Dynamická analýza pohybu matky s dieťaťom pri vybraných aktivitách prístrojom SonoSens^® Monitor

Overview

Východiská:
Prístroj SonoSens^® Monitor má mnohoraké využitie pre analýzu funkčných porúch držania tela. Pokiaľ vychádzame z teoretických poznatkov o správnom a nesprávnom držaní tela, zaujímavou sa stáva problematika nosenia detí v šatke, na rukách, alebo vozenia v kočíku s následným dosahom na matkino zdravie osového aparátu.

Metódy:
Empirická časť sa zameriava na analýzu pohybu matky pri chôdzi s dieťaťom na rukách, v šatke a v kočíku hodnotených prístrojom SonoSens^® Monitor.

Výsledky:
Z výsledkov je zrejmé, že najviac negatívny vplyv na zdravie a vznik funkčných porúch pohybového aparátu má nosenie dieťaťa na rukách, pričom sa najviac preťažuje lumbálny úsek, no ani nosenie dieťaťa v šatke nie je ideálnym riešením, pretože taktiež dochádza k zmenám na lumbálnej aj cervikálnej chrbtici.

Záver:
Záverom chceme poukázať na variabilitu využitia a spôsob pátrania po príčinách funkčných zmien nesprávnym držaním tela matky u viacero druhov manipulácie, teda trávenie času s dieťaťom práve prístrojom SonoSens^® Monitor. Výsledky analýzy sú nanajvýš zaujímavé, a preto odporúčame tento prístroj na jeho ďalšie využitie v praxi širokej odbornej verejnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
SonoSens^® Monitor, držanie tela, funkčné poruchy

ÚVOD

Problematika funkčných porúch pohybového aparátu je v každej dobe aktuálna. Vznikajú nesprávnym zaťažovaním muskulo-skeletárneho systému. Po určitom čase však môžu funkčné zmeny organifikovať, vznikajú teda štrukturálne zmeny na myoskeletálnom systéme (9), čo populáciu často invalidizuje. Podľa Gútha (3) tvoria vertebrogénne ochorenia až 50% prejednávaní vo veci invalidných dôchodkov. V súčasnosti platná teória porušenej funkcie vychádza zo systematického preťažovania statických svalových skupín dnešným spôsobom života, nezaťažováním dynamických svalových skupín, následnej pohybovej chudobe a svalovej dysbalancie (2).

Držanie tela je možné vyšetriť viacerými spôsobmi. Či už využitím bazálnej olovnice, siluetogramom, Moiré topografiou, počítačovou posturografiou a iných. Avšak ani jedna z nich nemá popisný charakter poukazujúci na držanie tela pri vykonávaní činností denného života (2, 5, 10).

SonoSens^® Monitor

Novodobé technológie nám však v dnešnej dobe ponúkajú možnosti pre ľahšie a objektívnejšie odhalenie vzniku funkčných porúch. Pre hodnotenie držania tela bol vyvinutý prístroj SonoSens^® Monitor, ktorý neinvazívnym spôsobom analyzuje dynamické parametre držania tela pri dlhodobých aktivitách ako je stoj, manuálna monotónna práca, sedavé zamestnanie, ale aj bežné denné aktivity. Tieto parametre tak vyhodnocuje a následne je možné odhaliť príčinu vzniku funkčných porúch, ktoré človeka často sprevádzajú. Využíva ultrazvukový spôsob merania, tzv. sonometriu. Dnes sa využíva najmä v zdravotníctve, a to v ortopédii, fyziatrii a fyzioterapii, športovej a pracovnej medicíne. Tiež má veľkú využiteľnosť v priemysle. Je vhodná na kinetickú analýzu chrbtice, kolenných kĺbov, bedrových kĺbov a ramenných kĺbov.

Merací prístroj sníma informácie z 8 senzorov, ktoré sa aplikujú na vyšetrované miesto. Na chrbte sú senzory párovo usporiadané (pravé a ľavé) v oblasti stavcov C3, Th2, Th12 a oblasť iliosacrálneho skĺbenia. Senzory sa pripevňujú na telo vyšetrovaného pomocou jednorazových lepiacich krúžkov. Princípom merania je meranie vzdialenosti pomocou ultrazvuku, kde senzory sú delené na prijímače a vysielače. Naťahovaním kože pri pohybe tela spôsobuje zmeny vo vzdialenosti medzi senzormi, čo sa následne vyhodnocuje.

