Vplyv veku a pohlavia na skóre v dotazníku VHI-30 a VHI-10

Download PDF English version

Authors: Žofia Frajková ^1,2; A. Križeková ²; V. Miššíková ²; Miroslav Tedla ¹
Authors‘ workplace: Klinika otorinolaryngológie, chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, Bratislava ¹; Katedra logopédie, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave ²
Published in: Otorinolaryngol Foniatr, 69, 2020, No. 2, pp. 75-81.
Category: Original Article

Overview

Úvod: Posudzovanie kvality života je súčasťou komplexného hodnotenia hlasu. Cieľom štúdie je vytvorenie slovenskej verzie dotazníka Voice Handicap Index, analýza vplyvu veku a pohlavia na skóre v dotazníku VHI-30 a jeho skrátenej verzii VHI-10 a vytvorenie stupňov narušenia kvality života podľa dosiahnutého skóre v dotazníku.

Materiál a metodika: Do štúdie bolo zaradených 52 pacientov s diagnostikovanou poruchou hlasu a 104 participantov bez poruchy hlasu. Každý účastník štúdie vyplnil dotazník VHI-30. Vplyv veku na skóre sme hodnotili výpočtom Spearmanovho koeficientu. Použili sme dáta zdravých respondentov vo vekovom rozpätí od 20 do 60 rokov. Štatistickou analýzou pomocou Wilcoxonovho testu sme hodnotili vplyv pohlavia na skóre pacientov. Výpočtom percentilových noriem sme zadefinovali stupne vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života.

Výsledky: Štatistická analýza preukázala nesignifikantný vplyv veku na skóre v dotazníkoch VHI-30 (ρ = 0,04; p = 0,68) a VHI-10 (ρ = 0,33; p = 0,74). Vek teda nemá štatisticky významný vplyv na skóre vo VHI. Medzi pohlaviami neexistujú signifikantné rozdiely v skórovaní VHI-30 (W = 1 282; p = 0,64) a VHI-10 (W = 1 328,5; p = 0,87). Podľa dosiahnutého skóre v dotazníkoch možno určiť stupeň narušenia kvality života ako akceptovateľný, mierný, stredne ťažký alebo ťažký.

Záver: Vek a pohlavie nemajú signifikantný vplyv na skóre v dotazníku VHI-30 a VHI-10.

Klíčová slova:

kvalita života – poruchy hlasu – Voice Handicap Index

ÚVOD

Kvalita života je subjektívna charakteristika zložená z troch dimenzií: fyzického zdravia, duševného stavu a sociálnej interakcie (15). Táto definícia je východiskom pri vytváraní nových nástrojov hodnotenia kvality života. Keďže človek je definovaný ako bio-psycho-sociálna jednotka, je nevyhnutné nazerať na jednotlivca ako na osobu prežívajúcu isté emócie, žijúcu v interakcii a v sieti vzťahov s inými ľuďmi. Prístup nazerať na človeka ako na izolovanú diagnózu by sme dnes mohli považovať za nedôstojný, preto sú nové diagnostické postupy zamerané aj na posudzovanie kvality života.

Strata hlasu alebo zhoršenie jeho funkcie výrazne narúša kvalitu života (10) a negatívne ovplyvňuje medziľudskú komunikáciu (4). Európska laryngologická spoločnosť (ELS) vydala v roku 2001 odporúčania pre funkčné vyšetrenie hlasu. Subjektívne posúdenie hlasu pacientom sa stalo jedným z piatich hlavných domén hodnotenia hlasu (2). Účelom je posúdiť závažnosť poruchy v profesijnom, sociálnom a každodennom živote a zhodnotiť emočné následky poruchy hlasu (3).

Dotazník Voice Handicap Index (VHI) je najpoužívanejším dotazníkom hodnotiacim kvalitu života u pacientov s poruchou hlasu (16). Zároveň je najstarším dotazníkom svojho druhu. Bol vytvorený v roku 1997 a preložený do niekoľkých desiatok svetových jazykov (1, 5–7, 13, 14, 16, 17, 21). V Českej republike bol dotazník preložený a uvedený do praxe v roku 2009 (20). V česko-slovenskej literatúre bol výskumne použitý pri hodnotení reedukácie hlasu po operáciách benígnych útvarov hlasiviek (18) a pri hodnotení terapie u pacientov s ochoreniami hrtana (19). VHI bolo tiež súčasťou skúmania videokymografických zmien pohybu hlasiviek u pacientov po tyroidektómii (23).

