Retrospektívny pohľad na epidemiológiu profesionálnych ochorení dýchacích ciest. Aký bude vývoj v ďalších rokoch?

Overview

Profesionálna rinitída a profesionálna astma sú významné, často sa vyskytujúce ochorenia. Profesionálna astma je vo väčšine krajín najčastejším profesionálnym ochorením respiračného systému. Rinitída takisto patrí k častým poškodením zdravia z práce. Cieľom práce bola analýza pacientov, u ktorých boli v rokoch 1990–2011 na klinike hlásené profesionálna rinitída a profesionálna astma.

Za uvedené obdobie bola astma priznaná ako choroba z povolania v 89 prípadoch. Profesionálna rinitída bola hlásená u 32 pacientov. Profesionálna astma sa najčastejšie vyskytovala v odvetví poľnohospodárstva, kde najmä začiatkom 90. rokov toto odvetvie vysoko prevažovalo nad ostatnými odvetviami. Pomerne často sa vyskytovala astma aj v potravinárstve a v textilnom priemysle, ostatné odvetvia boli zastúpené zriedkavejšie. Od polovice 90. rokov však bolo zaznamenané úplné vymiznutie výskytu profesionálnej astmy v poľnohospodárstve a v textilnom priemysle. Od roku 2007 sa profesionálne astmy prestali hlásiť v potravinárstve. V posledných rokoch sa profesionálna astma vyskytovala skôr v odvetviach, kde boli pracovníci exponovaní chemickým alergénom a iritačným látkam. Iná situácia bola v skupine pacientov s profesionálnou rinitídou, kde poľnohospodárstvo bolo zastúpené iba v 2 prípadoch. V tejto skupine prevažoval potravinársky priemysel, najviac zastúpená bola profesia pekár.

Bronchiálna astma aj rinitída patria k častým poškodeniam zdravia z práce, sú však zriedkavo priznané ako choroba z povolania. Je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť týmto ochoreniam a naďalej sa venovať skúmaniu týchto ochorení. Vzhľadom na špecifickosť a komplikovanú diagnostiku je vhodné pacientov sústrediť na pracoviská, ktoré sa týmito ochoreniami zaoberajú. V neposlednom rade je potrebná edukácia lekárov z príbuzných odborov.

Kľúčové slová:
profesionálna astma – profesionálna rinitída – prevalencia

ÚVOD

Profesionálna rinitída a profesionálna astma, či už alergickej alebo nealergickej etiológie, sú významné, často sa vyskytujúce ochorenia. V Slovenskej republike sú v Zozname chorôb z povolania zaradené pod položkami 37 – Bronchiálna astma (záduch) a 45 – Alergické choroby horných dýchacích ciest s dokázanou precitlivenosťou na alergény z pracovného prostredia (príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Zb. z.). Profesionálna astma je vo väčšine krajín najčastejším profesionálnym ochorením respiračného systému [3]. Prevalencia výskytu profesionálnej bronchiálnej astmy vo svete je 2–15% z diagnostikovaných prípadov, údaje však nie sú jednotné. U pacientov s bronchiálnou astmou bola dokázaná súvislosť s profesionálnou expozíciou 17,6 % prípadov [13]. Iná štúdia uvádza, že u 21 % pracujúcich astmatikov sa zvýrazňujú symptómy astmy na pracovisku [10]. Rinitída takisto patrí k častým poškodením zdravia z práce. Podľa niektorých autorov sa vyskytuje 2–4-krát častejšie ako profesionálna astma [12]. V niektorých odvetviach sa rinitída vyskytuje až u 20–30 % všetkých pracovníkov. K najrizikovejším odvetviam pre rozvoj profesionálnych ochorení dýchacích ciest patrí poľnohospodárstvo, práca s kožušinami a potravinársky priemysel [6]. Napriek týmto skutočnostiam sú však obe diagnózy vo všeobecnosti podhodnotené a pomerne zriedkavo priznané ako choroba z povolania. V Českej republike aj na Slovensku napriek narastajúcemu počtu alergikov v populácii, bol zaznamenaný klesajúci trend profesionálnych alergických ochorení [4, 7].

Cieľom práce bola analýza súboru pacientov, u ktorých boli v rokoch 1990–2011 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie hlásené profesionálne ochorenia – profesionálna rinitída a profesionálna astma.

