Torzia dystopickej sleziny – možnosti riešenia
Authors:
M. Šudák 1,2; P. Drahovský
Authors‘ workplace:
1. oddelenie detskej chirurgie DFN Košice, Slovenská republika, prim. MUDr. P. Drahovský
1; I. chirurgická klinika LF UPJŠ a UNLP Košice, Slovenská republika, prednosta: prof. MUDr. J. Radoňak, CSc.
2
Published in:
Rozhl. Chir., 2011, roč. 90, č. 12, s. 701-704.
Category:
Monothematic special - Original
Overview
Včasná diagnóza torzie dystopickej sleziny a chirurgická intervencia sú nevyhnutné pre zachovanie sleziny. Prezentujeme dva prípady s rôznym priebehom a výsledkom. Dislokovaná slezina bola lokalizovaná ultrazvukovým vyšetrením a torzia potvrdená CT angiografiou. Sedemročný chlapec bol vyšetrovaný pre recidivujúce bolesti brucha a po stanovení diagnózy prijatý a operovaný včasne so zachovaním vitálnej sleziny splenopexiou. Osemročné dievča s akútnou torziou dystopickej sleziny po počiatočnej mylnej diagnóze k nám bolo preložené oneskorene. Pri urgentnej laparotómii bola z dôvodu trombózy lienálnych ciev a infarktu sleziny urobená splenektómia. Počas dvojročného pooperačného obdobia boli obaja pacienti bez komplikácií.
Kľúčové slová:
dystopická slezina – torzia – migrujúca slezina – splenektómia – splenopexia
Úvod
Dystopická (blúdivá, migrujúca) slezina je dôsledkom vrodenej anatomickej odchýlky, pri ktorej nie je vyvinutý alebo je príliš voľný závesný aparát, čo umožňuje pohyb sleziny v brušnej dutine.
Klinické prejavy blúdivej sleziny môžu varírovať od asymptomatického priebehu, cez recidivujúce chronické bolesti až po príznaky náhlej brušnej príhody. Incidencia v populácii nie je presne známa, v súbore splenektomovaných pacientov tvorí asi 0,2 % [8]. Keďže torzia migrujúcej sleziny sa vyskytuje vzácne, je stálou diagnostickou výzvou v klinickej praxi, pretože správna diagnóza a včasná chirurgická liečba sú rozhodujúce pre záchranu ohrozenej sleziny ako to prezentujeme v našom klinickom materiáli.
KAZUISTIKA Č. 1
Doteraz zdravý sedemročný pacient bol za posledný mesiac druhýkrát hospitalizovaný v mieste bydliska na detskom a chirurgickom oddelení pre recidivujúce bolesti brucha, ktoré ustupovali po infúznej a diétnej liečbe. Pri realizovanom USG vyšetrení bola nájdená dystopicky uložená slezina v ľavom mezogastriu a následným CT vyšetrením potvrdená diagnóza migrujúcej sleziny bez známok ischémie (Obr. 1).
Pre uvedený nález bol odoslaný na oddelenie detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach (ODCH DFN), kde bola po príprave realizovaná laparotomická revízia.
Vitálna slezina veľkosti 12x8 cm bola lokalizovaná v ľavom mezogastriu, venostaticky zmenená kvôli dvojnásobnej rotácii 10 cm dlhej cievnej stopky so zachovanou pulzáciou a. lienalis. K dolnému pólu sleziny bol pevne prichytený cíp omenta (Obr. 2).
Vzhľadom na vitálny parenchým bola urobená derotácia sleziny a fixácia v anatomickej polohe v ľavom podrebrí s využitím prirasteného omenta, z ktorého bola vytvorená omentálna kapsa pre slezinu. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, pacient prepustený domov na 5. pooperačný deň. Počas dvoch rokov po operácii bol bez ťažkostí.
KAZUISTIKA Č. 2
Na Oddelenie detskej chirurgie DFN Košice bolo zo spádovej nemocnice preložené osemročné dievča, u ktorého pred 5 dňami začali stupňujúce sa bolesti brucha, ktorým predchádzala intenzívna telesná aktivita – skákanie na trampolíne.
Od začiatku ťažkostí bola hospitalizovaná a liečená na chirurgickom oddelení v mieste bydliska ako subileózny stav. Bolesti brucha boli s maximom okolo pupka, trvalé, nezávislé na polohe. Mala nauzeu bez vracania, udáva zástavu vetrov, stolicu nemala 2 dni. V osobnej anamnéze pred pol rokom apendektómia. Klinické vyšetrenie podľa dokumentácie pri prvotnom prijatí s nálezom miernej citlivosti v mezogastriu, bez peritoneálneho dráždenia, bez rezistencie, peristaltika prítomná, jazva po apendektómii zahojená. Vyšetrenie krvného obrazu s nálezom leukocytózy 15,6x109/l, v biochemickom vyšetrení AST 1,2 μkat/l, ostatné v norme. Po štvordňovej symptomatickej liečbe sa stav nezlepšil, pridružili sa teploty do 38 °C. Pri ultrazvukovom vyšetrení brucha popísaná malpozícia a malrotácia zväčšenej sleziny v ľavom hypogastriu s obmedzením krvného prietoku vo väčšej časti sleziny, preto urgentne preložená na ODCH DFN.