Všetky zosnímané informácie sa následne zhromažďujú v centrálnej jednotke, ktorá má svoju pamäť a LCD monitor s ovládaním. Po ukončení vyšetrenia sa informácie deportujú pomocou infračerveného žiarenia do počítača so softwarom SonoSens^® Monitor, ktorý automaticky vyhodnotí profil skúmaného vo viacerých grafických podobách:

• Líniový diagram: slúži k hodnoteniu kvality dát.
• Parametre merania v tabuľke: slúži na vyčítanie frekvencie merania, počet intervalov ako aj prvotné dáta pre jednotlivé časti chrbtice. V zátvorkách sa nachádzajú referenčné hodnoty prislúchajúce dospelej osobe.
• Úvodné vyšetrenie: zahŕňa 3 intervaly merania ako kalibráciu, maximálne hodnoty merania a diagramy pohybových maxím každej časti chrb-tice. Tieto diagramy sa zobrazujú pre krčnú, hrudnú a driekovú časť chrbtice do flexie, v bodygrame pohybu v sagitálnej a dorzálnej rovine a torzné diagramy.

Intervaly merania je možné zvoliť si od 10 minút do 36 hodín v závislosti na tom, aký cieľ merania sledujeme. Využiteľnosť prístroja je rôznorodá.

METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

Pre analýzu držania tela sme použili prístroj SonoSens^® Monitor, ktorý vyhodnocuje dynamické parametre držania tela. Výber respondenta bol cielený, aby sme mohli poukázať na rozdiely v analýzach pri rôznych denných činnostiach a následne sledovať vznik funkčných porúch. Vyhodnocovali sme držanie tela u matky, ktorá využívala viaceré spôsoby na prenášanie svojho dieťaťa, a to chôdza s kočíkom, nosenie dieťaťa na rukách a nosenie dieťaťa v šatke. Respondentka, žena 30 rokov, 2 deti, toho času bez ťažkostí.

KAZUISTIKA č. 1

Vyšetrená bola chôdza matky vo vychádzkovej obuvi s kočíkom v trvaní 15 minút po rovnom teréne.

Interpretácia analýzy diagramu flexie:

Pri chôdzi sú zreteľné odchýlky v jednotlivých úsekoch v súvislosti s východiskovým bodom. Centrum pohybu pri LSC sa nachádza mierne laterálne od východiskového bodu, TSC je mierne nad východiskovým bodom, CSC je nad východiskovým bodom, čo poukazuje na typické držanie tela pri chôdzi s kočíkom, kedy horné končatiny držia rukoväte. Tie sú pred telom, čím sa ťažisko tela vychyľuje oproti vzpriamenému držaniu tela.

Na túto skutočnosť poukazuje aj zabratie veľkej plochy poukazujúcej na rozsah pohybu, a to hlavne v CSC, čo značí o vychyľovaní z referenčnej osy, keďže matka pri prechádzaní sledovala svoje okolie ako aj dieťa.

Index regulérnosti sa vo všetkých lokalitách (LSC, TSC aj CSC) nachádzal mimo hodnôt noriem. Platnosť pomeru RI_CSC>RI_TSC>RI_LSC bola zachovaná (obr. 1).

Interpretácia výsledkov bodygramov:

Centrum pohybu leží mimo normy v torakálnej oblasti, na čo poukazujú hodnoty frontálneho indexu naklonenia (mFBI). Zobrazuje priemerný frontálny index. V sagitálnom meradle pohybu (SBA) sa nachádzajú v sagitálnom bodygrame všetky hodnoty mimo noriem v dorzálnom bodygrame (FBA) - v krčnej oblasti.

