Vplyv tréningu na nestabilných podložkách na parametre rovnováhy po plastike predného skríženého väzu

Overview

V práci sme sa pokúsili objektívne zhodnotiť vplyv 8-týždňového tréningu na balančných podložkách na parametre rovnováhy u športovcov 12 týždňov po rekonštrukcii predného skríženého väzu (LCA). 12 probandov z experimentálnej skupiny absolvovalo tréning na nestabilných podložkách, 12 probandov z kontrolnej skupiny absolvovalo identický tréning na pevnej podložke. V oboch skupinách boli vykonané vstupné a výstupné merania statickej a dynamickej rovnováhy. Výsledky preukázali, že tréning na nestabilných podložkách má vplyv na parametre rovnováhy hlavne na operovanej dolnej končatine.

Kľúčové slová:
plastika LCA, statická a dynamická rovnováha, balančné podložky

ÚVOD

Nároky na športovca sa v poslednom rade neúmerne zvyšujú, a to čo dnes vnímane ako normu športového výkonu, bolo v minulých dobách nedosiahnuteľné. Športovec musí mať komplexný základ v rôznych športových odvetviach, ktoré mu pomáhajú čiastkovými výsledkami dosiahnuť najlepší výkon vo svojej špecializácii. Tieto nároky však zvyšujú aj nároky na pohybový aparát športovca, ktorý musí zvládnuť vyššie tréningové dávky a zaťaženie. Šport na vrcholovej úrovni je spojený aj s vyšším výskytom úrazov.Na vznik úrazu má vplyv celá rada faktorov, ktoré sa vzájomne prelínajú. Mnohé z nich môže športovec ovplyvniť, pri niektorých môže znížiť ich vplyv a niektoré sú neovplyvniteľné. Vznik športových úrazov a poškodení, ich prevencia a nakoniec aj terapia sú vzájomné prepojené.

Štúdia zo Škandinávie dokumentuje, že športové úrazy tvoria 10-19 % všetkých akútnych poranení zaznamenaných na pohotovosti a najčastejšie sú zranené kolená a členky (2). Poranenie kolena tvorí 5 % všetkých poranení (13). Poranenia väzov členkového kĺbu sú veľmi časté a možno ich prirovnať k poraneniam väzivového aparátu kolena (16). Často tieto poranenia vznikajú v kolektívnych športoch. Podľa Hawkinsa a Fullera (11) približne 86 % zo všetkých zranení hráčov futbalu je na dolnej končatine. V prevažne miere ide o natiahnutie väzov, 76 % tvorí natiahnutie väzov členkového kĺbu a 45 % natiahnutie väzov kolenného kĺbu, z čoho 76 % bol poškodený kolaterálny väz.

V štúdii výskytu úrazov u vytrvalostných bežcov, ktorú publikoval Gent a spol. (9), sa celkový výskyt poranenia na dolných končatinách nájdených v 17 štúdiách pohyboval od 19,4 % do 79,3 %. Hlavným miestom zranenia na donej končatine bolo koleno, pre ktoré sa špecifická incidencia pohybovala od 7,2 % do 50 %. Aj 23 % poranených lyžiarov má najčastejšie  poranenie kolena, z toho až 66 % má poranený predný skrížený väz (13).

PROBLEMATIKA

Poranenie predného skríženého väzu dnes patrí medzi najčastejšie športové úrazy. Precízne zvládnutie operačnej techniky pri plastike predného skríženého väzu samo o sebe ešte nezaručuje dobré funkčné výsledky operácie. Veľmi dôležitou súčasťou komplexnej liečebnej starostlivosti je správne načasovaná a vedená predoperačná a hlavne pooperačná rehabilitácia, ktorá musí byť individuálne prispôsobená danému typu náhrady LCA i celkovému stavu pacienta tak, aby bol výsledok operácie čo najlepší. Odhadom až 80 000 zranení sa vyskytne ročne v Spojených štátoch, vo Švédsku je to 6000 zranení ročne a približne 3000 rekonštrukcií LCA sa vykoná ročne (22).

