Okrúhle, 70 ročné jubileum odboru pracovné lekárstvo v Martine (pohľad na obdobie rokov 1951–2008)
Autoři:
J. Buchancová 1; J. Křížová 2
Působiště autorů:
Ústav verejného zdravotníctva JLF Martin, Univerzita Komenského Bratislava, vedúca prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPA
1; Český spolek v Martine, predseda Jana Rašmanová
2
Vyšlo v časopise:
Pracov. Lék., 73, 2021, No. 1-2, s. 30-37.
Kategorie:
Z historie oboru
Tak sme začínali a postupne zveľaďovali...
Pracovné lekárstvo v Martine si v roku 2021 pripomína svoje 70-tiny.
V rokoch 2020–2021, v období pandémie covid-19, sa stala aj terajšia Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice (KPLaT UNM) a Jesseniovej lekárskej fakulty (JLF) v Martine, počas prechodnej, viacmesačnej reprofilizácie nemocnice útočiskom pacientov s novodobou covidovou vírusovou nákazou.
Niet divu, že významné jubileum vzniku/existencie odboru Pracovné lekárstvo v Martine temer uniklo pozornosti.
Pamätníci z desaťročí budovania odboru Pracovné lekárstvo (PL) sa postupne vymieňali, bývalý personál s rokmi odchádzal na zaslúžený odpočinok, prichádzali ďalšie generácie. Odbor PL si v Martine budoval samostatné postavenie v rámci medicínskych disciplín, medzi špecializáciami internej medicíny (choroby z povolania – CHzP) s prepojením na hygienickú službu (hygienu práce). Je zaujímavé, že po zahájení práce laboratória PL bolo jeho otvorenie, dobové materiálne vybavenie zo strany vedenia nemocnice podmienené tým, že sa tu budú vyšetrovať biochemické parametre aj pre pacientov celej nemocnice.
Úlohy PL odboru v Martine pre spádovú oblasť 1/3 Slovenska (sídlo kraja v Žiline, neskôr v Banskej Bystrici) sa podstatne rozšírili po zahájení výučby poslucháčov medicíny od akademického roka 1962/1963, spočiatku na detašovanom pracovisku LF Bratislavy, od roku 1969 na samostatnej Jesseniovej lekárskej fakulte (JLF), v poradí vzniku tretej na Slovensku. Rozsiahlou náplňou pracoviska bola už v prvých desaťročiach postupne narastajúca pregraduálno-postgraduálna výchova, povinné predatestačné doškoľovanie všeobecných lekárov a výchova špecialistov PL odboru Stredoslovenského kraja. Od roku 1984 je Klinika PL v Martine školiacim pracoviskom doktorandov, od roku 2005 garantom špecializačného študijného programu Pracovné lekárstvo.
K liečebno preventívnej, pedagogickej práci sa pridružila rozsiahla vedecko výskumná, prednáškovo publikačná činnosť. V každodennej klinickej praxi aj v rámci výskumu sa v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN) rozvíjala spolupráca PL s pracoviskami ďalších odborov (Klinikou tuberkulózy a respiračných chorôb – TaRCH, Klinikou nukleárnej medicíny, Klinikou infektológie, neurológie, dermatovenerológie, ORL, Ústavom patológie a súdneho lekárstva a i.), významne aj s niektorými pracoviskami teoretických a paraklinických pracovísk JLF (Ústavom fyziológie, s patofyziológmi, genetikmi, biochemikmi, farmakológmi atď.). Pre Martin boli veľmi typické nadštandardne časté pracovné kontakty nielen s klinikami OCHP v Bratislave, Košiciach ale aj s klinikami nemocí z povolání/ pracovního lékařství (NzP/PL) v Prahe, Plzni, Brne, Hradci Králové a hlavne v Olomouci (dlhoročná družobná spolupráca organizovaná doc. MUDr. Jarmilou Fialovou, CSc., po nej doc. MUDr. Máriou Nakládalovou, Ph.D.) Blízkymi pracovnými kontaktmi boli aj pracoviská v Banskej Bystrici a v Ostrave. Dlhodobou bola spolupráca s Institutem lékařů a farmaceutů/ Institutem hygieny a epidemiologie (ILF/IHE) Praha, a po roku 1980, s vedeckovýskumním laboratóriom Českej akadémie vied Praha v oblasti genotoxikológie, s ILF/SZU Bratislava, kde sme sa doškoľovali a následne sme boli aj školiteľmi. Sme vďační za možnosť opakovaných školiacich pobytov nielen pracovníkov kliník PL ale aj našich doktorandov na viacerých z týchto pracovísk, hlavne v Českej republike.
Charakter odboru PL si vyžadoval a vyžaduje trvale sledovať zdravotný stav pracujúcej populácie vo vzťahu k meniacim sa pracovným podmienkam v spolupráci s odbormi verejného zdravotníctva, zisťujúcimi a monitorujúcimi pracovné prostredie, faktory práce. Včasné odhaľovanie počínajúceho narušenia zdravia v práci zostáva dominujúcou úlohou odboru, ktorý sa má snažiť o odstraňovanie, obmedzovanie výskytu chorôb z povolania. Pracovnému lekárstvu je trvale prisúdená aj epidemiologická ostražitosť a v prípade objavenia sa profesionálneho ochorenia trvalá pripravenosť k potrebnej terapii, záchrane života a následnému hláseniu a návrhu na finančné kompenzovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Písal sa 1. január 1951
Z podnetu MUDr. Ernesta Letana, vedúceho pracovníka na Povereníctve práce a sociálnych vecí (PPSV) bol otvorený Ústav pracovného lekárstva (ÚPL) v Martine s pôsobnosťou pre celý Stredoslovenský kraj, patriaci krátky čas pod PPSV v Bratislave. Vznikol ako tretí na Slovensku po Bratislave (vedený MUDr. J. Kľúčikom) a po Košiciach (vedený MUDr. Viliamom Fríborským). Funkciou riaditeľa bol poverený MUDr. Branislav Geryk, ktorý pracoval od roku1947 ako mladý sekundárny lekár na internom oddelení v Martine. Riaditeľ Okresného ústavu národného zdravie (OÚNZ) Martin MUDr. Ján Trokan ho najprv poslal na 6 mesačný školiaci pobyt do Českej republiky, na vybrané pracoviská PL: do Prahy, k prof. MUDr. Jaroslavovi Teisingerovi, DrSc., podľa archívnych materiálov prednostovi Oddelení nemocí z povolání od roku 1945, následne prednostovi novozriadenej Kliniky nemocí z povolání (NzP) od roku 1947; do Brna k doc. MUDr. Kadlecovi, do Ostravy k MUDr. Pachnerovi, do Gottwaldova ku prof. MUDr. Roubalovi, aby následne prevzal funkciu riaditeľa ÚPL v Martine. Sám MUDr. Geryk uvádzal, že pri prevzatí funkcie riaditeľa ÚPL: ,,neboli to ľahké začiatky, nebol žiaden personál, žiadne prístroje, chemikálie, žiadne skúsenosti, v tom čase sa na lekárskej fakulte moc o chorobách z povolania nehovorilo“. Bol však odhodlaný ,,aplikovať metódy práce prof. Teisingera i na prácu nového ÚPL a všetkých tých útvarov, ktoré na ÚPL nadväzovali“. Od počiatku však musel ,,fungovať aj ako palier na stavbe oddelenia, nákupca prístrojov a zariadení s jedinou pomocnicou – pani Gustou Jeleňovou“.