SÚBOR A METODIKA

Súbor zahŕňal pacientov s profesionálnou astmou a s profesionálnou rinitídou, ktorí boli evidovaní v databáze kliniky. Do analýzy boli zahrnutí len pacienti s hláseným profesionálnym ochorením, pacienti s hláseným ohrozením boli zo štúdie vylúčení. Bol sledovaný trend hlásených ochorení počas obdobia rokov 1990–2011 a profesie, resp. priemyselné odvetvia, v ktorých sa ochorenia vyskytovali. Podrobnejšie boli sledované odvetvia, v ktorých bol zaznamenaný najvyšší výskyt ochorení. Obe skupiny (tj. skupina pacientov s hlásenou astmou a skupina pacientov s hlásenou rinitídou) boli analyzované oddelene. Analýza bola vykonaná v programe Microsoft Excel.

VÝSLEDKY

Za uvedené obdobie bola astma priznaná ako choroba z povolania v 89 prípadoch. Profesionálna rinitída bola hlásená u 32 pacientov. Tabuľka 1 zobrazuje údaje o pacientoch v jednotlivých skupinách.

Graf 1 poukazuje na klesajúci trend hlásených profesionálnych astiem. V sledovanom období bol najvyšší výskyt v prvej polovici 90. rokov, s dramatickým poklesom v neskoršom období (graf 1). Počet hlásených prípadov profesionálnych rinitíd bol permanentne veľmi nízky, s výnimkou roku 2011 (6 prípadov) – graf 2. Vzájomným porovnaním oboch ochorení bol výskyt astmy oveľa častejší s postupným vyrovnávaním počtov v posledných štyroch rokoch (graf 3).

Profesionálna astma sa najčastejšie vyskytovala v odvetví poľnohospodárstva, kde najmä začiatkom 90. rokov toto odvetvie vysoko prevažovalo nad ostatnými odvetviami. Väčšina z pacientov pracovala v profesiách ako ošetrovateľ a kŕmič hovädzieho dobytka a ošípaných a ako dojiči. Pomerne často sa vyskytovala astma aj v potravinárstve a v textilnom priemysle, ostatné odvetvia boli zastúpené zriedkavejšie. Úplne iná situácia bola v skupine pacientov s profesionálnou rinitídou, kde poľnohospodárstvo bolo zastúpené iba v 2 prípadoch. V tejto skupine prevažoval potravinársky priemysel, najviac zastúpená bola profesia pekár (tab. 2).

Sledovaním 3 profesií, v ktorých bol hlásený najvyšší počet prípadov profesionálnej astmy, t.j. poľnohospodárstvo, textilný priemysel a potravinárstvo, bolo zaznamenané úplné vymiznutie výskytu v poľnohospodárstve a v textilnom priemysle počas celej dekády. Od roku 2007 sa profesionálne astmy prestali hlásiť v potravinárstve (graf 4). V posledných rokoch sa profesionálna astma vyskytovala skôr v odvetviach, kde boli pracovníci exponovaní chemickým alergénom a iritačným látkam. V skupine pacientov s profesionálnou rinitídou, kde potravinárstvo tvorilo takmer 50 % všetkých prípadov, bol vývoj v priebehu sledovaného obdobia ustálený. V posledných 3 rokoch bol zaznamenaný nárast počtu prípadov v textilnom a kožiarskom priemysle u pracovníkov pri výrobe obuvi (údaje nezobrazené). 56 % pacientov s profesionálnou astmou malo aj pridruženú alergickú rinitídu. Naopak u 19 % pacientov s rinitídou sa vyskytovala aj pridružená bronchiálna astma. U dvoch pacientov, u ktorých v roku 2007 bola pôvodne suponovaná profesionálna rinitída, bola v priebehu diagnostického algoritmu diagnostikovaná aj bronchiálna astma – ochorenie bolo následne v roku 2008 hlásené ako profesionálna rinitída s prechodom do bronchiálnej astmy.

DISKUSIA

Retrospektívna analýza sledovala profesionálne ochorenia dýchacích ciest v priebehu pomerne dlhého obdobia. Za uvedené obdobie bolo v registri našej kliniky evidovaných 121 prípadov hlásenej profesionálne astmy a rinitídy. Z hlásených ochorení bola častejšia profesionálna astma ako profesionálna rinitída. Pacienti s profesionálnou astmou tvorili takmer tri štvrtiny súboru. Počet týchto prípadov je oproti ostatným krajinám nízky. Presný počet prípadov profesionálnej astmy na Slovensku za rovnaké obdobie nebol pravdepodobne nikdy zisťovaný, preto nie je možné tieto údaje úplne aplikovať na celú populáciu. Avšak incidencia profesionálnej astmy na Slovensku sa odhaduje na 3,7 prípadov na milión obyvateľov za 1 rok. V Spojenom kráľovstve je to 22 a vo Fínsku dokonca až 187 prípadov na milión obyvateľov za 1 rok [5]. V našej populácii sa odhaduje, že iba 0,4–0,68 % z diagnostikovanej bronchiálnej astmy je profesionálneho pôvodu [14]. Profesionálna rinitída je diagnostikovaná ešte zriedkavejšie. V Slovenskej republike bolo v rokoch 1990–2008 hlásených 49 prípadov profesionálnej rinitídy, z toho takmer 50 % pripadalo na Košický kraj [8]. V Českej republike bolo v rokoch 1992–2007 hlásených 861 prípadov profesionálnej astmy, 398 prípadov profesionálnej rinitídy. V 152 prípadoch bola hlásená kombinácia bronchiálnej astmy a rinitídy [4].

