#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Poranenia kože súvisiace s lekárskym lepidlom


Skin injuries related to medical adhesive

The aim of the present paper is to raise awareness of the incidence of skin injuries associated with the use of adhesive materials in the delivery of healthcare. It seeks to promote a culture change in approach so that prevention of medical adhesive-related skin injury becomes an integral part of comprehensive patient care. Preventive measures are essential to minimize risks and ensure optimal care. Adherence to proper procedures can significantly reduce the risk of complications and promote processes leading to patient healing. The need for education about this form of skin damage is one of the critical topics in skin care and wound management.

Keywords:

prevention – Skin – injury – adhesive material – MARSI syndrome


Autoři: T. Fertaľová;  I. Ondriová;  L. Hadašová
Působiště autorů: Katedra ošetrovateľstva Vedúca: PhDr. Terézia Fertaľová, PhD. ;  Prešovská univerzita v Prešove Fakulta zdravotníckych odborov Dekanka: doc. PhDr. Štefánia Andraščíková, PhD., MPH
Vyšlo v časopise: Prakt. Lék. 2024; 104(4): 203-206
Kategorie: Z různých oborů

Souhrn

Cieľom predkladaného príspevku je zvýšiť povedomie o výskyte kožných poranení spojených s používaním adhezívnych materiálov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Snahou je podporiť zmenu v kultúre prístupu, aby prevencia poranenia kože súvisiaceho s lekárskym lepidlom sa stala neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta. Preventívne opatrenia sú nevyhnutné pre minimalizáciu rizík a zabezpečenie optimálnej starostlivosti. Dodržiavanie správnych postupov môže výrazne znížiť riziko komplikácii a podporiť procesy vedúce k uzdraveniu pacienta. Potreba vzdelávania o tejto forme poškodenia kože je jednou z rozhodujúcich tém v starostlivosti o pokožku a manažmente rán.

Klíčová slova:

prevencia – poranenie – koža – adhezívny materiál – MARSI syndróm

ÚVOD

Koža vytvára bariéru medzi organizmom a vonkajším prostredím a zároveň chráni organizmus. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti využívame rôzne pomôcky a materiály, ktoré obsahujú lekárske lepidlá. Pri odstraňovaní týchto pomôcok môže dôjsť k poškodeniu a poraneniu kože. Opakovaným používaním adhezívnych materiálov zvyšujeme riziko vzniku poranenia kože. Poranenia sú spôsobené, keď spojenie medzi kožou a lekárskym lepidlom je silnejšie ako medzi jednotlivými bunkami, čo spôsobuje oddelenie epidermálnych vrstiev alebo oddelenie epidermy od dermis (3).

Poranenia kože súvisiace s lekárskym lepidlom, Medical Adhesive-Related Skin Injury (ďalej MARSI) je syndróm, kedy na koži po odstránení lepidiel zostávajú lézie dlhšie ako 30 minút. Môže ísť o mechanické poškodenie ako napríklad odlupovanie kože, napínanie kože, tvorba pľuzgierov, trhlín. Ďalším poškodením je kontaktná alebo alergická dermatitída, prípadne iné poškodenia kože ako macerácia či folikulitída (2).

Diferenciálna diagnostika MARSI u kriticky chorých pacientov sa stáva náročnou, pretože niektoré poranenia kože môžu vykazovať podobné charakteristiky. Rozhodujúce je identifikácia etiológie (10).

Súčasné chápanie MARSI syndrómu je výsledkom interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala v roku 2012, kde boli prednesené odporúčania týkajúce sa hodnotenia, prevencie a manažmentu MARSI syndrómu. Osobitne boli prijaté odporúčania pre pacientov s akútnou alebo chronickou ranou, stómiou alebo inkontinenciou (14).

Poranenie kože adhezivnými materiálmi prvýkrát spomínajú autori McNichol et al. (7). Uvádzajú, že ak sa nepoužili správne techniky na aplikáciu a odstraňovanie adhezívnych produktov, môže dôjsť k poraneniu kože, čo ovplyvňuje bezpečnosť poskytovanej starostlivosti a kvalitu života pacienta a zároveň zvyšuje náklady na poskytovanú starostlivosť (5). Udržiavanie integrity pokožky je indikátorom kvality ošetrovateľskej starostlivosti (1).

