Kliešťová encefalitída z pohľadu profesie – desaťročná analýza hlásených prípadov v Epidemiologickom informačnom systéme SR

Overview

Cieľ práce:
Analýza prípadov, hlásených do Epidemiologického informačného systému za obdobie rokov 2001–2010, s diagnózou kliešťová encefalitída A84.1, podľa zastúpenia povolaní.

Materiál a metódy:
Súbor 699 pacientov hlásených za obdobie rokov 2001 až 2010 s diagnózou kliešťová encefalitída.

Výsledky:
V predproduktívnom veku (do 14 rokov veku) a poproduktívnom veku (nad 60 rokov veku) bolo hlásených 172 pacientov. Vo vekovej skupine 15–59 rokov veku bolo hlásených 527 pacientov, z toho ekonomicky aktívnych bolo spolu 435 pacientov. Za sledované obdobie bola v Slovenskej republike hlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída u 5 pacientov. Z údajov hlásených do Epidemiologického informačného systému bolo podľa údaja v položke povolanie identifikovaných 25 možných profesionálnych vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy. Z uvedených pacientov, identifikovaných podľa údaja v položke povolanie, 4 mali nahlásenú ako rizikový faktor profesionálnu expozíciu. Tento záznam bol v hlásení uvedený aj u ďalších 2 pacientov s údajom v položke povolanie: nezamestnaný.

Záver:
Pri korektnom vyplňovaní hlásení zo strany ošetrujúcich lekárov je prvotná informácia o možnom profesionálnom vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy dostupná už v údajoch EPIS. Autori dôvodne usudzujú, že v databáze EPIS sa v sledovanom období na Slovensku mohli vyskytnúť aj prípady kliešťovej encefalitídy profesionálneho pôvodu, ktoré neboli hlásené na oddeleniach/klinikách pracovného lekárstva a toxikológie. Je preto potrebné klásť väčší dôraz aj v EPIS na sledovanie výskytu vybraných infekčných ochorení s možnými príčinami vzniku viazanými na pracovné prostredie. V autormi uvádzanom konkrétnom príklade o kliešťovej encefalitíde sa zároveň zdôrazňuje význam realizácie preventívnych opatrení.

Kľúčové slová:
kliešťová encefalitída – Slovenská republika – povolanie – hlásené choroby z povolania – produktívny vek

ÚVOD

V poslednom desaťročí sa pozoruje posun výskytu infikovaných kliešťov do severnejších oblastí Európy a do vyšších nadmorských výšok. S tým úzko súvisí nárast incidencie kliešťovej encefalitídy v nových lokalitách v Európe, vrátane Slovenskej republiky [6, 7]. V súčasnosti sú známe endemické ohniská kliešťovej encefalitídy v 27 európskych krajinách [3, 4, 13]. Na Slovensku je popisovaných už 37 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy [12].

V Slovenskej republike má hlásený počet profesionálnych ochorení na kliešťovú encefalitídu klesajúci trend [15]. Od roku 2005 podľa údajov NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) nebola novohlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída. V porovnaní s minulosťou sa však v priebehu ostatných rokov významne zvyšuje sezónny počet zaklieštení u pracujúcich v lesnom hospodárstve, a to aj vo vyššie položených oblastiach Slovenska [1]. Ak by neboli zabezpečené preventívne opatrenia, výsledkom by mohol byť vzostup počtu profesionálnych prípadov kliešťovej encefalitídy. Cieľom našej práce bola analýza prípadov hlásených do Epidemiologického informačného systému Slovenskej republiky (ďalej len EPIS) s diagnózou kliešťová encefalitída podľa profesie za obdobie rokov 2001–2010, z pohľadu možnej profesionálnej expozície.

