Od pohlavného vzrušenia k orgazmu ženy species Homo sapiens: sexuologické parametre orgazmového procesu

Souhrn

Autori sa zaoberajú parametrami sexuálnej reakcie ženy. Porovnávajú takmer 50-ročný štvorfázový „EPOR (Excitácia – E, Plató – P, Orgazmus – O, Rezolúcia – R) model“ Mastersa a Johnsonovej s trojfázovým „EOR (Excitácia – E, Orgazmus – O, Rezolúcia – R) modelom“. Dôvodom vynechania fázy II („fáza plató“ – P) v „EOR modeli“ je variabilita a často až nemožnosť objektívne identifikovať túto fázu sexuálnej reakcie u väčšiny žien. Časť práce sa venuje evolúcii a etologickej problematike orgazmu ženy a iných cicavov. Uvádzajú sa dôvody, prečo u ženy, ale aj samíc niektorých primátov Macaccus (makak rhesus) a Pan paniscus (Bonobo) (trpasličieho šimpanza) existuje koitový orgazmus.. Tento fenomén súvisí s evolučnou prestavbou panvy, ktorá umožňuje koitus „tvárou v tvár“ s intenzívnejšou stimuláciou klitorisu, ďalších erektilných štruktúr a celých genitálií v porovnaní s koitovou aktivitou „a tergo“, „zozadu“, aká existuje okrem uvedených výnimiek u všetkých iných primátov. Analyzuje sa aj tradičná téma vagínovej versus klitorisovej stimulácie na vyvolanie orgazmu a problematika multiorgazmu. V rámci fáz orgazmového procesu sa opisuje reakcia jednotlivých častí ženských rodidiel s dôrazom na erektilné štruktúry, najmä klitoris. Pozornosť sa venuje aj zmenám mimo genitálií, napr. prsníkom (mamma feminina) a iným štruktúram, ako ich zmeny nastávajú u ženy počas orgazmového procesu [75].

Kľúčové slová:
sexuálna reakcia ženy – orgazmový proces – EPOR model – excitácia – plató – orgazmus – rezolúcia – EOR model – multiorgazmus – ejakulačný orgazmus – evolúcia ženského orgazmu – klitoris – vagína – mamma feminina

Práce je převzata z časopisu Praktická gynekológia 2006; 13(2–3): 47–53, na základě spolupráce redakcí našich časopisů a dohody o výměně odborných prací.

Sexualita človeka s dôrazom na sexualitu ženy v porovnaní so subhumánnymi primátmi (poznámky o evolúcii a etologickej problematike ženského orgazmu)

