#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Zmeny alveolárnej šírky rozštepu u detí do jedného roka s jednostranným kompletným rozštepom pery a podnebia


Authors: S. Valentová-Strenáčiková;  R. Malina *;  Selecká;  P. *;  J. Lehocký
Authors‘ workplace: Klinika plastickej estetickej a rekonštrukčnej chirurgie FNsP FDR Banská Bystrica, Slovenská republika ;  Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovenská republika *
Published in: Rozhl. Chir., 2011, roč. 90, č. 4, s. 250-253.
Category: Monothematic special - Original

Overview

Cieľom nášho výskumu bolo zhodnotiť vývoj alveolárnej šírky rozštepu (G-L) u detí s jednostranným kompletným rozštepom pery a podnebia. V tejto štúdii sú analyzované čeľustnoortodontické odtlačky dvoch skupín detí: a) deti operované v neonatálnej perióde (16 detí); b) deti operované vo veku 3 mesiacov (7 detí). Merania rastu a vývoja dentoalveolárneho oblúka realizujeme pred operáciou (tesne po narodení, resp. vo veku 1 mesiac u detí z druhej skupiny) a následne vo veku 3 mesiacov, 6–7 mesiacov a 1 rok. Pri operačnom riešení boli použité tieto techniky: I. fáza – technic sec Millard a II. fáza – technic V-Y, W-Y Wardil-Kilner.

Na antropometrickú analýzu odtlačkov dentoalveolárneho oblúka bolo použité digitálne posuvné meradlo s presnosťou 0,1 mm. Body „G“ a „L“ boli identifikované podľa Mazaheri et al. [7].

Pri včasnom operačnom riešení sa šírka G-L zmenšuje rýchlejšie ako u druhej skupiny detí. V 3. mesiaci je G-L v priemere 5,16 mm. Pri neskoršom operačnom riešení narastá šírka G-L do 3. mesiaca (obdobie operácie) na hodnotu 12,44 mm. Chirurgická rekonštrukcia pery v neonatálnej perióde signifikantne urýchľuje zmenšenie alveolárnej šírky rozštepu (G-L). S prihliadnutím na pozitívny psychologický efekt a redukciu zápalov stredného ucha [2], môžeme neonatálny spôsob chirurgického riešenia rozštepu pery a podnebia považovať za lepší, ako neskoršie operačné riešenia.

Kľúčové slová:
rozštep pery – rozštep podnebia – dentoalveolárny oblúk – cheiloplastika – včasné operačné riešenie

ÚVOD

Rozštep pery a/alebo podnebia patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim malformáciám tváre [1]. V posledných dvoch desaťročiach nastal podstatný progres v menežmente rozštepových pacientov. Zaužívanou technikou v niekoľkých centrách je v súčasnosti operačné riešenie v neonatálnom období [2]. Celosvetovo sa v rozštepových centrách pristupuje ku operačnému riešeniu rozštepu pery od prvej hodiny po narodení dieťaťa až do dospelosti [3]. Chirurgická rekonštrukcia primárneho podnebia je možná už prvý týždeň po narodení dieťaťa s rozštepom [4]. Významné problémy zostávajú v stanovení termínu operácie a stratégii rôznych špecialistov v liečbe rozštepových pacientov.

Na pracovisku Kliniky plastickej a estetickej chirurgie v Banskej Bystrici realizujeme metodiku včasného operačného riešenia od roku 1995. Ku operačnému riešeniu pery pristupujeme v neonatálnej perióde, teda počas prvých 3 týždňov života. Chirurgická intervencia je uskutočnená pred odchodom novorodenca z nemocnice. Nezaznamenali sme zvýšenie morbidity ani mortality u včasných korekcií v porovnaní s operačným riešením detí po 3 mesiacoch. Včasná chirurgická intervencia zlepšuje vzhľad pacienta, zlepšuje jeho kvalitu života a redukuje počet sekundárnych korekcií. Okrem pretrvávajúceho fetálneho hojenia pri rekonštrukcii do 48 hodín po pôrode patrí k výhodám včasnej operácie, aj obrovský psychosociálny benefit rodiny [2]. Výhodou je aj to, že čeľustnoortodontický aparát je potrebné použiť iba v ojedinelých prípadoch (iba u ťažkých obojstranných rozštepov). Jazvička, najmä u detí s chirurgickou korekciou pery, nosového krídla do 48 hodín až 7 dní po narodení, teda s pretrvávajúcim fetálnym hojením, je nepatrná [5]. Nebol zaznamenaný negatívny efekt na rast strednej tretiny tváre, teda cheiloplastika má značný efekt na rast a vývoj prednej dimenzie alveolárneho oblúka a neovplyvňuje zadnú dimenziu – zadnú maxilárnu šírku [6].