Prvou lastovičkou bolo od 1. 1. 1951 otvorenie Oddelenia chorôb z povolania (OCHP) – jeho ambulantnej časti – v areáli Martinskej nemocnice (bolo organizačne neštandardne začlenené ako vysunuté pracovisko pod KHES Žilina; vďaka vtedajšiemu riaditeľovi KHES MUDr. Jančekovi a neskôr MUDr. Popluhárovi dostávalo OCHP z KHES aj peniaze na chemikálie a prístroje). Po Bratislave (otvorenie OCHP roku 1950) vzniklo OCHP v Martine ako druhé oddelenie tohto druhu v rámci SR (OCHP v Košiciach zahájilo svoju činnosť roku 1952). Mimoriadnym úsilím kolektívu údržby martinskej nemocnice, vedenom p. Jozefom Halászom, sa preň podarilo v pivničných priestoroch bývalej kotolne 5. pavilónu vytvoriť spolu 10 miestností pre nové pracovisko.
Od apríla 1951 nastúpila do ÚPL na OCHP MUDr. Emília Klincková, ktorá zostala vernou odboru PL hlavne ako ambulantná lekárka, prechodne, po otvorení lôžkovej časti OCHP, aj ako sekundárna lekárka. Neskôr bola zástupkyňa prednostu, v rokoch 1974–1985 primárka OPL/KPL, od roku 1979 do roku1987 aj ako krajská odborníčka pre CHzP. K prvým ambulantným lekárom patrili od roku 1952 do roku 1955 aj dvaja mladí Moraváci – MUDr. František Šimoník a MUDr. Dagmar Šimoníková. OCHP malo od roku 1952 do roku 1956 vlastný RTG prístroj, robili sa RTG snímky pľúc hlavne u baníkov, vrátane vyvolávania na film. Ochrana stredne zdravotníckeho personálu voči ionizačnému žiareniu bola aj na vtedajší čas nedostatočná. Po odchode manželov Šimoníkovcov do Čiech (po roku 1968 odišli do USA) na prechodný čas pracovali na OPL MUDr. Tomáš Geist (neskôr krajský hygienik KHES v Banskej Bystrici), MUDr. Matej Ondruš (neskôr riaditeľ OHES Martin), MUDr. Vladimír Hlavnička (neskôr riaditeľ OHS Žiar n. Hronom), MUDr. Ida Fabušová (neskôr kardiológ v žilinskej nemocnici), MUDr. Ján Trokan jr. (neskôr riaditeľ biochemického laboratória v Bazileji) a ďalší. Prvou ambulantnou sestrou bola s. Kolesárová, po nej nastúpila v lete 1951 Věra Fabiánová, ktorá sa r. 1956 stala prvou vrchnou sestrou.
Janka Křížová, zdravotná sestra, pôvodom dievčica z Plzne, nastúpila na OCHP v auguste 1953. Nadaná Janka získala po ďalšom 2 ročnom štúdiu v Štefánikovom ústave v Martine aj kvalifikáciu zdravotnej laborantky. Ambulantnú prácu, laboratórne vyšetrenia, röntgenovanie pacientov s ňou vykonávala v rokoch 1954–1956 aj Gusta Koštialová-Šalagová. Janka Křížová absolvovala v roku 1964 a 1971 špecifické dvojtýždňové školenia pre sestry z oddelení NzP v Brne. Roku 1974 získala atestáciu vrchnej sestry na ILF v Bratislave. Od februára 1961, až do októbra 1993 bola dlhoročne veľmi spoľahlivou vrchnou sestrou pri zabezpečovaní nerušenej prevádzky najprv OCHP, až po KPLaT Martin. Vystriedali ju tiež snaživé Bc. Mária Kováčiková, od roku 2007 Jana Repovská.
Od roku 1956 sa zriadila aj lôžková časť OCHP, 10 postelí bolo pôvodne umiestnených stiesnene v ďalších pivničných priestoroch 5. pavilónu (,,infekčného“) nemocničného OÚNZ (po odsťahovaní transfúznej služby do inej budovy). Prvými sestrami na lôžkovom OCHP boli od roku 1956 Ľudmila Fízlová-Balková, Nadežda Kondeková-Tomčányová, a pôvodom Varšavanka Lila Zacharová-Kalutíková. Posledné dve a neskôr pri lôžku pacientov dlhodobo, až do odchodu na starobný dôchodok pracovali aj sestry Elena Géciková, Helena Malinová a ďalšie. Vyšetrovania funkcie pľúc, EKG od roku 1962 svedomite a precízne vykonávali Ľubica Strelcová, neskôr aj Viera Mareková, obe mali atestácie z funkčnej diagnostiky. Na vyšetrovaných obzvlášť upokojujúco pôsobila pri reografii či spirometrii Eva Cettlová; prechodne tu pracovala aj Katarína Baumgartnerová.
V druhej časti ÚPL Martin, na Oddelení hygieny práce (OHP), sídliacom tiež v suteréne 5. pavilónu martinskej nemocnice a organizačne začlenenom pod KHES Žilina boli od roku 1951 prvými zamestnancami chemici: stredoškolský prof. Anton Fiala, RNDr. Ivan Čajda, RNDr. Miroslav Kmeť, Ing. Viera Ďurisová a Ing. Pavol Fodor. Pracovali tu aj chemickí laboranti Jiří Liskovec, Jozef Bombala (neskôr MUDr.), Ing. Pavol Lublinský, Igor Krajčovič a Karol Bučkuliak. Vykonávali odbery a vyšetrenia škodlivín v ovzduší rizikových pracovísk Žilinského kraja. V roku 1952 bol vydaný v ČSR Zákon o hygienicko-epidemiologickej službe. V rokoch 1952–1962 sa ÚPL stal Krajským oddelením hygieny práce a chorôb z povolania s pôsobnosťou pre Žilinský kraj. Mal dve oddelenia – OCHP aj OHP, obe viedol MUDr. B. Geryk (keďže v uvedenom desaťročí existovala v SR tzv. personálna únia, umožňujúca byť vedúcim viacerých pracovísk súčasne). Výhodou bolo, že jeden človek organizoval návštevy v teréne, chemici a lekári išli spolu tam, kde si to situácia vyžadovala. Strední zdravotnícki pracovníci sa museli navzájom zastupovať, a preto boli nútení upustiť od úzkej špecializácie, museli robiť to, čo bolo treba. Nik nečakal na vyšetrenie, vyšetrovali sa všetci pacienti posielaní zo závodných ambulancií, aj preto, aby sa nadviazala dobrá spolupráca medzi OPL a závodnými lekármi. Aj lekári, ktorí neskôr odišli pracovať z ÚPL Martin do oblasti hygieny bežne vyšetrovali pacientov, pracovali ako sekundárni lekári pri lôžku pacientov.