Sledovaním trendu hlásených profesionálnych astiem bol dokázaný významne klesajúci trend hlásenej profesionálnej astmy, napriek celosvetovému prudkému nárastu alergických ochorení v posledných dekádach. Počet hlásených prípadov profesionálnych rinitíd bol nízky s relatívnym nárastom za posledné 4 roky. Porovnaním astiem a rinitíd bol výskyt astiem oveľa častejší. V posledných rokoch sa však počty vyrovnali. Je to spôsobené predovšetkým poklesom hlásených prípadov astiem, ale čiastočne aj miernym vzostupom počtu hlásených rinitíd, keďže v posledných rokoch sa klinika touto problematikou pomerne intenzívne zaoberá. Negatívny trend týkajúci sa astmy je markantný najmä v poľnohospodárstve, ktoré bolo dlhé roky najrizikovejším odvetvím. Táto skutočnosť pravdepodobne súvisí s poklesom živočíšnej výroby, ale aj s možným zlepšením pracovných podmienok. Je to v súlade aj s prácou Sigurdarsona, kde vďaka technologickým opatreniam bol potvrdený významný pokles respiračných ochorení u pracovníkov v poľnohospodárstve v priebehu posledných 20 rokov, pričom oproti predchádzajúcim štúdiám už nebol zistený rozdiel v prevalencii výskytu symptómov u exponovanej a neexponovanej populácie [11]. Ťažko je však vysvetliť úplný ústup výskytu astmy v potravinárstve a v textilnom priemysle, pričom incidencia profesionálnej rinitídy sa v potravinárstve podstatnejšie nemení. U pracovníkov v textilnom priemysle bol dokonca zaznamenaný vzostup výskytu profesionálnej rinitídy. Mierny vzostup prípadov profesionálnej rinitídy súvisí s novým pohľadom na toto ochorenie [1, 2]. Takisto na klinike boli zavedené ďalšie diagnostické metódy ako špecifické nazálne provokačné a expozičné testy, ktoré umožňujú dôkaz profesionálneho ochorenia aj pri negatívnom alergologickom vyšetrení a takisto aj v prípadoch súčasnej precitlivenosti na profesionálne i bežné alergény [9, 15]. Tieto metódy však v súčasnosti ešte nie sú zavedené v diagnostickom algoritme profesionálne astmy. Navyše v posledných rokoch, na rozdiel od v minulosti častej expozície tradičným profesionálnym alergénom, sú pacienti významnejšie exponovaní skôr agresívnejším chemickým alergénom a iritačným látkam. V týchto prípadoch nie je profesionálnu etiológiu ochorenia ľahké potvrdiť. Etiologický agens je často veľmi ťažké identifikovať a klasické testovanie chemickými látkami môže predstavovať významné iatrogénne postihnutie pacienta. Preto pravdepodobne nie je zaznamenaný opätovný prudší nárast týchto profesionálnych ochorení napriek vzostupu alergických ochorení neprofesionálnej etiológie.

ZÁVER

Bronchiálna astma aj rinitída patria k častým poškodeniam zdravia z práce, sú však zriedkavo priznané ako choroba z povolania. Preto je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť týmto ochoreniam a naďalej sa venovať skúmaniu týchto ochorení. Vzhľadom na špecifickosť a komplikovanú diagnostiku je vhodné pacientov sústrediť na pracoviská, ktoré sa týmito ochoreniami zaoberajú. V neposlednom rade je potrebná edukácia lekárov z príbuzných odborov.

Došlo dne 14. 3. 2012.

Přijato do tisku dne 28.3. 2012.

Kontaktní adresa:

MUDr. Slavomír Perečinský, PhD.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a UN LP

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika

e-mail: slavomir.perecinsky@upjs.sk