Poranenie predného skríženého väzu je typické poranenie kolenného kĺbu, ku ktorému dochádza pri športe a stretávame sa s ním veľmi často (1, 5, 10). Poranenie predného skríženého väzu môžu vyžadovať chirurgický zákrok, a to má vždy za následok dlhé obdobie rekonvalescencie. Každé narušenie mäkkých štruktúr kolena sa okamžite prejaví poruchou propriocepcie, a to ďalej zhoršuje kontrolu dynamickej stabilizácie kĺbu (17).

Rehabilitácia pacientov s deficitom LCA má za cieľ zlepšiť dynamickú stabilitu kolena napriek zníženej mechanickej stabilite. Hlavným cieľom rehabilitácie po pretrhnutí alebo rekonštrukcii je obnovenie funkcie kolena, zvýšenie neuromuskulárnej kontroly, ktorá môže byť dosiahnutá tréningom svalovej sily, koordinácie a proprioceptívnej schopnosti (19). Cieľom neuromuskulárnych tréningových programov po rekonštrukcii LCA je zlepšenie svalovej aktivácie, zvýšenie dynamickej stability a znovu naučiť pohybové vzorce a zručnosti vykonávané počas denných aktivít a  pri športových aktivitách (19). Neuromuskulárne tréningové programy sa ukazujú ako účinné pre zlepšenie funkcie kolena (20). Mnoho ďalších rehabilitačných programov tiež obsahuje cvičenia pre zlepšenie neuromuskulárnej funkcie.

CIEĽ

Caraffa a spol. (6) vo svojom výskume preukázali značný pokles výskytu poranenia LCA u talianskych mužských futbalistov po zavedení proprioceptívneho tréningu pomocou cvičení na balančných doskách. Avšak Söderman a spol. (21) v randomizovanej štúdii nepreukázali žiadny vplyv na výskyt poranení na dolnej končatine u žien futbalistiek po tréningu na Balance Board. Hewett a spol. (12) pozorovali zníženie výskytu vážnych zranení kolena u hráčok volejbalu pomocou 6-týždňového tréningového programu. Cieľom prezentovanej práce bolo overiť efekt tréningového programu na rovnováhové schopnosti, ale aj posúdiť možnosti ich diagnostikovania. Zároveň zistiť vplyv senzomotorického tréningu na nestabilných podložkách na vybrané parametre rovnováhy

METODICKÝ POSTUP

Charakteristika skúmanej vzorky

Výskumný súbor tvorilo 24 probandov, z toho osem žien a šestnásť mužov. Všetci probandi sa venovali športu na vrcholovej úrovni. Súbor tvorili pacienti po rekonštrukcii predného skríženého väzu (LCA). Probandi boli náhodným výberom rozdelení do dvoch skupín. 12 probandov (z toho 4 ženy a 8 mužov) po plastike predného skríženého väzu (LCA), s priemerným vekom 25 ± 3,67 rokov, výškou 179,25 ± 7,15 cm a hmotnosťou 76,42 ± 11,29 kg bolo v experimentálnej skupine a 12 probandov (4 ženy a 8 mužov) s priemerným vekom 24,8 ± 4,11 rokov, výška 177,92 ± 7,09 cm, hmotnosť 72,33 ± 8,57 kg tvorilo kontrolnú skupinu. Päť pacientov bolo po rekonštrukcii ľavého, sedem pravého skríženého väzu. Mechanizmus poškodenia predného skríženého väzu bol u všetkých pacientov bezkontaktný, teda spôsobený nekontrolovaným pohybom s rotáciou a pod., alebo zlým doskokom.

Charakteristika experimentálneho činiteľa

Probandi z experimentálnej skupiny sa zúčastnili 8-týždňového tréningu na nestabilných podložkách. Kritériom pre účasť bol plný rozsah pohybu do flexie aj extenzie, prvá operácia ruptúry bez súčasného poškodenia LCP, v zázname nebol ani poranený kontralaterálny kolenný kĺb, rovnako bez záznamu poranenie členkového a bedrového kĺbu homolaterálne aj kontralaterálne.