Pri príjme k nám dieťa ubolené, zaujíma antalgickú Fowlerovu polohu, hemodynamicky a respiračne stabilizované, teplota 38 °C. Brucho v niveau, v ľavom mezo- a hypogastriu hmatná bolestivá hladká rezistencia 12x10 cm, bez peritoneálneho dráždenia. FW 44/72, Le 18,8x109/l, AST 1,0 μkat/l, CRP 73,8 mg/l, ostatné hodnoty v medziach normy.
Pri urgentnej CT angiografii zistená zväčšená slezina veľkosti 11x8 cm dislokovaná v ľavom hypogastriu s heterogénnou denzitou a redukovaným enhancement kontrastnej látky svedčiacim pre poruchu perfúzie parenchýmu (Obr. 3). Vizualizovaná arteria lienalis s blokádou prietoku (Obr. 4, 5) a typickým nálezom špirálového útvaru z torzie lienálnych ciev a priľahlého tuku (Obr. 6).
Po predoperačnej príprave včítane antibiotickej profylaxie v deň prijatia realizovaná urgentná laparotómia. Pri revízii v brušnej dutine malé množstvo hemoragickej tekutiny. Slezina lokalizovaná v ľavom hypogastriu, zväčšená na 13x8 cm, zaguľatená, tmavofialová až ložiskovite čiernej farby. Slezina bola bez závesných ligament a otočená okolo úzkej cievnej stopky o 720° (Obr. 7). Po derotácii prívodných ciev v lienálnej véne hmatné tuhé tromby. Pre infarkty sleziny a trombózu vén bola nevyhnutná splenektómia (Obr. 8).
Histopatologickým vyšetrením bol potvrdený nález venostaticky zmenenej sleziny s recentnými infarktmi parenchýmu a trombami v cievach. Pooperačný priebeh bez komplikácií, prepustená siedmy pooperačný deň s odporúčaním dlhodobej penicilínovej profylaxie a imunizácie proti pneumokokom a haemofilus influenze. Počas dvoch rokov od operácie bola pacientka bez ťažkostí.
Diskusia
Vrodené chýbanie závesných väzov sleziny, ktoré ju anatomicky fixujú v ľavom podrebrí, umožňuje patologickú pohyblivosť sleziny. Klinický priebeh varíruje od asymptomatického nálezu pohyblivej rezistencie v brušnej dutine cez intermitentné chronické bolesti brucha až po vznik náhlej brušnej príhody pri akútnej torzii sleziny [3, 6].
V prípade mobilnej sleziny existuje riziko otočenia okolo cievnej stopky, ktoré vedie k venóznej blokáde a ischémii parenchýmu. Akútna torzia môže spôsobiť infarkt sleziny až ruptúru púzdra s intraabdominálnym krvácaním. Parciálne torzie a spontánne detorzie sa prejavujú intermitentnými chronickými bolesťami brucha [2]. Publikovanými komplikáciami torzie sú infarkt sleziny s gangrénou alebo vznikom abscesu, torzia chvosta pankreasu, akútna pankreatitída, gastric outlet syndróm, volvulus žalúdka, krvácanie z gastroezofageálnych varixov a črevná obštrukcia [5, 9].
V diagnostike má vysokú výťažnosť ultrazvukové (UZ) vyšetrenie brucha, ktoré lokalizuje ektopickú polohu, veľkosť a ložiskové zmeny parenchýmu sleziny [1, 7]. Napriek vysokej senzitivite ultrazvuku je možnosť falošnej negativity pri vyšetrení vleže na chrbte, pretože v tejto polohe sa slezina môže dočasne dostať do normálnej anatomickej lokalizácie. Pri ultrazvuku sa preto odporúča vyšetriť pacienta v rôznych polohách a tiež v stoji.
Dopplerovské ultrazvukové vyšetrenie je výhodnou modalitou pri zobrazení torzie cievnej stopky, zároveň ozrejmí prietoky v lienálnych cievach a prekrvenie parenchýmu [1].
Natívne CT vyšetrenie v supinačnej polohe je porovnateľné s UZ vyšetrením z hľadiska diagnostického prínosu aj možnej falošnej negativity [5].
Podozrenie na torziu a blokádu krvného prietoku možno potvrdiť CT angiografiou, pri ktorej sa vizualizuje dystopicky uložená zväčšená slezina guľovitého tvaru s nižšou denzitou parenchýmu (Obr. 1, 3). Podaním kontrastnej látky možno vizualizovať blokádu prietoku v arteria lienalis (Obr. 4, 5). Patognomickým v CT náleze je obraz špirálovitého útvaru v híle sleziny, ktorý je podmienený torziou lienálnych ciev a priľahlého tukového tkaniva (Obr. 6) [1, 8].
Gamagrafia a splanchnická angiografia sú menej vhodnými metódami kvôli náročnosti vyšetrenia a menšej výpovednej hodnote [6, 13].
