30 rokov od prvej endoskopickej papilosfinkterotómie na území vtedajšieho Československa
Authors:
M. Bátovský
Authors‘ workplace:
Gastroenterologická klinika SZU a UN Bratislava
Published in:
Gastroent Hepatol 2012; 66(6): 493-495
Category:
Others: Memory
Od prvej endoskopickej papilosfinkterotómie, ktorá bola vykonaná na území bývalého Československa, uplynulo práve v tomto roku 30 rokov. Výkon bol realizovaný 10. 12. 1982 na Endoskopickom pracovisku II. internej kliniky LF UK v nemocnici s poliklinikou na bratislavských Kramároch. Zúčastnili sa ho endoskopisti doc. MUDr. Anton Vavrečka a MUDr. Marian Bátovský, röntgenológ prim. MUDr. Pavol Lesný a endoskopické sestry Hanka Ištvánffyová a Anka Miklošovičová.
Po 30 rokoch sa štyria z nich stretli v inej bratislavskej nemocnici – sv. Cyrila a Metoda v Petržalke – v ktorej zhodou okolností v súčasnosti všetci pracujú. Prof. Vavrečka je gastroenterológ na Gastroenterologickej klinike SZU a UNB, ktorej prednostom je doc. Bátovský, mim. prof. SZU. Primár Lesný je zástupcom prednostu susediacej Rádiologickej kliniky. Anka Miklošovičová je vedúcou sestrou Neurologickej kliniky, ktorá je o tri poschodia vyššie. Stačilo zavolať Hanku Ištvánffyovú, ktorá medzičasom odišla do dôchodku, a kompletná pätica mohla zasadnúť v knižnici Gastroenterologickej kliniky. Pri malom občerstvení sa venovali príjemným spomienkam. Spomínanie napokon trvalo vyše dvoch hodín. Pri tejto príležitosti odpovedali aktéri pamätného výkonu na otázku:
Čo vás napadne pri vyslovení spojenia „prvá endoskopická papilosfinkterotómia“, resp. pri spomenutí dátumu 10. 12. 1982?
A. Vavrečka: Súčasne som si spomenul na ďalší dátum, a to 28. 12. 1982, kedy sme na želanie prof. Niederlanda, prednostu vtedajšej II. internej kliniky LF UK, poslali informáciu o prvej endoskopickej papilosfinkterotómii s extrakciou konkrementov z choledochu do celoštátneho gastroenterologického časopisu, ktorý sa vtedy volal Československá gastroenterologie. Článok bol prijatý a vyšiel vo štvrtom čísle r. 1983. V januári tohto istého roku sme cestovali do Bad Berka na pravidelné stretnutie československých a východonemeckých gastroenterológov. Tam ma zachytil prof. Frič s otázkou, koľko sme urobili diagnostických ERCP, než sme sa odhodlali k prvej EPS. A ako sme si to vôbec mohli dovoliť?! S rovnakou otázkou sa doc. Kotrlík obrátil v diskusii na prof. Schultza. Ten mu odpovedal, že mal pred prvou EPS za sebou asi 300 ERCP. Ale jeho asistent ich absolvoval iba 150, možno bol šikovnejší. My sme vtedy mali za sebou prvých 100 diagnostických ERCP. Bola to svojim spôsobom odvaha. Vtedy sme robili ERCP skoro každý deň od 8.00–18.00 hod. Z tých čias pochádza aj denný výkon 24 ERCP, čo je doteraz rekord. Robilo sa však veľa diagnostických ERCP.
P. Lesný: Robili sme na RTG vyšetrovni č. II, nazývanej „dvojka“. Mali sme na tie časy dobré zobrazovacie možnosti. Hoci mal RTG prístroj s televíznym okruhom už 15 rokov, ďalej slúžil až do r. 1993. V r. 1983 sa konali Májové hepatologické dni v Starom Smokovci, kde nebohý doc. Nedbal povedal, že „Vavrečka vyplnil hiátus v papilotómiách na našom území.“ Bol to dobrý človek, veľmi nás chválil a veľmi nám prial.
A. Ištvánffyová: Keď sa povie „prvá papilotómia“, spomeniem si, ako som v ten deň zmeškala detský večierok na Deda Mráza, pretože výkon trval dlho. Boli sme príjemne prekvapení, keď sme išli neskôr pacienta skontrolovať na jeho izbu, pokojne ležal na lôžku a čítal noviny. Nemal žiadne ťažkosti, nesťažoval sa ani na nafukovanie, nieto ešte na bolesti.
A. Miklošovičová: Teraz síce pracujem na neurológii, ale endoskopia zostala mojou srdcovou záležitosťou. Rada si spomínam na tie roky, boli sme mladí, viac sme vydržali. Pri zmienke o dátume 10. 12. 1982 sa mi vybavia tie dva kamene, ktoré sme vybrali pacientovi zo žlčovodu. Dlho som si pamätala aj jeho meno. Pred týmto výkonom som mala za sebou 26 asistencií pri ERCP.
A. Vavrečka: ERCP som sa učil u primára Šafára v Šali, potom sa on chodil učiť k nám EPS. Pankreatickej papilotómie som sa vtedy ešte bál, prvú urobil Dítě v Hradci Králové asi o 3–4 roky. Vtedajší dekan LK KU v Prahe prof. Balaš, chirurg a osobný lekár generála Svobodu, zakázal Fričovi a Kotrlíkovi EPS s odôvodnením, že ide o život ohrozujúci výkon. Túto pamätnú poznámku predniesol aj na Čs. gastroenterologickom kongrese a slovenský minister zdravotníctva prof. Matejíček, ktorý bol tiež chirurgom, ma vyzval, aby som sa k nej vyjadril. Povedal som mu, že na rozdiel od chirurgov my endoskopisti nemusíme otvárať brucho ani žlčovody, ani vyťahovať papilu, pretože si ju priblížime. A že sme zatiaľ nikoho na živote neohrozili. Chirurgovia tlieskali. Naše endoskopické pracovisko veľmi podporoval prof. Černý, prednosta chirurgickej kliniky na Kramároch, ktorý sa nás zastával nielen pokiaľ išlo o EPS, ale aj pri iných terapeutických výkonoch. Bez jeho aktívneho chirurgického „backgroundu“ by všetko určite nešlo tak hladko. Po roku sa prof. Matejíček prihlásil s prosbou o EPS u krajského tajomníka Komunistickej strany, ktorý náhle ožltol...
Aj na priložených fotografiách na nás vidno 30-ročný rozdiel. Nečudo, čas sa nedá zastaviť. Ale všetci aktéri prvej endoskopickej papilosfinkterotómie si myslia, že keby boli dnes postavení pred rovnakú úlohu, pustili by sa do nej s tou istou vervou ako pred 30 rokmi.
Za všetkých piatich, ktorí boli vtedy prví
Marian Bátovský
doc. MUDr. Marian Bátovský, CSc., mim. prof. SZU
Gastroenterologická klinika SZU a UNB
UN sv. Cyrila a Metoda
Antolská 11, 851 07 Bratislava
batovsky@pe.unb.sk
Labels
Paediatric gastroenterology Gastroenterology and hepatology SurgeryArticle was published in
Gastroenterology and Hepatology
2012 Issue 6
Most read in this issue
- Somatostatin a jeho využití
- Omeprazol
- Clostridium difficile – narastajúca hrozba?
- Porovnání tolerance a kvality přípravy střeva před kolonoskopií pomocí pikosulfát/citrátu hořečnatého nebo polyetylenglykolu v různém dávkování