Po zrušení Personálnej únie, od 1. 11. 1962, bolo vytvorené samostatné OCHP s ambulantnou, lôžkovou a laboratórnou časťou. Bolo začlenené do OÚNZ, naďalej sídlilo v areáli Martinskej nemocnice.
Odbor už v začiatkoch svojho pôsobenia aj v Martine musel bojovať o svoju pozíciu (poznámka autoriek: kolísavý stav s priaznivými rokmi sa strieda so zložitými situáciami vlastne doteraz).
Na I. Martinských dňoch pracovného lekárstva 17.–18. 10. 1979 zhodnotil MUDr. Geryk situáciu takto: ,,Čo sa týka existenčnej otázky, dlho sme museli bojovať s názormi, že samostatné OPL vôbec nie je potrebné, že s problematikou sa môžu zaoberať iné oddelenia napr. kožné, ORL a iné. Iní zas tvrdili, že CHzP sú len akýmisi detskými chorobami ohromného rastu priemyslu po vojne a že mechanizáciou a automatizáciou priemyslu sa vytvoria také podmienky, že nedôjde k vzniku CHzP. Ani samotní vedúci pracovníci závodov neboli nadšení, pretože do tých čias, kým nebolo OCHP, neboli veľké problémy s chorobami z povolania. Dlho trvalo, kým sa nám podarilo presvedčiť závody, že CHzP nie sú tu preto, lebo sa zriadilo oddelenie, ale pre hygienické nedostatky a neznalosť rizikových faktorov. Dlho nám trvalo presvedčiť zdravotnícke orgány, že je potrebné zriadiť nielen ambulantnú ale aj lôžkovú časť oddelenia.“
V lete roku 1960 zasiahla pracovisko povodeň, celé OCHP bolo až do výšky 1,2 m zatopené spodnou vodou, poškodili sa priestory aj prístroje, zariadenie pracovísk, boli zničené archívne materiály. V suteréne 5. pavilónu zostali po opravách len ambulancia OCHP a laboratórium priemyselnej toxikológie vedené Ing. Vierou Ďurisovou. Väčšina nelekárskeho tímu (chemikov) a časť laborantov OHP sa po povodni odsťahovala mimo areál nemocnice a stala súčasťou detašovaného pracoviska Martin, Oddelenia hygieny práce KHES Žilina. V Martine zostalo ako detašované pracovisko KHES aj samostatné Oddelenie hygieny žiarenia, ktoré dlhoročne viedol RNDr. Ivan Čajda.
Od januára 1961 sa vedenie OCHP, administratíva, časť zachráneného archívu a lôžkové oddelenie, rozšírené na 20 postelí, museli definitívne presťahovať do východnej časti prízemia 7. pavilónu, do stiesnených priestorov bývalého bytu po prim. MUDr. Ervínovi Jarottovi (s jediným WC pre pacientov aj personál). Inou mimoriadnou udalosťou bola epidémia dyzentérie v Martine, keď od 20. 4. do 14. 5. 1963 slúžilo OCHP ako infekčné oddelenie. Od roku 2000 bolo umiestnené natrvalo na OCHP aj Oddelenie telovýchovného lekárstva. Ďalšími zmenami v prechodnej redukcii priestorov OPL/ KPLaT boli z rozhodnutí riaditeľstva nemocnice pritúlenia časti pracovníkov Kliniky TaRCH počas nadstavby tretieho poschodia 5. pavilónu (dlhodobo, od októbra 1971 až do decembra 1974) a prestavby budovy Kliniky gastroenterológie (v roku 2003).
Laboratórium OPL prevzalo roku 1956 ako prvý prístroj fotokolorimeter od prim. MUDr. Hoffmana z Ústavu patológie s tým, že bude na ňom vyšetrovať aj všetko, čo sa v rámci martinskej nemocnice pre nemocničných pacientov dá. V priestoroch OPL sa tým vytváral základ pre budúce biochemické laboratórium OÚNZ Martin, ktoré bolo odčlenené z OCHP až v roku 1960. Vyšetrovali sa tu pre OCHP aj celú nemocnicu krvné obrazy a difer Le, BBEry, doba zrážania a krvácania, Quickov test, biochemické parametre z krvi a moča a i. K dispozícii boli okrem základného vybavenia, mikroskopov aj polarograf, pomocou ktorého sa zisťoval obsah olova (Pb) v krvi a v moči (aparatúra bola rozložená ako pôvodne u prof. Jaroslava Heyrovského, nositeľa Nobelovej ceny, čo neskôr, v rámci stáží medikov z predmetu Choroby z povolania umožnilo názornejší výklad funkcie prístroja). Stanovovali sa metabolity trichloretylénu, fenoly, mravenčany a iné látky v moči. Pozitivita porfyrínov v moči sa v tom čase vyhodnocovala v zatemnenej miestnosti vizuálne veľkosťou svetielkovania po ožiarení ultrafialovou lampou a hodnotila počtom krížikov 1–5.
