Hodnotenie lokálnej svalovej záťaže u šičiek autopoťahov
1. časť: Využitie modifikovaného dotazníka Nordic Questionnaire

Overview

Úvod:

Ochorenia podporno-pohybového aparátu vo vzťahu k práci sú neustále na vzostupe. Je preto nutné venovať, okrem hodnotenia iných faktorov pracovného prostredia, trvale aj zvýšenú pozornosť posudzovaniu fyzickej záťaži. Cieľom práce bolo v súbore respondentov spoločnosti zaoberajúcej sa šitím autopoťahov v Žilinskom kraji zistiť prostredníctvom subjektívnych a objektívnych metód vplyv lokálnej svalovej záťaže na zamestnancov. Predloženú problematiku vzhľadom na jej rozsah rozdelili autori na dve samostatné časti.

Súbor a metodika:

Súbor tvorilo 62 zamestnancov (60 žien a 2 muži) v profesii šič/-ka závodu na výrobu autopoťahov. Pomocou modifikovaného dotazníku Nordic Questionnaire autori v súbore respondentov zisťovali informácie o výskyte ťažkostí spojených s podporno-pohybovým aparátom, ktoré v danom podniku využili na hodnotenie vplyvu lokálnej svalovej záťaže.

Výsledky:

Z celkového súboru 62 zamestnancov muselo kvôli problémom určitej časti tela navštíviť lekára 27 respondentov (43,5 %). Ako najviac problematickú časť zamestnanci uvádzali bolesti v oblasť šije, rúk, zápästí a hornej časti chrbta. Najviac návštev u lekára sme zaznamenali z dôvodu bolesti v oblasti chrbta a naopak najmenej z dôvodu bolestí lakťov, bokov, stehien a kolien. Pri práci sú vykonávané repetitívne flexčno-extenčné pohyby zápästia s vysokou frekvenciou. Takmer 43,0 % respondentov uvádzalo nedostatočnú kvalitu pracovných nástrojov.

Záver:

Na základe zistených výsledkov sa ukazuje nutnosť venovať zvýšenú pozornosť aj subjektívnemu hodnoteniu lokálnej svalovej záťaže u šičiek autopoťahov v rámci komplexného posúdenia s výsledkami získanými pomocou objektívnych metód merania fyzickej záťaže pri práci. To umožní lepšie určovať preventívne opatrenia, ktoré obmedzia výskyt ochorení podporno-pohybového aparátu.

Klučové slova:

62 respondentov – automobilový priemysel – repetitívne pohyby horných končatín – časová snímka – syndróm karpálneho tunela

ÚVOD

Človek je neodmysliteľnou súčasťou výrobného procesu. V pracovnom prostredí z hľadiska ochrany zdravia pôsobia na zamestnancov fyzikálne, chemické, biologické a psychosociálne faktory. Vo veľkej miere môžu ovplyvniť produktivitu a kvalitu práce. Ich účinky závisia aj na fyzickej, psychickej a senzorickej vybavenosti a na výkonnostnej kapacite zamestnanca [13]. Pri štúdiu vplyvu rôznych faktorov pracovného prostredia na človeka treba brať do úvahy aj vek, pohlavie, habitus, rôzne zmeny zdravotného stavu pri vrodených a získaných ochoreniach.

Zamestnanci v Európskej únii sú exponovaní ergonomickým rizikám:

• 62 % zamestnancov vysokému počtu repetitívnych pohybov,
• 47 % zamestnancov nepriaznivým pracovným polohám,
• 36 % zamestnancov manipuluje s ťažkými bremenami [5].