Problém poranenia kože je často prehliadaný, podceňovaný a nedostatočne hlásený. Prevalencia MARSI syndrómu je preto veľkou neznámou. Medzinárodné štúdie v Číne popisujú prevalenciu 19,7% a v Spojených štátoch 13% (1). Napriek tomu, že povedomie o tejto problematike postupne rastie, zdravotnícki pracovníci v rôznych klinických prostrediach jej stále úplne nerozumejú. Aplikácia a odstraňovanie lekárskych lepiacich produktov často prebieha nesprávne, čo neúmyselne spôsobuje poškodenie kože. V mnohých prípadoch by sa MARSI malo považovať za zranenie, ktorému sa dá predísť (4).

Prevencia poranení kože predpokladá vzdelávanie sestier, lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov a ich opatrovateľov o týchto léziach. Ďalšími intervenciami v rámci preventívnych stratégií je adekvátna starostlivosť o kožu, výber vhodných adhezívnych materiálov, identifikácia rizikových faktorov, aplikácia bariér medzi kožou a adhezívom a zdokumentovanie poranenia kože v ošetrovateľských záznamoch s následným sledovaním stavu (2).

Okrem pacientov a odborníkov zapojených do starostlivosti si táto téma vyžaduje pozornosť manažérov ošetrovateľskej starostlivosti, ktorí by mali zvážiť spojenie s etickými, právnymi a finančnými aspektmi, preto je nevyhnutné preskúmať vedecké dôkazy, aby sa rozšírili poznatky o poraneniach kože adhezivnými materiálmi (10). V rámci manažmentu starostlivosti je potrebné podporovať vedenie záznamov o poraneniach kože a skvalitňovať efektívnu komunikáciu v tíme. Výskyt poranenia kože je omnoho častejší v porovnaní s hlásením nežiadúcich udalostí a identifikovaním problému, preto by organizácie mali mať zavedené procesy na vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (4).

PREVENCIA PORANENIA KOŽE

Postupne spolu s vedeckými dôkazmi sa manažment starostlivosti o pokožku vyvíja a mení z ošetrovania a liečby poranenia kože na prevenciu (5).

Prevencia poranenia kože adhezivnými materiálmi znižuje bolestivosť, zvyšuje komfort u pacientov, minimalizuje obdobie hospitalizácie, čo je zároveň ekonomickým ukazovateľom.

V oblasti prevencie MARSI syndrómu je viacero prístupov, ktoré zahŕňajú prípravu kože, techniku aplikácie a odstraňovania a používanie produktov na ochranu pokožky a na odstraňovanie lepidiel (3). Kľúčovou stratégiou je školenie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícki pracovníci si musia byť vedomí príčin, rizík, poskytnúť náležitú starostlivosť a zraneniam predchádzať (10).

Východiskovým predpokladom prevencie je identifikácia rizikových faktorov. Hodnotenie kože je pevnou súčasťou zdravotnej starostlivosti, aby sa kontroloval proces hojenia, a aby sa predišlo komplikáciám na koži. Koža by sa mala hodnotiť u všetkých pacientov pred aplikáciou krytia či pomôcky, a to aj vtedy, ak sa pokožka nezdá byť krehká alebo narušená. Pravidelné sledovanie kože je kľúčové pri znižovaní rizika iatrogénnych poranení kože počas hospitalizácie (5).

Pri každej výmene obväzu a pri pozorovaní príznakov poškodenia tlakom je potrebné realizovať ďalšie hodnotenia. Kľúčovými aspektmi hodnotenia sú posúdenie teploty, farby, úrovne vlhkosti, turgor, krehkosť kože a celistvosť kožného krytu (10).

RIZIKÁ PORANENIA KOŽE

V súčasnej praxi nie je k dispozícii hodnotiaci nástroj pre posúdenie rizika poranenia kože súvisiaceho s použitím lekárskych lepidiel, preto je žiadúce uskutočniť výskum zameraný na vývoj hodnotiaceho nástroja, ktorý podporí bezpečnú starostlivosť (2).

Na zistenie rizikových faktorov pre MARSI bola v štúdii realizovanej Pires-Júnior et al. (8) použitá Bradenova stupnica, ktorá sa primárne využíva pre hodnotenie rizika vzniku dekubitov. Stupnica má šesť subškál, a to zmyslové vnímanie, aktivita, vlhkosť, výživa, trenie a šmykanie. Tlakové zranenia (dekubity) a poranenia kože adhezivnými materiálmi majú podobné rizikové faktory, a preto prevencia a eliminácia spoločných rizikových faktorov môže viesť k redukcii iných typov lézií (8). Keďže nemáme hodnotiaci nástroj na hodnotenie rizika vzniku MARSI syndrómu, využitie Bradenovej stupnice je vhodným ekvivalentom.

