Výskyt skrátených svalov dolných končatín v školskom veku

Overview

Detský vek je etapa života, v ktorej dochádza k najrýchlejšiemu rastu kostí a príslušných svalových štruktúr, ktorých objem a dĺžka sa rýchlo zväčšujú. Pre súmerný rast je dôležité rovnovážne zaťaženie organizmu a súmerná práca svalovej sústavy. Príspevok poukazuje na prítomnosť funkčných porúch pohybového systému už v školskej populácii, kde za posledné roky sa preukazuje trend ich stúpania. Prieskumu sa zúčastnilo 58 žiakov vo veku 10–15 rokov. Rozdelili sme ich podľa veku na skupinu mladších a starších žiakov. V každej skupine boli žiaci, ktorí sa aktívne venujú bojovému športu taekwondo (športujúci) a žiaci bez tejto aktivity (nešportujúci). Keďže taekwondo je šport, ktorý si vyžaduje vysokú pružnosť dolných končatín, predpokladali sme, že sa v tejto oblasti nevyskytne prítomnosť skrátených svalov. Predpokladali sme u mladých probandov nízky výskyt vybraných skrátených svalových skupín dolných končatín, čo sa nepotvrdilo. V celom súbore najväčšie skrátenie vykazovali flexory kolenného kĺbu – 40 % u mladších a 42 % u starších žiakov. Vo výsledkoch v skupine mladších žiakov sa štatistický významný rozdiel na 5% hladine významnosti nepotvrdil, ale v skupine starších žiakov pre flexory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu sa potvrdil. Nižší výskyt vybraných skrátených svalov v prospech športujúcich žiakov sme potvrdili v oboch vekových kategóriách.

Klíčová slova:

skrátené svaly – školský vek – dolné končatiny – taekwondo

Úvod

V súčasnosti sledujeme celosvetový úbytok pohybovej aktivity v celej populácii, hlavne u detí v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Táto zmena sa zákonite negatívne odzrkadľuje aj na pohybovom aparáte. Nedostatok pohybu pravidelne a stereotypne zaťažuje určitú svalovú skupinu a nedostatočne kontrahuje inú, čo dáva možnosť z dlhodobého hľadiska vzniku patologických pohybových stereotypov. Pravidelná a správne prevedená pohybová aktivita so sebou prináša množstvo pozitív a je kľúčovým faktorom pre optimálny rozvoj mladej generácie.

Práve skupina 10–15 ročných detí zažíva túto zmenu od narodenia nevediac o tom, že sa stávajú budúcimi pacientmi. Alarmujúco vysoké čísla dosahuje nielen nárast obezity detí, ale aj chybné držanie tela a s tým spojené ťažkosti. Školský vek je obdobie sprevádzané typickými početnými nerovnomernými biologickými zmenami, ktorých nastúp je vysoko individuálne podmienený [1]. Plasticitou nervového systému sa vytvárajú priaznivé podmienky a predpoklady k rozvoju rýchlostných schopností, zvýšeným hormonálnym pôsobením sa výrazne mení rast tela, výška a hmotnosť, zreteľne sa zvyšuje svalová sila a pravidelnou pohybovou aktivitou sa priaznivo ovplyvňuje proces osifikácie. V staršom školskom veku narastá výkonovo sila a vytrvalosť, avšak pohyblivosť chrbtice a kĺbov je nižšia oproti mladšiemu veku. Kostrové svalstvo sa zrýchlene vyvíja a svaly zväčšujú svoj objem [2]. Nastáva efektívny nárast explozívnej sily horných a dolných končatín a súvisí to práve s akceleráciou rozvoja svalstva. U mužov nové telesné disproporcie prinášajú aj nové podmienky pre činnosť svalov. Rast do dĺžky je v porovnaní s rastom do šírky oveľa rýchlejší, čo má za následok zmenu pákových pomerov, ktoré sa podieľajú na celkovom motorickom vývoji jedinca [3].

Tieto kvalitatívne a kvantitatívne zmeny jednotlivých systémov v tomto období možno využiť pre to ktoré športové odvetvie. Zabezpečenie dostatočnej a vhodnej pohybovej stimulácie už od útleho veku dieťaťa slúži ako prevencia vzniku funkčných porúch pohybového systému a je podmienkou zdravého telesného vývoja detí [4].