Stanovenie rozsahu lokálnej svalovej záťaže pri práci je dôležité predovšetkým z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov, z dôvodu prevencie vzniku ochorení z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (DNJZk). Ochorenie z DNJZk je častou príčinou dlhodobej PN, invalidizácie a s tým súvisiacimi finančnými nákladmi nielen na liečbu. Napríklad v USA sa náklady súvisiace s ochorením končatín odhadujú na 0,5–2 % hrubého domáceho produktu [15]. V roku 2015 bolo na Slovensku hlásených 156 ochorení z DNJZk, čo predstavovalo 46 % z celkového počtu ročne registrovaných chorôb z povolania (CHzP). V roku 2016 stúpol ročný výskyt na 173 DNJZk, čo predstavovalo viac ako polovicu zo všetkých hlásených CHzP. Na základe analýzy hlásených CHzP vo vzťahu ku kategorizácii prác bolo v roku 2015 v kategóriách I. a II. hlásených 54,2 % celkového počtu hlásených CHzP, v roku 2016 bolo hlásených 204 novozistených CHzP v I. a II. kategórii prác, čo predstavovalo 64,6 %. Uvedené údaje potvrdzujú aktuálnu potrebu kompletnej starostlivosti o zdravie aj u pracovníkov zaradených do kategórií I. a II. prác z hľadiska zdravotných rizík [2, 11, 12]. Podľa Výročnej správy RÚVZ v Martine z roku 2016 najviac posudzovaných podozrení na CHzP sa týkalo tiež  II. kategórie prác. V podniku, v ktorom sme výskum vykonávali boli hlásené v roku 2016 dve CHzP v profesiách: šička v kožiarskej a obuvníckej výrobe vo faktore fyzická záťaž – II. kategória [14]. Podľa nemeckých autorov je častý výskyt profesionálneho syndrómu karpálneho tunela u pracovníkov v baliarňach potravín, záhradníkov, hudobníkov, masérov, čalúnnikov [6]. Buchancová et al. [1] uvádzajú najčastejší výskyt nadmerného lokálneho zaťaženia horných končatín hlavne v profesiách lamač, piliar, montážny pracovník, pri prácach spojených s brúsením, strihaním, šitím a u palety ďalších stereotypne vykonávajúcich manuálnych činností.

SÚBOR A METODIKA

Súbor tvorilo 62 respondentov (60 žien, 2 muži) v profesii šič /-ka autopoťahov. Zamestnanci strihali a šili textilné a kožené autopoťahy, ktoré následne inštalovali do nových automobilov. Pracovisko bolo v čase nášho sledovania zaradené do II. kategórie prác. Výber respondentov bol náhodný. Priemerný vek zamestnancov v sledovanom súbore bol 39,40 ± 8,30 rokov (x ± SD) s priemernou dobou expozície 9,29 ± 4,73 (x ± SD) rokov. Najmladší zamestnanec mal 22 rokov, najstarší mal 57 rokov. Najdlhšia pracovná expozícia bola 20 rokov a najkratšia 1 rok. Respondentov sme rozdelili do štyroch vekových skupín 18–29 ročných, 30–39 ročných, 40–49 ročných a 50–60 ročných (obr. 1). Pri hodnotení lokálnej záťaže v podniku sme použili modifikovaný dotazník Nordic Questionnaire, ktorý pozostáva zo 4 častí [8]. Pomocou neho sme zisťovali informácie o výskyte ťažkostí podporno-pohybového systému. V prvej časti sme zaznamenávali základné údaje (pohlavie, vek, výšku, váhu, pracovnú expozíciu, lateralitu – ľavá/pravá ruka, pracovnú polohu). V druhej časti dotazníka sme lokalizovali výskyt a početnosť problémov pohybového systému za posledný mesiac a nutnosť návštevy lekára. V tretej časti dotazníka sme identifikovali faktory, ktoré sa najväčšou mierou podieľali na vzniku obtiaží zo strany podporno-pohybového aparátu. Posledná časť sa zamerala na spracovanie údajov a odporúčania zamestnávateľovi pre zapojenie zamestnancov do ergonomického programu. Zamestnancov sme rozdelili do 4 skupín podľa stupňa ťažkostí. Prvá kategória neudávala žiaden vplyv, respondent neudával žiadne ťažkosti. Respondenti zaradení do 2. kategórie uvádzali malé ťažkosti, miznúce po odpočinku. Veľké obtiaže, pre ktoré bola nevyhnutná návšteva lekára a liečenie sme zaradili do 3. kategórie. Pracovníkov, ktorí uvádzali veľké ťažkosti a nevyhnutnosť návštevy lekára, nutnosť liečby už po krátkej expozícii, trvajúcej menej ako jeden rok boli zaradení do 4. kategórie. Na základe týchto kritérií sme rozdelili respondentov na skupiny podľa ich odpovedí (áno/nie) v druhej časti dotazníka Nordic Questionnaire nasledovne: 1. stupeň – odpoveď nie vo všetkých deviatich radoch tabuľky v druhej časti dotazníka; 2. stupeň – odpoveď áno v aspoň jednej z deviatich častí tela; 3. stupeň – odpoveď áno aspoň na jednu časť tela a odpoveď áno pre tú istú časť tela v druhom stĺpci, ak má zamestnanec pracovnú expozíciu dlhšiu ako jeden rok; 4. stupeň – odpoveď áno aspoň na jednu časť tela a odpoveď áno pre tú istú časť tela – návšteva lekára, ale expozícia trvá jeden rok alebo menej ako jeden rok [17].

