European Congress On Osteoporosis and Osteoarthritis (ESCEO13-IOF)

17.–20. 4. 2013, Rím, hotel Cavalieri

Tohtoročný Európsky kongres o osteoporóze a osteoartritíde sa konal v dňoch 17. až 20. apríla v Ríme, v priestoroch hotela Cavalieri. Na kongrese odznelo 61 ústnych prezentácií (z toho 8 plenárnych prednášok), 8 preklinických prezentácií, 58 sympózií a bolo odprezentovaných viac ako 600 posterov.

Podujatie zahájil J.-Y. Reginister, prezident Európskej spoločnosti pre klinické a ekonomické aspekty osteoporózy (European Society for clinical and economical aspect of osteoporosis – ESCEO), a J.A. Kanis, prezident Medzinárodnej nadácie osteoporózy (International Osteoporosis Foundation – IOF). Úvodná čestná prednáška prezentovaná francúzskou archeologičkou V. Dasén bola venovaná zobrazeniu kostných deformít v staroveku.

V prvej plenárnej prednáške sa prof. C. Cooper (UK) venoval vplyvu prenatálneho a včasného postnatálneho vývoja na riziko osteoporózy a fraktúr v staršom veku. Následne, C. Farquharson (Škótsko) odprezentoval prednášku o úlohe osteocytov v regulácii kostnej remodelácie, inhibícii sklerostínu a stimulácie novotvorby.

Na kongrese sme mali možnosť si vypočuť viacré excelentné prednášky zamerané na liečbu osteoartritídy, J.-Y. Reginister (Belgicko) odkázal na klinické dáta, ktoré podporili liečbu stroncium ranelátom, pri ktorej sa redukoval počet pacientov so zhoršujúcim sa ochorením o 42 %. J.A. Kanis (UK) vo svojej prednáške poukázal na najnovšie výzvy v terapii osteoporózy.

R. Rizzoli (Švajčiarsko) vo svojej prednáške odprezentoval zaujímavé review o vplyve tzv. geriatrického syndrómu (sarkopénia, krehkosť) na zníženie kvality života geriatrických pacientov. Počas druhého kongresového dňa prebehlo viacero stretnutí s expertami. B. Dawson-Hughes (USA) analyzovala vo svojej prezentácii prístupy k stanoveniu dávky suplementácie kalciom a exogénne aj endogénne vplyvy na sérove hladiny kalcia. S. Boonen (Belgicko) odprezentoval dlhodobé (20 ročné) dáta o unikátnom efekte stroncium ranelátu na redukciu straty kostnej hmoty a osteoporotických fraktúr.

V rámci satelitného sympózia spoločnosti Servier oboznámil J.-Y. Reginister so situáciou ohľadom avízovaného nariadenia European Medicines Agency (EMA), ktoré poukázalo na závažné kardiovaskulárne riziko u pacientov užívajúcich prípravok Protelos. Liečba bude obmedzená len na pacientky s ťažkou postmenopauzálnou osteoporózou s vysokým rizikom fraktúry a u mužov s ťažkou osteoporózou so zvýšeným rizikom fraktúry. Liek je kontraindikovaný u pacientov s ischemickou chorobou srdca, perfiérnym artériovým ochorením a cerebrovaskulárnym ochorením.

M. Bouxsien (USA) vo svojej prezentácii zhrnul aktuálne klinické dáta zaoberajúce sa možnosťou urýchlenia hojenia fraktúr, pričom sa zameral predovšetkým na efekt morfogenetických proteínov a PTH.

V ďalšej prednáške R. Colemana (UK) sme mali možnosť sa dozvedieť o pozitívnom efekte liečby kostných metastáz bisfosfonátmi na celkový priebeh malígneho ochorenia, čo sa vysvetľuje inhibičným efektom na „circulus viciosus“ rastových faktorov ako aj cytokínov signalizujúcich medzi tumorom a kostnými bunkami na úrovni mikroenviromentu kostnej drene. Zaujímavá prednáška odznela na tému nefarmakologickej liečby osteoporózy a osteoartritídy, v ktorej O. Bruyère (Belgicko) zdôraznil úlohu fyzioterapie, posilňovania svalstva, telesnej hmotnosti v manažmente osteoporózy a osteoartritídy.

Počas záverečného dňa J.P. Pelletier (Kanada) venoval celú prednášku tematike liečby osteoartritídy a hľadaniu účinnej kombinácie protizápalových liekov a zdôraznil lokálne podávanie kortikoidov v tejto indikácii.

