Význam pohybovej aktivity seniorov a jej vplyv na kvalitu života

The importance of physical activity for seniors and its impact on quality of life

Introduction. In this paper, we investigate the impact of physical activity in seniors on quality of life by creating two comparative groups of seniors: a group in which seniors undertook a physical activity program and a group in which their lifestyle did not change.

Methods. The cohort of seniors with physical activity consisted of 47 seniors and the cohort without physical activity consisted of 40 seniors. The Barthel Functional Test (ADL), Mini Mental State Examination (MMSE) and Geriatric Depression Scale (GDS) and Frailty Scale (Frail Scale) were administered to both groups of seniors Before and after the physical activity program, the quality of life of seniors in both groups was assessed using standardized WHOQOL-OLD and WHOQOL-BREF questionnaires. For the assessment of physical activities we chose a tri-axial accelerometer – ActiGraph GT3X+, with which we obtained data such as: total time spent in inactivity, light – moderate – moderate activity in minutes, number of steps, number of kcal, etc.

Results. According to the ActiGraphom GT3X+ evaluation, seniors showed time spent in inactivity: almost 15 hours in the first week, confirming that seniors were also "lounging" during the day or sitting without significant movement. After evaluating the period with physical activity, we found increased energy expenditure in the form of calories consumed, decreased time in inactivity, increased time in light physical activity (PA), moderate PA, a small increase in time in moderate PA, and a decrease in time spent in sedentary breaks. From the analysis of the data obtained using WHOQOL-BREF, we found statistical significance in the mean response values (in terms of improvement) was found in the domains "Mental Health/Experience" and "Health Satisfaction". Evaluation of quality of life through the WHOQOL-OLD questionnaire demonstrated a slight improvement (higher mean scores) was recorded in the domains "Functioning of the Senses", "Independence", "Fulfillment" and "Close Relationships". Statistical significance was not reached in either domain. In the control group without physical activity, statistical significance was reached only in the "Quality of Life" domain.

Conclusion. Our expectations of a significant improvement in the quality of life of the elderly after the exercise program were not fulfilled due to the short time interval of the exercise program, the preferred mild to moderate intensity of PA, pandemic reasons, etc. Although we did not find improvement or at least a tendency towards improvement in all domains, the results obtained after the physical activity program, especially in the WHOQOL-BREF questionnaire, cannot be considered insignificant.

Keywords:

Physical activity – Quality of life – seniors

Autoři: Ľ. Derňarová; F. Németh; A. Šuličová; T. Šantová; L. Kendrová
Působiště autorů: Vedúci projektu: doc. MUDr. František Németh, PhD. ; Vedúca katedry: PhDr. Terézia Fertaľová, PhD. ; Katedra ošetrovateľstva ; Dekanka: doc. PhDr. Štefánia Andraščíková, PhD. ; Fakulta zdravotníckych odborov ; Prešovská univerzita v Prešove
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2021; 101(4): 207-212
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Úvod. V príspevku sa zaoberáme sledovaním vplyvu pohybovej aktivity seniorov na kvalitu života vytvorením dvoch komparatívnych skupín seniorov: skupiny, v ktorej seniori vykonávali program pohybovej aktivity a skupiny, v ktorej životný štýl sa nezmení.

Súbor a metódy. Súbor seniorov s pohybovou aktivitou tvorilo 47 seniorov a v súbore bez pohybovej aktivity bolo 40 seniorov. V obidvoch skupinách seniorov boli vykonané funkčné testy Barthel test (ADL), Mini mental state examination (MMSE) a geriatrická škála depresie (GDS) a škála krehkosti (Frail Scale) Pred začatím programu pohybovej aktivity a po skončení bola hodnotená kvalita života seniorov v obidvoch skupinách pomocou štandardizovaných dotazníkov WHOQOL-OLD a WHOQOL-BREF. Na hodnotenie pohybových aktivít sme zvolili trojosový akcelerometer – ActiGraph GT3X+, ktorým sme získali údaje, ako sú: celkový čas strávený v neaktivite, ľahká – mierna – stredná aktivita v minútach, počet krokov, počet kcal a pod.