Laboratórium priemyslovej toxikológie (LPT OCHP) bolo vedené v rokoch 1956–1961 Ing. Oľgou Horvátovou, od roku 1962 PhMr. Elenou Stodolovou (neskôr vedúcou laboratória OPL v KÚNZ Banská Bystrica). Postupne sa rozširovala prístrojová vybavenosť, zavádzali nové metodiky, výrazne stúpal počet ročne vykonaných toxikologických vyšetrení z biologických materiálov od ambulantných, lôžkových pacientov a hlavne z terénnych PL vyšetrení rôznych skupín rizikových pracovníkov celého Stredoslovenského kraja. Zvyšoval sa počet laboratórnych vysokoškolských aj stredoškolských pracovníkov. V roku 1971 sa laboratórium prisťahovalo k lôžkovej časti OPL na 7. pavilón. Do roku 1975, spolu 8 rokov, ho viedla PhMr. Ida Valkyová, po jej odchode do VÚPL Bratislava od roku 1976 Ing. Mária Knižková-Kernová s atestáciou z odboru priemyselná toxikológia (Pardubice/Hradec Králové) a od roku 2003 Ing. Jela Valachová, PhD. Laboratórnu aj terénnu prácu vykonávali aj Mgr. Dana Hýlová, Ing. Jela Petrisková, Ing. Renáta Mikulková, Ing. Katarína Uhrinová, PhD. Chemické laborantky boli Marta Hanková, Magda Šalagová, Elena Kmeťová (s ukončeným špecializačným štúdiom v odbore Vyšetrovacie metódy v toxikológii), svedomite si vykonávala prácu aj laboratórna sanitárka Marta Vrzalová. Laboratórium, s ohľadom na svoju vybavenosť, robilo aj rôzne neliekové toxikologické vyšetrenia u intoxikácií detí, dospelých v 24 hodinovom režime. Vedúca laborantka Elena Hronská s atestáciou z toxikológie bývala volaná aj v nočných hodinách. Sledovali sme obsah kovov u skupín darcov krvi zo severozápadnej časti SR, tých, ktorí neboli nikdy vystavení v práci expozícii toxickým kovom s cieľom poznať hodnoty pozadia obsahu kovov, kde žili, zisťovali sme obsah Pb u detí v meste Martin a i. Výnimočne sme boli požiadaní cez riaditeľstvo MFN o zisťovanie obsahu toxických kovov v svalovine a v parenchymatóznych orgánoch pstruhov (kŕmených vnútornosťami) z rybníkov v Kláštore pod Znievom. Obsah bol zanedbateľný, čo prispelo k zvýšeniu záujmu o výnosný export do zahraničia. V kyslej kapuste uchovávavanej v keramických sudoch sme nezistili olovo, čím sme prispeli k rozšíreniu ich používania. Od roku 1990 mala klinika vzhľadom na narastanie problémov karcinogenity z pracovného prostredia aj vlastné malé laboratórium priemyslovej genotoxikológie, vedené precízne doc. RNDr. Ľudovítom Mušákom, CSc., s laborantkou paní Annou Tichou, ktorí prišli z Výskumného ústavu klinickej genetiky JLF UK. Vďaka hodnoteniu genotoxicity sa postupne spresňoval vplyv dlhodobého pracovného prostredia napr. u skupín gumárenských pracovníkov, anesteziológov, jaskyniarov, hutníkov výroby ferochrómu, robotníkov iných profesií s genotoxickou expozíciou a i. V tomto období sa nadviazala úzka tvorivá vedecká spolupráca KPLaT s IHE Praha a s Akadémiou vied ČR, medzinárodne uznávanými expertami MUDr. Pavlom Vodičkom, CSc., a jeho manželkou MUDr. Ľudmilou Vodičkovou, CSc. Účinnú spoluprácu nezištne, dlhoročne, od roku 1985 poskytoval hlavne pri matematicko štatistických hodnoteniach výsledkov rôznych súborov rizikových pracovníkov prof. MUDr. Dušan Meško, PhD. aj v spolupráci so ,,školskou“ sekretárkou, počítačovo zdatnou, paní Katarínou Maturovou. Bolo to obdobie plné nadšenia z dosahovaných výsledkov a možnosti ich prezentovania na rôznych lekárskych podujatiach doma aj v zahraničí a v medicínskej tlači.
Personálne obsadenie OCHP. Na lôžkovej časti OCHP sa do konca roku 1965 postupne vystriedalo 21 lekárov v rámci normálnej prevádzky, postgraduálnych, 3 mesačných cirkulácií, až 1–2 ročných intervalov (perspektívni lekári odboru PL a hygieny práce pre Stredoslovenský kraj (Ssk). Počty zamestnancov sa postupne zvyšovali o laboratórny, sesterský a pomocný obslužný tím. Jedinečnej sanitárke p. Vilme Kútikovej nikdy neunikla žiadna pridelená práca, dokázala vybaviť rýchle objednanie konziliárnych vyšetrení a ich výsledky. Až po čase sme zistili, že na volárnej strane prstov rúk a dlane si denne vpisovala v skratke nutné výkony, miesta obchôdzky. Po dvoch ,,Marienkách“ Ridzoňovej a Polomskej sa o čistotu pracoviska dlhoročne svedomite starali ďalšie pomocnice. Prvou administratívnou pracovníčkou na OCHP bola Alžbeta Sikulová, následne Oľga Zrubcová a Anna Jarošová, po nej dlhoročne robili v kancelárii Irena Říhová a Blažena Hollá. Po ich odchode do dôchodku pripadla táto zodpovedná práca, súvisiaca hlavne s administratívou spojenou s hláseniami chorôb z povolania, dlhoročnou archiváciou p. Janke Kučeríkovej-Ďanovskej, Márii Mišíkovej, Vlaste Kameništiakovej. Na poste ,,školskej“ katedrovej sekretárky bola vždy dôsledná p. Irena Janíková a niekoľko maturantiek (časom odchádzali na lepšie platené posty), dlhodobejšie zostala pracovať vždy ochotná Alena Koštaliková. Oduševnelá sestra Nadežda Kraľovanská, zvládla od roku 2004 rýchlo a dobre všetko, čo si vyžadoval ambulantný servis v písomnej forme ako aj pri obsluhe rôznej prístrojovej techniky funkčného PL laboratória.
Nadobúdanie prístrojového vybavenia. S ohľadom na vysoké percento rizikových pracovníkov Ssk vystavených fibrogénnemu prachu, vibráciam a nadmernému hluku bolo nutné vykonávať vyšetrenia pľúcnych funkcií a odhaľovať výskyt vazoneurózy, nedoslýchavosti. Od roku 1956 bol pre pacientov k dispozícii inhalátor, zapisujúci Elkagraf, jednoduchý spirometer, neskôr bicyklový ergometer Ergoline, audiometer Peters AP 32. Robili sa chladové testy, merania kožnej teploty pred ochladením a po ochladení, dynamometria. Zásluhou prim. Geryka sa získal v roku 1973 pre OPL autobus s pojazdným RTG MOBIX. Zamestnanci OCHP získali pre skríningové hodnotenie silikózy, TBC u skupín baníkov, hutníkov z terénu stredoslovenského regionu veľké množstvo abreogramov pľúc. Vzhľadom na malú výťažnosť nálezov ako aj zistené závažné radiačné zaťaženie organizmu pri tomto type prístroja bol roku 1980 vydaný zákaz jeho prevádzky. Finančná nedostupnosť prístrojov a túžba pána primára robiť aj vyšetrenia reziduálneho objemu pľúc bola korunovaná amatérsky vyrobeným Tissotom (autor p. Uríček z Vrútok), zariadenie sa však nedočkalo schválenia prevádzky. Riaditeľstvo martinskej nemocnice neskôr z racionálnych dôvodov rozhodlo, že podrobnejšie hodnotenie pľúcnych funkcií bude pre OCHP podľa potreby trvale vykonávať Klinika TaRCH.
Prvý reopletyzmograf sa podarilo získať po 2 ročnom snažení, autorom návrhu bol primár MUDr. Jaroslav Bruckner z OPL OÚNZ Liberec. V spolupráci s firmou Tesla Liberec bolo vyrobených cca 15 aparátov. Vstupné školenie v Liberci pre užívateľov bolo v ONzP Liberec organizované primárom Brucknerom a prof. MUDr. F. Hůzlom v decembri 1966. Následne bola v Liberci vrchná sestra Janka Křížová. Spolu s prim. MUDr. Brucknerom o pár týždňov osobne slávnostne priniesli reograf na OCHP Martin a prim. Bruckner demonštroval u nás celý postup vyšetrenia pred chladovou skúškou a po chladovej skúške. Postupne, po rokoch snaženia, aj s pomocou sponzorov, sa podarilo získať do laboratórií dvojkanálový reograf s novým EKG, od mája 1987 atómabsorpčný spektrofotometer (AAS) fy Varian, polarograf OH-107 Radekis, Spekol 11 CZ Jena, Chrom 5, laser-doppler flowmeter, variapulz, ergometrickú zostavu a novší typ spirometrie ZAN 100 Hardy pre počítačové spracovanie spirometrických meraní včítane provokačných testov. Patrí minulosti, že v období nutnosti zisťovania obsahu mangánu u pracovníkov Oravských ferozliatinárskych závodov v Širokej sme boli nútení obrátiť sa na veterinárov, ktorí mali skôr AAS pre biologické expozičné testy (BET) u zvierat ako my pre ľudí. V úzkej spolupráci s Klinikou nukleárnej medicíny MFN vedenou prof. MUDr. Jozefom Holanom, DrSc., sme získavali cenné originálne vedecké poznatky o funkčných a orgánových zmenách pri vzniku a vývoji CHzP pomocou rôznych rádioizotopových vyšetrení.