Po stanovení diagnózy torzie je nevyhnutná urgentná chirurgická liečba [8]. Bežným operačným prístupom je laparotómia, v súčasnosti je stále častejšie používaný laparoskopický postup [4, 12, 13]. Vitalita sleziny a stupeň reperfúzie po detorzii ovplyvňujú rozhodnutie pre zachovanie sleziny so splenopexiou alebo pre splenektómiu [3, 10]. Splenopexiu možno realizovať buď pomocu syntetických materiálov alebo výhodnejšie s použitím vlastných okolitých tkanív ako prezentujeme v prvej kazuistike. V prípade nekrózy parenchýmu je indikovaná splenektómia. Rozhodnutie pre splenektómiu je zvlášť závažné v detskom veku, v takomto prípade je potrebná dôsledná antibiotická a vakcinačná prevencia postsplenektomickej sepsy [11].
Záver
Akútna torzia sleziny je zriedkavou, ale vážnou komplikáciou, ktorá vyžaduje včasné stanovenie diagnózy a neodkladnú operačnú liečbu. Najefektívnejšími diagnostickými metódami sú ultrazvukové vyšetrenie brucha s dopplerovským vyšetrením krvného prietoku a CT angiografia. Urgentná laparotomická alebo laparoskopická revízia je nevyhnutná pre zabránenie vzniku ireverzibilných ischemických zmien. Pri operácii je vždy snaha o zachovanie sleziny s fixáciou v ľavom podrebrí, najlepšie s použitím vlastných tkanív. Rozhodnutie pre splenektómiu má byť zvlášť uvážlivé v detskom veku. Otvorenou otázkou zostáva optimálny timing elektívnej operačnej splenopexie pri incidentálne diagnostikovanej asymptomatickej dystopii sleziny.
MUDr. Milan Šudák, PhD.
Detská fakultná nemocnica Košice
Trieda SNP 1
040 11 Košice
Slovenská republika
e-mail: milan.sudak@upjs.sk
Sources
1. Ben Ely, A., Seguier, E., Lotan, G. Familial wandering spleen: a first instance. Journal of Pediatric Surgery, 2008; 43: E23–E25.
2. Corsi, A., Summa, A., Filippo, M., et al. Acute abdomen in torsion of accessory spleen. European Journal of Radiology Extra, 2007; 64: 15–17.
3. Di Crosta, I., Inserra, A., Gil, C. P., et al. Abdominal pain and wandering spleen in young children: the importance of an early diagnosis. Journal of Pediatric Surgery, 2009; 44: 1446–1449.
4. Fiquet-Francois, C., Belouadah, M., Ludot, H., et al. Wandering spleen in children: multicenter retrospective study. Journal of Pediatric Surgery, 2010; 45: 1519–1524.
5. Impellizzeri, P., Montalto, A. S., Borruto, F. A., et al. Accessory spleen torsion: rare cause of acute abdomen in children and review of literature. Journal of Pediatric Surgery, 2009; 44: E15–E18.
6. Misawa, T., Yoshida, K., Shiba, H. Wandering spleen with chronic torsion. The American Journal of Surgery, 2008; 195: 504–505.
7. Nováková, B., Cibur, P., Kolesár, E., et al. Ložiskové nálezy na slezine pri ultrazvukovom vyšetrení mladých športujúcich. Detský lekár, 2008; 15: 44–46.
8. Rasheed, B., Ahmedb, F., Iqbala, Z., et al. Wandering spleen with tortion leading to infarction. European Journal of Radiology Extra, 2011; 77: E5–E7.
9. Singla, V., Poornachandra, K. S., Dutta, U., et al. Wandering spleen presenting as bleeding gastric varices. American Journal of Emergency Medicine, 2008; 26: 637.E1–637.E4.
10. Soleimani, M., Mehrabi, A., Kahfi, A., et al. Surgical treatment of patients with wandering spleen: Report of six cases with review of the literature. Surg Today, 2007; 37: 261–269.
11. Špindlerová, A., Táborská, J., Kasal, E. Nebezpečí bakteriálních infekcí u splenektomovaných nemocných. Praktický Lékař, 1997; 77: 576–577.
12. Upadhyaya, P., Peter, S. D. St., Holcomb III, G. W. Laparoscopic splenopexy and cystectomy for an enlarged wandering spleen and splenic cyst. Journal of Pediatric Surgery, 2007; 42: E23–E27.
13. Vrzgula, A., Závacký, P., Bober, J., et al. Laparoskopická splenektómia v našom klinickom materiáli doplnená kazuistikou (dystopická slezina). Miniinvazívna chirurgia a endoskopia, 2009; 2: 11–15.
Labels
Surgery Orthopaedics Trauma surgeryArticle was published in
Perspectives in Surgery
2011 Issue 12
Most read in this issue
- Stimulace sakrálního nervu v léčbě fekální inkontinence – první zkušenosti v České republice a hodnocení funkčních výsledků
- Torzia dystopickej sleziny – možnosti riešenia
- IGF1 a nádorové markery ve stadiích nádoru prsu
- Incidence a rizikové faktory vzniku střevní ischemie u pacientů po resekci AAA v našem souboru z let 2005–2009