Výsledky. Seniori podľa vyhodnotenia ActiGraphom GT3X+ vykazovali čas strávený v neaktivite: v prvom týždni takmer 15 hodín, čo potvrdzuje, že seniori „polihovali“ aj počas dňa alebo sedeli bez výraznejších pohybov. Po vyhodnotení obdobia s pohybovou aktivitou sme zistili zvýšený energetický výdaj vo forme spotrebovaných kalórií, skrátenie času v neaktivite, predĺženie času v ľahkej pohybovej aktivite (PA), strednej PA, malé predĺženie času v miernej PA a skrátenie času stráveného sedavými prestávkami. Z analýzy údajov získaných pomocou WHOQOL-BREF sme zistili štatistickú významnosť v priemerných hodnotách odpovedí (v zmysle zlepšenia) v doménach „Psychické zdravie/prežívanie“ a „Spokojnosť so zdravím“. Vyhodnotenie kvality života dotazníkom WHOQOL-OLD vykazovalo mierne zlepšenie (vyššie priemerné skóre) bolo zaznamenané v doménach „Fungovanie zmyslov“, „Nezávislosť“, „Naplnenie“ a „Blízke vzťahy“. Štatistická významnosť nebola dosiahnutá ani v jednej doméne. V kontrolnej skupine bez pohybovej aktivity bola štatistická významnosť dosiahnutá len v doméne „Kvalita života“.

Záver. Naše očakávania výrazného zlepšenia kvality života seniorov po pohybovom programe sa nenaplnili z dôvodu krátkeho časového intervalu programu pohybovej aktivity, preferovanej miernej až strednej intenzity PA, z pandemických dôvodov a pod. Aj napriek tomu, že nie vo všetkých doménach sme zistili zlepšenie alebo aspoň tendenciu k zlepšeniu, nemožno výsledky dosiahnuté po programe pohybovej aktivity hlavne v dotazníku WHOQOL-BREF pokladať za bezvýznamné.

Klíčová slova:

pohybová aktivita – kvalita života – seniori

ÚVOD

Základným vyjadrením života jedinca je pohyb, ktorý umožňuje všetkým živým tvorom existenciu, a preto ho zaraďujeme medzi primárnu, životne podstatnú potrebu. Zohráva dôležitú úlohu v každej vekovej kategórii. U starších osôb je pohyb ovplyvnený sociálnom prostredím, v ktorom jedinec žije, môže byť podporovaný, rozvíjaný, ale tiež nahradený pasívnou činnosťou. Pohyb dovoľuje príjemne tráviť voľný čas a napomáha aj v sociálnej rovine. Tým, že je pohyb riadený centrálnou nervovou sústavou, ovplyvňuje aj psychiku jedinca a jeho vlastnosti, ako napr. sebadôveru, ctižiadostivosť či intelekt. Preto je dôležitá harmonizácia rozvoja telesných a psychických vlastností (6).

Pohybová aktivita (PA) je definovaná ako „akýkoľvek pohyb tela vytváraný kostrovými svalmi, ktorý vedie k výdaju energie“ (14). Pohybová aktivita má všeobecne niekoľko zdravotných výhod. Zdravotné výhody pravidelnej PA pre seniorov sú rozsiahle a zahŕňajú kardiovaskulárne, muskuloskeletálne a psychosociálne zdravie (14). PA môže navyše prispieť k prevencii pádov seniorov najmä u cvičiacich seniorov pri cvičebných programoch, ktoré posilňujú rovnováhu a cvičia vytrvalo (najmenej 3 hodiny cvičenia týždenne) (12). Boli formulované medzinárodné odporúčania týkajúce sa druhov a množstva PA potrebnej na zlepšenie a udržanie zdravia (18). Odporúčania pre osoby vo veku 65 rokov a viac sú rovnaké ako pre starších dospelých vo všeobecnosti s dodatkom, že:

1. osoby so zhoršenou mobilitou by mali vykonávať PA s cieľom zlepšiť rovnováhu a zabrániť pádom 3 alebo viac dní v týždni;

2. ak nemôžu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu realizovať odporúčané množstvá PA, mali by byť fyzicky aktívni, ako to umožňujú ich schopnosti a podmienky (13).