MATERIÁL A METÓDY

Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov, hlásených do EPIS. Vstupné kritériá na výber ochorenia v EPIS boli: infekčné ochorenia, kliešťová encefalitída, diagnóza podľa MKCH-10 A84.1, obdobie roky 2001–2010. Identifikačné údaje boli: vek, pohlavie a epidemiologické údaje – prameň nákazy a mechanizmus prenosu. Hodnotili sme ďalšie údaje, nahlásené do EPIS: klinickú formu ochorenia, počet dní hospitalizácie, povolanie, rizikový faktor. Pacientov sme rozdelili do troch vekových skupín – predproduktívny vek 0–14 rokov, produktívny vek 15–59 rokov a poproduktívny vek nad 60 rokov veku. Na hodnotenie zistených výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy, Studentov t-test a chí-kvadrát test (program Microsoft Office Excel 2007 a štatistický program SPSS verzia 11.0). Za štatisticky signifikantné boli považované hodnoty p < 0,05.

VÝSLEDKY

V analyzovanom období bolo hlásených v Slovenskej republike 699 prípadov kliešťovej encefalitídy. Počet dní hospitalizácie rovný 0 bol uvedený u 86 pacientov. Hospitalizovaných bolo spolu 613 pacientov, štatisticky signifikantne viac mužov – 381 (62,2%) ako žien – 232 (37,8%), OR 1,64, 95%CI 1,04 – 2,58 (tab. 1). Priemerný vek pacientov bol 41,62 rokov (2–89 rokov), priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,56 dňa (1–35 dní). Nenašli sme štatisticky signifikantné rozdiely v dĺžke hospitalizácie medzi pohlaviami. Úmrtie v súvislosti s hláseným prípadom kliešťovej encefalitídy v sledovanom období nebolo zaznamenané.

Priemerná dĺžka hospitalizácie u hospitalizovaných pacientov do 14 rokov veku bola štatisticky signifikantne nižšia ako priemerná dĺžka hospitalizácie u hospitalizovaných pacientov vo vekovej skupine nad 60 rokov (p < 0,05).

Najčastejšou klinickou formou ochorenia u všetkých hlásených prípadov kliešťovej encefalitídy bola meningitída, spolu u 520 pacientov (tab. 2). Nezistili sme signifikantné rozdiely medzi pohlaviami vo výskyte meningitídy a iných klinických foriem (OR 0,87, 95%CI 0,61–1,23).

Vo vekovej skupine 15–59 rokov veku bolo s diagnózou kliešťová encefalitída hlásených spolu 527 pacientov (graf 1). Z nich 50 boli študenti, 40 boli poberatelia dôchodku invalidného, resp. starobného. Najčastejším mechanizmom prenosu infekcie bola inokulácia (graf 2). Hospitalizovaných bolo 464 (88,0 %) pacientov. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,5 dňa (1–35 dní) – viď tabuľka 1.

Ekonomicky aktívnych pacientov bolo spolu 435, z toho štatisticky signifikantne viac mužov – 282 (64,8 %) ako žien – 153 (35,2 %). Priemerný vek ekonomicky aktívnych pacientov bol 40,03 rokov (16–59 rokov). Hospitalizovaných bolo 385, z toho viac mužov – 251 (65,2 %) ako žien – 134 (34,8 %), OR 1,15, 95% CI 0,62–2,11. Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 12,76 dňa (1–35 dní). Hospitalizáciu nevyžadovalo 50 pacientov (11,5 %). Nenašli sme štatisticky signifikantné rozdiely v dĺžke hospitalizácie medzi pohlaviami (tab. 3).

Zastúpenie povolaní u ekonomicky aktívnych pacientov z hlásených údajov a podľa triedenia EPIS, je uvedené v tabuľke 4.

U 25 pacientov bolo v hlásení uvedené povolanie, pri ktorom je možné profesionálne vystavenie zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu. Z nich v štyroch prípadoch bol uvedený rizikový faktor profesionálna expozícia. Tento bol v hlásení zaznamenaný aj u ďalších dvoch pacientov s údajom v položke povolanie: nezamestnaný (tab. 5).

