O citáciách, impakte a o našom časopise

Souhrn

Časopis Česko-slovenská pediatria už viac ako šesťdesiat rokov slúži domácej pediatrickej komunite. Článok sa venuje úlohám časopisu na ceste k jeho začleňovaniu medzi renomované medzinárodné indexované pediatrické periodiká. Na základe analýzy prispeje k záveru, že prvými krokmi ku zvýšeniu medzinárodného uznania časopisu by malo byť práve zvýšenie rešpektu k lokálnym tradíciám a k domácim autorom. Podpora domáceho produktu by sa mala prejaviť v mnohých oblastiach, ku ktorým nepochybne patrí lepšie poznanie a citovanie článkov domácich autorov a tiež publikovanie významných výsledkov (aj) v češtine/slovenčine!

Kľúčové slová:
časopis Česko-slovenská pediatria, faktor dopadu, citačný index

Úvod

Časopis Česko-slovenská pediatria má nielen tradíciu, ale aj svoju kultúru. Jeho úroveň je dobrá, ale možno ju aj neustále zvyšovať. K tomu je potrebná primeraná kritickosť voči autorom, zvýšená náročnosť na recenzné pokračovanie („peer review“) a tiež dlhodobé cieľavedomé úsilie redakčnej rady zamerané na publikovanie nových znalostí a dobrej „vedy“ v rozumnom čase, tak aby ho lekári čítali a získavali z neho vedomosti. Popritom, na ceste k začleňovaniu časopisu medzi renomované medzinárodné indexované pediatrické periodiká, si Česko-slovenská pediatria má zachovať svoj tradičný charakter reprezentačného fóra určeného na zviditeľňovanie výsledkov domácej pediatrie a na zverejňovanie odborných odporúčaní Českej a Slovenskej pediatrickej spoločnosti a ich sekcií.

Citovanosť a faktor dopadu

Určiť váhu individuálneho vedca alebo vedeckého časopisu je ťažká úloha. Hľadajú sa nezvratné platné scientometrické kritériá kvality, ktoré zrejme ako také možno ani neexistujú. Napriek tomu sú metódy, ktoré umožnia určitým spôsobom túto váhu kvantifikovať [5, 2, 16].

Jednoduchým kvantitatívnym kritériom je celkový počet publikovaných odborných prác (osobná bibliografia), ktorý sa vyžaduje pri mnohých konkurzných aplikáciách. Vzhľadom na rôznorodosť publikácií a ich vedecký a odborný dopad sa okrem počtu sledujú aj ďalšie ukazovatele úrovne vedeckej práce odborníka, najmä citovanosť jeho tvorby (koľkokrát boli údaje z pôvodného článku použité v publikáciách iných autorov).

Pre uľahčenie hodnotenia citovanosti vznikli publikačné a citačné indexy (zoznamy). Tieto zároveň umožnili aj určenie relatívnej dôležitosti časopisu v porovnaní s inými časopismi z danej oblasti na základe výpočtu tzv. faktora dopadu časopisu (impact factor, IF). Faktor dopadu určuje frekvenciu, s ktorou bol priemerný článok citovaný v danom časopise v konkrétnom roku. Tento ukazovateľ teda klasifikuje daný časopis ako celok a nenahrádza citovanosť ako ukazovateľa špecifického významu určitého individuálneho článku (resp. jeho autora).

Zaraďovanie časopisov do publikačných indexov je dynamický proces, každé dva týždne sa do nich dostávajú nové tituly, kým iné sa vyraďujú. Nepretržite sa monitorujú aj časopisy, ktoré sú už v publikačných indexoch (tzv. indexované časopisy), aby sa zistilo, či si udržiavajú vysoký štandard a relevanciu. Pri tomto procese sa hodnotí kvalitatívna a kvantitatívna stránka časopisu, jeho publikačný a vydavateľský štandard, medzinárodnosť autorstva článkov, aktuálnosť tém ako aj úroveň posudzovania článkov (tzv. „peer review“). Zvlášť sa monitoruje citovanie prác kandidujúceho časopisu v niektorom z už indexovaných časopisov i percento „samocitovania” publikovaných prác. Okrem toho sa posudzuje vedecký prínos časopisu, či má dostatočný počet čitateľov a predplatiteľov v širšom regióne a aj jeho medzinárodný vplyv (kritériá na zaradenie časopisov/periodík medzi tzv. indexové časopisy sú napr. na stranke ISI – http://www.isinet.com/ isi/products/ciťation/jcr/) [10, 12].

