Stručne o kongrese digitálnej patológie v Londýne

Po predchádzajúcich stretnutiach záujemcov o digitálnu patológiu (DP) v Dubai a v USA, ako aj v minulom roku v Malajzii sa 3. a 4. decembra 2015 konalo ďalšie zo sérií stretnutí na kongrese digitálnej patológie (DP) v Londýne.

Úlohou kongresu DP bolo v siedmich tematických blokoch a v posterovej sekcii informovať účastníkov o postupe a prieniku tohto typu histopatologickej diagnostiky, vedeckej práce a kooperácie, ako aj digitálnych pedagogických inovácií do praxe. Štyridsaťštyri expertov zo všetkých oblastí patológie predstavilo približne trom stovkám účastníkov, zástupcov firiem a akademických expertov z 25 krajín sveta interaktívnym spôsobom pozitíva aj negatíva DP. Spíkrami bola DP predstavená ako veľkou rýchlosťou sa šíriaca forma práce a spolupráce pri riešení problematiky personálnej medicíny, a to tak v okruhoch exaktnej diagnostickej medicíny, tzv. digitálneho zdravia, syntetickej biológie, ako aj ľudského mikrobiómu.

Ako najdôležitejšie výhody DP sa viackrát zdôrazňovali pozitíva, ako je redukcia laboratórnych nákladov, zvýšenie pracovnej výkonnosti, väčšia možnosť spolupráce a prepojenia pracovníkov pri diagnostike alebo vedeckej kooperácii, efektívny zácvik mladých patológov a nové výučbové metódy. Tieto benefity boli dôvodom toho, že už aj v Európe sa niekoľko pracovísk patológie premenilo na kompletné bázy DP (Severný Wales, Groningen – Holandsko, Bruggy – Belgicko a pod.).

Pred oficiálnym otvorením kongresu sa konal workshop HAMAMATSU Photonics, na ktorom sa prezentovali možnosti práce a výskumu na optoelektronických firemných prístrojoch.

Kongres DP zahŕňal sedem sekcií prednášok a posterovú sekciu. Prednášky boli zhruba rozdelené do nasledujúcich okruhov: DP – stratégia a technológie, DP – aplikácia vo výskume, informatika v patológii a virtuálne mikroskopy s digitálnou obrazovou analýzou. Ústrednú prednášku prvej sekcie prvého dňa kongresu mal profesor Pantanowitz (USA) o súčasných pokynoch (guidelines) v DP, v ktorej upozornil na rozličné postupy pri tvorbe týchto smerníc a problémy v ich zavádzaní do praxe. Prednáška obsahovala viacero aspektov, napr. ako prispôsobiť v pokynoch štandardizáciu v DP, aké pokyny sú najdôležitejšie pre komunity pracujúce v systéme DP, a jej autor napokon vyzval auditórium, aby označili relevantné otázky, ktoré bude potrebné riešiť v najbližších vydaniach pokynov.

V ďalších sekciách prvého dňa pracovníci LabPON z Holandska vysvetlili možnosti diagnostiky na plne digitalizovanom pracovisku patológie na rutinné klinické použitie. Pracovníci z Kodane, Štokholmu, Bernu, Belfastu, Uppsaly a ďalší prezentovali výsledky vlastných praktických výstupov DP v oblasti lekárskeho vzdelávania, analýz digitálneho obrazu, využitia multiplexného zobrazenia sériových rezov pri detekcii RNA a proteínovej exprimácie v nádorovom mikroenvironmente. Tiež demonštrovali možnosti druhého odčítania (second opinion) digitálnych bioptických rezov. Na záver si prítomní mohli vypočuť informácie o možnostiach DP v analytických štúdiách, využití DP v predikcii onkologických ochorení a o možnostiach mobilnej zdravotníckej starostlivosti (mHealth) v budúcnosti DP.