Taekwondo

Taekwondo bol pôvodne vytvorený pre potreby vojenského výcviku v armáde, neskôr sa prispôsobil pre širokú populáciu. Ide o tradičný kórejský bojový šport, ktorý vznikol v roku 1955 so súhlasom majstrov bojových umení so zameraním na široké spektrum bojových štýlov [5]. Vo voľnom preklade znamená umenie boja technikou rúk a nôh v rôznych postojoch a technikách v nadväznosti na seba za účelom neozbrojenej sebaobrany. Zjednocuje útočné a obranné techniky s vopred stanoveným poradím cvičení a s rôznym stupňom náročnosti so zapojením hlavne dolných končatín. Útočné fázy trvajúce niekoľko sekúnd sa striedajú s 2× dlhšími prestávkami v rámci jedného kola. Taekwondo vy­užíva vysokú pružnosť, dynamickú silu, a rytmickosť svalstva dolných končatín pre dokonalé a presné prevedenie určených techník ako nepretržitú reťaz akcií s využitím pravidelného dýchania [6].

Tento šport a skladá z vyše 3 200 presne opísaných pohybov, kopov, pádov, úchopov, úderov, blokov, sekov a úhybov. Prebral veľa prvkov z karate a ďalších bojových umení.

Súbor a metodika práce

Prieskumu sa zúčastnilo 58 zámerne vybraných probandov oboch pohlaví s diferencovanou úrovňou pohybovej aktivity z mestského aj vidieckeho prostredia bratislavského kraja, ktorých sme rozdelili podľa veku na dve skupiny. Všetci probandi boli s dominantnou pravou stranou. Prvú tvorili žiaci vo veku 10–12 rokov a druhú 13–15 rokov. Obe vekové kategórie boli následne rozdelené na športujúcich a nešportujúcich žiakov. Športujúci (n = 28) sa okrem absolvovania povinnej telesnej výchovy zúčastňovali pravidelných tréningov v klube Ryong Teakwondo v Bratislave viac ako rok. Frekvencia tréningov bola 3× týždenne. Nešportujúci (n = 30) absolvovali iba povinnú telesnú výchovu. Z hľadiska veku bolo v skupine mladších žiakov (10–12 ročných) 10 športujúcich a 10 nešportujúcich a v skupine starších žiakov (13–15 ročných) bolo 18 športujúcich a 20 nešportujúcich. Údaje sme získali hodnotením vybraných svalov dolných končatín na pravej strane funkčným svalovým testom podľa Jandu. Údaje sme následne spracovali matematicko-štatistickými metódami. Sledované ukazovatele sme hodnotili v percentách a štatistickú významnosť po získaní dát sme vyhodnocovali Mann-Whitney U-testom na 5% hladine významnosti.

Výsledky

Testovaním svalového skrátenia podľa veku bez rozdelenia probandov na športujúcich a nešportujúcich sme zistili relatívne vysoké percento vybraných skrátených svalových skupín. Aj napriek tomu, že ide o adolescentov, v celom súbore sme zaznamenali svalové skrátenie v oboch skupinách, ktoré kumulovalo najmä pri flexoroch kolenného kĺbu.

V skupine mladších žiakov (n = 20) bolo prítomné skrátenie v poradí – flexory kolenného kĺbu, adduktory bedrového kĺbu a rovnaké percentuálne hodnotenie dosiahli extenzory kolenného kĺbu a flexory bedrového kĺbu. V skupine starších žiakov (n = 38) sme namerali skrátenie v poradí – flexory kolenného kĺbu, flexory bedrového kĺbu, extenzory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu (graf 1, 2).

Pri testovaní flexorov kolenného kĺbu (m. biceps femoris, m. semitendinosus, m. semimembranosus) sme zaznamenali rovnomerné percentuálne rozdelenie funkčnej poruchy svalov medzi oboma skupinami žiakov, športujúcich a nešportujúcich. Diagnostikovali sme skrátenie svalov u 40 % probandov. ­Signifikantný rozdiel medzi skupinami nebol zaznamenaný (graf 3).

Testovaním adduktorov bedrového kĺbu (m. adductor longus, m. adductor brevis, m. adductor magnus, m. pectineus, m. gracilis) sme zistili, že frekvencia výskytu skrátenia bola nižšia v skupine športujúcich žiakov. V súbore taekwondistov bolo zistené skrátenie svalov u 20 % probandov a v súbore nešportujúcich žiakov u 50 % žiakov. Štatisticky významnú hodnotu normy v prospech taekwondistov sme nezaznamenali (graf 4).

