Nové knihy

Fusek M., Vitek L., Blahoš J. jr., Hajdúch M., Ruml T., Drábek J., Halad M., Konířová E., Kvasnička J., Lukáš M., Malinová V., Pytlík R., Raška M., Škrha J., Špička I.,Tichý M., Trojánec R., Urbánek P., Vencovský J.

Biologická léčiva. Teoretické základy a klinická praxe.

Praha: Grada Publishing 2012, 224 s. + 4 strany farebnej prílohy, cena 329 Kč.

ISBN 978-80-247-3727-0.

Približne od roku 1982 sa vo farmácii a v medicíne začal používať termín-biologické liečivá, pod ktorým sa rozumejú hormóny, enzýmy, monoklonálne protilátky, regulačné molekuly ovplyvňujúce receptory alebo signálne kaskády, ktoré sa pripravujú biotechnologickým postupom a sú využívané v liečbe.

I keď niektoré z týchto liečiv boli samozrejme podávané pacientom už dávno pred týmto dátumom, dnes možno konštatovať, že na základe ich významu má ich toto označenie a klasifikácia v súčasnosti osobitné postavenie, ktoré treba v klasifikovaní liečiv rešpektovať.

Je potešiteľné, že množstvo informácií, s ktorými o tomto type liečiv dnes už disponujeme, sa kolektív 19 renomovaných a kvalifikovaných autorov podujal spracovať do monografie. Touto cestou takto vzniklo v českom jazyku toto recenzované dielo.

Autori v ňom po úvodných informáciach o biotechnológii a farmaceutickom priemysle vymedzujú pojem a definíciu biologických liečiv s nimi súvisiacej biotechnológii orphan drugs sa venujú základom ich názvoslovia.

V ďalšej časti sa potom venujú klinickému využitiu biologických liečiv zo skupiny hormónov, krvných derivátov, imunitných a autoimunitných chorôb, liečbe roztrúsenej sklerózy, v onkológii, analyzujú moderné prístupy k vakcinácii, zneužívanie biologických liečiv a ich prognózu včítane vízie génovej terapie a liečbe na báze DNA a výrobu týchto liečiv.

Už z tohto tézovitého výpočtu obsahu diela je vidieť, že sa jedná o komplexné dielo, ktoré o týchto liečivách podáva v súčasnosti prakticky všetky najdôležitejšie informácie.

Analýza jeho obsahu ďalej ukazuje, že autorom sa podarilo udržať potrebnú rovnováhu medzi teoretickými a praktickými poznatkami, čím sa dielo dá využiť vo výchovno-vzdelávacom procese v pre a postgraduálnom štúdiu farmácie a v medicíne, ale aj vo vedecko-výskumnej činnosti.

Veľmi dôkladne je realizovaný výber použitej literatúry, ktorý je až k dátumu vydania diela, ktorý ocenia najmä vedeckí pracovníci v tejto oblasti.

Záverom možno konštatovať, že v klasifikácii liečiv k syntetickým, prírodným, sa v praxi pričlenili aj biologické liečivá a toto je potrebné dôsledne aplikovať a rešpektovať aj vo výchovno-vzdelávacej činnosti.

J. Čižmárik