DISKUSIA

Cieľom našej štúdie bolo analyzovať zastúpenie povolaní u pacientov, hlásených do Epidemiologického informačného systému s diagnózou kliešťová encefalitída za obdobie rokov 2001–2010, z pohľadu možnej profesionálnej expozície. Analýzu výskytu profesionálnej kliešťovej encefalitídy na Slovensku sme publikovali v roku 2009. Za sledované obdobie rokov 1989–2008 sme vtedy identifikovali 22 prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy. Najčastejší výskyt profesionálnej kliešťovej encefalitídy podľa povolania bol zaznamenaný v odvetví lesníctvo v počte 17 prípadov (77,27 %) [15]. V rokoch 2009 a 2010 podľa údajov NCZI nebola v Slovenskej republike hlásená choroba z povolania s diagnózou kliešťová encefalitída [8, 9]. Za nami analyzované obdobie rokov 2001–2010 teda bolo hlásených spolu 5 prípadov (5 žien) profesionálnej kliešťovej encefalitídy.

Z údajov hlásených do EPIS sme za roky 2001 až 2010 identifikovali 25 možných profesionálnych vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy – 15 mužov a 10 žien (lesnícky pracovník: 7 mužov, 7 žien; terénny pracovník: 3 muži, 1 žena; poľnohospodársky pracovník/živočíšna výroba: 5 mužov, 2 ženy). Z nich štyria mali nahlásenú ako rizikový faktor profesionálnu expozíciu, resp. profesionálne ochorenie. Uvedený rizikový faktor (profesionálna expozícia) bol nahlásený aj u ďalších dvoch pacientov, ktorí mali v položke povolanie údaj nezamestnaný (môže sa jednať o tzv. samostatne zárobkovo činné osoby, pracujúce v lesnom hospodárstve). Z týchto šiestich pacientov u 5 pacientov bol zaznamenaný údaj: „neočkovaný“, u 1 pacienta údaj o očkovaní chýbal. Klinický priebeh ochorenia bol v jednom prípade bez komplikácií (0 dní hospitalizácie). Ostatných 5 pacientov bolo hospitalizovaných, v troch prípadoch bola potrebná hospitalizácia dlhšia (14, resp. 19 dní), ako bola priemerná dĺžka hospitalizácie u ekonomicky aktívnych poistencov (12,76 dní).

Pri porovnaní údajov hlásených do EPIS a prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy podľa NCZI sme nenašli zhodu ani v jednom z evidovaných prípadov. Ostatná profesionálna kliešťová encefalitída podľa štatistických údajov NCZI bola zaznamenaná v roku 2004. V EPIS v rokoch 2008 a 2009 bola podľa hlásení zaznamenaná u štyroch pacientov ako rizikový faktor profesionálna expozícia a u jedného pacienta dokonca údaj „je profesionálne ochorenie“ (tab. 6).

Pri profesionálnom poškodení zdravia patrí zamestnancovi náhrada za bolesť a prípadne aj náhrada za sťažené spoločenské uplatnenie. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v III. časti, sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v IV. časti Zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. [20]. Základné sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri chorobách z povolania pre kliešťovú encefalitídu sú podľa prílohy č. 1, III. časti, položka 41 – Akútne formy infekčných a parazitárnych chorôb v rozpätí od 30 do 150 bodov. Základné sadzby bodového hodnotenia za sťažené spoločenské uplatnenie pri chorobách z povolania sú podľa prílohy č. 1, IV. časť, položka 46 – Následky kliešťovej encefalitídy v rozpätí od 300 do 3000 bodov. Aktuálna výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie na rok 2011 za jeden bod bola stanovená na 15,38 EUR. Minimálna sadzba bodového hodnotenia za bolesť vo finančnom vyjadrení v roku 2011 teda predstavovala 461,40 EUR [10]. V Českej republike je výška odškodného za bolesť pri infekčných chorobách prenosných zo zvierat na človeka priamo alebo prostredníctvom prenášačov 50–600 bodov a výška odškodného za sťažené spoločenské uplatnenie 200–3000 bodov, aktuálna výška odškodného za jeden bod bola stanovená na 120 Kč. Minimálna sadzba bodového hodnotenia za bolesť vo finančnom vyjadrení v roku 2011 teda predstavovala 6000 Kč [18]. Pri porovnaní je zrejmý rozdiel vo výške odškodného na Slovensku a v Čechách v prospech slovenských pacientov (tab. 7). Rozdiel, ktorý nie je až tak markantný v bolestnom, je ale významný pri odškodnení za sťažené spoločenské uplatnenie, popísali pri najčastejších chorobách z povolania aj Topolovská a Varga [17].