Príklady aktivít na zlepšenie rovnováhy a prevenciu pádov zahŕňajú skupinové a domáce cvičebné programy (4). Približne jedna tretina dospelých na celom svete nedosahuje takú úroveň cvičenia, aby zodpovedalo pokynom pre verejné zdravie týkajúce sa odporúčaných úrovní PA a s vekom stúpa podiel osôb s nedostatkom PA v porovnaní s usmerneniami (5). Okrem toho je vykonávanie PA v oblasti prevencie pádov seniorov nízke (8, 17). Zvýšené a dlhodobé udržiavanie PA seniorov (všeobecne a súvisiace s prevenciou pádov) je preto pre zdravie a kvalitu života seniorov veľmi dôležité.

Pravidelný pohyb pozitívne ovplyvňuje fyzické i mentálne zdravie, obmedzuje rozvoj a progresiu chronických ochorení. Medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú pohybovú aktivitu seniorov, patrí nepriaznivý zdravotný stav, preferovanie sedavého životného štýlu, obava zo zranenia pri pohybe, absencia sociálnej opory (partner, komunita), deficit znalostí o vhodných pohybových aktivitách, nepriaznivý zdravotný stav a nedostatok príležitostí pre pohybovú aktivitu (1).

Medicína a ošetrovateľstvo, ktoré sa zaoberajú odbormi geriatrie, sa musia orientovať na rôzne intervenčné programy, ktoré odďaľujú pokles sebestačnosti seniora. Jedna z najdôležitejších, najefektívnejších a najmenej finančne náročných intervenčných oblastí je pohybová aktivita.

CIELE ŠTÚDIE

• Vyšetriť klientov žijúcich v „Zariadeniach pre seniorov“ štandardnými testami, ako sú Barthelovej test, Minimental test, test geriatrickej škály depresie a nimi detekovať skupinu krehkých seniorov.

• Vytvoriť dve komparatívne skupiny krehkých seniorov: skupinu, v ktorej seniori budú napĺňať program pohybovej aktivity, skupinu, v ktorej životný štýl sa nezmení.

• U všetkých krehkých seniorov vyplniť dotazník WHOQOL-BREF (World Health Organisation Quality of Life Assessment – skrátená verzia) a WHOQOL-OLD, ktorým sme hodnotili kvalitu života seniorov.

SÚBOR

Súbor s ordinovanou PA tvorilo 47 seniorov (31 žien a 16 mužov) s priemerným vekom 80,09. Podľa „škály krehkosti“ skóre 2 malo 28 seniorov (10 mužov, 18 žien) – 60 %, skóre 1 malo 19 seniorov (6 mužov a 13 žien) – 40 % . Hodnota 1 – 2 vyjadruje štádium pred krehkosti.

Skupinu necvičiacich seniorov tvorilo 40 pred/krehkých seniorov (20 mužov a 20 žien). Podľa „škály krehkosti“ skóre 2 získalo 18 seniorov (10 mužov, 8 žien) – 45 % (skupina predkrehkých), skóre 3 a viac (skupina krehkých) získalo 22 seniorov (10 mužov a 12 žien) – 55 %. Tento súbor považujeme za kontrolný, s možnosťou komparácie. Priemerný vek celej skupiny bol 82,75 rokov (64 – 96 rokov), u seniorov bol 81,5 rokov (64 – 96 rokov), priemerný vek senioriek bol 81,0 rokov (67 – 92 rokov).

