Fluorescenčné spektrá ako možný marker procesu hojenia rany in vivo - Experimentálna štúdia

Fluorescence Spectra as a Possible Marker of the Wound Healing in vivo – Experimental Study

Each tissue in organism, including the skin, has a specific set of fluorophores. Metabolic changes during the healing process are related to changes in the configuration of fluorophores as well as fluorescent spectra.

The aim of this study was to find out if the fluorescence spectroscopy could be used for wound healing monitoring.

Female Sprague-Dawley rats (n = 14) were used in this experiment. Two parallel full thicknes skin incisions were done on the back of each experimental animal and immediately sutured under aseptic conditions. Synchronous fluorescent spectra of skin wounds were measured using the luminiscent spectrometer LS 55 (Perkin-Elmer) in 24 hour intervals during the first three days of healing.

In synchronous fluorescent spectra for Δλ₁ = 30 nm, Δλ₂ = 60 nm a Δλ₃ = 90 nm in excitation maxima 350 nm, 365 nm and 450 nm the statistically significant increase of fluorescence intesity was registered. This study proves the possibility how to describe the inflammatory phase of acute skin wound healing using the fluorescence spectroscopy in vivo. However, further detailed experimental and clinical studies are needed before we can apply these results into the clinical practice.

Key words:
spectral fluorescence – wound healing – synchronous fluorescence spectra – diagnosis

Autoři: M. Mokrý ¹; P. Gál ¹; M. Novotný ¹; J. Kušnír ²; K. Dubayová ²; J. Sabo ¹
Působiště autorů: Ústav lekárskej biofyziky, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prednosta doc. RNDr. Ján Sabo, CSc. ¹; Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prednosta prof. Ing. Juraj Guzy, CSc. ²
Vyšlo v časopise: Čes-slov Derm, 81, 2006, No. 5, p. 277-281
Kategorie: Klinické a laboratorní práce

Souhrn

Koža, podobne ako každé tkanivo v organizme, má pevný set fluorofórov. Zmena metabolizmu, ku ktorej počas procesu hojenia dochádza, je zákonite sprevádzaná zmenou zostavy fluorofórov a tým aj zmenou vo fluorescenčných spektrách. Cieľom práce bolo zistiť, či fluorescenčná spektroskopia môže byť využitá na monitorovanie procesu hojenia kožných rán.

V experimente boli použité samice potkana Sprague-Dawley (n = 14). V aseptických podmienkach boli na chrbtoch laboratórnych zvierat prevedené 2 rovnobežné symetrické kožné incízie, ktoré boli následne zošité. Merania synchrónnych fluorescenčných spektier z rán boli uskutočňované pomocou luminiscenčného spektrofluorimetra LS 55 (Perkin-Elmer) v 24hodinových intervaloch počas prvých troch dní hojenia. U synchrónnych fluorescenčných spektier pre Δλ₁ = 30 nm, Δλ₂ = 60 nm a Δλ₃ = 90 nm bol zaznamenaný štatisticky relevantný nárast intenzity fluorescencie pri excitačných vrcholoch 350 nm, 365 nm, 390 nm a 450 nm.

Práca predstavuje dôkaz možnosti popísať zápalovú fázu procesu hojenia akútnej experimentálnej kožnej rany pomocou fluorescenčnej spektroskopie in vivo. Pre jej možné praktické použitie bude však potrebné uskutočniť podrobnú klinickú štúdiu.

Klíčová slova:
spektrálna fluorescencia - hojenie rany - synchrónne fluorescenčné spektrá - intenzita fluorescencie - diagnostika