Rehabilitačný program bol zostavený z tréningovej jednotky na nestabilnej podložke pre experimentálnu skupinu a pre kontrolnú skupinu bola zostavená identická tréningová jednotka na pevnej podložke. Rozsah v kolennom kĺbe bol úplný a podľa Jandovho svalového testu sila zranenej dolnej končatiny dosahovala 5. stupeň. V období, kedy bolo vykonané prvé meranie, pacient už nemal žiadny problém stáť na operovanej končatine dlhší čas. Rehabilitačný cyklus trval 2 mesiace. Frekvencia tréningovej jednotky bola 4x týždenne v trvaní jednej hodiny, podľa možnosti a stavu pacienta. Úvod tréningu bol venovaný zahriatiu organizmu v trvaní 15 minút na stacionárnom bicykli. Potom pokračovali cvičenia na nestabilných podložkách 20-30 minút a posilňovacie cvičenia tvorili zvyšnú časť tréningu. Záver bol venovaný strečingovým cvičeniam. Ako nestabilnú podložku sme v tréningu využili hlavne Bosuball, DiscSit, Fitball. V tréningu na nestabilných podložkách boli počty opakovaní limitované kvalitou vykonávania cvičenia, pohybovali sa však v rozmedzí 6-15 opakovaní, podľa zamerania cvičenia a maximálne do 60 sekúnd. Dvojice alebo trojice cvičení sme vykonávali v troch sériách, medzi ktorými sa dodržiaval interval odpočinku 1,5–2 minúty, podľa náročnosti cvičení. Prvé cvičenie obsahovalo statické polohy – izometrické kontrakcie v pomere 2:1 v prospech operovanej končatiny, v trvaní do 30 s, s intervalom odpočinku 2:1. Obsahom tréningu bol napr. stoj na jednej končatine, podrepy, výpady, úkroky. Pri cvičení sme dbali hlavne na správne osové postavenie dolných končatín. Druhé cvičenie obsahovalo tzv. CORE cvičenia zamerané na stabilitu trupu. Pri tomto druhu cvičenia sme dbali na správne dýchanie, pretože bránica ako hlavný dýchací sval má vysokú stabilizačnú funkciu a je súčasťou HSS. Tretie cvičenie bolo zamerané na konkrétne, alebo menšie svalové skupiny (napr. mm. glutei). Ďalšiu časť tvorili tradičné metódy rozvoja silových schopností. Tú istú tréningovú jednotku vykonávala aj kontrolná skupina, ale bez použitia nestabilných podložiek (tab. 1).

Metódy získavania údajov

Probandi absolvovali dve merania. Prvé na za- čiatku tréningového mezocyklu a druhé na konci mezocyklu. Statickú a dynamickú rovnováhu sme posudzovali v týchto podmienkach:

• stoj na oboch dolných končatinách
• stoj na zdravej dolnej končatine
• stoj na zranenej dolnej končatine.

Na posudzovanie základného parametru stability postoja (rýchlosť pohybu ťažiska) bol použitý stabilografický systém FiTRO Sway Check. Tento systém umožňuje monitorovanie pohybu ťažiska v horizontálnej rovine na základe analýzy distribúcie vertikálnej sily registrovanej pomocou dynamometrickej platne s tromi tenzometrickými snímačmi sily frekvenciou 100 Hz. Testované osoby sa v stoji (na oboch DKK, na zdravej a operovanej DK) na stabilografickej platni snažili minimalizovať pohyb tela po dobu 30 sekúnd s očami otvorenými. Analyzovali sme rýchlosť pohybu ťažiska.

Ďalej sme použili na testovanie statickej stability performačný test stability postoja. Testované osoby sa v stoji na stabilografickej platni presúvaním váhy v bočnom (M/L), resp. predozadnom (A/P) smere snažili čo najvernejšie kopírovať krivku pohybujúcu sa na monitore zhora nadol – regulácia pohybu ťažiska v smere osi X, resp. zľava doprava – regulácia pohybu ťažiska v smere osi Y, test prebiehal po dobu 30 sekúnd. Pri teste sme zaznamenali priemernú vzdialenosť COP od krivky.