METODIKA

Na detekovanie krehkých seniorov sme použili validizované testy Barthel test (ADL) (19), Mini mental state examination (MMSE) a geriatrickú škálu depresie (GDS). Pred začatím programu pohybovej aktivity bola hodnotená kvalita života seniorov v oboch skupinách pomocou štandardizovaných dotazníkov WHOQOL-OLD a WHOQOL-BREF. Na hodnotenie pohybových aktivít sme zvolili trojosový akcelerometer – ActiGraph GT3X+ (AG), ktorým sme získali údaje, ako sú: celkový čas strávený v neaktivite, ľahká – mierna – stredná aktivita v minútach, počet krokov, počet kcal a pod., predpokladajúc, že takáto PA bude mať dlhodobý zdravotný benefit. Senzor AG nosili probanti 1. týždeň, počas ktorého vykonávali bežnú PA, bez zmeny zaužívaného životného štýlu. V priebehu 2. až 6. týždňa bola seniorom odporučená PA, ktorá pozostávala z pravidelnej 30-minútovej chôdze 5-krát za týždeň (mimo víkendových dní) a 10-minútového cvičenia 2-krát za týždeň, ktoré bolo zamerané na horné končatiny a hrudník (paravertebrálne a pektorálne svalstvo). V priebehu 7. týždňa seniori znovu nosili týždeň senzor s odporúčaním, aby dodržiavali nacvičenú intenzitu PA. ActiGraphom sme teda hodnotili PA 1. a 7. týždeň. Prvý týždeň mali probanti stráviť bez zmeny predtým zaužívaného režimu, v 7. týždni mali vykonávať PA ako v predošlých 5 týždňoch. Dotazníky WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD seniori vyplňovali na začiatku a konci 7. týždňa (1. a 49. deň). V kontrolnej skupine seniorov sme v tom istom čase dotazníkmi WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD otestovali už uvedenú skupinu 40 seniorov. Výsledky získané ActiGraphom a dotazníkmi kvality života sme hodnotili pomocou párového t-testu, ktorý je všeobecne používaný na vyhodnotenie rozdielu v priemeroch dvoch skupín. Hladina p < 0,05 bola považovaná za signifikantne významnú. Výsledky sú prezentované ako priemer ± 1 SD (smerodajná odchýlka) alebo v percentách. Druhou použitou metódou bol jednovýberový Wilcoxonov test, ktorý je vhodný aplikovať na tom istom súbore, ktorého ďalšie výsledky majú časový posun. V štúdii sme porovnávali dosiahnuté výsledky aktigrafom a dosiahnutý počet bodov v uvedených dotazníkoch cvičiacej skupiny seniorov pred a po PA, v kontrolnej skupine necvičiacich seniorov počet dosiahnutých bodov v dotazníkoch na začiatku a konci štúdie.

VÝSLEDKY

Údaje v softvérovom programe boli hodnotené nasledovne: neaktivita < 100 impulzov/min. (impulz – count – pohybová epizóda), sedenie 101 – 250 impulzov/ min., ľahká aktivita 251 – 600 impulzov/min., mierna aktivita 601 – 1040 impulzov/min., stredná (a väčšia) fyzická aktivita ≥ 1041 impulzov/ min. (firemná príručka). Štatistická významnosť nebola dosiahnutá v miernej PA a v počte aktívnych krokov (s patričným výdajom energie, ktoré vie senzor AG zachytiť). Za závažný údaj považujeme čas strávený v neaktivite: v 1. týždni takmer 15 hodín. Potvrdzuje to, že seniori okrem nočného spánku počas dňa „polihovali“ alebo sedeli bez výraznejších pohybov (počet pohybových aktivít pod 100/min.). Za úspech, ktorý sme počas štúdie dosiahli, považujeme zvýšený energetický výdaj vo forme spotrebovaných kalórií, skrátenie času v neaktivite, predĺženie času v ľahkej PA, strednej PA (aj keď je to pohľadu odporúčaní WHO nevýznamné) a tiež malé predĺženie času v miernej PA.

Vyhodnotenie kvality života dotazníkom WHOQOL-BREF

Štatistická významnosť v priemerných hodnotách odpovedí (v zmysle zlepšenia) sa zistila v doménach „Psychické zdravie/prežívanie“ a „Spokojnosť so zdravím“. Zhoršenie (nižšie priemerné skóre) v doméne „Kvalita života“ nedosiahlo štatistickú významnosť a mohlo byť spôsobené rôznymi okolnosťami (napr. v sledovanom období v súvislosti s pandémiou obmedzené možnosti návštev v zariadení). Rozdiel v priemerných hodnotách odpovedí v doméne „Prostredie“ je nevýrazný.

Dotazník WHOQOL-OLD

Pri analýze výsledkov obidvoch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén. Zo zistených výsledkov pomocou deskriptívnej štatistiky sme získali priemerné skóre. Mierne zlepšenie (vyššie priemerné skóre) bolo zaznamenané u cvičiacich seniorov v doménach „Fungovanie zmyslov“, „Nezávislosť“, „Naplnenie“ a „Blízke vzťahy“. Štatistická významnosť nebola dosiahnutá ani v jednej doméne.