Témami ďalších sekcií druhého dňa boli najmä otázky predikcie rekurencie a progresie ochorení na základe digitalizovaných hematoxylínovo-eozínových rezov. Zaujímavá bola aj prezentácia skúseností pracoviska Univerzitného medicínskeho centra v Utrechte z implementácie plne digitalizovaného systému práce v odbore patológia, ako i dvojročných skúseností z plnej implementácie DP na pracovisku IDEXX Laboratories Ltd. vo Veľkej Británii. Niektoré pracoviská priblížili prechod parciálnych diagnostických oblastí na digitalizovanú formu. Išlo najmä o diagnostiku karcinómov prsníka a kolorektálneho karcinómu. Podnetné boli aj práce zaoberajúce sa kvantifikáciou priestorovej heterogenity nádorovej histopatológie, ako i vyšetreniami celkových rezov digitálnymi technikami pri diagnostike pomocou in situ molekulárnej patológie. V diskusii sa hovorilo aj o problémoch s postupujúcou integráciou a štandardizáciou v DP, ako i prekonávaní prekážok pri tomto procese. Milánske pracovisko predstavilo výsledky kvantitatívnej digitálnej histológie a rozobralo jej výhody aj úskalia. Poslednou prednáškou bolo zamyslenie autorov z USA nad skutočnou súčasnou hodnotou DP v základných počítačom asistovaných riešeniach informačných, analytických a diagnostických otázok v patológii.

Medzi 18 postermi sme zaregistrovali aj prácu autorského kolektívu z Inštitútu bioštatistiky a analýz MU v Brne: Budínska E, Feit J, Schwarz D, Dušek L, Capková L, Popovici V s názvom „Constructing a tissue-based proxy biomarker in colorectal cancer“.

Na záver kongresu sa prítomní mohli zamyslieť nad možnosťami DP a jej aktuálnou potrebou či prekážkami pri implementácii týchto postupov do rutinnej praxe. Ako najčastejšia prekážka v plošnom zavádzaní DP do praxe sa opakovane spomínala najmä finančná náročnosť pri premene klasického patologického pracoviska na digitálne fungujúci organizmus. Z tohto dôvodu iba nepatrný počet pracovísk v Európe rieši prechod od klasických laboratórií patológie k digitalizovanej forme „skokom“, ale skôr inovuje pracovisko postupným zavádzaním digitálnych technológií do patologických laboratórií. Iní však odporúčajú nekompromisne rýchly prechod k digitalizácii pracovísk s vysvetlením, že sa hneď ušetria náklady a zvýši efektívnosť práce. Nezriedkavé však boli aj mentálne prekážky, ktoré zdieľali skôr lekári patológovia než ich technicky vzdelaní kolegovia, na kongrese zastúpení vo veľkom počte. Napriek niektorým pochybnostiam týkajúcim sa implementácie DP ostáva faktom, že kým počet kvalifikovaných patológov klesá, populácia starne a komplexnosť rakovinových ochorení vzrastá, svetové optoelektronické firmy pracujú a neuveriteľnou rýchlosťou vylepšujú a inovujú prístroje, aby ponúkli zdravotníckym zariadeniam na celom svete možnosti DP ako podporu práce na patologických pracoviskách. Prostredníctvom týchto technológií umožňujú firmy zdravotníckym zariadeniam návrat k tradičným histopatologickým postupom, zvýšiť efektívnosť a produktivitu, ako aj zvýšiť dôveru v bioptickú diagnostiku. Jednoznačne pozitívne využitie DP konštatovali pracoviská v oblasti archivácie preparátov a vzoriek tkanív, ktoré sa archivujú uložením na 1,6-petabytové úložné disky a pásky. Takým spôsobom sa možno vyhnúť stratám materiálu, prasknutiu preparátov, chybám pri manuálnej archivácii a najmä, a to výrazne, možno zredukovať fyzický priestor na správu bioptických záznamov. Ďalšou jednoznačnou výhodou je poskytovanie diaľkových diagnostických služieb, čo zrýchľuje diagnostiku biopsií. Nezastupiteľná je aj možnosť interaktívnych konzultácií pacientov a vytvorenie medzinárodnej siete patológov s prechodom na kompletnú digitalizáciu. Táto možnosť môže preklenúť nedostatok spoľahlivo zacvičených histopatológov na pracoviskách patológie. O zaujímavých výsledkoch vedeckých prác získaných „virtuálnou“ mikroskopiou prostredníctvom automatických digitálnych analyzátorov sa referovalo vo viacerých prácach. Z kontextov vyplýva, že DP je prísľubom taktiež vo vede, a to pre pomerne jednoduché získanie sledovaných dát a možnosti ich zaujímavých interpretácií.

Podrobnejšie informácie o kongrese možno nájsť na stránke http://www.globalengage.co.uk/digital-pathology.html

Ďalší z kongresov o digitálnej patológii na európskom kontinente sa bude konať v decembri 2016 v Londýne.

Katarína Adamicová, Želmíra Fetisovová