Orgazmus ženy a orgazmus muža sú vrcholové fázy ich sexuálnej reakcie a vytúženými profitmi sexuality ženy a muža asi už od počiatkov ich existencie. Najskôr boli ich túžby iste len neuvedomelé, ale postupne sa väčšinou prejavuje cítenie („feeling“) a túžba po orgazme dominantnejšie ako dôležité reprodukčné poslanie [17]. K obráteniu poradia týchto parametrov môže dôjsť, pokiaľ pár, z dôvodov jedného alebo druhého alebo oboch pohlaví, nenaplňuje očakávanú reprodukčnú úlohu. V ďalšom texte sa osobitne nevenujeme opačnej situácii, anorgazmii a ďalším poruchám orgazmu a ich špecifikám, ktorými sa kvalifikovane zaoberá Zvěřina vo svojej Lékařské sexuologii [74]. Podľa Mastersa a Johnsonovej [36] je ženský orgazmus vysoko variabilným vrcholom sexuálneho zážitku sprevádzaný vôľou neovládanými rytmickými kontrakciami vonkajšej tretiny pošvy, často aj maternice, zvieračov anusu a uretry, uvoľnením kongescie krvných ciev a svalového napätia navodených intenzívnym pohlavným vzrušením. Hynie [19] zdôrazňuje, že u ženy je orgazmus vrcholným výkonom jej organizmu, ktorý sa prejavuje aktiváciou a činnosťou najrozličnejších funkčných systémov. Levin [34] uvádza definície orgazmu ďalších jedenástich autorov zaoberajúcich sa ženskou sexualitou, ktorí v nich zachytávajú a zdôrazňujú široké spektrum parametrov a vlastností tohto unikátneho ženského fenoménu. Komisaruk a Whippleová navrhli roku 1991 termín „orgazmový proces“, ktorý sme použili aj my v nadpise tejto práce. Pod tento termín zahrňujú vytvorenie pocitu vyvrcholenia vzrušenia, orgazmus nasledovaný uvoľnením (relaxáciou) so zdôraznením, že tento fenomén nevyžaduje stimuláciu genitálií. Profesorka Beverly Whippleová, popredná americká sexuologička, dlhoročná osobná priateľka, spolupracovníčka a spoluautorka viacerých prác s prvým autorom predloženej publikácie, v ktorej je tiež spoluautorkou, na základe svojich výskumov opakovane hovorí [56], že celé ženské telo je tvorené potenciálnymi erotogénnymi zónami. Weiss [54] cituje knihu N. McConaghy „Sexual behavior“, ktorá vyšla v New Yorku roku 1993 (Plenum Press) a zdôrazňuje, že u ženy, na rozdiel od subhumánnych živočíchov, je vybavenie jej nervového systému neurotransmitermi už na úrovni, ktorá umožňuje dosiahnutie plnohodnotného orgazmu. V minulosti často, ale niekto možno doteraz, vníma orgazmus u ženy oveľa diskrétnejšie, niekedy dokonca ako „nebadateľný“ prejav jej sexuality [41,52] v porovnaní s orgazmom druhého (mužského) pohlavia. U muža sa vyvrcholenie (orgazmus) vždy prirodzene spájalo s ejakuláciou semena, a preto neboli pochybnosti o jeho prítomnosti. Toto hodnotenie však neplatí, pokiaľ súhlasíme s existenciou ejakulačného orgazmu aj u ženy ako normálneho prejavu jej sexuality [1,4,8,9,30,33,42,43,46,48,49,57,59–72]. Dokonca, podobne, ako sa o takýchto tendenciách hodnotenia ejakulácie uvažuje u muža, mohla by byť ejakulácia na vrchole vyvrcholenia aj u ženy dôkazom, že orgazmus naozaj nastal. Takto závery nemožno formulovať, pretože ejakulácia u ženy môže nastávať už aj počas sexuálneho vzrušenia [46,60,61] a aj u muža môže byť ejakulácia predčasná (ejaculatio praecox), často bez zvyčajných pocitov sprevádzajúcich mužský orgazmus [19]. Zdá sa, že u jedinca mužského pohlavia (samca) bola ejakulácia pôvodne možno podobne rýchla ako u subhumánnych primátov. Napríklad u samcov antropoidných opíc nastáva ejakulácia už po niekoľkých sekundách pohlavného spojenia a u nižších živočíchov dokonca ihneď po imisii membrum virile (penisu) do vagíny. V tom čase by asi normou ľudského (mužského) sexuálneho správania bola situácia teraz označovaná ako ejaculatio praecox. Predpubertálny chlapec dosahuje orgazmus bez ejakulácie frikčnou stimuláciou penisu. Až po puberte sú u muža orgazmy sprevádzané ejakuláciou. Na rozdiel od toho sú u ženského pohlavia ejakulačné orgazmy charakteristické už pre veľmi včasné predpubertálne obdobie. Neskôr v tomto čase nastáva inhibícia správania dievčaťa vyvolávajúceho ejakuláciu pod tlakom rodičov a iných dospelých a dievča potláča svoju prirodzenú túžbu po pocite orgazmu s ejakuláciou. Ten je pre ňu už v tomto veku – a o to viac neskôr, pocitovo veľmi príťažlivý [17,60,61].

Je samozrejmé, že pokiaľ sa závery týkajúce sa najmä parametrov ženského orgazmu zistili vo veľmi malom súbore a tieto pozorovania sú zovšeobecňované na celú ženskú populáciu, nespĺňajú kritéria vedeckej objektívnosti. Zdá sa, že z tohto pohľadu výskumná práca v sexuológii, pokiaľ chceme zachovať všetky etické a ďalšie požadované normy, je náročnejšia ako v iných odboroch.

V porovnaní tohto samičieho fenoménu (ženského orgazmu) u druhu Homo sapiens so subhumánnymi primátmi sú dve základné predstavy o evolúcii ženského orgazmu [50]. Podľa jednej z nich je ženský orgazmus vyslovene len unikátnou, inde v prírode neexistujúcou, formou vyvrcholenia sexuálnej reakcie ženy – samice druhu Homo sapiens, počas koitu alebo masturbácie. Autoerotické a všetky ďalšie sexuálne praktiky známe u človeka vrátane homosexuálnych, genitoorálnych, genitoanálnych a ďalších, sa opakovane pozorovali a opísali a existujú aj u nižších (subhumánnych) cicavcov (Mammalia), napríklad opíc species Macaccus [22].