VÝSLEDKY

V nami sledovanom súbore bolo 19 (30,7 %) zamestnancov vyučených v profesii šič/-ka, ostatní zamestnanci neboli v profesii vyučení. Priemerná dĺžka expozície v danom zamestnaní bola 9,29 ± 4,73 rokov (x ± SD). Priemerná výška zamestnancov bola 164,79 ± 5,56 cm (x ± SD), priemerná hmotnosť 64,45 ± 10,20 kg (x ± SD), BMI 23,57 ± 3,29 (x ± SD). Iba dvaja zamestnanci boli ľaváci. Vykonávanú prácu hodnotíme ako staticko-dynamickú s prevahou dynamickej zložky. Zamestnanci pracujú v stoji počas celej pracovnej zmeny (8 h, trojzmenná prevádzka, vykonávanie nadčasov). Prestávky pri práci sú rozdelené na prestávku na obed (30 min), prestávku na cvičenie (5 min) a prestávku na pitný režim a WC (15 min). Práca šičov/-iek je normovaná. Všetci zamestnanci pri práci používajú šijacie stroje, ktoré sú aj zdrojom vibrácií prenášaných na horné končatiny, ktoré však neprekročili prípustné hodnoty (0,964 m/sek.2 pri šití látky). Zamestnanci pracujú s materiálom rôznej tvrdosti a elasticity (látka, koža, látka s plastom) pri šití setov (1 set = 1 auto) na jednotlivých biznisoch. Sety sa skladajú z komponentov. Práca je monotónna so zaťažovaním rovnakých svalových skupín horných končatín, predovšetkým spojená s početnými pohybmi malých svalových skupín rúk. Na pracovisku pri šití zadného sedáka sa vykonávajú pracovné operácie rôzne dlhý čas, ktorý je potrebný na zošitie/prešitie alebo iný pracovný úkon v trvaní približne od 0:29 min do 2:26 min. Práca je vykonávaná s natiahnutými prstami a s flexčno-extenčnými pohybmi zápästia, pohyby sú kombináciou pronácie a supinácie. Pracovníci ovládajú jednou nohou (praváci ľavou), spravidla trvale, pedál šijacieho stroja, čím sa aj osový aparát – chrbtica – dostáva trvale do nefyziologickej polohy. Práca si vyžaduje značné sústredenie, je spojená so senzorickou a psychickou záťažou. Ako najviac problematická časť tela bola všeobecne uvádzaná oblasť šije, rúk, zápästí a hornej časti chrbta (obr. 2). 27 pracovníkov (43,5 %) muselo počas zamestnania v uvedenej prevádzke navštíviť lekára kvôli ťažkostiam pri šití autopoťahov zo strany namáhanej časti tela. Najviac návštev u lekára sme zaznamenali z dôvodu bolestí v oblasti chrbta a naopak najmenej z dôvodu bolestí lakťov, bokov, stehien a kolien (obr. 3). Nadpolovičná väčšina (59,6 %) pracovníkov uviedla ako najväčší problém dlhodobú prácu v rovnakých pracovných polohách. Ako strednú záťaž uviedlo takmer 26 zamestnancov (42,0 %) prácu na hranici fyzických možností. Na nevhodné klimatické podmienky na pracovisku – chlad aj v letných mesiacoch si sťažovalo 22 zamestnancov (35,5 %). Chlad bol zapríčinený montážou zvhlčovacieho zaradenia vo výrobnej hale. Takmer 43,0 % (27) respondentov uviedlo nedostatočnú kvalitu pracovných nástrojov (šijacie stroje), to považovali za veľkú záťaž. Ako strednú záťaž uvádzalo 58,0 % (36) zamestnancov prácu vo vynútených pracovných polohách a opakujúce sa pohyby pri jednotlivých pracovných operáciách. V súbore zamestnancov sme zaradili do prvej skupiny šiestich (9,7 %), ktorí nepociťovali žiadne ťažkosti. Do druhej skupiny sme začlenili 29 pracovníkov (46,8 %), ktorí odpovedali ÁNO – mali obtiaže aspoň v jednej časti tela. Takmer 44,0 % zamestnancov (27) pracujúcich viac ako jeden rok označilo popri obtiažach v jednej časti tela zároveň aj nutnosť návštevy lekára z uvedenej príčiny. Zistili sme, že zamestnanci pracujúci v podniku menej ako jeden rok neuviedli žiadne obtiaže (tab. 1).