K meraniu dynamickej stability bol použitý prístroj Biodex Balance systém SD (ďalej len Biodex). Použitím tohto zariadenia môže vyšetrujúci vyhodnotiť neuromuskulárne správanie pacienta kvantifikovaním schopnosti udržať dynamickú unilateránu a bilaterálnu stabilitu na nestabilnej plošine. Stupeň nestability povrchu je kontrolovaný mikroprocesorom. Na tomto type zariadenia je možnosť nastaviť platformu v 8 stupňoch náročnosti. Prístroj nastavený na stupni 8 má najstabilnejšiu platformu, na stupni 1 je najlabilnejšia. Najbežnejší používaný testovací protokol pre testovanie je s úrovňou na 8 stupni, trvajúci 20 sekúnd. Každý proband bol testovaný naboso, s miernou flexiou (5º-10º) v kolenných kĺboch s hornými končatinami voľne spustenými vedľa tela. Pri teste sme získali parametre určujúce celkovú stabilitu postoja a stabilitu v A/P a M/L smere.

VÝSLEDKY

V celom súbore probandov boli urobené merania statickej a dynamickej stability v stoji na oboch dolných končatinách, na operovanej a na zdravej dolnej končatine s otvorenými očami (OO). V súbore probandov boli porovnávané vstupné a výstupné namerané hodnoty stability medzi vstupným a výstupným meraním. Ďalej bol porovnaný rozdiel medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou vo vybraných parametroch.

Výsledky statickej rovnováhy

V teste na oboch dolných končatinách boli v ES zaznamenané významné (p<0,05) zmeny v rýchlosti pohybu ťažiska medzi vstupným a výstupným meraním (z 11,6 ± 1,3 mm/s na 9,5 ± 1,4mm/s).

V stoji na zranenej dolnej končatine boli v ES zaznamenané významné zmeny (p<0,05) med-zi vstupným a výstupným meraním v rýchlosti pohybu ťažiska (z 34,7 ± 5,4 mm/s na 27,5 ± 5,6 mm/s).

V stoji na zdravej dolnej končatine boli v ES zaznamenané priemerné hodnoty 28,9 ± 3,8 mm/s na 27,5 ± 5,7 mm/s.

V KS sme v tomto teste nezaznamenali zlepšenie v statickej rovnováhe na oboch dolných končatinách v rýchlosti pohybu ťažiska (11,9 ± 2,1 mm/s, 9,7 ± 0,9 mm/s). Na zranenej dolnej končatine, zmeny po vstupnom a výstupnom meraní (33,8 ± 0,1 mm/s,30,8 ± 6,9 mm/s), boli so štatisticky významným (p<0,05) zlepšením. Na nezranenej dolnej končatine sme významné zmeny nezistili (32,8 ± 8,7 mm/s, 32,2 ±1 3,1 mm/s).

V teste statickej rovnováhy postoja sa v rozsahu pohybu ťažiska nepreukázali štatisticky významné rozdiely medzi experimentálnou (ES) a kontrolnou (KS) skupinou.

V performačnom teste stability postoja sme významný (p<0,05) rozdiel v presnejšej regulácii pohybu ťažiska pod zrakovou kontrolou pri kopírovaní krivky, danej vzdialenosťou COP od krivky, zaznamenali v smere antero-posterior medzi ES a KS iba po vstupnom meraní.

V ES sme významné (p<0,05) rozdiely vo vzdialenosti COP od krivky zaregistrovali medzi vstupným a výstupným meraním v smere A/P (29,2 ± 6 mm pri vstupnom, 18,7 ± 6,6 mm pri výstupnom meraní).

V KS sme v tomto parametri významné zmeny med-zi meraniami nezaznamenali (19,5 ± 3,5 mm,17,5 ± 2,4 po výstupnom meraní).

V performačnom teste stability postoja, v smere medio-lateral, sme významné zmeny v presnosti regulácie ťažiska v podobe priemernej vzdialenosti COP od opisovanej krivky medzi ES a KS nezaznamenali.

V ES sme zaregistrovali významné (p<0,05) zlepšenie vo vzdialenosti COP od krivky, po výstupnom meraní v smere M/L ( z 22,4 ± 5,5 mm pri vstupnom na 16,2 ± 3 mm pri výstupnom).

V KS sme v danom teste nezaznamenali významné zmeny (17,2 ± 1,3 mm, 16,9 ± 4 mm).

Výsledky dynamickej rovnováhy

Aby bolo možné vidieť, k akým zmenám v stabilite postoja došlo, boli vypočítané rozdiely v percentách medzi vstupnými a výstupnými hodnotami (tab. 2).