Druhá skupina prác a teórií predpokladá a verí, že orgazmus nie je prinajmenšom výnimočnou reakciou samíc aj u iných cicavcov [44,45]. Poukazuje sa na to, že niektoré prejavy orgazmu u samíc subhumánnych primátov sú porovnateľné s podobnými parametrami orgazmu u ženy. Patria medzi ne: vrchol (zvýšenie) krvného tlaku, frekvencie dýchania, srdcovej činnosti (frekvencie tepnového tepu). Ďalšie pozorovania ukázali, že zmeny hormónov samíc niektorých species počas kohabitácie (pohlavného styku) sú podobné ako u ženy. Po koite sa u niektorých samíc subhumánnych primátov objavuje vo vzťahu k druhému pohlaviu vďačné správanie, nie nepodobné behaviorálnym prejavom vďačnosti ženy mužovi po orgazme, keď je už žena v štádiu relaxácie (uvoľnenia). Parametre svedčiace o možnej existencii orgazmu u samíc subhumánnych primátov majú veľkú variabilitu prejavov. Táto variabilita však nie je vyslovene typická len pre samice subhumánnych primátov, ale môže byť a býva často aj u druhu Homo sapiens.

Weiss [54] v kapitole svojho článku nazvanom „Evoluce ženské orgastické funkce“ cituje znova knihu McConaghy (pozri vyššie) a vracia sa k etologickej problematike ženského orgazmu. Uvádza, že v laboratórnych podmienkach bol fyziologický orgazmus dokázaný len u samíc primátov druhu Pan paniscus (Bonobo) (trpasličí šimpanz)a u jedného druhu Macaccus (makak rhesus). Vysvetľujúce dôvody, prečo to tak je, sú prinajmenšom zaujímavé. U samíc všetkých cicavcov, vrátane primátov, je vyústenie pošvy dozadu. Len u človeka a trpasličieho šimpanza (Bonobo) pošva smeruje a vyúsťuje dopredu. Prestavba panvy a rozšírenie pôrodného kanála ženy bolo najpravdepodobnejšie vyvolané výrazným zväčšením mozgu novorodencov počas vývoja. Kým mozog u Australopithecus mal objem asi 413 cm³, mozog sa u Homo erectus zdvojnásobil až na 837 cm³.

Evolučná prestavba ženskej panvy umožňuje ľuďom koitus v misionárskej polohe („tvárou v tvár“), kým u iných primátov nastáva spojenie pohlavných orgánov vždy „zozadu“ („a tergo“, „positio aversa“). Dokonca aj u trpasličiehošimpanza (Bonobo) pošva (pozri vyššie) sa „tvárou v tvár“ odohráva približne len jedna tretina pohlavných spojení. Pohlavný styk spredu logicky umožňuje priamejšie dráždenie klitorisu a väčšie množstvo polohových variácií a aktivít ako poloha „a tergo“. S týmto stanoviskom sa stotožňuje aj Nedoma, ktorý vo svojej práci [39] zhŕňa výsledky publikované v knihe Forda a Beacha „Patterns of sexual behavior“ (New York, Harper, 1951) venované tejto problematike. Inými slovami výsledky tu uvedené a výsledky ďalších štúdií podporujú predstavu o závislosti koitového orgazmu na evolučnom vývoji človeka a technike koitového spojenia oboch pohlaví („tvárou v tvár“).

Orgazmus u ženy obsahuje veľkú škálu parametrov – od veľmi diskrétnych, takmer nepozorovateľných, po vizuálne a akustické prejavy, ktorých intenzita môže vysoko presahovať a často aj presahuje reakcie mužského pohlavia. Vtedy sa už stávajú prejavy orgazmu osobitnými hodnotovými špecifikami sexuality ženy a oboch pohlaví.