Špecifickou náplňou práce OPL, neskôr aj KPL Martin boli od roku 1971 (prvý výjazd 21. 10. 1971) do roku 2006 skupinové lekárske preventívne prehliadky (LPP) rizikových pracovníkov v teréne, z podnetu prim. Geryka, v ambulancii ,,na kolesách“. Vo vyčlenené dni, spravidla stredy, niekedy aj 2–3 dni v týždni, odchádzali dvaja lekári a tím strednezdravotníckych pracovníkov (SZP) do rôznych závodov Stredoslovenského kraja (Ssk). Autobus OPL/KPL Martin bol špeciálne upravený, mal 2 vyšetrovacie lôžka, malé stolíky s písacími strojmi (neskôr s labtopmi) pre lekárov. Bol prispôsobený na odbery, čiastočné spracovanie, skladovanie biologického materiálu na hematologicko biochemický skríning, odbery na toxikologické vyšetrenie. Bola možnosť urobiť základnú spirometriu, pre potreby EKG. Urobili sme spravidla 30–60 (zriedka 70–100) lekárskych preventívnych prehliadok (LPP) u rizikových pracovníkov, končiacich nočnú, rannú, ev. aj ďalšie dve 6 hodinové zmeny, niekedy aj v súčinnosti s našimi konziliármi (dermatológom, neurológom, či ORL lekárom, pri výskume napr. aj s patofyziológom z LF). Príjemným osviežením po viacdňovom teréne v Kovohutách Banská Štiavnica bolo okúpanie unavených ,,chorobárov“ v Počúvalskom jazere. V priebehu dňa sme sa stretli so závodnými lekármi, bezpečnostnými technikmi, vedením podnikov. Vždy sme si prehliadli aj množstvo rizikových prevádzok, niekedy s prizvaným tímom pracovníkov OHES, KHES, ktorí súčasne objektivizovali rizikové faktory. Lekári (poznámka: aj autorka do bane Podrečany) napr. sfárali v rámci výjazdov do niektorých baní, skúsili si vplyv práce v tanku, obojživelníku a i.). Biologický materiál sa musel po návrate do Martina sčasti hneď spracovať, čo niekedy trvalo personálu až do neskorej noci, bez finančných nárokov. Podľa záverov lekárskych správ sme rozhodovali, odporúčali preventívne postupy ochrany zdravia na rôznych úrovniach (pre zdravotníkov, podniky a ich zamestnancov). V prípade potreby doriešenia diferenciálnej diagnostiky boli niektoré osoby pozvané na hospitalizáciu na OPL/KPL, kde sme odhalili aj závažné neprofesionálne choroby a pomáhali pri ich riešení. Táto činnosť KPL si vyžiadala dokonca, po 60.000 km prevádzky, z rozhodnutia Slovenskej plánovacej komisie roku 1985 výmenu za nový autobus, ktorého interiér vybavil podnik Turčan Martin. Roku 2007 sa už nepodarilo získať finančné prostriedky na opravu autobusu, riaditeľstvo nemocnice ho predalo (bez vedomia KPLaT, ktorá ho mala v inventári).
V rokoch 1971–2006 bolo takto realizovaných 707 terénnych autobusových výjazdov do rôznych závodov Ssk, celkový počet vyšetrených za uvedené roky dosiahol 24 898 pracovníkov. Jednou z výhod výjazdov bolo, že rizikoví pracovníci nemuseli cestovať do Martina, ich expozícia niektorým rizikovým faktorom sa lepšie upresnila (napr. BET na organické rozpúšťadlá na konci zmeny). V neposlednej miere vedenie závodu potešilo, že neboli ekonomické straty z absencie pracovnej zmeny.
Prechodne, počas niekoľkých rokov, KPLaT vykonávala na žiadosť Vojenskej správy na lôžku podrobné vyšetrenia budúcich, predpokladane zo zdravotných príčin neodvedených dorastencov. Na žiadosť posudkových komisií boli na KPLaT nepravidelne hospitalizovaní aj pacienti s polymorbiditou, kde sa obtiažne rozhodovalo o strate pracovnej spôsobilosti.
Každoročne, začiatkom januára (čo máme v archivovaných materiáloch, vrátane roku 2007), sa robil v písomnej forme veľmi podrobný rozbor všetkých výkonov, rôznych činností OPL/KPL a rozbor hlásených CHzP. Tieto hodnotenia sme spočiatku rozmnožovali na cyklostyle a vzájomne si ich priateľsky preposielali medzi klinikami v SR a aj ČR poštou. Tak sme už spravidla vo februári mali obraz o výkonnosti PL v ČSR v širokom meradle. Z rôznych údajov, porovnávaní sme následne mohli lepšie odhadovať aj potrebu zmien, rozvoja modernizácie, nutnosť zmeny určitých postupov. Jednou z činností, od ktorej sa odvíjala práca KPL Martin v teréne boli aj každoročné informácie krajského lekára odboru hygieny práce (MUDr. J. Kaupu) z ich rozborov zmapovaných, meniacich sa, signalizovaných nových rizikových faktorov a pracovných podmienok rôznych prevádzok stredoslovenského regiónu. Podľa toho si vedúci OPL/KPL do značnej miery spresnil plán LPP v ambulantnej aj terénnej ambulantnej oblasti. Vedúci KPL/KPLaT z Martina sa zúčastňovali výročných konferencií KHES s touto problematikou.
Po 6. júni 1969, pri vzniku samostatnej LF UK v Martine, došlo k premenovaniu OCHP na Oddelenie pracovného lekárstva. Od toho istého roku nemocnica OÚNZ Martin niesla meno Fakultná nemocnica Martin. KPL naďalej sídlila v areáli nemocnice. Od roku 1993 nesie pracovisko ďalší názov: Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vzhľadom na poskytovanie služieb aj v oblasti ekotoxikológie (čo sa dialo zčasti i v minulosti).
Od roku 1951 poskytovalo OPL Martin dlhoročne služby pre celý Ssk. V roku 1960 došlo k reorganizácii krajov, vytvoril sa Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici. Tým sa urýchlil aj vznik OPL v Banskej Bystrici pre 5 južných okresov Stredného Slovenska, s ambulantnou (roku 1972), od roku 1973 aj s lôžkovou časťou. Jeho vedúcou sa stala MUDr. E. Komoňová, neskôr MUDr. Ľ. Vilček.