Výsledky hodnotenia funkčnej poruchy m. rectus femoris má pozitívny trend nižšieho výskytu funkčnej poruchy v prospech športujúcej mládeže. V skupine taekwondistov sme zistili skrátenie iba u 10 % a v nešportujúcej skupine 50 %. Vecný rozdiel v percentuálnych hodnotách medzi skupinami je výrazný, ale signifikantný rozdiel sa nepreukázal (graf 5).

Pri zisťovaní stavu m. iliopsoas sme u športujúcich detí zaznamenali 20% skrátenie svalu a u nešportujúcich detí 40%. Napriek rozdielom v percentuálnych hodnotách sa štatisticky významný rozdiel, ktorý by preukázal výrazne nižšie zastúpenie skrátenia svalu u športu­júcich detí, nezaznamenal (graf 6).

Skrátenie flexorov kolenného kĺbu sme u starších žiakov zaznamenali v oboch skupinách. Nižší výskyt (22 %) preukázali športujúci – taekwondisti a vyšší výskyt (70 %) nešportujúci. Výrazné percentuálne rozdiely sa preukázali aj ako štatisticky významné na 5% hladine významnosti (graf 7).

Pri hodnotení m. iliopsoas väčšina žia­kov v oboch skupinách nevykazovala skrátenie (67 %). V športujúcej skupine skrátenie bolo zistené u 33 % testovaných a v nešportujúcej skupine 45 %. Signifikantne vyššiu úroveň normy svalu v prospech športujúcich sme štatisticky nepotvrdili (graf 8).

Testovanie m. rectus femoris vykazovalo vyššie percentuálne hodnoty u nešportujúcich detí (40 %). U športujúcich boli hodnoty skoro o polovicu nižšie (28 %). Štatisticky významný rozdiel sa na 5% hladine významnosti nepotvrdil (graf 9).

Športujúca skupina žiakov zaznamenala najnižší výskyt skrátenia adduktorov bedrového kĺbu (22 %). Funkčné skrátenie sme evidovali u 55 % nešportujúcich žiakov. V štatistickom teste významnosti rozdielov sa potvrdil signifikantne vyšší rozdiel v zastúpení normy adduktorov bedrového kĺbu v športujúcej skupine (graf 10).

Pri meraní jednotlivých svalov v skupinách sme zaznamenali v mladšej vekovej skupine najväčšie skrátenie u flexorov kolenného kĺbu (40 %). Druhými najčastejšie skrátenými svalmi boli adduktory bedrového kĺbu (35 %) a rovnaké skrátenie (30 %) dosahovali  flexory bedrového kĺbu a extenzory kolenného kĺbu. V skupine starších detí na prvom mieste boli flexory kolenného kĺbu (42 %), nasledovali flexory bedrového kĺbu (39 %), extenzory kolenného kĺbu (34 %) a najmenší počet detí malo skrátené adduktory bedrového kĺbu (32 %).

Diskusia a záver

Na základe našich výsledkov a hodnotení pohybového systému žiakov dvoch vekových kategórií môžeme konštatovať relatívne vysokú prítomnosť skrátenia nami vybraných svalov dolných končatín. Najvyšší výskyt sa týkal flexorov kolenného kĺbu. U mladších žiakov predstavoval 40 % a u starších žiakov 42 % skrátenia. Podobné merania zaznamenali aj iní autori. Vo viacerých publikáciách je u športujúcich detí zaznamenané skrátenie hamstringov z hľadiska laterality. V skupine mladších žiakov (10–12 ročných) navštevujúcich len hodiny povinnej telesnej výchovy merania preukázali až 70 % výskyt skrátenia flexorov kolena u chlapcov. Naše výsledky poukazujú na podobný trend výskytu skrátených flexorov kolena v rovnakej vekovej a pohybovej skupine. Predpoklad o signifikantne nižšom výskyte skrátených svalov dolných končatín v prospech športujúcich žiakov sme potvrdili v oboch vekových kategóriách. V skupine starších žiakov sme zistili nižší počet (18,9 %) skrátených svalov u taekwondistov (športujúci) a v nešportujúcej skupine 10 % viac prítomných skrátených svalov oproti mladšej kategórii. U 52 % testovaných starších žiakov nešportujúcej skupiny bol zistený aspoň jeden skrátený sval.