DISKUSIA

Podľa OSHA je lokálna svalová zaťaž najčastejšie sa vyskytujúci a najviac finančne nákladný pracovný zdravotný problém, ktorý v EÚ ovplyvňuje stovky tisíc zamestnancov. Americká vláda musí investovať do odškodnenia zamestnancov v súvislosti s ochoreniami zapríčinenými lokálnym preťažovaním končatín viac ako 100 miliárd $ ročne [9]. Podľa US Bureau of Labor Statistics, takmer 45 % všetkých hlásených chorôb z povolania bolo spôsobených expozíciou opakovaného zaťaženia horných končatín (zápästie, lakeť alebo ramená) [9, 16]. Najčastejším ochorením z DNJZk, ktoré súvisí s lokálnou svalovou záťažou, je syndróm karpálneho tunela. Canadian Centre for Occupational Health and Safety uvádza, že až viac ako 15 % pracujúcej populácie (4,5 miliónov pracovníkov) trpí syndrómom karpálneho tunela [7]. Štatistický úrad Veľkej Británie uvádza, že v súvislosti s ochoreniami zapríčinenými lokálnym preťažením horných končatín zamestnanci absentujú v práci až 8,9 miliónov pracovných dní. Viac ako 1.299.000 pracovníkov má ochorenia zapríčinené prácou, z toho 507.000 ochorenia spôsobené lokálnym preťažením horných končatín [4]. V Slovenskej republike sú ochorenia z DNJZk takisto najčastejšou chorobu z povolania. Od roku 1996 sa stali najčastejšou chorobou z povolania hlásenou v regióne Kliniky pracovného lekárstva v Martine a od r. 1997 doteraz sú v rámci SR trvale ochorenia z DNJZk na 1. mieste v počte ročne hlásených profesionálnych ochorení [3, 12]. Na Slovensku nie sú t. č. k dispozícii osobitné údaje o dĺžke PN pri ochoreniach z DNJZk. Okrem expozície lokálnej svalovej záťaže sú zamestnanci spoločnosti zaoberajúcej sa šitím autopoťahov vystavení aj vibráciám prenášaným na horné končatiny. Preventívne prístupy k ochrane zdravia zamestnancov zo strany vedenia podniku viedli k vypracovávaniu projektu optimalizácie – znižovania rýchlostí strojov. Predpokladá sa zjednotenie rýchlosti strojov, a tým rovnomernejšia záťaž na operátora a zníženie vibrácií prenášaných na ruky, čím sa zabezpečí vyššia efektivita. V rámci nami sledovanej spoločnosti bol v roku 2015 menovaný Ergo team, ktorého úlohou je pravidelná kontrola pracovných podmienok, a ak treba stanovenie nápravných opatrení. Ako najčastejšie problémy zo strany zamestnancov boli uvádzané aj nevyhovujúce dosahové vzdialenosti – vysoké police na komponenty a nedostatočný priestor na jednotlivých pracoviskách. To nútilo pracovníkov zaujímať neprijateľné pracovné polohy. Zamestnanci vykonávajú prácu v stoji 8 hodín bez možnosti striedania pracovnej polohy. Zamestnávateľ v súčasnosti zavádza dvojpedálové šitie, čím by sa mala znížiť nadmerná záťaž jednej končatiny a záťaž na osový aparát. Problém je s trénovanými a zaučenými zamestnancami zvyknutými na šitie jedným pedálom, lebo niektorí nie sú schopní prejsť na dvojpedálové ovládanie šitia. Mojkin (1984) uvádza, že u osôb vykonávajúcich 120.000 a viac pohybov hornej končatiny za zmenu dochádza ku známkam únavy už za 1,5 h práce. Pri 40.000 až 80.000 pohybov za pracovnú zmenu sa únava dostavila za polovicu pracovnej zmeny, pri 500 pohyboch sa pocity únavy neobjavili vôbec [10]. Zamestnanci v nami sledovanej spoločnosti zaoberajúcom sa