OPL/KPL Martin bolo pririeknutých od roku 1973 16 okresov severnej časti Ssk (t. zn. pre všetkých 11 okresov Žilinského kraja), plus ďalších 7 okresov (Žiar n. Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica, Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Prievidza), spolu s 1 010 178 poistencami. V ojedinelých okresoch SsK vznikli po rokoch, prechodne, ambulancie PL, podliehajúce tiež vyškolením personálu, metodickým vedením, konzultačne pod KPLaT Martin.
V Martine bola od letného semestra akademického roka 1963/1964 zahájená výučba CHzP v 5. ročníku štúdia medicíny. V začiatkoch, do roka 1971, sa ujal praktickej výučby ako odborný asistent prim. Geryk, ktorý bol od akademického roka 1962/63 do roka 1968/1969 aj vedúcim Katedry paraklinických disciplín II (tu patrili ústavy hygieny, epidemiológie, mikrobiológie, telovýchovy a OCHP) a do roka 1971 aj odborným asistentom na LF Martin pre predmet CHzP. Z direktívnych politických dôvodov po roku 1974 musel odísť z funkcie primára (na jeho žiadosť od roka 1974 prevzala funkciu primárky OPL MUDr. Klincková). V ďalších rokoch bol vedúcim lekárom ambulantného úseku OPL, neskoršie založil a bol vedúcim OPL v ZŤS Martin. Po zmene politickej situácie založil a vyše 15 rokov sa spolu s doc. MUDr. Květenským intenzívne venoval vedeniu Univerzity tretieho veku na LF UK Martin. Od roka 2003 do konca života (zomrel 14. septembra 2007) bol hosťujúcim docentom v odbore interná medicína na KPL, tešil sa z úspešného napredovania pracoviska, bol jeho poradcom a patrónom. Aj ako dôchodca žil spoločenským životom, v roku 1990 založil Klub priateľov spoločnosti T. G. Masaryka a M. R. Štefánika v Martine, obetavo spolupracoval v Českom spolku v Martine.
V rokoch 1962–1970 bol externým vedúcim predmetu CHzP v Martine vynikajúci prof. MUDr. Miloš Nosáľ, skvelý prednášateľ. Nezištne dochádzal z jeho materskej LF UK Bratislava do Martina do štátnicových komisií, prednášal CHzP, školil špecialistov, martinských doktorandov, budúcich pedagógov odboru. Bol človekom so širokým medicínskym, filozofickým rozhľadom, hviezdoslavovským vlastenectvom. Získal nás viacerých natrvalo pre prácu v odbore a zostal jedným z našich celoživotných vzorov.
Oddelenie ako výučbové, vedeckovýskumné a klinické pracovisko sa postupne posilnilo príchodom nových lekárov, personálu s hodnosťou CSc./PhD. Postupne: MUDr. Janka Buchancová nastúpila, po odchode z interného oddelenia a obvodu, po atestácii z internej medicíny, na pracovisko ako odborná asistentka roku 1966, hodnosť CSc. získala roku 1973, habilitovala roku 1980, v roku 1996 bola menovaná po inaugurácii profesorkou internej medicíny. MUDr. E. Gáliková nastúpila ako odborná asistentka roku 1969, hodnosť CSc. získala roku 1983, menovanie docentkou bolo roku 1987. Nadaná MUDr. G. Klimentová bola v rokoch 1971–1985 odbornou asistentkou kliniky. Od marca 1985 sa na dlhé roky vynikajúco zhostila funkcie primárky, až v júni 2015 ju vystriedala MUDr. Zdenka Matušková. MUDr. Klimentová získala v roku 1986 hodnosť CSc., v rokoch 2004–2008 bola hosťujúcou docentkou KPLaT, od júna 2015 pracuje ako vedúca Pracovno-zdravotnej služby na klinike. MUDr. M. Vrlík, CSc., prišiel z Ústavu patologickej fyziológie, od roku 1994 sa stal vedúcim Oddelenia imunoalergiológie MFN Martin. V radoch zdravotníckych pracovníkov úspešne pracovala od roku 1968 v lôžkovej, prevažne však dlhoročne v ambulantnej časti, až do roku 1999 MUDr. V. Kiššová. Lôžkovú časť kliniky postupne posilnili od roku 1979 do roku 2008 sekundárne lekárky MUDr. Dana Boďová (neskôr vedúca lekárka OPL v ZŤS Martin), veľmi aktívna MUDr. Anna Žigová, MUDr. Otília Kalinčáková (neskôr závodná lekárka OÚNZ Martin), MUDr. Katarína Tomíková, MUDr. Marta Ľuptáková, PhD., MUDr. Dana Žilinská (neskôr PhD.), prechodný čas aj MUDr. Eva Jakubovičová, MUDr. Vladimíra Bellová, MUDr. Kristína Moravčíková, MUDr. Marta Gazdíková a ďalší. Prechodne, v rokoch 1984–1987 pôsobil a dlhodobo externe spolupracoval s KPL v oblasti výskumu prof. MUDr. Dušan Meško, PhD. V rokoch 1984–1991 prechodne pracovala v 0,5 úväzku ako klinický psychológ Mgr. Gabriela Hollá, jej miesto, žiaľ, od roku 2000 zrušilo riaditeľstvo nemocnice. Vzhľadom na medziodborovú šírku odboru PL prim. Geryk vyčlenil (1969–1972) pre potreby zvýšenia kvality konziliárnych služieb (aj s financovaním, po rozdelení 1 lekárskeho miesta, na úkor počtu lekárov OPL) pre vybraných lekárov 0,25 úväzky odborom neurológie (doc. MUDr. M. Drobný, CSc., neskôr prof. DrSc.), ortopédie (prim. MUDr. Gáll) a ORL (prim. MUDr. Mišík), dermatovenerológie (prim. MUDr. Stodola). OPL/KPL sa stalo konzultačným strediskom pre CHzP pre celý Ssk s 14 okresmi, viedla ho prim. MUDr. Klincková, potom dlhoročne prim. MUDr. Klimentová, CSc. V cca dvojmesačných intervaloch sa konali v Martine Kožné konzultačné dni pre CHzP v spolupráci s OPL/KPL Martin boli vedené primármi oboch pracovísk. Po odchode prim. Stodolu za primára Kožnej kliniky v Banskej Bystrici sa problematiky dlhoročne ujala s vysokou odbornosťou doc. MUDr. Želmíra Fetisovová, PhD., s primárkou KPL/KPLaT. V roku 1999 pracovalo na klinike 34 pracovníkov z toho 8 lekárov (vrátane 3 lekárov JLF UK – 1 prof., 1 doc., 1 odb. asistent) a 3 VŠ pracovníci v laboratóriu. V rámci SR mala klinika PL najvyššiu kvalifikačnú štruktúru lekárov aj ostatných pracovníkov. Od roku 2005, obdobia racionalizácie v FN Martin, sme museli s ohľadom na platby zdravotných poisťovní a z príkazu vedenia nemocnice znížiť stav všetkých kategórií pracovníkov na 24 zamestnancov, z toho 5 zamestnancov JLF UK s ich úhrnným úväzkom 0,4 lekárskeho miesta z FN. Znížil sa aj počet postelí na 20, pokračoval pokles hlásených CHzP (roku 2005 – 200 novozistených CHzP). Od roku 2006 došlo k poklesu ambulantných pacientov (medziročne 2004/2005 z 4 389 na 2 744). V roku 2007 zahájila činnosť Pracovno-zdravotná služba (PZS) na KPLaT, v tomto roku bolo vyšetrených prvých 443 pracovníkov, hlavne zo zdravotníctva MFN, vedúcou PZS sa stala doc. MUDr. Klimentová, CSc. Ukončila sa terénna činnosť. Dopravou vyšetrujúceho personálu KPL sanitkou bolo vyšetrených len 26 pracovníkov v rámci dvoch výjazdov.