Pohybom možno ovplyvňovať konkrétne časti tela, pôsobiť preventívne voči funkčným a možným neskorším štrukturálnym zmenám pohybového systému, ovplyvňovať ochorenie a redukovať riziko vzniku civilizačných ochorení s odďaľovaním ich rozvoja a rozvinutia komplikácií a v neposlednom rade zlepšovať celkovú zdatnosť organizmu [7]. Vyššia a pravidelná pohybová aktivita spôsobuje opakované, stereotypné zaťažovanie pohybového aparátu a jednostranné preťažovanie, čo vedie k vzniku a rozvoju funkčných porúch [8,9]. Domnievame sa, že ak sa zaťažuje pohybový systém správne s prítomnou dostatočnou relaxáciou, k vzniku porúch a zmene pohybového vzorca nemusí dôjsť. Taekwondo je dynamický šport a v prieskume nám ukázal v skupine realizujúcej tento druh športu percentuálne menej skrátených svalov voči nešportujúcim a pri porovnaní vekových skupín sme zaznamenali 3,1% pokles prítomnosti skrátených svalových skupín v prospech staršej vekovej kategórie. Hodnotenie svalov v našom prieskume mohli ovplyvniť aj iné faktory, ako predošlá skúsenosť s aktívnym športovaním, spontánne zvýšená pohybová aktivita nešportujúcej skupiny, kvalitné a aktívne trávenie voľného času a iné. V kategórii mladších žiakov sme nezaznamenali v nami vyšetrovaných svaloch štatisticky významný rozdiel v prospech športujúcej skupiny. Domnievame sa, že dôvodom je nízky počet respondentov, krátka pohybová aktivita v danom športe. Aj napriek tomu je prítomný nižší počet skrátených svalov v porovnaní s nešportujúcou skupinou. V kategórií starších žiakov sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel v m. iliopsoas a m. rectus femoris, štatisticky významné boli flexory kolenného kĺbu a adduktory bedrového kĺbu. Pozorujeme nižší výskyt skrátených svalov v porovnaní s mladšou vekovou skupinou. Predpokladáme, že práve dlhšie obdobie trénovania, zaradenie kompenzačných cvičení a pravidelná pohybová aktivita formou taekwonda mala vplyv na výsledky. Taekwondo ako jedna z možností trávenia voľného času má preukázateľne pozitívny efekt pre zdravie. Tréning taekwonda je primárne zameraný na zlepšenie zdravia, fyzickej sily, či dosahovanie maximálnych výkonov. Je benefitom pre správny telesný vývoj, kognitívny, emocionálny a sociálny rozvoj osobnosti [10]. Má pozitívny vplyv na vôľové vlastnosti, koncentráciu, sebadisciplínu, sebavedomie a zvládanie stresu jedinca [11].

Je veľmi dôležité už od detstva budovať vzťah detí k pohybu. Pohybová aktivita na školách nie je pestrá a dostačujúca a je nutné mať vhodné pohybové aktivity aj mimo školu. Výsledkom pozitívneho a zábavného vnímania športu mladými v škole môže byť ich neskorší záujem o pohybové aktivity aj mimo nej. Každá motivácia s následnou realizáciou k pohybu je preventívnym prvkom pred v budúcnosti vznikajúcimi funkčnými dysbalanciami a poruchami. Mladý organizmus je pri športovaní viac namáhaný, kladené sú na neho vyššie nároky. Akcent je kladený na maxi­málny výkon, ktorý je však veľakrát spájaný s nesprávnymi kompenzačnými mechanizmami v hybnej sústave, ktoré skôr alebo neskôr môžu spôsobiť patologické stavy so športom často nezlučiteľné [12]. Za prevenciu skrátenia svalov a rozvoja svalových dysbalancií považujeme zabezpečenie rovnováhy jednotlivých svalových skupín a v prípade vzniku svalových dysbalancií je vhodné zakomponovať do cvičebných jednotiek série kompenzačných cvičení s dostatočne dlhými prestávkami a správne prevedené strečingové cvičenia.

Doručené/ Submitted: 20. 10. 2021

Prijaté/Accepted: 15. 1. 2022

Korešpondenčný autor:

MUDr. Eva Musilová, PhD.

Katedra biologických a lekárskych vied

Fakulta telesnej výchovy a športu UK

Nábr. arm. gen. L. Svobodu 9

814 69 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: eva.musilova@uniba.sk