Starostlivosť o kožu je dôležitou súčasťou prevencie MARSI syndrómu. Starostlivosť o pokožku by sa mala vykonávať rutinne, aby sa zachovala jej integrita a bariérová funkcia. Starostlivosť zahŕňa používanie neagresívnych čistiacich prostriedkov, najvhodnejšie s neutrálnym pH a používanie produktov bez alkoholu s cieľom hydratácie pokožky. Súčasťou starostlivosti o pokožku je adekvátny príjem vody a energeticky hodnotnej výživy.

Na ochranu pokožky existujú tekuté polymerné prípravky, ktoré po nastriekaní na pokožku vytvárajú bezfarebný a vode odolný ochranný film, ktorý môže izolovať pot či mastnotu, a po zaschnutí vytvára ochrannú vrstvu medzi lepidlom a pokožkou. Pri odstraňovaní adhezív sa tak odstráni ochranná vrstva, čím sa znižuje poškodenie kože (13). Osobitný význam majú tieto prípravky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o novorodencov a predčasne narodené deti, ktoré predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu voči vzniku poranenia kože (5).

Významným rizikovým faktorom pre vznik MARSI syndrómu je starnutie, ktoré spôsobuje zmeny v štruktúre pokožky, ako je zvýšená strata vody a znížená elasticita, hrúbka, odolnosť a syntéza kolagénu. Priťažujúcim faktorom sú ženy po menopauze, ktoré majú oslabenú pokožku v dôsledku zníženej hladiny estrogénu (2). V štúdii realizovanej autormi Qi et al. (9) pri analýze rizikových faktorov u pacientov s PICC katétrom preukázali významnosť vek nad 65 rokov, mokrá koža, suchá koža, edém, alergická anamnéza, typ obväzu a obezita, pričom kontaktná dermatitída mala najvyššiu incidenciu z prejavov a predstavovala až 30, 3 % všetkých prípadov. Percento výskytu kontaktnej dermatitídy však môže súvisieť s klimatickými podmienkami, vlhkosťou vzduchu a zvýšeným potením pacientov (9). Medzi vnútorné rizikové faktory radíme dehydratáciu, podvýživu, dermatologické stavy súvisiace s liečbou ožiarením a súčasný výskyt ochorení: cukrovka, infekcia, renálna insuficiencia, imunosupresia, chronická venózna nedostatočnosť a prítomnosť edému (3).

Ak posúdenie odhalí existujúce poranenie kože, je potrebné identifikovať jeho príčinu, zdokumentovať poranenie kože a nahlásiť ako nežiaducu udalosť (3).

POUŽÍVANIE ADHEZÍVNYCH MATERIÁLOV A ICH ODSTRAŇOVANIE

Lekárske lepidlá sa používajú na fixáciu pomôcok, ako sú obväzy, hadičky, katétre, elektródy, stomické pomôcky, adhezívne obväzy na krytie rán, liečivé náplasti. Používané lepidlá sú akrylátové, silikónové, hydrokoloidy a zriedkavejšie polyuretán. Mali by byť biokompatibilné, nesenzibilizujúce, nedráždivé a necytotoxické (3). Pri aplikácii lepiacej zdravotníckej pomôcky sa vždy riadime pokynmi výrobcu. Pokožku je potrebné očistiť a v prípade potreby pristrihnúť chĺpky, čo môže zabrániť interferencii s obväzom. Pokožka by sa nikdy nemala holiť (1). Prípravkom na báze alkoholu sa vyhýbame, pretože vysušujú pokožku. Pomôcku lepíme na suchú pokožku, pretože vlhkosť môže znižovať priľnavosť. Neaplikujeme s napätím a naťahovaním. Aplikujeme v správnej orientácii, aby bolo umožnené natiahnutie, ak sa očakáva pohyb, prípadne opuch. Na vyhladenie používame jemný tlak lepiaceho produktu v mieste medzier alebo vrások. Ak je možné, aplikačné oblasti rotujeme. Turnbull et al. realizovali štúdiu, v rámci ktorej porovnávali účinok adhezív na báze silikónu v porovnaní s adhezívami na báze akrylátu u zdravých dobrovoľníkov. Závery štúdie poukazujú, že silikónové adhezívne krytia menej narúšali kožnú bariéru ako akrylatové. Tieto výsledky by mohli uľahčiť rozhodnutie zdravotníckych pracovníkov vo výbere vhodného adhezívneho krytia (12).