Otázka úlohy vagínovej versus klitorisovej stimulácie [24] na dosiahnutie orgazmu u ženy prešla obdobiami diskusií [2,16,37] v súvislosti s Freudovou predstavou, že vagínový orgazmus je jediný kvalitne dokumentujúci vrchol psychosexuálneho vývinu ženy, kým klitorisový orgazmus mal byť prejavom psychosexuálnej nezrelosti ženy. Druhý extrém zdôrazňoval, že dosahovanie orgazmu u ženy je len záležitosťou klitorisu [16], jeho priamej alebo nepriamej stimulácie, rytmickým ťahom za labia minora pudendi (malé pysky ohambia) pri koitových pohyboch membrum virile (penisu) [36]. Ukázalo sa, že u veľkého percenta žien, až u 90% podľa Kratochvíla [26,28], má skutočne klitoris pri dosahovaní orgazmu prvoradý význam. Veľké percento žien však zdôrazňuje aj význam vagínovej alebo kombinovanej klitorisovo-vagínovej stimulácie na vyvolanie orgazmu. Weiss a Zvěřina [55] pri vyšetrení veľkého 857-členného súboru českých žien tiež potvrdili pri sledovaní sexuálnej reaktivity a orgazmovej schopnosti preferenciu stimulácie klitorisu (41%) pred kombinovaným typom stimulácie (34%) a preferenciou stimulácie vagíny (12%). Zdá sa, že za určitých podmienok nemusí byť u ženy určitý typ stimulácie nemenne zafixovaný na vyvolanie excitácie a orgazmu. Lightfoot-Klein [35] sledoval 300 sudánskych žien s radikálnou (faraónskou) obriezkou, pri ktorej sa exciduje klitoris, labia minora a vnútorné časti labia majora vulvy a robí sa, často opakovane po pôrodoch, infibulácia vchodu do pošvy. Všetky tieto brutálne mutilujúce výkony majú mužovi zatraktívniť pôžitok z koitu. Napriek veľkej aktivite OSN sa doteraz nedarí tieto praktiky zrušiť. Dôvodom môže byť v primitívnej kultúre dlhodobo nemenne zafixovaný rituál. Pokiaľ sa mu žena nepodrobí, ešte aj jej deti niekedy komunita osobitne označuje: „To je syn neobrezanej“. Z hľadiska sexuality týchto žien sú veľmi zaujímavé ich údaje týkajúce sa zachovania sexuálnej potreby, sexuálneho vzrušenia aj orgazmu. Niektoré z nich s odstráneným dráždcom sú schopné vyvolania orgazmu intenzívnou frikciou „jazvy“ po klitoridektómii alebo vchodu do pošvy po infibulácii.

Štvorfázová sexuálna reakcia ženy, charakteristika a parametre EPOR modelu (Excitácia, Plató, Orgazmus, Rezolúcia)

Zdá sa, že v otázke sexuálnej reakcie ženy a ženského orgazmu, špecifickej súčasti ženskej sexuality, napriek takmer päťdesiatročnému trvaniu od publikovania, pretrváva naďalej „EPOR model“ Mastersa a Johnsonovej [36] so štyrmi fázami (Excitácia – E, Plató – P, Orgazmus – O a Rezolúcia – R). Sú sprevádzané vzrušením, vystupňovaným sexuálnym rozdráždením, vyvrcholením a poklesom a rozptýlením vzrušenia.

Už na začiatku 80. rokov sa však objavili aj kritizujúce práce. Podľa nich boli ťažkosti s opakovaním uvedených publikovaných výsledkov [73]. Kritika „EPOR modelu“ štvorfázovej sexuálnej reakcie ženy pokračuje. Pozri záver práce a odporúčaný trojfázový „EOR model“ orgazmového procesu [23,56]. Vzhľadom na charakter predloženej práce a napriek oprávneným kritickým poznámkam sa v tejto časti zaoberáme analýzou parametrov všetkých štyroch fáz sexuálnej reakcie ženy v pôvodnom „EPOR modeli“.