Po 8-týždňovom tréningu na nestabilných podložkách došlo v experimentálnej skupine k štatisticky významným zmenám dynamickej rovnováhy v celkovom indexe stability s rozdielom medzi vstupným a výstupným meraním 35,8 % (p ≤ 0,05). V smere A/P a M/L sme nezaznamenali štatisticky významné zmeny (tab. 3).

V kontrolnej skupine sme nezaznamenali po 8-týždňovom tréningu bez nestabilných podložiek významné zmeny dynamickej rovnováhy v celkovom indexe, M/L ani A/P smere (tab. 4).

V sťažených podmienkach bez zrakovej kontroly v experimentálnej skupine po 8-týždňovom tréningu na nestabilných podložkách došlo k štatisticky významnej zmene (p≤0,05) v smere M/L. V smere A/L a celkovom indexe stability sme štatisticky významnú zmenu nezaznamenali (tab. 5).

V kontrolnej skupine po 8-týždňovom tréningu bez nestabilných podložiek došlo k štatisticky významnej zmene (p≤0,05) v smere M/L, rovnako ako v experimentálnej skupine. V smere A/P a celkovom indexe stability k významným zmenám nedošlo (tab. 6).

V prvej časti tabuľky 6 je zaznamenaný rozdiel vstupných a výstupných priemerných hodnôt nameraných v stoji s otvorenými očami. Po výstupnom meraní sme zistili 29,03% zlepšenie stability v stoji na obidvoch dolných končatinách a až 41,05% zlepšenie stability na dolnej končatine po rekonštrukcii LCA. Meranie na zdravej končatine vykazuje zhoršenie. V druhej časti tabuľky sú zhodnotené tie isté parametre, no hodnoty boli získané z meraní v stoji s vyradením zrakového zmyslu. Tu bolo zistené zlepšenie vo všetkých postojoch. Stabilita v stoji na oboch DKK a zdravej DK sa zlepšila výrazne, na operovanej DK rozdiel až taký výrazný nebol. Zaznamenali sme 17,73% zlepšenie dynamickej stability na operovanej DK. Aj keď sa síce medzi vstupným a výstupným meraním v stoji na operovanej dolnej končatine zlepšenie zaznamenalo, porovnaním OO vs. ZO vo výslednom porovnaní došlo k zhoršeniu o 23 %.

DISKUSIA

Belej (3) klasifikuje rovnováhové schopnosti nasledovne: rovnováha statická, dynamická a balansovanie. Statickú rovnováhu chápe ako schopnosť udržať telo v rovnovážnej polohe. Dynamická rovnováha je schopnosť vykonávať pohybové úkony pri neustálom udržiavaní rovnováhy tela a jednotlivých častí na bežnej i sťaženej ploche opory (úzka plocha, pohyblivý predmet). Balansovanie sa chápe ako schopnosť udržať vratký predmet alebo telo na pohyblivej podložke.

V súčasnej dobe je problematika využívania nestabilných podložiek v tréningu vo všetkých športových odvetviach ale aj v rehabilitácii veľmi aktuálna a venuje sa jej mnoho zahraničných (14, 24), ale aj domácich štúdií (23, 25). V ich štúdiách sú popísané vplyvy nestabilných podložiek na rôzne parametre pohybových schopností.

Zemková (25) sledovala účinok cvičebného programu na balančných podložkách u futbalistov po operácii predného skríženého väzu na parametre sily a rovnováhy. Po dvojmesačnej rehabilitácii zistila, že rýchlosť pohybu ťažiska registrovaná v statických a dynamických podmienkach na zranenej končatine bola zvýšená o 15,7 %, resp. o 24,5 % v porovnaní so zdravou dolnou končatinou. Potom nasledoval tréning na balančných podložkách (4 – 5-krát týždenne 30 min.). Po troch mesiacoch nezaznamenala zmeny v prípade statickej rovnováhy, došlo však k zlepšeniu stability postoja registrovanej v dynamických podmienkach na zranenej končatine. Regulácia stability postoja v dynamických podmienkach prebiehala významne nižšou rýchlosťou a s výrazne nižšími odchýlkami pohybu ťažiska tela od stredu. Testovanie v špecifických podmienkach, t.j. blízkym tréningovým podnetom, navyše odhalilo zlepšenie schopnosti udržania stability postoja v smere medio-lateral, nie však antero-posterior.