Pri odstraňovaní adhezívneho krytia zatlačíme kožu a jemne odstraňujeme lepidlo v smere rastu chĺpkov. Pri odstraňovaní lepidla podopierame pokožku prilepenú k obväzu. Krytie neodstraňujeme strhnutím či ťahaním. Priehľadné obväzy odstraňujeme uvoľnením rohu. V prípade potreby použijeme odstraňovače lekárskych lepidiel na uvoľnenie lepeného spoja (3). Odstraňovače lepidiel sa bežne používajú v klinickej praxi predovšetkým pri opakovanom používaní adhezív, najčastejšie pri preväzoch kolostómie alebo v starostlivosti o novorodencov. Odstraňovače lepidiel sú dostupné ako utierky či spreje. Tieto odstraňovače majú obmedzenú funkčnosť, pretože nemôžu preniknúť cez podklad a musia sa aplikovať na rozhranie lepidlo a koža. U novorodencov sa neodporúča používať odstraňovače na báze alkoholu a organických rozpúšťadiel (11).

Bohužiaľ prístup k týmto odstraňovačom nie je rovnaký vo všetkých zdravotníckych zariadeniach. Odstraňovače vo forme sprejov sa aplikujú zo vzdialenosti 10 – 15 cm. Na priepustné náplasti sa aplikuje v dostatočnom množstve. Náplasť po 10 – 15 sekundách môžeme odstrániť. U nepriepustnej náplasti sa aplikuje na roh náplasti a po niekoľkých sekundách sa odlepí. Obrúsky sa používajú na odstraňovanie a čistenie zvyškov náplastí predovšetkým pri ošetrovaní stómie, zároveň vytvárajú bariérový film, ktorý poskytuje ochranné rozhranie medzi pokožkou a adhezívom a znižuje trenie. Klinické štúdie poukazujú, že bariérové filmy majú schopnosť redukovať erytém a odlupovanie kože po odstránení adhezíva, a preto ich použitie u ľudí s rizikom vzniku poranenia kože sú nevyhnutnosťou (1). Swanson et al. publikovali štúdiu, v rámci ktorej pracovali na vývoji adhézie citlivej na teplo. Začlenenie aditív reagujúcich na teplotu ako prostriedku na zavedenie tepelného odlepovania adhezíva je ďalším sľubným riešením vedúcim k spokojnosti pacienta. Využívanie takýchto materiálov odstráni súčasnú rozhodovaciu dilemu sestier používať kvalitné vysoko adhézne krytie s rizikom vzniku MARSI syndrómu alebo použitie krytia s nižšou priľnavosťou, čo prináša riziká z pohľadu účinnosti (11).

International Skin Tear Advisory Panel (ISTAP) je medzinárodnou organizáciou, ktorá združuje v rámci medziodborovej spolupráce odborníkov v súvislosti so starostlivosťou o pergamenovú kožu a s tým súvisiace poranenia kože. Bola založená v roku 2011 s cieľom skvalitnenia starostlivosti o pacientov, ktorí sú ohrození poranením kože v dôsledku zmeny jej štruktúry. ISTAP zvyšuje medzinárodné povedomie o predikcii, hodnotení, prevencii a liečbe trhlín na koži. Roztrhnutie kože je traumatická rana spôsobená mechanickými silami vrátane odstránenia lekárskych lepidiel (6). V súčasnosti Medzinárodná poradná skupina ISTAP vypracovala odporúčania pre prevenciu, hodnotenie a manažment kožných trhlín na základe dôkazov, ktoré vychádzajú z rozsiahlych prehľadov literatúry a záverov výskumných šetrení odborníkov a názorov expertov.

V súčasnosti prevencia poranenia kože, ktoré súvisí s lekárskymi lepidlami, nie je zahrnutá vo viacerých učebných osnovách odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov, preto chceme apelovať na zaradenie tejto problematiky do pregraduálneho i postgraduálneho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov so zameraním na prípravu kože, techniku aplikácie a odstraňovania adhezív a používanie produktov na ochranu pokožky a odstraňovače lepidiel. Prvým krokom môže byť interaktívne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov na všetkých úrovniach v rámci seminárov (3).

ZÁVER

V príspevku sme popisovali teoretické východiská pre MARSI syndróm a preukázali sme uskutočniteľnosť a udržateľnosť prístupu na zlepšenie kvality poskytovanej starostlivosti a znižovanie výskytu poranenia kože adhezivnými lekárskymi lepidlami. Zlepšenie povedomia o problematike je predpokladom k jej implementácii a štandardizácii. Používanie adhezívnych materiálov je bežnou praxou v modernej medicíne, je však dôležité, aby rozhodnutie o použití materiálov urobil kvalifikovaný odborník, ktorý dokáže správne posúdiť či je jeho navrhované riešenie pre konkrétny prípad najvhodnejšie.