šitím autopoťahov maximálne vykonávali za pracovnú zmenu 53.280 pracovných pohybov drobných svalov rúk a predlaktia. Výskyt skupín 3 a 4 s výskytom intenzívnych ťažkostí podporno-pohybového aparátu svedčí o závažnosti vplyvu rizikových faktorov a nedostatočného uplatnenia princípov ergonómie na pracovisku [17]. My sme do 3. skupiny museli zaradiť až 27 zamestnancov. Počet profesií, u ktorých preťažovanie spočíva vo vykonávaní rovnakých a rýchlych pohybov malých svalov ruky, pričom sa dosahuje počet až stotisíc pohybov za pracovnú zmenu, narastá. Okrem DNJZ je v praxi časté etiologické spolupôsobenie vibrácií prenášaných na ruky z pracovných nástrojov. Aj v našom súbore zamestnancov sa okrem DNJZk vyskytujú vibrácie prenášané na ruky, ktoré sa aj úpravou šijacieho stroja snaží zamestnávateľ neustále znižovať s cieľom eliminovať ich spolupôsobenie na skoršiu manifestáciu choroby z povolania. Zimmermann et al. v jednej zo štúdii analyzovali osobnostné znaky a faktory, ktoré mali vplyv na intenzitu ťažkostí zo strany horných končatín. Uvádzali, že s vekom pribúda výskyt a intenzita ťažkostí [18]. V nami sledovanom súbore sme zaznamenali podobné frekvencie výskytu a intenzity už aj u mladších vekových kategórií. Ďalším vplývajúcim faktorom, na ktorý upozornili Zimmermann et al., bol vplyv pohlavia [18]. Ženy mali častejšie a výraznejšie ťažkosti zo zaťažovania horných končatín v práci v porovnaní s mužmi. V nami sledovanom súbore bolo zo 62 respondentov 60 žien, preto sme rozdiel medzi pohlaviami nezisťovali. S publikovanými zisteniami možno súhlasiť vo všeobecnej rovine, nakoľko je všeobecne známe, že vplyvom anatomických a fyziologickým rozdielov sú ženy citlivejšie na vplyv faktorov práce [18]. Nami uvádzanou príkladovou štúdiou chceme prispieť k dokumentovaniu potreby vypracovať jednotný postup pri hodnotení lokálnej fyzickej záťaže, ktorý by efektívne slúžil v praxi. Z celoslovenského pohľadu podporujú túto potrebu údaje o absolútnych počtoch ročne hlásených chorôb z povolania v skupine DNJZk, v neposlednej miere aj nárast počtu profesionálnych ochorení z II. kategórie prác [2].

ZÁVER

Presvedčivým dokladom potreby nášho výskumu cieleného na oblasť fyzického zaťaženia u zamestnancov pri šití autopoťahov bola skutočnosť, že na sledovanom pracovisku boli už priznané 2 profesionálne ochorenia z DNJZk po 8 ročnej a 15 roč-
nej expozícii. Pri objektivizácii záťaže faktormi pracovného prostredia sme v 1. časti práce uviedli výsledky vybraných metód (pozorovanie, modifikovaný dotazník Nordic Questionnaire), ktoré sa osvedčili v praxi. V nami sledovanom súbore boli okrem spomínaného postupu použité aj ďalšie metódy (výsledky merania EMG Holterom, Dotazník pre subjektívne hodnotenie vplyvu lokálneho preťaženia pohybového aparátu, počty pohybov z videozáznamu, checklisty), ktoré budú predmetom samostatnej, druhej časti uvádzanej štúdie.

Do redakce došlo dne 8. 3. 2018.

Do tisku přijato dne 3. 4. 2018.

Adresa pro korespondenci:

Mgr. Romana Šišová

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin

Univerzita Komenského Bratislava

Malá hora 4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: ulbrichtova.romana@gmail.com