Cieľom práce je zhodnotiť vplyv veku a pohlavia na skóre v slovenskej verzii dotazníka Voice Handicap Index-30 a jeho skrátenej verzii Voice Handicap Index-10. Ďalším zámerom štúdie je určiť stupne narušenia kvality života podľa skóre dosiahnutého v dotazníku VHI.

MATERIÁL A METODIKA

V roku 2018 bol originálny dotazník VHI so súhlasom autora preložený do slovenského jazyka dvomi hodnotiteľmi (ORL lekár a logopéd). Obe verzie boli potom porovnané a na základe konsenzu vznikla jednotná verzia dotazníka. Táto slovenská verzia bola spätne preložená do anglického jazyka a porovnaná s originálnou verziou dotazníka VHI. Slovenská verzia dotazníka VHI-30 bola finalizovaná, bola z nej odvodená skrátená verzia VHI-10 zahŕňajúca 10 položiek z dotazníka VHI-30 (Príloha 1) (9).

**Príloha 1 Index hlasového hendikepu (VHI-10)**

V období od septembra 2018 do januára 2019 sme realizovali zber dát k slovenskej verzii dotazníka VHI. Do zberu dát od pacientov sa zapojili štyri pracoviská, Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku Antolská Bratislava, ORL-Foniatrická ambulancia ProCare Betliarska Bratislava, ORL ambulancia-Effeta s.r.o. a Ambulancia klinickej logopédie ÚVN Ružomberok. Skupinu hodnotiteľov hlasu u pacientov a respondentov kontrolnej skupiny tvorili 2 ORL lekári, 1 foniater a 3 logopédi.

Pacienti museli spĺňať dve kritériá: dospelý vek a porucha hlasu potvrdená logopédom, ORL lekárom alebo foniatrom. Porucha hlasu bola potvrdená logopédom na základe klinického vyšetrenia hlasu (sluchovo-percepčným hodnotením a akustickou analýzou). ORL lekár a foniater potvrdil poruchu hlasu na základe laryngologického vyšetrenia alebo stroboskopie.

Participanti zaradení do kontrolnej skupiny museli spĺňať dve kritériá, a to dospelý vek od 20 do 60 rokov a intaktnosť z pohľadu hlasu. Sluchovo-percepčné hodnotenie hlasu na škále GRBAS bolo realizované u každého participanta s cieľom potvrdiť absenciu poruchy hlasu ako podmienku pre zaradenie respondenta do kontrolnej vzorky. Materiál na hodnotenie habituálneho hlasu tvoril súbor viet používaný pri klinickom vyšetrení hlasu. Ak v hlase potenciálneho respondenta kontrolnej vzorky počas čítania viet neboli zaznamenané zvýšené sluchovo-percepčné charakteristiky poruchy hlasu (drsnosť, dyšnosť, slabosť, hlasové napätie), výška a sila hlasu zodpovedala veku a pohlaviu, respondent bol zaradený do kontrolnej vzorky. Pokiaľ bola v hlase respondenta identifikovaná zmena minimálne v jednom z uvedených parametrov, respondent do kontrolnej skupiny nebol zaradený.

Každý respondent bol vopred poučený o účele dotazníka. Súhlas s účasťou v štúdii bol deklarovaný ústne aj písomne, podpísaním informovaného súhlasu. Získané dáta boli vyhodnocované v softvéri Microsoft Excel, pomocou štatistického softvéru Statgraphics Centurion XVI a softvéru IBM SPSS Statistics 20. Na zistenie normality vzorky sme použili Shapirov-Wilkov test. Keďže rozloženie sa ukázalo ako non-normálne, používali sme neparametrické testy. Vplyv veku na skórovanie v dotazníku sme zisťovali Spearmanovým korelačným koeficientom. Wilcoxonovým testom sme sledovali vplyv pohlavia na skóre VHI.