Podľa histogramov odchýlky od normy môžeme dedukovať občasné mierne predsunutie hlavy, ochabnutie hrudnej časti a predsunutie lumbálnej časti, čo potvrdzuje nesprávne držanie tela oproti prvotnému vyšetreniu vzpriameného držania tela (obr. 2).

Interpretácia výsledkov torzného diagramu:

Početnosti pre jednotlivé torzné hodnoty sa nachádzajú mimo hodnôt počiatočného merania. Namerané hodnoty sa nachádzajú mimo hodnôt noriem -3 až 3, a to v oblastiach lumbálnej a krčnej. Dĺžka početností nenaznačuje dlhodobé zotrvávanie v jednej polohe, ale svedčí o variabilite pohybu, ktorá je príznačná pre chôdzu (obr. 3).

KAZUISTIKA č. 2

Matka nosiaca dieťa v šatke. Dieťa 9-mesačné, váha 7500 g, chôdza vo vychádzkovej obuvi po rovnom teréne, trvanie chôdze 15 minút.

Interpretácia diagramu flexie:

Centrum pohybu v lumbálnej oblasti je situované na úzkom bode. Nachádza sa laterálne od referenčnej oblasti. Podľa vyhodnocovacích škál prístroja SonoSens^® Monitor by nemalo dochádzať k tomu, aby nastali postranné odchýlky, čo značí, že chôdza matky so šatkou nie je v žiadnom prípade ideálne riešenie pre dlhodobé účely. Poukazuje na to aj hodnota indexu regulérnosti, ktorá je vyššia ako hodnota normy.

Centrum pohybu v hrudnej oblasti leží blízko východiskového bodu, dokonca doň zasahuje a je situované na malom úseku, no index regulérnosti je mimo normálnych hodnôt. Je to výsledkom nosenia dieťaťa v blízkosti hrudníka, kde nedochádzalo k vychýleniam z osi. Krčná oblasť (CSC) neleží pod východiskovým bodom, ale tesne nad, čo nespadá do normy. Rozsah pohybu v histograme je rozptýlený na veľkú plochu (obr. 4).

Interpretácia výsledkov bodygramov:

Sagitálny bodygram poukazuje na najväčšie odchýlky od normy v CSC oblasti, kedy centrum pohybu leží mimo referenčnej oblasti. Hodnota normy SBI je 0,6, pričom prípustná hranica sa nachádza v rozpätí -10 až -2. Centrum pohybu v torakálnej časti leží v referenčnej oblasti.

V dorzálnom bodygrame sme zaznamenali odchýlku v lumbálnej oblasti. Rozsah pohybu a centrum pohybu sú mimo referenčného držania tela získaného z dát pri kalibrácii. Poukazuje na to aj vysoká hodnota indexu regulérnosti, ktorá sa má pohybovať v rozmedzí -5 až 5, nameraná hodnota je -10 (obr. 5).

Interpretácia výsledkov torzného diagramu:

Z histogramového zobrazenia je viditeľné, že centrum a rozsah pohybu zodpovedajúci pre torz-né pohyby v lumbálnej oblasti sú mimo re-ferenčných hodnôt. Priemerný index torzie (mTI) je mimo hodnôt normy,na čo poukazuje hodnota 10,5 (norma -3 až 3). Rozsah pohybu v cervikálnej oblasti je na široko situovaný. Hodnota TA je 23,4, čo je mimo hodnôt normy (0 až 10) (obr. 6).

KAZUISTIKA č. 3

Matka nosiaca dieťa v náručí. Dieťa 9-mesačné, váha 7500 g, chôdza v športovo-vychádzkovej obuvi po rovnom teréne v trvaní 15 minút.

Analýza diagramu flexie:

V LSC diagrame sa uprostred referenčnej oblasti centrum rozsah pohybu nenachádza. Značné je teda, že pri nosení dieťaťa na rukách dochádza k preťažovaniu lumbálnej oblasti. V krčnej oblasti je centrum pohybu a centrum rozsahu počas chôdze mimo referenčnej oblasti. Torakálna oblasť je tiež široko vyznačená čo sa týka rozsahu pohybu. No index nevykazuje odchýlku, čo by sme mohli vysvetliť tým faktom, že matka nosí dieťa v tesnej blízkosti hrudníka, ktorý ostáva väčšinu času v stabilnej polohe (obr. 7).