Vo fáze I („fáza vzrušenia, excitácie“) sa v dôsledku tumescencie  (zdurenia) a naplnenia žilových pletení okolo pošvy tvorí transudát hromadiaci sa v pošve, ktorý spôsobuje výrazné zvlhčenie tohto kopulačného orgánu. Sekrét Bartholiniho žliaz prispieva k lubrikácii (zvlhčeniu) až po vystupňovanom sexuálnom rozdráždení [19]. Lubrikáciou sa vytvárajú optimálne podmienky pre imisiu mužského membrum virile (penisu) do vagíny. Novšie je podľa Cabello [10] fenomén lubrikácie prejavom sekrečnej činnosti ženskej prostaty. V tejto úvodnej fáze nastáva výrazné prekrvenie a začervenanie pohlavných orgánov. U niektorých subhumánnych primátov, u opíc, je práve tento vizuálny prejav dôležitým optickým signálom pre samca, aby sa uskutočnilo jeho spojenie so samicou. U samíc subhumánnych primátov nastávajú tieto prejavy v čase ruje (estru). U ženy môže byť koitus v hociktorej fáze jej menštruačného cyklu, aj keď túžba po ňom je často veľmi individuálnym prejavom jej sexuality a môže u ženy v rámci cyklu vcelku výrazne kolísať. Môže mať dve maximá. Výraznejšie maximum uvádza veľa žien v proliferačnej fáze jej menštruačného cyklu pred ovuláciou, a druhé maximum býva po ovulácii pred menštruačnou fázou (menštruáciou) menštruačného cyklu [51].Napriek charakteristickej, vizuálne ľahko kontrolovateľnej reakcii muža v čase pohlavnej excitácie, erekcii membrum virile (penisu), ktoré zväčšuje svoj objem 2–2,5-krát, nastáva podstatne väčšia tumescencia (zdurenie) klitorisu, ktorý zväčšuje svoj objem až sedemnásobne. Vzhľadom na svoje anatomické uloženie a stavbu [3,12,20,58], klitoris a jeho najväčšie časti, crura clitoridis, nevidno, lebo sú prekryté kožou. Preto sa tieto zmeny vizuálne nedajú zreteľne zachytiť. Dajú sa však vcelku bez ťažkostí sledovať reakcie viditeľnej časti klitorisu, glans clitoridis. Žaluď dráždca sa počas excitácie zväčšuje až dvojnásobne a jeho citlivosť na dotyk sa výrazne zvyšuje. Vo „fáze plató“ a pri orgazme nastáva pravidelná retrakcia celého klitorisu,ktorý sa stiahne pod prepucium (predkožku). Až po deplécii sa vracia do pokojového štádia a glans clitoridismožno znova vidieť o 5–10 s, ale tento interval sa môže predlžiť aj na 5–20 min, niekedy sa vracia k východiskovým hodnotám až po hodinách [19].

Z toho, čo sme už o klitorise uviedli, je zrejmé, že predstava Mastersa a Johnsonovej [36] o nepriamej stimulácii klitorisu ťahom za labia minora pudendi počas koitu skutočne rešpektuje anatomické zvláštnosti tohto kavernového ženského orgánu rozkoše. Eichel et al [13,14] prezentujú model kontinuálnej neprerušovanej stimulácie klitorisu, ženskej prostaty (predný, meatálny typ prostaty, ktorá je z najväčšej časti uložená v stene uretry za jej meatom) [60,61,72] a pošvy obtieraním sa koreňa penisu okolo lonovej kosti. Vtedy sú bez prerušenia koitovo stimulované naraz všetky uvedené oblasti. Technika „koitového súosia“ („coital alignment“ technique) je pre ženu vysoko efektívna a žena môže dosiahnuťorgazmus počas koitu často simultánne s mužom až v 70% prípadov [13,14].

K charakteristickej farebnej zmene genitálií počas sexuálnej reakcie ženy prispievajú zmeny labia majora et minora pudendi. Naplnia sa krvou, zduria sa, sú červenšie a horúce. Ich reakcie sú však diferencované. U multipary v porovnaní s nuliparou sa veľké pysky ohambia 2–3-krát zväčšia a malé pysky pri rovnakom zdurení predlžujú hĺbku pošvy o 1 až 1,5cm. Pri excitácii sa rozširujú zadné dve tretiny pošvy na dvojnásobnú až trojnásobnú šírku a predlžujú sa o 2–3cm. Tieto zmeny zjavne prispievajú k optimalizácii veľkosti (predĺženia) kopulačného orgánu – pošvy v príprave čo najlepších podmienok na koitovú aktivitu [19]. Časovo môže excitácia trvať veľmi dlho, aj niekoľko hodín, vtedy  je fáza II („fáza plató“) len málo výrazná a netrvá ani niekoľko zvyčajných minút. Dlhotrvajúce stupňujúce sa vzrušeniemôže plynule prejsť priamo až do orgazmu (fáza III) [19], podobne ako sa teraz uvádza pri trojfázovom „EOR modeli“ sexuálnej reakcie ženy [23,56].