Potvrdil sa predpoklad, že výsledky v hodnotení kvality života v kontrolnej skupine necvičiacich seniorov, ktorej respondenti vyplňovali uvedené dotazníky v rovnakom čase (alebo len s malými časovými odchýlkami), ako sme ich robili u cvičiacich probantov, sa nebudú veľmi líšiť. Pri hodnotení kvality života dotazníkom WHOQOL-BREF v kontrolnej skupine respondentov štatistická významnosť bola dosiahnutá len v doméne „Kvalita života“.

Dôležité je, že výšky stĺpcov v skupine seniorov s PA sú väčšmi rozdielne ako v kontrolnej skupine seniorov (vplyv PA). V kontrolnej skupine seniorov výsledky (priemer odpovedí) v dotazníku WHOQOL-OLD sú v jednotlivých doménach takmer rovnaké. Rovnako ako v dotazníku WHOQOL-BREF aj v dotazníku WHOQOL-OLD výšky stĺpcov v jednotlivých doménach (priemer odpovedí) sú približne rovnaké. Ale aj v tomto dotazníku rozdielnosť výšky stĺpcov (priemer odpovedí) v skupine seniorov s PA je výraznejší ako v kontrolnej skupine seniorov (rozdiel spôsobený najpravdepodobnejšie PA). Na základe porovnania výsledkov kvality života oboch dotazníkov môžeme vidieť mierne zlepšenie vnímania kvality života po realizácii programu pohybovej aktivity u seniorov.

DISKUSIA

V našej štúdii sme sa orientovali na akcelerometrickú metódu, používali sme prístroj ActiGraph GT3X+. Akcelerometria je v zdravotníctve štandardne používaná objektívna metóda na meranie fyzickej/pohybovej aktivity. Seniori boli poučení o nosení ActiGraphu, ktorý zaznamenával kcal, celkový čas strávený v neaktivite, čas strávený sedavými prestávkami, priemerný čas sedavej prestávky, ľahkú pohybovú aktivitu (min.), miernu aktivitu (min.), strednú aktivitu (min.) a počet krokov v aktivite. Používanie nových technológií pri meraní pohybovej aktivity u seniorov je podľa Ehna et al. (3) podporné, nápomocné, uľahčujúce a prospešné. Zdôraznil tiež, že technická podpora by mala uľahčiť výkon PA v každodennom živote a umožňuje seniorom pomocou aplikácií zosumarizovať PA, ktorú vykonávali počas dňa.

V našej štúdii seniori preferovali PA ľahkej intenzity. Krátky časový interval, so zachytením miernej alebo strednej intenzity svedčí o tom, že ponechanie regulácie intenzity PA na subjektívnom hodnotení seniora/ky, aj po patričnej edukácii, je menej efektívne, probanti nedokázali dlhší čas vyvinúť alebo udržať PA strednej intenzity. Treba si ale uvedomiť, že išlo o probantov pred krehkých a polymorbidných. Preto štatisticky významné zvýšenie dĺžky ľahkej a strednej intenzity po 5-týždňovom pohybovom programe treba pozitívne hodnotiť, aj keď dosiahnuté trvanie PA strednej intenzity je insuficientné vzhľadom k odporúčaniu WHO. Nazdávame sa, že je potrebný dlhšie trvajúci tréning, pokiaľ senior/ka zo svojho zaužívaného životného štýlu nadobudne výkonnosť, ktorá je potrebná na realizáciu PA strednej intenzity aj s primeranou dĺžkou. Za úspech štúdie možno považovať zvýšený kalorický výdaj a počet krokov, ktoré senzor AG zachytil (spriemerovaný údaj celej skupiny). Skrátil sa aj priemerný čas neaktivity probantov, čas sedavých prestávok, aj priemerný čas jednej sedavej prestávky.

Použité meracie nástroje kvality života dotazníky WHOQOL-BREF a WHOQOL-OLD vypĺňali seniori samostatne alebo s pomocou administrujúcich osôb, takisto ako testy ADL, MMSE a GDS.