Počas rokov 1956–2007 bolo hospitalizovaných spolu 30 063 pacientov.
V rokoch 1956–2007 bolo cestou OPL/KPL/KPLaT hlásených spolu 13 082 chorôb z povolania. V desaťročí 1998–2007 sa hlásilo cestou KPLaT MFN Martin 44,42 % CHzP z celoslovenských počtov.
Narastanie úloh odboru si vyžiadalo nadstavbu štvrtého podlažia 7. pavilónu (za 10 mesiacov, bez výťahu až do roku 1989, dôvodom bolo, že KPL má chodiacich pacientov). Prevádzka sa otvorila 1. 1. 1970. V ďalšej fáze sa roku 1990 pristavil, aj tzv. ,,T“ bočný trakt internistického pavilónu. Vďaka ústretovosti vedúceho internej kliniky, doc. MUDr. J. Květenského, bolo jedno podlažie poskytnuté aj KPL. Tým sa veľmi zlepšili podmienky pre ambulantnú aj lôžkovú časť (30 lôžok, z toho konečne aj 3 ženské lôžka), pre zamestnancov aj pre medikov študujúcich v slovenskom, od roku 1992 aj v anglickom jazyku. Jeden až dva dni zo stáží boli v rokoch 1985–1998 venované prehliadkam rôznych rizikových pracovísk a pracovných činností v Martine s asistentom a oboznamovaním sa s prácou závodných lekárov v oblasti PL. Medici, vidiac intenzívnu manuálnu prácu v závodoch, usúdili: ,, poďme sa radšej učiť!“ KPL získala priestor aj pre špeciálne služby priemyslovej toxikológie, funkčnú diagnostiku, stážovú miestnosť pre výučbu PL aj internú propedeutiku a pre týždňové predštátnicové bloky praxe z PL a internej medicíny pred štátnymi záverečnými skúškami z internej medicíny. Lekári kliniky zabezpečovali aj časť výučby v odboroch Ošetrovateľstvo a Verejné zdravotníctvo. KPL bola v martinskej fakultnej nemocnici druhým pracoviskom s počítačovou sieťou pre ambulantných aj pre hospitalizovaných pacientov (tzv. Piešťanský program). Klinika bola známym školiacim pracoviskom pre lekárov v predatestačnej príprave odboru PL a klinická toxikológia (27 lekárov, medzi nimi nezabudnuteľní pre PL zapálení dlhoroční závodní lekári MUDr. Majka (z Banskej Štiavnice), MUDr. Hollý (z Kremnice, v pamäti nám zostáva jeho hra na organe v kremnickom kostole po jednom z ,,terénov“), všetci lekári s PL atestáciami z okresných oddelení Ssk (MUDr. Poliak, MUDr. Kľudajová, MUDr. Fridrich, MUDr. Komoňová, MUDr. Šišák, MUDr. Moravčík, MUDr. Mária Lehotská, MUDr. Eva Hudecová, MUDr. Jozef Domenik, MUDr. J. Mikulášik a iné) a mnohí lekári HS/ŠZÚ (napr. MUDr. Eva Horváthová, MUDr. Eleonóra Fabiánová, MUDr. Henrieta Hudečková, MUDr. Viliam Bršiak, MUDr. J. Moravík niekoľko lekárov z Čiech, Vietnamu, ZSSR, USA a iných krajín). Do konca roka 1998 tu absolvovalo 74 lekárov školiace pobyty pred atestáciami zo všeobecného lekárstva. Klinika organizovala každoročne aj Odborno-vedecké doškoľovacie akcie ,,Novinky v pracovnom lekárstve“ pre lekárov PL, závodných, všeobecných lekárov aj pre stredne zdravotnícky PL personál. Z nich sa každoročne vydávali aj s pomocou sponzorov pre poslucháčov Zborníky prác prednášateľov z KPL a MFN. Stali sme sa školiacim pracoviskom pre doktorandov v odboroch PL a v toxikológii, v rokoch 1989–2008 úspešne ukončilo toto vzdelávanie 11 adeptov. KPL v Martine mala široké interdisciplinárne zázemie a jej otvorenosť v rámci Slovenska a ČR v rokoch 1979–2008 dokumentovali I.–VIII. Martinské dni pracovného lekárstva, na tému Aktuality z pracovného lekárstva, ktoré mali vlastne kongresový charakter (pravidelne 160–180 účastníkov zo SR a ČR). Pre záujemcov boli vtedy aj sprievodné metodické semináre, demonštujúce prínos využívania moderných vyšetrovacích metód pre PL (napr. prezentácie rôznych postupov vyšetrení pomocou reografie, rádioizotopových perfúznych vyšetrení orgánov, ventilácie pľúc, využívanie AAS metód stanovenia obsahu kovov, využitia genotoxikológie, imunotoxikológie, výpočtovej techniky a i.). Výskumné aktivity KPLaT boli napojené na program Phare, EHP USAID projekt, spoluprácu s Inštitútom hygieny a klinickej medicíny Praha, s Klinikou NzP Praha, Ústavom preventívnej a klinickej medicíny Bratislava, projekt Erasmus (modernizácia výučby PL v spolupráci s LFKU Plzeň) a i. Pracovníci kliniky boli aktívni v celoslovenských, federálnych orgánoch odboru PL, v Hlavnej problémovej komisii (HPK) – 44. rezortného výskumu MzD SR, v grantových komisiach, v Komisii celoslovenských konzultačných dní pre CHzP, v redakčných radách doma aj v zahraničí. Prof. Buchancová bola v rokoch 1997–2010 I. podpredseda oborovej SOK komisie 51-05/09 Vnútorné choroby pri MŠ SR aj garantom a predsedom SOK 51-22/09 Toxikológia pri MŠ SR.
