#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Variabilita polôh apendix vermiformis a vplyv na diagnostiku apendicitídy u detí


Authors: E. Kubíková 1;  H. El Falougy 1;  P. Mizeráková 1;  V. Cingel 2;  J. Beňuška 1
Authors‘ workplace: Anatomický ústav LF UKo, Bratislava, Slovenská republika, prednosta ústavu: prof. MUDr. Jozef Beňuška, Ph. D. 1;  Klinika detskej chirurgie DFN, Bratislava, Slovenská republika, prednosta kliniky: MUDr. Ján Trnka, CSc. 2
Published in: Rozhl. Chir., 2009, roč. 88, č. 3, s. 133-135.
Category: Monothematic special - Original

Overview

Appendix vermiformis, zdanlivo nenápadná anatomická štruktúra, býva príčinou mnohých komplikácií. Tie vyplývajú z jej topograficko-anatomických vzťahov k okolitým štruktúram v brušnej dutine, ale aj z možnej variability polôh apendix vermiformis. Variabilita polôh apendixu môže mať vplyv aj na diagnostiku apendicitídy, ako jednej z najčastejších príčin náhlej brušnej príhody u detí.

Kľúčové slová:
appendix vermiformis – akútna apendicitída – diagnostika – variabilita polôh

Detská apendicitída je najčastejšou a najzávažnejšou chorobou a príčinou neodkladnej chirurgickej intervencie [7].

Vyše sto rokov sa chirurgovia usilujú o zlepšenie diagnostiky apendicitídy a stanovenie indikačných kritérií k operácii. Napriek tomuto úsiliu, počet gangrenóznych a perforovaných apendicitíd na jednej strane a počet negatívnych nálezov na chirurgicky odstránenom apendixe na strane druhej svedčia v súčasnosti o nemalých diagnostických problémoch tohto ochorenia [12].

Príčinou diagnostických omylov môže byť aj variabilita polohy appendix vermiformis [2, 8, 11].

Stálu anatomickú polohu má len začiatok červového prívesku, jeho voľný koniec je značne pohyblivý. V brušnej dutine môže zaujať aj inú polohu, najmä ak berieme do úvahy aj individuálne rôznu dĺžku červového prívesku [1, 10] (Obr. 1).

Image 1. Variabilita polohy apendix vermiformis Fig. 1. Variability of the appendix vermiformis location
Variabilita polohy apendix vermiformis
Fig. 1. Variability of the appendix vermiformis location

Táto skutočnosť nás viedla k tomu, aby sme zistili do akej miery má variabilita polohy appendix vermiformis vplyv na stanovenie včasnej a správnej ale i premeškanej diagnózy.

MATERIÁL A METÓDY

Sledovali sme súbor 155 detských pacientov operovaných na Klinike detskej chirurgie, DFN v Bratislave v priebehu roka.

Na základe operačného nálezu sme hľadali súvislosť, či práve poloha appendix vermiformis nepatrí medzi hlavné úskalia pri stanovení správnej diagnózy, ale i príčinu oneskorenej diagnózy.

VÝSLEDKY

Z našich výsledkov vyplýva, že v danom súbore 155 operovaných detí bola najčastejšou lokalizáciou appendix vermiformis retrocekálna poloha (Tab. 1, Graf 1).

Table 1. Počet a percentuálne vyjadrenie výskytu polohy appendix vermiformis pri apendektómii u detí Tab. 1. Numbers and rates of the various locations of the appendix vermiformis in children undergoing appendectomies
Počet a percentuálne vyjadrenie výskytu polohy appendix vermiformis pri apendektómii u detí
Tab. 1. Numbers and rates of the various locations of the appendix vermiformis in children undergoing appendectomies

Graph 1. Vzťah operačného nálezu k počtu apendektómii u detí Graph 1. Relation between the intraoperative findings and the numbers of appendectomies in children
Vzťah operačného nálezu k počtu apendektómii u detí
Graph 1. Relation between the intraoperative findings and the numbers of appendectomies in children

Retrocekálna poloha apendixu sa vyskytla 55krát, t. j. viac ako u jednej tretiny pacientov. Pri retrocekálnej polohe malo 23 pacientov vážny operačný nález. Šesť pacientov (10,90 %) malo gangrenóznu apendicitídu a v 17 prípadoch (30,90 %) išlo o perforovanú gangrenóznu apendicitídu s difúznou purulentnou peritonitídou (Tab. 2).

Table 2. Vzťah retrocekálnej polohy a závažnosti operačného nálezu u detí Tab. 2. Correlation between the retrocecal location and the severity of the intraoperative findings in children
Vzťah retrocekálnej polohy a závažnosti operačného nálezu u detí
Tab. 2. Correlation between the retrocecal location and the severity of the intraoperative findings in children

DISKUSIA

Apendicitída patrí medzi časté chirurgické ochorenie u detí.

Má pomalý priebeh. Postihuje dieťa v plnom zdraví nezávisle od času a miesta.

Nezriedka býva príčinou nemalých diagnostických ťažkostí. Diagnostiku apendicitídy u detí sťažuje vek, často chudobné informácie o subjektívnych ťažkostiach dieťaťa, charakter symptómov, ktoré môžu byť spočiatku spoločné pre radu chirurgických i nechirurgických ochorení, ale i možná variabilita polôh appendix vermiformis.