Cieľom tejto štúdie je porovnať:

  • (a) vývoj alveolárnej šírky rozštepu (G-L) u detí s jednostranným kompletným rozštepom pery a podnebia;
  • (b) efekt operačného riešenia tohto rozštepu v neonatálnom období s operačným riešením v 3. mesiaci.

MATERIÁL A METÓDA

Analyzovaný súbor jedincov

Od roku 2007 sledujeme vývoj dentoalveolárneho oblúka u detí s jednostranným kompletným rozštepom pery a podnebia (Obr. 1a, 1b) pred cheilosuturou, po operačnej korekcii – cheilosuture, po palatoplastike a v období jedného roka. V tejto štúdii sú analyzované dve skupiny detí.

Obr. 1a. Dieťa s ťažkým jednostranným rozštepom pred operáciou; Foto: S. Valentová-Strenáčiková Fig. 1a. Preoperative view of a child with severe unilateral cleft. Photo: S. Valentová-Strenáčiková
Obr. 1a. Dieťa s ťažkým jednostranným rozštepom pred operáciou; Foto: S. Valentová-Strenáčiková
Fig. 1a. Preoperative view of a child with severe unilateral cleft. Photo: S. Valentová-Strenáčiková

Obr. 1b. To isté dieťa 7 dní po operácii; Foto: S. Valentová-Strenáčiková Fig. 1b. The same child 7 days after the procedure; Photo: S. Valentová-Strenáčiková
Obr. 1b. To isté dieťa 7 dní po operácii; Foto: S. Valentová-Strenáčiková
Fig. 1b. The same child 7 days after the procedure; Photo: S. Valentová-Strenáčiková

Do prvej skupiny sú zaradené deti, operované v neonatálnej perióde (do 14 dní). Meranie rastu a vývoja dentoalveolárneho oblúka realizujeme hneď po narodení a následne vo veku: 3 mesiacov, 6–7 mesiacov a 1 rok. Túto skupinu tvorilo 16 detí (9 chlapcov a 7 dievčat) z toho 11 detí bolo operačne riešených do 7 dní a 5 detí v období 7–14 dní po narodení. Priemerná hmotnosť detí sa pohybovala od 1,9 do 3,9 kg.

Do druhej skupiny sú zaradené deti operované vo veku 3 mesiacov. Meranie rastu a vývoja dentoalveolárneho oblúka detí z tejto skupiny realizujeme vo veku: 1 mesiac (pred cheilosuturou), 3 mesiacov (tesne pred cheilosuturou), 6–7 mesiacov a vo veku 1 rok. Druhú skupinu tvorilo 7 detí (3 chlapci a 4 dievčatá) s operačným riešením od 3 mesiacov veku. Patrili sem deti, ktoré vzhľadom na infekcie, prípadne iné vážnejšie ochorenia, nemohli byť operačne riešené v neonatálnej perióde. Zo súboru boli vylúčené deti s vážnymi vývojovými malformáciami a poruchami rastu.

Priemerný vek detí v čase operačného riešenia bol 3,2 mesiace a ich priemerná hmotnosť bola 5,8 kg.

Metodika

Všetci malí pacienti boli liečení v Detskej fakultnej nemocnici lekármi z Kliniky plastickej a estetickej chirurgie v Banskej Bystrici. Boli použité tieto operačné techniky: I. fáza – technic sec Millard a II. fáza – technic V-Y, W-Y Wardil-Kilner.

