nespĺňali kritériá aktuálnosti a ucelenosti. Absencia komplexného prehľadu danej problematiky, spolu s doporučeniami a praktickými radami autorov pretrvávala až do vyjdenia horeuvedenej knihy. Kniha, usporiadaná 2 hlavnými autorami – ortopédom a traumatológom, ktorá svojim rozsahom 169 strán iste v porovnaní s obdobnými publikáciami z USA, Francúzska alebo Nemecka nepatrí k príliš obsiažnym, podáva na malom priestore, didakticky ucelene a dostatočne prehľadne informáciu o súčasných poznatkoch a trendoch chirurgie karpu.

Obom hlavným autorom sa podarilo zhromaždiť autorský kolektiv, ktorý je rôznorodý geograficky, ale aj na základe lekárskej špecializácie a činnosti. Tento fakt je zároveň dôkazom, že špecialista pre chirurgiu karpu nemôže byť vyškolený a existovať izolovane a samostatne. Nutná je široká (deskriptívne a funkčne anatomická, kostná, kĺbna, šľachová, neurochirurgická, cievna, plastická a rehabilitatívna) erudícia lekára, ktory sa chirurgiou karpu zaoberá. Za pričinenia spoluautorov rozličných špecializácií (anatóm, chirurg, traumatológ, ortopéd, plastický chirurg, neurochirurg) sa hlavným autorom podarilo podať ucelený prehľad súčasného stavu liečby patologických zmien karpu.

Aj keď na tak stranovo relatívne malom rozsahu nie je možné z pochopiteľných dôvodov problematiku karpu exhaustívne vyčerpať, je obsah a členenie kni-hy pre začiatočníka, ale aj zasväteného, prehľadné a v mnohých pripadoch viac ako informatívne dostatočné.

Publikácia je členená do 12 kapitol, pod ktoré sa v najväčšej miere podpísali hlavní autori - kolegovia Pilný a Čižmář.

Jednotlivé kapitoly sú podané stručne a prehľadne, sú ilustrované dostatočným množstvom kvalitných obrazových materiálov (skice, rtg, CT vyšetrenia, klinické a intraoperatívne zábery). Tam, kde je nutné podrobnejšie podanie a vysvetlenie teórie, ako napr. v kapitole o nestabilitách karpu, je zásluhou autorov tomuto cieľu podriadené členenie a obsah kapitoly tak, aby nutné teoretické vedomosti, ktoré doteraz v domácom pisomnictve boli popisované ojedinele a len veľmi sporadicky, mohli byť podané dostatočne vyčerpavajúco a zároveň nie príliš nudne a extenzívne.

Ako vždy, keď vzniká niečo nové, je možný aj určitý informačný šelest, popr. malé nepresnosti, ktoré pozorného čitateľa môžu dezinformovať.

V jednotlivých kapitolách je možné k presnému doplneniu diskutovať o nasledovných bodoch:

• na strane 14 je označenie caput ulnae ako hlavičky ulny nepresné. Terminologický rozdiel medzi caput a capitulum (hlavou a hlavičkou) by mal byť pre publikáčné účely známy a nie nekriticky preberaný z denného medicínskeho žargónu,
• k doplneniu k obrázku 2.2 na strane 26 je nutné dodať, že otvorenie jednotlivých sept extenzorového retinakula tak, ako je na obrázku ukázané, je sice ľahké, ale na záver operácie pri rekonštrukcii retinakula prakticky nevýhodné a komplikované. Otvorenie a preťatie retinakulárnych sept schodovite, tj. nie lineárne umožňuje oveľa ľahšiu a spoľahlivejsiu rekonštrukciu extenzorovaho legamenta na záver operácie,
• uvádzanie dorzálnej subluxácie hlavičky ulny v kapitole 4.6 na strane 43 a 44 je nepresné. V skutočnosti sa neluxuje ulna, ale rádius spolu s karpom a rukou palmárne, čo vzbudzuje dojem dorzálnej (sub)luxácie periférneho konca ulny.
• nepresnosť v uvedení možného posúdenia vitality kosti pomocou MR vyšetrenia v kapitole 5.4.3 na strane 55 je nutné korigovať v tom zmysle, že MR vyšetrením dokážeme len perfúziu tkaniva (v tomto pripade kosti) a nie jej vitalitu, pretože nie sme schopni zobraziť jednotlivý osteocyt.
• V prípade prítomnosti alebo absencie perfúzie na základe analógie vyvodzujeme záver o vitalite zobrazeného tkaniva (kosti).
• RTG snímka SL instability – obr. 7.10 na strane 78 nie je v bočnej projekcii, ale v ľahkej semipronácii, čo sťažuje presnosť merania SL uhlu,
• obrázky 7.36 a 7.37 na strane 90 a 91 sú nedopatrením zamenené,
• otázka konzervatívnej terapie extraartikulárnych Smithových fraktúr, tak ako je to podané v kapitole 8.2.2.1 na strane 112, je iste problematická a diskutovateľná. Na pracovisku autora recenzie sú tieto zlomeniny principiálne operované (palmárnym prístupom naložením dlahy), pretože konzervatívny postup sa pre skoro vždy vzniknutú redislokáciu fraktúry tohoto typu neosvedčil,
• pravdepodobne zásluhou tlačiarenského škriatka sa z univerzitného docenta Dr. Heinza Kudernu z Viedne stal v prehľade literatúry na strane 149 neznámy H. Kudena.
• odporučená kožná incízia pre otvorenie Guyonovho kanála v obrázku 11.9 na strane 156, prebiehajúca lineárne (rovne) môže spôsobiť jazvovú kontraktúru, pretože križuje flekčnú ryhu karpu v 90º uhle,

V poslednej kapitole o úrazoch a ochoreniach šľachového aparátu zápästia je potrebné uviesť snáď len presvedčenie, že problematika šliach by si zaslúžila podrobnejšie a obrazovo kvalitnejšie pojednanie. O danej problematike je totiž možné písať oveľa obsažnejšie a detalnejšie ako napríklad v citovaných publikáciach doc. MUDr. V. Smrčku, CSc. a spoluautorov.

Dôležitá časť kapitoly o rehabilitácii ruky po sutúre šliach je podaná neobvykle stručne, veľmi krátko a popisne. Nepresnosti v nasledujúcich častiach kapi-toly, napr. doporučenie ozrejmenia šľachy m. ext pollicis brevis a m. abductor pollicis brevis (správne m. abductor pollicis longus) pri operačnej liečbe De Quervainovej tendovaginitídy v kapitole 12.5 na strane 161 (pričom mnohokrát je vhodnejšie otvoriť nielen 1. retinákulum ale aj 2. retinákulum pre m. ext carpi radialis longus et brevis) a nepresná formulácia príčiny útlaku n. ulnaris v Guyonovom kanále na základe zdurenia flexorových šliach pri reumatoidnej artritíde v kapitole 12.6 vzbudzujúca dojem, že tieto šľachy previehajú Guyonovým kanálom zbytočne nezasväteného čitateľa dezinformujú.

Záverom možno autorom pogratulovať k dobre odvedenej práci a zároveň presvedčenie, že sa táto dlho postrádaná a veľmi potrebná kniha dožije ďaľších upresnených vydaní.

MUDr. Roman Slodička, Ph.D.

Letter Hand- und rekonstruktive Mikrochirurgie

Robert-Koch-Krankenhaus

Jenaer Str. 66, 99510 Apolda

r.slodicka@rkk-apolda.de