Dotazník WHOQOL-OLD je 24-položkový 6-fazetový modul, ktorý je možné použiť v spojení s WHOQOL- -BREF alebo WHOQOL-100 na hodnotenie kvality života u starších dospelých (10). Dotazník WHOQOL-BREF je často používaným nástrojom na hodnotenie kvality života zdravej aj chorej populácie. Dotazy na psychometrické vlastnosti WHOQOL-BREF uvádzajú, že platnosť a spoľahlivosť sú vo všeobecnosti uspokojivé. Niektoré štúdie však nepodporujú štvorfaktorovú dimenzionálnosť; iní uvádzajú slabú spoľahlivosť v sociálnej a environmentálnej oblasti; a môžu existovať určité problémy s podporou platnosti konštruktu v celom veku (7). Potvrdzujúca analýza bifaktorov a miera zhody údajov s Raschovým modelom prijateľne podporili jednorozmernú štruktúru nástroja a možno ich odporučiť ako skríningový dotazník na odhadovanie kvality života seniorov starších ako 60 rokov najmä v prípadoch, keď je nevyhnutné na obmedzenie časovej a kognitívnej záťaže respondentov (15).

Viaceré štúdie poukazujú na vzťah medzi pohybovou aktivitou seniorov a kvalitou života. Koncept kvality života je viacnásobným záujmom kultúrnej, sociálnej a environmentálnej individuality v celosvetovom meradle. Výskum v oblasti kvality života seniorov s pohybovou aktivitou a bez pohybovej aktivity bol realizovaný aj v Brazílii. Cieľom tejto štúdie bolo overiť úroveň kvality života u starších, ktorí praktizujú pravidelnú fyzickú aktivitu, a komparovať aktívnu skupinu s kontrolnou skupinou. Vzorka pozostávala zo 159 fyzicky nezávislých a zjavne zdravých jedincov oboch pohlaví, pričom priemerný vek bol 66,61 ± 4,73 rokov. Aktívna skupina získala priemer 14,32 ± 0,763 v skóre WHOQOL pre všetky úrovne kvality života, kontrolná skupina získala priemer 13,31 ± 0,94 a p-hodnotu 0,05. ANOVA s opakovanými vzorkami vykazovala vyššie hodnoty pre aktívnu skupinu v porovnaní s kontrolnou skupinou po realizácii pravidelnej pohybovej aktivity. Musíme uznať, že nie každý aspekt ľudského života je ovplyvňovaný mierou fyzickej aktivity; je to však dôležitý nástroj, ktorý pridáva pocit zdravia a pohody tejto vekovej skupine. Tieto výsledky naznačujú, že hoci účastníci, ktorí realizovali pravidelnú pohybovú aktivitu, konštatujú zlepšenie v oblasti fyzického zdravia, avšak nástroj používaný na kontrolu kvality života nebol schopný identifikovať alebo vnímať výhody plynúce z činností navrhovaných pre aktívnych starších ľudí. Možno tiež pozorovať, že programy pohybovej aktivity neviedli k zmene postoja u starších ľudí, neviedli k prijatiu zdravých návykov alebo k identifikácii prekážok, ktoré bránili prijatiu týchto nových návykov (9).

Fyzická aktivita môže byť účinným prostriedkom prevencie a liečby mnohých psychosomatických porúch. Môže to tiež významne ovplyvniť kvalitu života starších ľudí. Podobná štúdia bola realizovaná v Poľsku. Cieľom tejto štúdie bolo zhodnotiť vzťahy medzi kvalitou života a fyzickou aktivitou u starších ľudí v produktívnom veku z poľského mesta Wroclav. Výskumnú vzorku tvorilo 1013 ľudí, z toho 565 žien a 448 mužov vo veku 55 – 64 rokov (59,1 ± 2,9 roka). Zber údajov bol realizovaný formou dotazníka. Účastníci hodnotili svoju fyzickú aktivitu a kvalitu života pomocou krátkej verzie Medzinárodného dotazníka fyzickej aktivity (IPAQ-SF) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHOQOL-BREF). Najvyššie priemerné ukazovatele všeobecnej kvality života, vnímaného zdravotného stavu a kvality života vo fyzickej, psychickej, sociálnej a environmentálnej oblasti vykazovali respondenti, ktorých intenzita fyzickej aktivity bola najvyššia. S vyššou úrovňou fyzickej aktivity respondentov sa navyše zvýšila pravdepodobnosť vysokého hodnotenia celkovej kvality života (11).