Na meranie šírky rozštepu sme využívali čeľustnoortodontické odtlačky (Obr. 2), ktoré zhotovoval stomatológ a čeľustný ortodont.

Image 1. Čeľustnoortodontický odtlačok; Foto: S. Valentová-Strenáčiková Fig. 2. Orthodontic mold; Photo: S. Valentová-Strenáčiková
Čeľustnoortodontický odtlačok; Foto: S. Valentová-Strenáčiková
Fig. 2. Orthodontic mold; Photo: S. Valentová-Strenáčiková

Antropometrické merania odtlačkov dentoalveolárneho oblúka boli realizované na Katedre biológie a ekológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici digitálnym posuvným meradlom s presnosťou 0,1 mm.

Antropometrické body na odtlačkoch boli identifikované podľa Mazaheri et al. [7]. V tejto štúdii bola analyzovaná a následne vyhodnotená šírka rozštepu (G-L), pričom L je predný bod rozštepového segmentu a G je predný bod nerozštepového segmentu (Obr. 3). Meranie vyššie uvedeného rozmeru odporúča Huang et al. [8].

Image 2. Identifikácia antropometrických bodov; Zdroj: Mazaheri et al. (1971) Fig. 3. Identification of antropometric points; Source: Mazaheri et al. (1971)
Identifikácia antropometrických bodov; Zdroj: Mazaheri et al. (1971)
Fig. 3. Identification of antropometric points; Source: Mazaheri et al. (1971)

Šírka rozštepu G-L bola v každom sledovanom období meraná 3x, a následne bola stanovená priemerná hodnota. Merania boli štatisticky vyhodnotené použitím Wilcoxonovho testu.

VÝSLEDKY

Na základe údajov uvedených v tabuľke 1 môžeme zhodnotiť prednú šírku rozštepu G-L, ktorá sa u detí s operačným riešením do 14 dní kontinuálne zmenšuje. Najväčšia šírka je pred cheilosuturou (do 14 dní). Potom nastáva kontinuálne zmenšovanie až do jedného roka (po korekcii podnebia) (Graf 1).

Table 1. Vývoj šírky rozštepu (G-L) u operovaných detí Tab 1. Changes of cleft widths (G-L) in operated children
Vývoj šírky rozštepu (G-L) u operovaných detí
Tab 1. Changes of cleft widths (G-L) in operated children
sd – štandardná odchýlka

Graph 1. Zmena šírky rozštepu (G-L) pri včasnom a neskoršom operačnom riešení počas sledovaného obdobia Graph 1. Changes of cleft widths (G-L) following early and later procedures during the follow up period
Zmena šírky rozštepu (G-L) pri včasnom a neskoršom operačnom riešení počas sledovaného obdobia
Graph 1. Changes of cleft widths (G-L) following early and later procedures during the follow up period

U druhej skupiny detí, s operačnou korekciou vo veku 3 mesiacov, sa predná šírka rozštepu (G-L) postupne zväčšuje, pričom maximum dosahuje v 3. mesiaci (v období operačného riešenia – cheilosutury). Potom nastáva zmenšenie šírky rozštepu (Graf 1).

Štatistická analýza potvrdila medzi oboma sledovanými skupinami vysoko signifikantný rozdiel (p = 0,0002) vo veku 3 mesiacov. V tomto období bola u detí operovaných v neonatálnej perióde predná šírka rozštepu (G-L) významne menšia (5,16 ± 1,58 mm) ako u detí operovaných až v 3. mesiaci (12,44 ± 2,11 mm). Rozdiely v šírke G-L v ostatných sledovaných obdobiach neboli štatisticky významné.