Trabekulárnemu kostnému skóre (TBS) ako jednoduchej metodike zameranej na kvalitu kostnej mikroarchitektúry boli venované mnohé práce. V multicentrickej štúdii M.L. Brandi a kol. (Taliansko) boli prezentované dáta efektu liečby denosumabom u postmenopauzálnej osteoporózy a jeho vplyv na TBS v subanalýze 258 pacientok zo štúdie FREEDOM. Zaznamenali vzostup TBS o viac ako 2,5 % počas 36 mesiacov. Profesor Povoroznyuk a spolupracovníci (Ukrajina) prezentoval viacero prác s využitím TBS. V prvej práci sa zameral na vplyv veku na TBS a BMD lumbálnej chrbtice zdravých žien a zistil, že TBS s vekom signifikantne klesá, naproti tomu BMD stúpa. V podobnej práci so zdravými mužmi takisto TBS klesalo s klesajúcim vekom, BMD LS-chrbtice však nevykazovalo signifikantnú zmenu. V štúdii s pacietkami s reumatoidnou artritídou pozoroval signifikantnú degradáciu TBS. Poster autorov D. Hansa a kolektívu (Švajčiarsko, Kanada) poukázal na využitie TBS spolu s nástrojom FRAX v predikcii fraktúr pomocou kohorty zo štúdie MANITOBA, v ktorej predikovala kombinácia TBS+FRAX viac fraktúr v porovnaní so samotným FRAX. V práci o veľkom počte pacientov E. Leib a kol. (USA, Francúzsko) potvrdili potenciál TBS ako nástroja k odlíšeniu subjektov s a bez fraktúry. Tí istí autori v ďalšej štúdii potvrdili negatívny vplyv chronického ochorenia obličiek na kostnú mikroarchitektúru.

V sekcii posterov mali zastúpenie aj slovenskí autori. P. Vaňuga a kolektív (Ľubochňa) prezentovali výsledky ročných skúseností s terapiou denosumabom s pozitívnym efektom na BMD ako aj kostné markery. V ďalšej práci sa kolektív autorov okolo P. Vaňugu venoval efektu osteoanabolickej liečby na kosť so signifikantným zvýšením BMD L-chrbtice a proximálneho femuru po 18 mesiacoch liečby. Efekt liečby rekombinantným rastovým hormónom (RH) na kostné ukazovatele pacientov s deficitom RH v dospelosti, v ktorom bolo zaznamenané významné zvýšenie BMD ako aj vzostup kostnej formácie po 2 rokoch liečby, odprezentovali autori z nášho pracoviska M. Kužma so spolupracovníkmi. V subanalýze zároveň prezentovali zvýšenie TBS počas sledovaného obdobia, čo odzrkadľuje pozitívny efekt na kostnú mikroarchitektúru a z toho rezultujúce zvýšenie kvality kosti.

Príspevky na tému osteoporóza a diabetes mellitus

Na podujatí však zazneli aj viaceré ďalšie pútavé prezentácie zaoberajúce sa problematikou osteo­porózy pri diabetes mellitus. Zaujímavú prácu prezentovali talianski autori C. Neglia so spolupracovníkmi, v ktorej na populácii 3 343 žien stanovovali rizikové faktory osteo­porózy a zistili, že diabetes a obezita zvyšujú riziko osteo­porózy nezávislé od veku, fyzickej aktivity a medikácie spôsobujúcich osteporózu. Mechanizmom vzniku osteoporózy/osteopénie u pacientov s diabetes mellitus sa zaoberala aj ďalšia práca A. Schepelkevicha a spolupracovníkov (Bielorusko), ktorá priniesla zistenie, že postmenopauzálne ženy a muži nad 50 rokov majú hladiny osteoporotegerínu zvýšené, čo svedčí o zvýšenej aktivácii kostnej resorpcie. Analýza izraelských autorov M. Shargorodského a spolupracovníkov viedla k zisteniu, že diabetici, ktorí dostávali vysoké dávky vitamínu D (1 000 IU/deň), mali zníženú tuhosť artérii a redukciu hladín OPG, markera kostnej resorpcie. Ďalšia práca (Al-Daghri N. so spolupracovníkmi, Saudská Arábia) o vplyve suboptimálnych hladín vitamínu D na lipidové spektrum u pacientov s DM2T viedla k záverom, že už nízke dávky vitamínu D vedú po 18 mesiacoch k zlepšeniu lipidového spektra. Komparatívna štúdia (Ardawi M-S a kolektív, Saudká Arábia) u postemenopauzálnych žien s DM2T, liečených buď metformínom alebo pioglitazónom v porovnaní so zdravou kontrolou viedla k záverom, že pacientky s DM majú zvýšené hladiny sklerostínu, s najvyššími hodnotami u pacientok liečených tiazolidíndiónmi. Tieto pacientky mali zároveň nižšie hodnoty BMD ako aj vyššie hodnoty CTX a NTX. Tí istí autori sledovali aj koreláciu znížených hodnôt IGF1 a sklerostínu so zvýšeným rizikom fraktúr u postmenopauzálnych žien s osteoporózou. Bieloruskí autori prezentovali závery svojho výskumu, kde sledovali vplyv rýchlosti sekrécie albumínu a štádia diabetickej nefropatie u mužov s DM2T na vznik osteoporózy.

Uvedené podujatie tak prinieslo viaceré nové informácie ako aj ďalšie výzvy do ďalšieho manažmentu a terapie osteoporózy a osteoartritídy.

prof. MUDr. Juraj Payer, CSc.

MUDr. Martin Kužma

MUDr. Peter Jackuliak

jackuliak@chello.sk

V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a UN Bratislava

www.fnspba.sk

Doručené do redakcie 30. septembra 2013