„Matúšov“ efekt

Námietok proti scientometrickým kritériám hodnotenia vedeckého významu (často aj objektívnych) je dosť a môžeme súhlasiť s názorom, že tieto postupy zďaleka nie sú dokonalými nástrojmi na meranie kvality práce vedca alebo úrovne vedeckého článku [8, 14, 17, 18]. Skúsenosti však ukazujú, že v každej špecializácii sú najlepšie práve tie časopisy s vysokým faktorom dopadu, v ktorých je najťažšie dosiahnuť prijatie článku. Zverejnenie článku v takom prestížnom časopise síce nezaručuje jeho hojnú citovanosť, ale rozhodne zvyšuje pravdepodobnosť, že si článok všimnú, získa uznanie v medzinárodných odborných kruhoch a bude dostatočne citovaný, čo bude vzápätí pre autora prínosom pri získavaní odbornej pozície, grantov či študijných pobytov.

V našom regióne je problémom, že medzinárodné publikačné a citačné indexy registrujú len málo z našich odborných časopisov. Viaceré sa už dlhé roky pokúšajú zaradiť do týchto databáz, no zatiaľ iba s malým úspechom. Príčinou môže byť nielen jazyková bariéra, ale aj rôznorodá, nerovnomerná odborná úroveň, nepravidelné vydávanie a nerešpektovanie medzinárodných vydavateľských konvencií a podobne [1, 12]. Nezávisle od príčiny to má za následok, že postavenie väčšiny odborných časopisov vydávaných v Čechách a na Slovensku sa nedá vo vzťahu k svetovej vede sledovať. A keďže časopisy, ktoré nie sú sledované v citačných indexoch a nemajú faktor dopadu, prestanú byť zaujímavými pre domácich autorov, pre ktorých je citovanosť jedným z hlavných meradiel hodnotenia úspechu.

V pojmoch citačnej analýzy to znamená, že aj kvalitná práca publikovaná (zatiaľ) málo známym autorom, navyše v neindexovanom časopise, môže byť málo (alebo vôbec) citovaná. V konečnom dôsledku nastupuje fenomén, ktorý Robert Merton charakterizoval ako „Matúšov“ efekt: „Väčšie uznanie sa dostáva vedcom (a časopisom) s väčšou reputáciou a primeraný podiel uznania je odoprený tým, ktorí nie sú ešte tak známi (resp. indexovaním uznaní)“. (Ide o parafrázu biblického citátu „... kto má, tomu bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má“, Evanjelium Sv. Matúša 13, 12) [11].

Podporujte domáci produkt!

Podľa marketingových odborníkov šanca preraziť na medzinárodnom trhu závisí od zvýšenia konkurencieschopnosti domácej výroby. Podporovať (a kupovať) domáce výrobky za podmienky, že sú kvalitatívne na vysokej úrovni, je spôsob, ktorým podporujeme sami seba.

Do istej miery to platí aj na už preľudnenom medzinárodnom trhu odborných pediatrických časopisov s veľmi silnou kompetíciou. Azda každý súhlasí s názorom, že úroveň starostlivosti o zdravie detí a dorastu je u nás aj v medzinárodnom porovnaní tradične a trvale vysoká. Svedčí to o odbornosti a nasadení našich špecialistov, najmä ak sa berie do úvahy aj reálna výška finančnej podpory domácej vedy. Za týchto okolností je prípustný mierny „lokál“- patriotický „protekcionizmus“ aj na „vedeckom trhu“. Môže to znieť paradoxne, ale prvými krokmi ku zvýšeniu medzinárodného uznania časopisu by malo byť práve zvýšenie rešpektu k lokálnym tradíciám a k domácim autorom. Podpora domáceho produktu by sa mala prejaviť v mnohých oblastiach, ku ktorým nepochybne patrí lepšie poznanie a citovanie článkov domácich autorov a tiež publikovanie významných výsledkov (aj) v češtine/slovenčine!

Poznajte a citujte (aj) domácu literatúru!

Citovanosť sa považuje za prejav uznania a vďaky citovanému autorovi, ktorý je v istom zmysle slova predchodcom autora (a možno aj priekopníkom) v danej vednej oblasti. V skutočnosti sa však javí, že výrok profesora Brdičku, že „citujeme často i omnoho menej kvalitné články zahraničných autorov než vlastných“, platí aj pre pediatriu [3]. Svedčí o tom analýza literárnych odkazov v článkoch publikovaných v časopise Česko-slovenská pediatria za ostatné tri roky (tab. 1).