DISKUSIA

Po cheiloplastike nastáva významné zmenšenie šírky G-L. U detí operovaných v neonatálnom období je toto zmenšenie šírky viditeľné hneď. Deťom operovaným až v 3. mesiaci sa šírka rozštepu G-L najskôr mierne zväčšuje a po cheiloplastike nastáva zmenšovanie, podobne ako u prvej skupiny (Graf 1). rovnaký výsledok zaznamenali aj Huang et al. [8], ktorí sledovali efekt cheiloplastiky u detí operovaných v 3. mesiaci. Pretože k zmenšovaniu šírky G-L dochádza po cheiloplastike, môžeme tento chirurgický zákrok považovať za hlavný faktor spôsobujúci včasné zmeny v šírke rozštepu (G-L). Cheiloplastika vytvára kontinuálny tlak na prednú časť maxilodentálneho oblúka [8], čím dochádza k palatálnemu posunu prednej časti nerozštepového oblúka. U prvej skupiny sme nezaznamenali v období jedného roka žiadnu dysbalanciu alveolárnych segmentov. U druhej skupiny sme v jednom prípade zaznamenali signifikantnú a v jednom prípade diskrétnu dysbalanciu alveolárnych segmentov.

Christie et al. [2] porovnávali vývin tváre u detí operovaných v neonatálnej perióde a v 3. mesiaci s deťmi bez rozštepu. Zistili, že po operácii v neonatálnej perióde sa vývin tváre viac podobá vývinu tváre detí bez rozštepu. Myslíme si, že jedným z faktorov, ktoré pozitívne ovplyvňujú vývin tváre je operačné riešenie rozštepu v neo­natálnej perióde. Chirurgický zákrok v neonatálnej perióde urýchli zmenšenie šírky roštepu (G-L), ako aj správny vývin celého dentoalveolárneho oblúka. U tejto skupiny detí je v 3. mesiaci priemerná šírka rozštepu 5,16 mm. Deti operované v 3. mesiaci dosiahnu podobnú šírku rozštepu (5,60 mm) až v 6. mesiaci. Toto oneskorenie má následne vplyv na ďalší vývin tváre.

ZÁVER

Chirurgická rekonštrukcia pery v neonatálnej perióde signifikantne urýchľuje zmenšenie alveolárnej šírky rozštepu (G-L). Po zohľadnení prídavného psychologického efektu a redukcií zápalov stredného ucha [2] môžeme ­neonatálny spôsob chirurgického riešenia rozštepu pery a podnebia považovať za lepší, ako neskoršie operačné ­riešenia.

MUDr. Silvia Valentová-Strenáčiková
Sásovská cesta 2
974 11 Banská Bystrica
Slovenská republika
e-mail: silviavs@atlas.sk


Sources

1. Mcheik, N. J., Levard, G. Growth in infants in the first two ­years of life after neonatal repair for unilateral cleft lip and palate. Int. J. of Pediatric Otorhinolaryngolog, 2010; 74: 465–468.

2. Christie, F. B, Stirrups, D. R., Mackenzie, J. S., Lawrence, G. M. An orthodontic evaluation of 16-year-old males with an originál komplete unilateral kleft lip and palate problem repaired dutiny the neonatal period. British Journal of Plastic Surgery, 1991; 44: 557–561.

3. Millard, D. R. Cleft Craft: The Evalution of Its Surgery, Vol. 1, Boston, Little, Brown, 1976.

4. Gary, S., Bromley, M., Kenneth, O., Rothaus, M., Dicran, G., Jr. Cleft Lip, Morbidity and Mortality in Early Repair. Ann. Plast. Chir., 1983; 1: 214–217.

5. Weinfeld, A. B., Hollier, L. H., Spira, M., Stal, S. International trends in treatment of cleft lip and palate. Clin. Plast. Surg., 2005; 32: 19–23.

6. Honda, Y., Suzuki, A., Ohishi, M., Tashiro, H. Longitudinal study on the changes of maxillary arch dimension in Japanese children with cleft lip and or palate infancy to 4 years of age. Cleft Palate J., 1995; 32: 149–155.

7. Mazaheri, M., Harding, R. L., Cooper, J. A., Meier, J. A., Jones, T. S. Changes in arch form and dimensions on cleft patients. Am. J. Orthod., 1971; 60: 19–32.

8. Huang, Ch. S., Wang, W. I., Chen, Y. R., Chen, P. K. T., ­Noordhoff, M. S. Effects of Cheiloplasty on Maxillary Dental Arch Development in Infants with Unilateral Complete Cleft Lip and Palate. Cleft Palate-craniofacial Journal, 2002; 39: 513–516.

Labels
Surgery Orthopaedics Trauma surgery
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#