Vo fáze II („fáza plató“) pokračuje ďalšie zdurenie labia minora pudendi a klitorisu a stupňuje sa lubrikácia pošvy. Citlivosť dráždca kulminuje a pri pokračujúcej frikcii vyvoláva niekedy až bolesť. Z mimogenitálnych reakcií sa zvyšuje srdcová činnosť (frekvencia tepnového tepu), zvyšuje sa krvný tlak a zvyšuje sa tenzia svalov tela. V stupňovanom sexuálnom rozdráždení (vo „fáze plató“) sa zužuje predná tretina vagíny o 1/2 až 1/3, čím sa vytvára orgazmová platforma. Práve tu vznikajú rytmické kontrakcie v počte 3–15 vo frekvencii 8/10 s [36]. Súčasne sa kontrahuje svalstvo rekta. Platforma mizne o 60–90 s po orgazme, distenzia pošvy o 5–8 min a vlhkosť rodidiel o 1–2 hod [19].

Vo fáze III („fáza orgazmu“) nastávajú rytmické kontrakcie svalov panvy [15,38], osobitne svalov okolo vagíny, čo môže muž zreteľne vnímať membrum virile (penisom) pri koitových pohyboch a žena pociťovať pri masturbácii [5]. Bohlen et al [7] pozorovali počas tzv. dlhých orgazmov až 34 nepravidelných kontrakcií, väčšinou svalov panvového dna.

Počet kontrakcií býva 3–12, ale aj viac. U väčšiny žien trvá vyvrcholenie aj 3–8 až 15 s. Podľa dĺžky trvania vyvrcholenia môže ísť o tzv. krátky orgazmus [36] s parametrami, ktoré sme uviedli (3–15 s). U niektorých žien však existuje tzv. dlhý orgazmus [7], ktorý môže trvať aj viac akol–2 min [19,27,31]. Podľa Hubálka a Rabocha [18] a Rabocha a Hubálka [40] nie sú tieto dlhotrvajúce (dlhé) orgazmy ničím výnimočným. Rytmické kontrakcie vulvy[47] a panvy [7] s osobitným významom svalov m. pubococcygeus [21] sú najviac vizuálne manifestným prejavom ženského orgazmu, aj keď nemusia byť jeho podmienkou [29]. Sú v intervale 4/5 s, podobne ako prebieha mužský orgazmus. Väčšinou sa kalkuluje s 5–15 peristaltickými vlnami od introitu vagíny až k vaječníkom a kontrakciami, pri ktorých sa vypudí sekrét z krčka maternice. Rytmicky sa kontrahuje aj maternica. O účasti krčka maternice na vyvolaní orgazmu sa uvažuje väčšinou až pri pohlavnom styku [19]. Sú však aj ženy s nezvyčajne silnou erotickou dráždivosťou v tejto oblasti, ktorá sa prejavuje už aj len pri dotyku čapíka krčka maternice [53]. Kopulačná aktivita končiacaorgazmom u ženy môže vyvolať ovuláciu len veľmi zriedkavo a výnimočne v porovnaní s niektorými subhumánnymi primátmi, kde je takáto koitom vyprovokovaná ovulácia (takmer) pravidlom [19]. Farba labia minora pudendi sa mení až na purpurovú. Ešte viac sa zvyšuje srdcová činnosť (frekvencia tepnového tepu)a frekvencia dýchania, vrcholí krvný tlak.