Potvrdenie pozitívnej korelácie medzi dostatkom pohybovej aktivity a dobrou kvalitou života zistili ďalšie štúdie aj v Rusku. Napr. Bashkireva et al. sa zaoberali identifikáciou hlavných príčin fyzickej nečinnosti u starších ľudí a hodnotenie efektívnosti začlenenia pravidelnej nordickej chôdze do preventívneho programu pre starších ľudí s cieľom zlepšiť kvalitu života (1). Bola použitá porovnávacia analýza kvality života medzi starými ľuďmi bez pravidelnej pohybovej aktivity a starými ľuďmi, ktorí sa pravidelne venujú nordic walking (intervenčná skupina) a vedú fyzicky aktívny životný štýl (kontrolná skupina). Zistilo sa, že pravidelná fyzická aktivita umožňuje zlepšenie kvality života a pozitívne ovplyvňuje zdravie v skúmaných skupinách, ale najviac fyzicky neaktívne časti populácie predstavujú starší ľudia. Hlavnými dôvodmi fyzickej nečinnosti starších ľudí sú prítomnosť chorôb, strach zo zranenia a pádu, nedostatok energie a slabosti, nízka motivácia, neprítomnosť partnera alebo priateľov na spoločné aktivity atď. Vyššie uvedené štúdie preukázali, že pravidelné cvičenie nordic walking vedie k zlepšeniu kvality života starších aj starých ľudí. Dôkazom toho boli výsledky dotazníkovej analýzy SF 36, kde autori porovnávali nielen intervenčné a kontrolné skupiny, ale aj vekové rozdiely v kvalite života vo všetkých študovaných skupinách. Po 12 mesiacoch pravidelného pohybu – nordickej chôdze – bola zaznamenaná zvýšená kvalita života v oblasti fyzického fungovania roly, celkového zdravia, emocionálneho fungovania, vitality, psychického zdravia a sociálneho fungovania (1).

Boggatz et al. identifikovali existujúce definície kvality života v starobe s cieľom určiť najvhodnejšie na vyhodnotenie výsledkov ošetrovateľskej starostlivosti o starších dospelých. Podpora kvality života je ústredným záujmom ošetrovateľskej starostlivosti o staršie osoby. Význam tohto pojmu je však nejasný. Atribúty kvality života sa často zamieňajú s faktormi, ktoré ich ovplyvňujú. Výsledkom ich štúdie bolo identifikovanie troch základných koncepcií kvality života: uspokojenie životných podmienok, subjektívne všeobecné blaho a subjektívne naplnenie dimenzií ľudského života. Napĺňanie dimenzií ľudského života by sa malo posudzovať s cieľom zabezpečiť starostlivosť, ktorá vyhovuje potrebám klientov (2).

V kvalitatívnej štúdii, ktorú realizoval Vagetti et al., bolo cieľom preskúmať informácie týkajúce sa asociácie fyzickej aktivity (PA) s kvalitou života (QoL) u starších ľudí a identifikovať návrhy štúdií a meracie prístroje, ktoré sa najčastejšie používajú pri jej hodnotení v období rokov 2000 – 2012. Relevantné články boli identifikované prehľadaním štyroch elektronických databáz a zoznamov krížových odkazov a kontaktom s autormi zahrnutých rukopisov. Preskúmali sa pôvodné štúdie o vzťahu medzi PA a QoL u osôb vo veku 60 rokov a starších. Hodnotila sa kvalita štúdií ako aj smer a súlad asociácie medzi PA a QoL. Výsledkom bolo, že väčšina štúdií preukázala pozitívnu súvislosť medzi PA a QoL u starších ľudí. PA mala konzistentné spojenie s nasledujúcimi doménami QoL: funkčná kapacita, všeobecná QoL, autonómia; minulé, súčasné a budúce činnosti, smrť a umieranie, intimita, mentálne zdravie a vitalita. PA bola pozitívne spojená s niektorými doménami QoL medzi staršími jedincami, čo podporuje myšlienku, že podpora PA u starších ľudí môže mať dosah na fyzické zdravie. Asociácie medzi PA a inými doménami QoL však boli mierne až nekonzistentné a vyžadujú si ďalšie skúmanie (16).