Ľudský appendix vermiformis je súčasťou céka, umiestnený na jeho slepo zakončenom konci. Je uložený v pravej bedrovej jame [3, 9]. Vo vzťahu k céku má apendix individuálne rôznu polohu. Pozíciu appendix vermiformis môžu ovplyvniť aj poruchy rotácie čreva. Pri poruche III. štádia rotácie môže apendix zaujať retrocekálnu polohu. Pri tejto polohe leží apendix za cékom a smeruje kraniálne. Túto pozíciu uvádza Čihák (1988) v 33 %, Delic [6] až v 38 %. Collins [4] vo veľkom čísle operovaných pacientov (3003) uviedol retrocekálne uloženie v 25 %. V najväčšej štatistike hospitalizovaných detí pre apendicitídu z roku 1985 uvádza Hájková [8]výskyt retro a laterocekálnej polohy apendixu v 27,4 % u 261 perforovaných apendixov. V minulosti to potvrdil aj Žucha [13] v najväčšom slovenskom súbore. U 4211 detí operovaných pre zápal slepého čreva sa vyskytla u 1077 detí s perforovaným apendixom retrocekálna poloha v 26 %. V našom súbore to bolo v 35,48 %. V rámci tejto lokalizácie malo 30,90 % peforovaný apendix a difúznu purulentnú peritonitídu. Aj keď je náš súbor pacientov v porovnaní s týmito veľkými štatistikami minimálny, percentuálny výsledok je podobný. To potvrdzuje, že táto forma lokalizácie appendix vermiformis je najčastejšia a patrí medzi veľmi zákerné, pretože apendix je uložený tak, že ho pri palpácii nedosiahneme. Obtiaže, ako aj subjektívne príznaky sú nevýrazné alebo i úplne atypické. V týchto prípadoch často nie je možné takúto apendicitídu spoznať. Buď ju teda nespoznáme a pomerne kľudne ju podceníme, až chorému hrozí perforácia s následným zápalom pobrušnice i septická intoxikácia [10].

Z týchto dôvodov je dôležité, aby lekár, ktorý stanovuje diagnózu, nezabúdal na možné abnormality a variability, ktoré ľudský organizmus môže mať.

ZÁVER

Brucho ako celok je zložené z mnohých častí anatomicky tesne susediacich a fyziologicky úzko a citlivo spojených s možnými variabilitami.

Toto územie zostáva akýmsi javiskom, kde lekár predvádza svoje umenie pozostávajúce z jeho nadania, citlivosti a skúseností, ale najmä z anatomických vedomostí, ktoré predchádzajú diagnostickým omylom, váhaniu, premeškaniu s ťažkým následkom pre pacienta, ale nezriedka i pre lekára.

Doc. MUDr. E. Kubíková, Ph.D.

Anatomický ústav

Lekárska fakulta Univerzity Komenského

Špitálska 24

813 72 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: eliska.kubikova@fmed.uniba.sk


Sources

1. Abramson, D. J. Vermiform appendix located within the cecal wall. Anomalies and bizarra locations. Diseases of the colon and Re, 1983, volume 26, p. 386–389.

2. Ashoff, L. Der appendizitischer anfall. Seine ätiologie und pathogenesis. Berlin -Wien: J. Springer Verlag, 1930.

3. Borovanský, J., a kol. Soustavná anatómie človeka. I. díl, Praha: SZN, 1967, 430 s.

4. Collins, D. C. Human appendix specimens. A final report summaring 40 years study. American Journal of Pathology, 1983, vol. 4, p. 265–281.

5. Čihák, R. Anatómie 2. Splanchnologia. Praha: Avicenum. Zdravotnícke nakladatelství, 1988, s. 74–75

6. Delic, J., Savkovic, A., Isakovic, E. Variation in the position and point of origin of the vermiform appendix. Med. Arh., 2002. vol. 56 (1), p. 5–8.

7. Geryk, B., Kubíková, E. Akútna apendicitída v klinickom obraze u detí. Rozhl. Chir., 1998, vol. 77 (4), s. 142–145

8. Hájková, H. Acta Universitatis Caroline Medica, 1985. vol. 31 (3/4), s. 185.

9. Mráz, P., a kol. Anatómia ľudského tela. Bratislava: SAP, 2006. 487 s.

10. Tošovský, V., a kol. Detská chirurgie. Praha: Avicenum, Zdravotnické nakladatelství, 1983. 288 s.

11. Segal, G. H. ,Petras, R. E. Vermiform appendix. Chapter 30 in Histopathology for pathologist. New York: (ed. S. S. Sternberg) Raven Press. Ltd., 1992.

12. Wiliams, R. A., Myers, P. Pathology of the appendix and its surgical treatment. London, Glasgow, New York, Tokyo, Melbourne, Manas: Chapman and Hall medical, 1994. 180 p.

13. Žucha, J. Peritonitída u dětí. Čs. pediatr., 1961, vol.16 (12), s. 1057–1061.

Labels
Surgery Orthopaedics Trauma surgery
Topics Journals
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#