Konflikt záujmov: žiadny.

 


Zdroje
  1. Alcântara CMP, Oliveira ELDS, Campanili TCGF, et al. Prevalence and associated factors of medical adhesive-related skin injury in cardiac critical care units. Rev Esc Enferm USP 2021; 55: e03698.
  2. de Faria MF, Ferreira MBG, Dos Santos Felix MM, et al. Prevention of medical adhesive-related skin injury during patient care: A scoping review. Int J Nurs Stud Adv. 2022; 4: 100078.
  3. Fumarola S, Allaway R, Callaghan R, et al. Overlooked and underestimated: medical adhesive-related skin injuries. J Wound Care 2020; 29(Sup3c): S1–S24.

  1. Hitchcock J, Haigh DA, Martin N, Davies S. Preventing medical adhesive-related skin injury (MARSI). Br J Nurs. 2021; 30(15): S48–S56.
  2. Kar S, Jarain VZL, Karmakar S, et al. Quality improvement initiative to reduce Medical Adhesive Related Skin injury (MARSI) in very preterm babies admitted to neonatal intensive care unit. BMJ Open Qual. 2024; 13(Suppl 1): e002697.
  3. LeBlanc K, Campbell KE, Wood E, Beeckman D. Best practice recommendations for prevention and management of skin tears in aged skin: an overview. J Wound Ostomy Continence Nurs. 2018; 45(6): 540–542.
  4. McNichol L, Lund C, Rosen T, Gray M. Medical adhesives and patient safety: state of the science: consensus statements for the assessment, prevention, and treatment of adhesive-related skin injuries. Orthop Nurs. 2013; 32(5): 267–281.
  5. Pires-Júnior JF, Chianca TCM, Borges EL, et al. Medical adhesive-related skin injury in cancer patients: A prospective cohort study. Rev Lat Am Enfermagem. 2021; 29: e3500.
  6. Qi M, Qin Y, Meng S, Feng N, Meng Y. Risk factors for medical adhesive-related skin injury at the site of peripherally inserted central venous catheter placement in patients with cancer: a single-centre prospective study from China. BMJ Open 2024; 14(3): e080816.
  7. Rabelo AL, Bordonal J, Almeida TL, et al. Medical adhesive-related skin injury in adult intensive care unit: scoping review. Rev Bras Enferm. 2022; 75(6): e20210926.
  8. Swanson S, Bashmail R, Fellin CR, et al. Prototype development of a temperature-sensitive high-adhesion medical tape to reduce medical-adhesive-related skin injury and improve quality of care. Int J Mol Sci. 2022; 23(13): 7164.
  9. Turnbull MJ, Grigsby I, Unertl K, et al. Comparison of medical tape performance using skin response quantitative measurements on healthy volunteers. Cureus 2024; 16(3): e56548.
  10. Wu L, Deng S, Yu L, Rong H. Nurses’ knowledge, attitude and behaviour on medical adhesive related skin injury in neonatal department: A survey. Nurs Open. 2023; 10(7): 4713–4720.
  11. Yates S, McNichol L, Heinecke SB, Gray M. Embracing the concept, defining the practice, and changing the outcome: setting the standard for medical adhesive-related skin injury interventions in WOC nursing practice. J Wound Ostomy Continence Nurs. 2017; 44(1): 13–17.

adresa pre korešpondenciu:
PhDr. Terézia Fertaľová, PhD.
Prešovská univerzita v Prešove
Fakulta zdravotníckych odborov
Partizánska 1, 080 01 Prešov, SR
email:
terezia.fertalova@unipo.sk

Štítky
Praktické lékařství pro děti a dorost Praktické lékařství pro dospělé

Článek vyšel v časopise

Praktický lékař

Číslo 4

2024 Číslo 4
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Současné pohledy na riziko v parodontologii
nový kurz
Autoři: MUDr. Ladislav Korábek, CSc., MBA

Svět praktické medicíny 3/2024 (znalostní test z časopisu)

Kardiologické projevy hypereozinofilií
Autoři: prof. MUDr. Petr Němec, Ph.D.

Střevní příprava před kolonoskopií
Autoři: MUDr. Klára Kmochová, Ph.D.

Aktuální možnosti diagnostiky a léčby litiáz
Autoři: MUDr. Tomáš Ürge, PhD.

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#