ZÁVER

Seniori sú vo všeobecnosti menej aktívni ako mladší jedinci. Preto je vhodné vyvinúť všetko úsilie na zlepšenie úrovne pohybovej aktivity u seniorov. Dôležitou úlohou je nájsť účinné spôsoby ako podporiť starších dospelých, aby zvýšili svoju pohybovú aktivitu a potom aj vytrvali pri tejto aktivite.

Príspevok vznikol s podporou projektu KEGA č. 009PU-4/2018 Hodnotenie pohybovej aktivity seniorov ako východisko pre zdokonalenie foriem výučby v problematike aktívneho starnutia.

Konflikt záujmov: žiadny.

adresa pre korešpondenciu:

PhDr. Andrea Šuličová, PhD.

Katedra ošetrovateľstva

Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity

Partizánska 1, 080 01 Prešov, SR

e-mail: andrea.sulicova@unipo.sk

Zdroje

1. Bashkireva AS, Bogdanova DY, Bilyk AY, et. al. Quality of life and physical activity among elderly and old people. Adv Gerontol 2018; 31(5): 743–750.

2. Boggatz T. Quality of life in old age - a concept analysis. Int J Older People Nurs 2016; 11(1): 55–69.

3. Ehn M, Johansson A, Revenäs Å. Technology-based motivation support for seniors’ physical activity-a qualitative study on seniors’ and health care professionals’ views. Int J Environ Res Public Health 2019; 16(13): 2418.

4. Gillespie LD, Robertson MC. Gillespie WJ, et al. Interventions for preventing falls in older people living in the community. Cochrane Database Syst Rev 2012; 2012(9): CD007146.

5. Hallal PC, Andersen LB, Bull FC, et al. Physical activity series working group. Global physical activity levels: Surveillance progress, pitfalls, and prospects. Lancet 2012; 380: 247–257.

6. Holczerová V, Dvořáčková D. Volnočasové aktivity pro seniory. Praha: Grada Publishing 2013.

7. Kalfoss MH, Reidunsdatter RJ, Klöckner CA, Nilsen M. Validation of the WHOQOL-BREF: psychometric properties and normative data for the Norwegian general population. Health Qual Life Outcomes 2021; 19(1): 13.

8. Merom D, Pye V, Macniven R, et al. Prevalence and correlates of participation in fall prevention exercise/physical activity by older adults. Prev Med 2012; 55: 613–617.

9. Pernambuco CS, Rodrigues BM, Pereira Bezerra JC, et al. Quality of life, elderly and physical activity. Health 2012; 4(2): 88–93.

10. Power M, Quinn K, Schmidt S, et al. Development of the WHOQOL-OLD Module. Qual Life Res 2005; 14(10): 2197–2214.

11. Puciato D, Borysiuk Z, Rozpara M. Quality of life and physical activity in an older working-age population. Clin Interv Aging 2017; 12: 1627–1634.

12. Sherrington C, Michaleff ZA, Fairhall N, et al. Exercise to prevent falls in older adults: An updated systematic review and meta-analysis. Br J Sports Med 2017; 51(24): 1750–1758.

13. Simek EM, Mcphate L, Haines TP. Adherence to and efficacy of home exercise programs to prevent falls: A systematic review and meta-analysis of the impact of exercise program characteristics. Prev Med 2012; 55(4): 262–275.

14. Taylor AH, Cable NT, Faulkner G, et al. Physical activity and older adults: A review of health benefits and the effectiveness of interventions. J. Sports Sci 2004; 22: 703–725.

15. Tišanská L, Kožený J, Csémy L. Assessment of seniors΄ quality of life: WHOQOL-AGE questionnaire. Českoslov. Psychologie, 2021; 65(1): 60–72.

16. Vagetti GC, Barbosa Filho VC, Moreira NB, et al. Association between physical activity and quality of life in the elderly: a systematic review, 2000–2012. Braz J Psychiatry 2014; 36(1): 76–88.

17. Warburton DE, Nicol CW, Bredin SS. Health benefits of physical activity: The evidence. CMAJ 2006; 174: 801–809.

18. World Health Organization. Global recommendations on physical activity for health. 2010. Geneva: World Health Organization 2010.

19. Mahoney FI, Barthel D. Functional evaluation: the Barthel Index. Maryland State Med Journal 1965; 14: 56–61.