Niekedy má žena schopnosť aj po orgazme zotrvať vo „fáze plató“ a po ďalšej stimulácii dosiahnuť opakovaný, niekedy ešte intenzívnejší, orgazmus ako predtým. Tento typ orgazmu sa označuje ako „mnohopočetný orgazmus“ (multiorgazmus). Odlišné sú tzv. „sekvenčné orgazmy“. Pri nich ide o samostatne navodené orgazmy z novej stimulácie. Darlingová et al [11] sa zaoberali otázkou opakovaného orgazmu (multiorgazmu) u 805 amerických zdravotných sestier. Zistili, že z tohto súboru mala skúsenosti s multiorgazmom takmer polovica respondentiek (42,7%). Toto vysoké číslo mohlo byť ovplyvnené charakterom súboru, keď zdravotnícke pracovníčky využívajú pri sexuálnej aktivite hlbšie poznatky o sexualite a sú asi schopné efektívnejšie „nasmerovať“ muža k väčšiemu využitiu svojej orgazmovej kapacity. Weiss a Zvěřina [55] pri sledovaní 857-členného súboru českých žien našli „multiorgazmové ženy“ v 25%. Pri sledovaní rovnakej problematiky u moravských zdravotných sestier dospel Kratochvíl [25] k takmer rovnako vysokému číslu (39%) v porovnaní s Darlingovou et al [11]. Súčasne Kratochvíl a Dorflerová [32] pri analýze kriviek 300-členného súboru žien (pozri vyššie) pozorovali pri skúmaní parametrov ich sexuality práve multiorgazmový typ krivky ako druhý najčastejší. Bohlen et al [6] v kazuistike ukázali, že multiorgazmová reakcia vyvolaná masturbáciou v laboratórnych podmienkach sa môže postupne vyvíjať. Ich 36-ročná dobrovoľníčka absolvovala v laboratóriu šesť sedení a digitálnou stimuláciou klitorisu si už pri treťom sedení vyvolala 3 orgazmy v trvaní 7 min a počas šiesteho sedenia dokonca až 7 orgazmov v trvaní 16 min.

Vo fáze IV („fáza rezolúcie, uvoľnenia“) nastáva postupné ustúpenie prekrvenia a zdurenia pohlavných orgánov. Návrat do pôvodného stavu trvá zvyčajne až pol hodiny. Ak nenastal orgazmus a predchádzajúce fázy boli dlhé, môže doznievanie („fáza rezolúcie“) trvať aj niekoľko hodín [19].

Trojfázová charakteristika orgazmového procesu ženy (EOR model – Excitácia, Orgazmus, Rezolúcia)

Z hľadiska určitej variability a niekedy až nemožnosti objektívne identifikovať fázu II („fázu plató“) sexuálnej reakcie ženy sa v poslednom čase objavili tendencie vynechať ju z opisu „EPOR modelu“ a propagovať trojfázový model orgazmového procesu ženy bez „fázy plató“ – P: dlhotrvajúcu stupňujúcu sa „fázu excitácie“ –– E až do „orgazmu“ – O a „fázu rezolúcie“ – R („EOR model“) [23,56,75].

Reakcia niektorých mimogenitálnych štruktúr počas sexuálnej reakcie (orgazmového procesu) ženy

Z mimogenitálnych štruktúr sa počas sexuálnej reakcie objavujú výrazné zmeny na prsníkoch ženy (mamma feminina). Už pri excitácii (fáza I) nastáva erekcia prsníkových bradaviek (mamilla). Počas „fázy plató“ (fáza II) vzniká tumescencia dvorčeka prsníkovej bradavky, ktorá spôsobuje, že erekciu prsníkových bradaviek badať menej. Prsníky sa zväčšujú o jednu štvrtinu až pätinu v dôsledku turgescencie (napuchnutia) z prekrvenia. Pri deplécii („rezolúcii“) (fáza IV) všetky tieto viac alebo menej vyznačené zmeny ustupujú, naposledy sa stráca erekcia prsníkových bradaviek [19].

Už vo fáze I, ale aj vo fáze II, nastáva charakteristické začervenanie kože hrudníka, krku, ale aj tváre a brucha (tzv. osýpkovitý „flush“, „sex skin“). Nieje bez zaujímavosti, že zružovenie kože v týchto oblastiach je výraznejšie u blondínok a žien s ryšavými vlasmi v porovnaní s tmavopigmentovanými brunetami [19].

MUDr. Vladimír Šišovský, PhD.
Ústav patologickej anatómie,
LF UK a UN v Bratislave, Slovenská republika
vladimir.sisovsky@fmed.uniba.sk

prof. MUDr. Milan Zaviačič, DrSc.^{1 †}

Profesor patológie a súdneho lekárstva na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zvolený člen prestížnej International Academy of Sex Research; čestný člen (h. c.) Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS, Slovenskej sexuologickej spoločnosti SLS, Slovenskej urologickej spoločnosti SLS a ďalších.

Prof. Beverly Whipple, R.N., FAAN, Ph.D.²

Professor Emerita at Rutgers University of New Jersey. She is the Secretary General of the World Association for Sexual Health; Past President of the American Association of Sex Educators, Counselors and Therapists; Past President of the Society for the Scientific Study of Sexuality; and Past Vice President of the World Association for Sexology and was on the Board of the International Society for the Study of Women‘s Sexual Health.