73^rd Scientific Session of American Diabetes Association (ADA)

21.–25. 6. 2013, Chicago, McCormick Place Convention Center

V čase od 21. do 25. júna 2013 sa uskutočnil 73. kongres Americkej diabetologickej asociácie (ADA – American Diabetes Assocation). Hostiteľským mestom bolo americké mesto Chicago vo federálnom štáte Illinois.

Odborný program kongresu bol rozdelený do 8 sekcií:

• Akútne a chronické komplikácie
• Behaviorálna medicína, klinická výživa, edukácia a cvičenie
• Klinický diabetes/terapeutiká
• Epidemiológia/genetika
• Imunológia/transplantácia
• Účinok inzulínu/molekulárny metabolizmus
• Integrovaná fyziológia/obezita
• Biológia pankreatických ostrovčekov/sekrécia inzulínu

V oficiálnom prejave prezident ADA pre medicínu a vedu J.A. Anderson venoval pozornosť epidémii diabetu, pričom si kládol koncepčnú otázku, či sme pripravení prijať túto výzvu. Prestížnu Bantingovu medailu za vedecký výskum dostal G.I. Bell. Téma bola venovaná genetike diabetu.

V rámci prezentácií boli široké diskusie a analýzy ohľadom najnovších vedeckých poznatkov. Veľká pozornosť bola venovaná aj klinickej praxi, farmakoekonomike, psychologickým a sociálnym otázkam. Porovnávali sa rôzne modely zdravotnej starostlivosti vo svete.

Medzi najdôležitejšie sympózia patrilo sympózium u príležitosti 30. výročia významnej klinickej štúdie u diabetikov 1. typu Diabetes Control and Complications Trial (DCCT) a následného dlhodobého sledovania týchto pacientov v štúdii The Epidemiology of Diabetes Interventions and Complications (EDIC).

Štúdia DCCT/EDIC poukázala na kľúčový význam intenzívnej liečby s dosiahnutím temer normálnych hodnôt HbA_1c na zníženie výskytu mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií diabetu.

Na kongrese v Chicagu prednášatelia priniesli najnovšie poznatky ohľadom retinopatie, nefropatie, neu­ropatie, kardiovaskulárnych ochorení a muskuloskeletálnych abnormalít. Nové výsledky potvrdili pretrvávanie pozitívnych výsledkov zo štúdie DCCT. Autori pozorovali zníženie prevalencie diabetických komplikácií o 50 %, dokonca aj vtedy ak v priebehu rokov už neboli rozdiely v hodnotách HbA_1c medzi skupinou s intenzívnou a konvenčnou liečbou.

Ďalšie zaujímavé prednášky sa týkali umelého pankreasu, programovateľných inzulínových púmp s funkciou automatického zastavenia podávania inzulínu pri nízkej hladine glykémie (low glucose suspend function). Veľký pokrok je v oblasti vytvorenia plne integrovanej „uzatvorenej kľučky“ (inzulínová pumpa + kontinuálne meranie glykémie + počítač) čo sa týka zlepšenia kompenzácie DM1T, bezpečnosti a kvality života v ambulantných podmienkach. V pozícii počítača boli úspešne použité moderné smartfóny.

Autori z Joslin Diabetes Center sa venovali bielemu a hnedému tukového tkanivu a jeho reakcii na fyzickú aktivitu u myší a u ľudí. Po cvičení sa biele tukové tkanivo viac podobá hnedému, dochádza k zmene expresie génov a k rôznym adaptívnym zmenám. Cvičenie vedie nielen k redukcii tukového tkaniva, ale má pozitívne metabolické účinky (zlepšenie glukózovej tolerancie a zvýšenie inzulínovej senzitivity).

Zastúpené boli aj témy týkajúce sa diabetu v detskom veku. V štúdii SEARCH bol sledovaný vplyv nutričných faktorov na prezerváciu C-peptidu pri novozachytenom DM1T u detí a dospievajúcich. Bol dokázaný pozitívny vplyv aminokyselín s rozvetveným reťazcom (leucín) a omega-3-mastných kyselín s dlhým reťazcom (eikosapentaenová a dokosahexaenová kyselina).

Z pohľadu farmakoterapie bola rozoberaná otázka postavenia sulfonylurey, inhibítorov DPP4, agonistov GLP1-receptorov, inhibítorov sodíko-glukózového kotransportéru 2 (SGLT2), inzulínov a nových molekúl v liečbe diabetu. Riešil sa problém: Čo robiť pri zlyhaní perorálnej antidiabetickej liečby? Fonseca uprednostňoval podávanie agonistov GLP1-receptorov pred liečbou inzulínom.