Vlašič a Zemková (23) vo svojej práci sledovali vplyv 12-týždňového tréningu na parametre sily a rovnováhy u športovcov po plastike predného skríženého väzu. Ich merania statickej rovnováhy nepreukázali výrazne rozdiely na operovanej dolnej končatine. Výraznejšie zmeny zaznamenali v performačnom tréningu dynamickej rovnováhy. Pri meraní dynamickej rovnováhy na penovej podložke „Airex Balance Pad“ u väčšiny probandov zaznamenali priebežný pokles rýchlosti pohybu ťažiska.

Výsledky štúdie Kibele, Behm (14) dokázali, že 7-týždňový tréning na stabilných, resp. nestabilných podložkách, nemá rozdielny vplyv na parametre silových a rovnováhových schopností. Štúdia dokazuje, že tréning na nestabilných podložkách je rovnako účinný ako tréning na pevných podložkách a do tréningového procesu môže byť zaradený skôr ako vhodné spestrenie tréningových jednotiek, čo odporúčame aj my na základe výsledkov nášho výskumu.

Podobne Yaggie, Campbell (24) uvádzajú, že po 4-týždňovom tréningu na balančnej podložke BOSU bolo u hádzanárok zistené signifikantné zlepšenie v dynamickej rovnováhe, v člnkovom behu a v statickej rovnováhe. Dva týždne po ukončení tréningu na balančnej podložke BOSU bolo opäť vykonané meranie, a to ukázalo, že hráčky si zachovali úroveň statickej a dynamickej rovnováhy získanej tréningom na balančnej podložke, avšak pri člnkovom behu sa ich úroveň vrátila na východiskové hodnoty.

Zámerom našej práce bolo porovnanie efektívnosti cvičení na nestabilných podložkách a bez nestabilných podložiek. Experiment mal poukázať na efektivitu jednotlivých programov na zlepšenie stability postoja, statickej a dynamickej rovnováhy. Navrhnutý tréningový program trval 8 týždňov a bol zaradený v experimentálnej skupine. Kontrolná skupina uvedený program absolvovala na pevnej podložke.

Všetky výsledky meraných parametrov v experimentálnej skupine oproti kontrolnej skupine neboli štatisticky významné. Ak hľadáme objektívne príčiny, prečo tieto zmeny neboli významné, jednou z mnohých môže byť nedostatočná koncentrácia probanda na výkon, vplyv psychiky a pocitu neistoty či strach z pádu, ktoré môžu spôsobiť horšiu stabilitu. Rovnováhové schopnosti sú sčasti geneticky podmienené a vplývajú na nich rôzne iné faktory. Z významných činiteľov, ktoré ovplyvňujú úroveň rovnováhových schopností, sa uvádza kontrola zrakom, psychický stav jednotlivca, biomechanické podmienky, pri ktorých sa uplatňuje rovnováha. Jej úroveň ovplyvňujú ešte ďalšie vonkajšie a vnútorné faktory. Fetz (8) uvádza stres, trému, požitie kávy. Klárová (15) preukázala negatívny vplyv fyzického zaťaženia.

Takisto metodika testovania nemusí byť dostatočne citlivá, aby odhalila zmeny rovnováhových schopností, zapríčinené operáciou kolenného kĺbu. A je vôbec možné tieto zmeny odhaliť, nakoľko probandi boli zámerne trénovaní na ich zlepšenie? Otázkou je aj, nakoľko možno tieto zmeny zapríčinené poranením kolenného kĺbu odhaliť, keď primárne sa pri udržiavaní postoja uplatňuje reflexná činnosť chodidla, členkového kĺbu a svalov týchto štruktúr (mm.pedis, mm.peronei, m. tibilalis anterior, mm. gastrocnemii, m.soleus).

Nakoľko na kvantifikáciu posturálnej rovnováhy je k dispozícii toľko rôznych parametrov, vyvstáva otázka, ktorý z nich pri vyhodnocovaní použiť. Výber parametra je v literatúre kontroverznou otázkou, pretože existujú protichodné názory na to, ktorý parameter je najcitlivejší na zmeny pri pokojnom stoji. Okrem toho stále ostáva nejasné, akým spôsobom zmeny pozorované v týchto rôznych parametroch odzrkadľujú adaptáciu posturálneho systému. Význam a funkcia jednotlivých parametrov pri hodnotení posturálnej rovnováhy sú preto nezanedbateľné (18). Analýzou reliability parametrov stability postoja Zemková a Hamar (26) zistili, že za najspoľahlivejší možno považovať rýchlosť pohybu ťažiska.