Analýza výsledkov bodygramov:

Histogram sagitálneho bodygramu vykazuje v krčnej a hrudnej oblasti široké rozpätie rozsahu pohybu. Hyperextenzia v krčnej oblasti je kompenzáciou hyperflexie torakálnej oblasti chrbtice. Vysoké odchýlky od normy hlavne v lumbálnej oblasti poukazujú na preťažovanie tejto oblasti (SBA a FBA). Nosenie dieťaťa na rukách si matka často kompenzuje vychýlením panvy do strany tak, aby si dieťa oprela o bok, čím sa značne odľahčia horné končatiny. To má následne vplyv na ostatné časti chrbtice, čím sa celá vychýli od normálnych hodnôt (obr. 8).

Interpretácia výsledkov torzného diagramu:

V histogramovom zobrazení je zrejmé, že vyšetrovaná osoba pri chôdzi s dieťaťom na rukách bola často v lumbálnej, torakálnej aj cervikálnej oblasti rotovaná mimo referenčného držania tela. Vysoké hodnoty (TA) svedčia o preťažovaní všetkých oblastí, najvýraznejšie v krčnej oblasti. Druhá najpreťažovanejšia časť bola lumbálna. V hrudnej oblasti sa nachádzajú hodnoty mimo normy (obr. 9).

DISKUSIA

Prístroj SonoSens^® Monitor je moderný, vyspelý prístroj, ktorý hodnotí a analyzuje dlhodobé pôsobenie bežných denných činností či už pracovných, rekreačných, športových alebo rodinných na vznik funkčných alebo až štrukturálnych porúch. Jeho využitie je naozaj veľmi široké, na čo poukazuje aj náš výskum, kedy sme analyzovali u jednej osoby viacero druhov manipulácie, teda trávenie času s dieťaťom. Výsledkom nášho výskumu sú nasledovné zistenia.

Pri analýze chôdze matky s kočíkom boli zistené najmenšie odchýlky od normy, či už v zmysle indexov regulérnosti alebo histogramovom zobrazení. Meranie prebiehalo 15 minút, pričom matka chodila po rovnom teréne. Centrum aj rozsah pohybu sa pohyboval s menšími odchýlkami okolo referenčnej osi vo všetkých oblastiach chrbtice. Menšie odchýlky sa nachádzali samozrejme v kaž-dom úseku tela, čo je z nášho hľadiska príznačné pre mierne oslabené držanie tela, keďže referenčné hodnoty boli získavané pri prvotnom vyšetrení vo vzpriamenom stoji a po 15-minútovej chôdzi, kedy sa človek prestáva kontrolovať. V konečnom dôsledku môžeme zhodnotiť, že chôdza s kočiarom má vplyv na držanie tela v zmysle vychyľovania sa z normy oproti bežnej chôdzi alebo stoja vo vzpriamenej polohe, no len ak výška rukovätí nie je nastavená podľa individuálnych potrieb. V našom prípade boli rukoväte nastavené v správnej výške, takže nemali vplyv na držanie tela. Najväčšie odchýlky boli zaznamenané v lumbálnej oblasti, kde ťažisko sa vychýlilo dopredu.