Rezonovala aj téma rizika hypoglykémie pri podávaní rôznych antidiabetík. Nízke riziko hypoglykémie je pri liečbe inhibítormi DPP4, agonistami GLP1-receptorov, tiazolidíndiónmi a inhibítormi alfa-glukozidázy.

Amiel uviedla, že nižší výskyt hypoglykémie je pri liečbe inzulínovými analógmi. V indikovaných prípadoch je vhodné zníženie dávky inzulínu pred fyzickou námahou a po požití alkoholu. V rámci prevencie nočnej hypoglykémie je nutná detekcia problému, prínosné je využitie moderných technológií z pohľadu diagnostiky a liečby (kontinuálne monitorovanie glukózy a inzulínová pumpa).

V mnohých prednáškach autori zvažovali terapeutické možnosti u špecifických populácií pacientov (pacienti so zníženou glomerulovou filtráciou, u starších ľudí a u tehotných).

Diskutovalo sa aj o prebiehajúcich klinických štúdiách zameraných na kardiovaskulárne príhody s inhibítormi DPP4 (CAROLINA, TECOS, EXAMINE, SAVOR TIMI-53) a s agonistami GLP1 -receptorov (EXCEL, LEADER, ELIXA). Pozornosť bola venovaná prevencii a liečbe obezity, metabolickému účinku bariatrickej chirurgie.

Meiler so spolupracovníkmi prezentovali štúdiu III. fázy klinického skúšania o včasnej liečbe diabetického makulárneho edému ranibizumabom. Liečba ranibizumabom bola asociovaná s výrazným zlepšením zrakovej ostrosti v priebehu 36 mesiacov.

Veľký záujem vzbudilo sympózium, ktoré sa venovalo problematike diabetu u starších ľudí. Boli diskutované otázky ako napr. personalizované ciele glykemickej kompenzácie. U starších pacientov ≥ 65 rokov, ktorí nemajú rozvinuté komplikácie, sú možné cieľové hodnoty HbA_1c < 7 % DCCT. Hodnoty HbA_1c od 7 do 8 % sú vhodné u pacientov s viacerými komorbiditami, s vysokým rizikom hypoglykémie a krátkou očakávanou dĺžkou života. Je potrebné používať bezpečné a účinné liečebné postupy, starostlivo zhodnotiť typ pacienta a klinickú situáciu. Dôležitý je vplyv diabetu na kognitívne funkcie, výber najlepšej farmakoterapie pre manažment diabetu a edukácia. Z nových liekov sú bezpečné inhibítory dipeptidyl-peptidázy 4.

Strain so spolupracovníkmi prezentovali výsledky štúdie INTERVAL, v ktorej boli dosiahnuté individualizované liečebné ciele u „krehkých“ pacientov s DM2T vo veku nad 70 rokov pri liečbe vildagliptínom v monoterapii alebo po pridaní k predchádzajúcej antidiabetickej liečbe. V ramene s vildagliptínom došlo k poklesu HbA_1c o 0,9 % z bazálnej hodnoty 7,9 %. Výskyt hypoglykémie bol nízky, nevyskytli sa žiadne závažné nežiaduce účinky.

Moderný prístup k liečbe pacientov s DM2T je uvedený v najnovšom algoritme a konsenzuálnom stanovisku Americkej asociácie klinických endokrinológov (AACE – American Association of Clinical Endocrinologists) o komplexnom manažmente diabetu – AACE Comprehensive Diabetes Management Algorithm 2013 Consensus Statement. Endocr Pract 2013;19(Suppl 2). Dostupné z , rozširuje klinický pohľad v týchto oblastiach: model starostlivosti o pacientov s nadhmotnosťou a obezitou, algoritmus na liečbu prediabetu, algoritmus liečby glykémie s uvedením preferencie jednotlivých liekových skupín, aktualizovaný prístup na začiatok a intenzifikáciu liečby inzulínom a algoritmus na modifikáciu kardiovaskulárnych rizikových faktorov (dyslipidémia, hypertenzia).

Na kongrese odzneli prednášky z pohľadu experimentálnej a klinickej medicíny. Účastníci mali možnosť vybrať si témy podľa ich osobného odborného zamerania. V klinickej časti rezonovali princípy personalizovanej medicíny.

Na budúci rok sa 74. ročník kongresu uskutoční v dňoch 13.–17. júna v San Francisku v Kalifornii.

MUDr. Vladimír Uličiansky

vladouli@centrum.sk

Via medica, s.r.o., Košice

Doručené do redakcie 7. októbra 2013