V dostupnej literatúre je len málo štúdií zaoberajúcich sa ekonomickým aspektom významu očkovania proti kliešťovej encefalitíde [2, 5, 11]. Na Slovensku priemerné priame náklady na diagnostiku a liečbu kliešťovej encefalitídy u ekonomicky aktívnych hospitalizovaných pacientov, podľa platieb v roku 2009, predstavovali 901,37 EUR, nepriame náklady 452,58 EUR. Náklady na 15 dávok vakcíny, potrebných na základné očkovanie a preočkovanie od 18 rokov veku do veku 71,3 rokov u mužov a 78,7 rokov u žien (stredná dĺžka života) by predstavovali 60 % z nepriamych nákladov (náhrada príjmu, dávky počas pracovnej neschopnosti, strata štátu na nevytvorenom hrubom domácom produkte) a len 20 % z celkových priemerných priamych a nepriamych nákladov [16]. Z minimálnej sadzby bodového hodnotenia za bolesť vyjadreného v EUR, by predstavovali náklady na očkovanie 59 %. Očkovanie je v súčasnosti dobrovoľné. Povinné očkovanie je podľa Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 nariadené len u zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťovej encefalitídy. Na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára je ďalej odporúčané očkovanie u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu [19]. Očkovaciu látku v týchto prípadoch hradí zamestnávateľ.

Naša analýza potvrdzuje, že na Slovensku má význam v indikovaných prípadoch zvážiť očkovanie proti kliešťovej encefalitíde ako formu primárnej prevencie, a to predovšetkým u pracujúcich v riziku možného profesionálneho vystavenia zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy. Nakoľko rizikové práce/profesie pre biologický faktor kliešťová encefalitída nie sú vyhlásené (príslušným orgánom verejného zdravotníctva), dôležitá je informovanosť obyvateľstva o riziku infekcií prenášaných kliešťami a o možnostiach ochrany zdravia, najmä v endemických oblastiach Slovenska. Dostatočné povedomie obyvateľstva o endemických lokalitách na Slovensku a v ostatných krajinách Európy a vysoká miera zaočkovanosti môžu ovplyvniť pokles počtu ochorení v dlhodobom horizonte [14].

ZÁVER

Pri korektnom vyplňovaní hlásení zo strany ošetrujúcich lekárov je prvotná informácia o možnom profesionálnom vystavení zvýšenému nebezpečenstvu kliešťovej encefalitídy dostupná už v údajoch EPIS. Domnievame sa, že v databáze EPIS sa v sledovanom období na Slovensku mohli vyskytnúť aj prípady kliešťovej encefalitídy profesionálneho pôvodu, ktoré neboli hlásené na oddeleniach/klinikách pracovného lekárstva a toxikológie a naopak. Je preto potrebné klásť väčší dôraz aj v EPIS na sledovanie výskytu vybraných infekčných ochorení s možnými príčinami vzniku viazanými na pracovné prostredie.

Poďakovanie: Práca podporená projektom Dobudovanie Centra experimentálnej a klinickej respirológie (CEKR II), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 

Došlo dne 27. 2. 2012.

Přijato do tisku dne 13. 3. 2012.

Kontaktní adresa:

Doc. MUDr. Viera Švihrová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva JLF UK

Sklabinská 26

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: svihrova@jfmed.uniba.sk