Po meraní chôdze s kočíkom sme vykonali meranie u tej istej osoby za rovnakých externých podmienok, pričom sme dieťa dali matke do šatky. Moderná doba preferujúca nosenie detí v šatkách či už z citového, ekonomického dôvodu, alebo má vplyv na správny telesný vývoj dieťaťa a zo stimulujúceho dôvodu má však aj vplyv na držanie tela matky. Na to poukazujú výsledky z hodnotenia prístrojom SonoSens^® Monitor (6), kde bola preťažovaná krčná chrbtica, na čo poukazujú histogramy v bodygramoch aj torzie. Tieto výsledky potvrdzujú to, že šatka s dieťaťom ťahá ramená matky dopredu, čím preťažuje krčnú chrbticu, hrudná časť je stabilná, no odchýlka v krčnej časti sa prenáša vo výraznej miere na lumbálnu časť, ktorá bola v nesúlade s normou v každom z diagramov. Preto musíme z pohľadu fyzioterapie podotknúť fakt, že dlhodobé nosenie detí v šatke má výrazne negatívny vplyv na zdravie pohybového aparátu matky. Matka časom pociťuje bolesť v cervikálnej tak lumbálnej oblasti a následne môže dochádzať aj k funkčným poruchám so štrukturálnymi zmenami na chrbtici. Otázne však je, či šatka bola nami aplikovaná správne a následne by mohla byť postavená otázka, či všetky matky si dokážu šatku uviazať korektne bez toho, aby si poškodzovali chrbticu. V našej štúdii šatka, či už bola naložená správne alebo nesprávne, pôsobila neprimerane na pohybový aparát a na držanie tela.

Posledná analýza v našom výskume sa týkala monitoringu chôdze matky s dieťaťom na rukách. V tomto prípade boli zaznamenané najväčšie a najvarovnejšie odchýlky voči referenčným hodnotám. Odchýlky boli ako v krčnej, hrudnej tak driekovej oblasti, čo nás vedie k záveru, že dlhodobé nosenie detí na rukách nie je len únavné, ale vplyv váhy dieťaťa sa podpisuje pod nesprávne držanie tela s následnými funkčnými poruchami na pohybovom aparáte. Z histogramov je zjavné, že najviac preťažovaná bola lumbálna oblasť, tak krčná, no aj keď matka sa snažila držať dieťa vo svojom najbližšom zovretí, trpela pri nosení aj jej hrudná časť. Preto ako dlhodobé využívanie tohto spôsobu je úplne neprípustné z dôvodu poškodzovania zdravia pohybového aparátu matky.

Záverom chceme poukázať na variabilitu využitia a spôsob pátrania po príčinách funkčných zmien nesprávnym držaním tela ľudí pri akýchkoľvek denných aktivitách práve prístrojom SonoSens^® Monitor.

Podobne zamerané výskumy neboli na Slovensku realizované, napriek tomu je v zahraničí tento spôsob diagnostiky často uvádzaný. Bernhardt O. a kol. (1) hodnotili vplyv stabilizačných dláh u pacientov s craniomandibulárnou dysfunkciou práve pomocou tohto zariadenia. Hinton (4) publikovala využitie prístroja SonoSens^® Monitor u vodičov a zameriavala sa na pohyblivosť driekovej časti chrbtice.

ZÁVER

Konzumná kapitalistická spoločnosť neustále kladie zvýšené nároky ako na ergonomické tak kvalitné pracovné či mimopracovné prostredie. To musí spĺňať najvyššie kvalitatívne štandardy, ktoré neohrozujú ľudské zdravie a život. Na zdravý vývin sa zameriava skríning už od novorodeneckého obdobia, cez predškolskú, školskú, ale aj pracovnú dochádzku. Jedným z takýchto aktivít je aj prevencia chybného držania tela a vzniku deformít na pohybovom aparáte. Niekdajšia doba si musela vystačiť s jednoduchými hodnotiacimi systémami, ktoré však hodnotili len krátkodobé a zvyčajne statické ukazovatele držania tela. My sme použili na hodnotenie prístroj, vysoko moderný SonoSens^® Monitor, ktorý hodnotí dlhodobo a dynamicky ľudskú prácu. Jeho využitie má vysokú variabilitu, pretože je vhodný na monitorovanie v akomkoľvek prostredí. Pre výskum sme si zvolili analýzu držania tela matky s 9-mesačným dieťaťom pri bežných denných činnostiach, ako je prechádzka s kočíkom, nosenie dieťaťa na rukách a nosenie dieťaťa v šatke. Výsledky analýzy sú nanajvýš zaujímavé, a preto odporúčame tento prístroj na jeho ďalšie využitie v praxi širokej odbornej verejnosti.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Mgr. Petra Homzová

Fakulta zdravotníckych odborov PU

Katedra fyzioterapie

Partizánska 1

080 01 Prešov

Slovenská republika

e-mail: petra.homzova