Ďalším javom sú zmeny a stagnácia v čase. Risberg (20) zistil signifikantné zmeny v meraných parametroch kolenného kĺbu až medzi 3. a 6. mesiacom po operácii LCA, alebo sa nepreukázali vôbec. V prvých troch mesiacoch vykazovali obe skupiny (skupina absolvovala silový tréning a skupina, ktorá absolvovala „neuromuskulárny“ tréning) podobný progres v takmer všetkých parametroch. K podobným záverom dospel aj Carter (7). Uvádza, že po absolvovaní rehabilitácie nedochádza síce ku štatisticky významnej zmene v hodnotení „polohocitu“ na zranenej končatine, ale po rehabilitácii pozorujeme šta-tisticky významné zlepšenie vo funkčných testoch operovanej dolnej končatiny. V neposlednom rade je to aj početnosť probandov a dĺžka pôsobenia experimentálneho činiteľa.

ZÁVER

Cieľom práce bolo zistiť a objektívne vyhodnotiť vplyv senzomotorických cvičení na rovnováhu pacienta po rekonštrukcii predného skríženého väzu.

Na základe vykonaných meraní a analýzy výsledkov sme zistili, že po 8 týždňoch tréningu na balančných podložkách v experimentálnej skupine došlo k významnému zlepšeniu stability postoja v zmysle zníženia rýchlosti pohybu ťažiska v stoji na dvoch dolných končatinách ako aj na operovanej končatine. Na druhej strane v kontrolnej skupine po tréningu došlo k významnému zlepšeniu v stoji na operovanej dolnej končatine. Musíme však konštatovať, že štatisticky významné zmeny medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou neboli zaznamenané.

V performačnom teste stability boli zaznamenané v experimentálnej skupine štatisticky významné zmeny v zmysle presnejšej regulácie pohybu ťažiska pod vizuálnou kontrolou pri kopírovaní krivky zobrazujúcej sa na monitore v smere medio-lateral, ako aj v smere antero-posterior.

V kontrolnej skupine sme nezaznamenali štatisticky významné zmeny, rovnako ako medzi skupinami.

Celkovo môžeme povedať pre hodnotenie dynamickej stability, že schopnosť kontrolovať náklon nestabilnej platformy sa zlepšil (bol aj zhodnotený ako štatisticky významný) v celkovom indexe dynamickej stability a v indexe, ktorý zaznamenáva schopnosť pacienta kontrolovať pohyb platformy v mediolaterálnom smere. Rozsah pohybu ťažiska v anteroposteriórnom smere sa vplyvom senzomotorických cvičení veľmi nezmenil.

Pri porovnávaní schopnosti pacienta kontrolovať náklon nestabilnej platformy v sagitálnej a frontálnej rovine v stoji sme zistili, že anteroposteriórna stabilita v porovnaní s mediolaterálnou je takmer o 42 % horšia.

Na základe získaných výsledkov a osobných skúsenosti môžeme potvrdiť, že zaradenie tréningu na nestabilných podložkách do rehabilitačného a tréningového procesu po plastike LCA má svoje opodstatnenie. Rovnako diagnostika rovnováhových schopností hlavne v reintegračnej fáze nás môže usmerniť alebo upozorniť na nedostatky rehabilitačného programu. Nezabúdame však aj na ostatné metódy rehabilitácie a tréningu, ktoré vedú k obnove proprioceptívnych funkcií a svalovej sily po rekonštrukcii predného skríženého väzu. Treba mať na zreteli, že cvičenie na nestabilných podložkách sú len jednou zo súčastí komplexnej rehabilitačnej starostlivosti.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Katarína Melicherová,

ÚVN SNP Ružomberok - F,

detašované pracovisko Poliklinika MO SR Sliač

Mládežnícka 12

962 31 Sliač

Slovenská republika

e-mail: kmelicherova@yahoo.com