Ako sme žili spoločensky? Družne a veselo. Oslavovali sme narodeniny, meniny, narodenia detí, kvalifikačné postupy, MDŽ, návraty z dovoleniek, deda Mráza, Mikuláša. Po prepustení lôžkových pacientov pred vianočnými sviatkami sme varili na pracovisku kapustnicu, potajomky nacvičený predvianočný kultúrny program bol striedavo pripravovaný lekármi, laborantmi, administratívou. Vyzdobené stoly posluchárne voňali nami napečenými predvianočnými dobrotami. Aj oslavy jubileí v praktikárni, za dôstojného stolovania, mali veľmi slávnostný charakter spojený s príhovorom vedúcej kliniky, kde sa vyzdvihli rôzne životné udalosti a úspechy oslávenca. Pravidlom, aj tu, bolo aj prinášanie domáckeho pohostenia, pre odchádzajúcich do dôchodku darček s finančnou zbierkou. Mali sme sa navzájom radi, priali sme jeden druhému, aby sa nám spolu darilo v práci i po práci. Skupina dôchodkýň kliniky sa dodnes, viac rokov, stretáva 1 krát v mesiaci v cukrárni BonBon na dvojhodinové usmievavé popoludňajšie posedenia plné spomienok.
A ako to bolo napr. na oddelení? Ležal u nás národný umelec, sochár Štefunko, stretol sa tam s majstrom murárom. Slovo dalo slovo, murár povedal Štefunkovi: ,,Ty si majster, ja som majster, potykajme si“. A národný umelec maestro Štefunko ponuku s úsmevom prijal.
Od 1. decembra 1980 sa OPL v Martine stalo Klinikou pracovného lekárstva. Jeho prvou vedúcou bola od 1. decembra 1980 až do 1. mája 2008 doc., od r. 1997 prof. MUDr. Buchancová, (roku 2002, od apríla, bola na 8 mesiacov prechodne poverená vedením doc. MUDr. Gáliková). Primárske miesto (zástupcu pre liečebno preventívnu činnosť) vykonávala na KPL spočiatku MUDr. Klincková, od 15. 3. 1985 dlhoročne MUDr. Klimentová, CSc. Po prof. MUDr. Ondrejovi Haľákovi bola v rokoch 1981–1991 do zrušenia katedier Buchancová aj vedúcou Katedry Internej medicíny II. JLF UK (školskí zamestnanci pľúcneho, pracovného, telovýchovného lekárstva a zamestnanci z Kliniky internej medicíny II). Počas svojho pôsobenia na KPLaT vychovala v odbore 10 doktorandov, bola riešiteľkou, spoluriešiteľkou 22 výskumných úloh.
Domáca aj zahraničná publikačná aktivita KPLaT je zachytená u pracovníkov JLF a doktorandov v EVIPUB-e (https://alis.uniba.sk:8444/search/query?theme=EPC). Dlhoročne radi prispievame do Pracovního lékařství. Z knižných publikácií ostáva najvýznamnejším dielom Pracovné lekárstvo a toxikológia od Buchancovej a spol., skupinovými zostavovateľkami boli aj Klimentová, Šulcová a Fabiánová. Vyšla vo vydavateľstve Osveta Martin roku 2003 (1 133 s.), rýchlo sa vypredala v SR aj v ČR.
Prof. Buchancová odišla od mája 2008 pracovať do Ústavu verejného zdravotníctva JLF, kde už predtým niekoľko rokov mala prednášky z oblasti PL a toxikológie pre poslucháčov Bc. a Mgr. v študijnom programe Verejné zdravotníctvo. Jej miesto zaujal na KPLaT ambiciózny doc. MUDr. Oto Osina, PhD., ktorému bola o. i. školiteľkou počas doktorandského štúdia. On bude pokračovať v opise činnosti KPLaT v Martine po našom presune. Želáme jemu, pracovníkom kliniky, aby sa im darilo všetko, čo treba, v pohode zvládnuť. V jubilejnom roku treba s veľkou úctou poďakovať všetkým pracovníkom, ktorí zakladali, rozvíjali, zveľaďovali PL v Martine.
Do redakce došlo dne 28.7.2021.
Do tisku přijato dne 30.7.2021.
Adresa pro korespondenci:
prof. MUDr. Janka Buchancová
e-mail: jbuchancova@gmail.com
Zdroje
1. Buchancová, J. Súčasnosť a perspektívy pracovného lekárstva. Pracovní lékařství, 1988, 40, 10, s. 458.
2. Buchancová, J. Jubilujúci prim. MUDr. B. Geryk. Pracovní lékařství, 2001, 53, 2, s. 98–99.
3. Buchancová, J., Gáliková, E. T., Klimentová, G., Vrlík, M., Klincková, E., Kiššová, V., Žigová, A. Prínos Kliniky pracovného lekárstva Martin k plneniu cieľov odboru. Folia medica Martiniana, 1991, 16–17, s. 63–69.
4. Buchancová, J., Klimentová, G. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Jesseniovej Lekárskej fakulty UK a Martinskej fakultnej nemocnice na prelome tisícročia. Pracovní lékařství, 2001, 53, 2, s. 93–94.
5. Buchancová, J., Kohout, J., Klimentová, G., Gáliková, E.T. Pregraduálna výučba pracovného lekárstva na JLF UK: projekt Erasmus 1997–2000. In: Zborník abstraktov, 3. celoslovenská konferencia o lekárskom vzdelávaní ,,Štúdium medicíny v treťom tisícročí“. Martin: Alfaprint, s.r.o., 2001, s. 94–98.
6. Buchancová, J., Legáth, Ľ., Hudečková, H., Murajda, L. Retrospektívna trendová štúdia chorôb z povolania a posúdenie kapacít pracovného lekárstva na Slovensku. Interná medicína, 2008, 8, 12, s. 639–645.
7. Buchancová, J. Martinské dni pracovného lekárstva a toxikológie. Naša univerzita, 2004, 4, 1, s. 7.
8. Geryk, B., Buchancová, J., Klimentová G., Klincková E. 50 rokov ústavu/oddelenia/ kliniky pracovného lekárstva v Martine. Pracovní lékařství, 2001, 53, 2, s. 72–83.
9. VIII. martinské dny pracovního lékařství a toxikologie. Súhrny prác. VIII. Martinské dni pracovného lekárstva a toxikológie so zahraničnou účasťou. Martin, 22.–23 októbra 2004. Pracovní lékařství, 2005, 57, 1, s. 32–48.
10. Dokumentačné spisy KPL/KPLaT Martin.
11. Súhrnné ročné správy o činnosti Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie MFN v Martine do 31.12.2007.
12. Buchancová, J. Archívne materiály a fotodokumentácia.
13. Křížová, J. Archívne materiály a fotodokumentácia.
14. Spomienky pracovníkov OPL/ KPL/ KPLaT v Martine.
Štítky
Hygiena a epidemiologie Hyperbarická medicína Pracovní lékařstvíČlánek vyšel v časopise
Pracovní lékařství
2021 Číslo 1-2
- Parazitičtí červi v terapii Crohnovy choroby a dalších zánětlivých autoimunitních onemocnění
- V ČR chybí specializovaná péče o pacienty s nervosvalovým onemocněním
Nejčtenější v tomto čísle
- Mnohočetný myelom pohledem praktika – kazuistika pracovnělékařských služeb
- Paratyfus A a kampylobakterióza jako nemoc z povolání
- Posudková činnost v pracovním lékařství
- doc. MUDr. Evžen Hrnčíř, CSc., MBA – blahopřání k 65. narozeninám