Výskumná vzorka

Dotazník VHI-30 vyplnilo 156 respondentov. Do skupiny pacientov bolo zaradených 52 participantov s poruchou hlasu identifikovanou ORL alebo foniatrickým vyšetrením. Z toho bolo 19 mužov a 33 žien. Dotazník VHI-30 vyplnilo aj 104 respondentov bez identifikovanej poruchy hlasu, ktorí tvorili kontrolnú skupinu, bola zostavená z 52 mužov a 52 žien. Priemerný vek v skupine pacientov bol 54,7 rokov (od 18 do 79 rokov), v kontrolnej skupine bol priemerný vek respondentov 40 rokov (od 20 do 60 rokov). Sledovaných respondentov sme pre jednoduchšiu orientáciu rozdelili do 6 skupín podľa veku. Prehľad vekovej štruktúry participantov a rozdelenie podľa pohlavia uvádzame v grafe 1.

**Graph 1. Rozdelenie skupiny pacientov a kontrolnej skupiny z hľadiska veku a pohlavia**

VÝSLEDKY

Vplyv veku na skóre

Pri sledovaní vplyvu veku na skóre v dotazníkoch sme použili dáta kontrolnej skupiny. Kontrolnú skupinu sme rozdelili na štyri kategórie podľa veku. Popisnú štatistiku skórovania jednotlivých vekových kategórií kontrolnej vzorky obsahuje tabuľka 1.

**Table 1. Výsledky skóre vo VHI-30 a VHI-10 podľa vekových kategórií kontrolnej skupiny**

Z tabuľky je zrejmé, že najnižšie priemerné skóre vo VHI-10 aj VHI-30 dosahovali participanti od 31 do 40 rokov. Najvyššie priemerné skóre vo VHI-30 dosahovali participanti v skupine od 51 do 60 rokov. Porovnanie priemerných skóre u pozorovaných skupín naznačuje, že nie je jasná stúpajúca tendencia skóre so zvyšujúcim sa vekom. Koreláciu veku a skóre vo VHI-30 a VHI-10 sme ďalej overovali štatisticky.

Vplyv veku na skóre kontrolnej skupiny sme zisťovali výpočtom Spearmanovho korelačného koeficientu. Štatistická analýza preukázala, že vek so skóre kontrolnej skupiny nekoreluje pre VHI-30 (ρ = 0,04; p = 0,68) ani pre VHI-10 (ρ = 0,33; p = 0,74). Uvedená výsledná korelácia nie je štatisticky významná. To znamená, že vek nemá signifikantný vplyv na skóre. V korelačných grafoch (graf 2 a graf 3) možno pozorovať, že skóre s vekom kontrolnej skupiny stúpa iba minimálne. Táto tendencia nie je signifikantná, čo sme potvrdili štatistickým testom.

**Graph 2. Korelácia veku a skóre vo VHI-30**

**Graph 3. Korelácia veku a skóre vo VHI-10**

Vplyv pohlavia na skóre

Pri sledovaní rozdielov v skóre medzi pohlaviami vo VHI-30, VHI-10 a jednotlivých doménach VHI-30 – funkčná (F), fyzická (P), emocionálna (E) sme zostavili tabuľku s deskripciou výkonov (tab. 2).

**Table 2. Deskripcia výkonov mužov a žien kontrolnej skupiny vo VHI-30 a VHI-10**

Z tabuľky vyplýva, že medzi skórovaním mužov a žien nie sú výrazné rozdiely. Vyššie maximum v dotazníkoch VHI-30, VHI-10 a v doméne E dosiahli muži. Ženy dosiahli vyššie maximum v doménach F a P. Dosiahnuté skóre medzi mužmi a ženami sa takmer nelíši, čo prehľadne zobrazujú aj škatuľové grafy (graf 4, graf 5).

**Graph 4. Skórovanie mužov a žien v dotazníku VHI-30**

**Graph 5. Skórovanie mužov a žien v dotazníku VHI-10**

V ďalšom kroku sme štatisticky overili, či existujú signifikantné rozdiely medzi skupinou mužov a žien. Na preskúmanie vplyvu pohlavia na skóre v dotazníkoch VHI-30 a VHI-10 sme použili Wilcoxonov test.

Výsledky testu nepreukázali signifikantné rozdiely medzi mužmi a ženami v skóre VHI-30 (W = 1 282; p = 0,64) a VHI-10 (W = 1 328,5; p = 0,87). Na hladine významnosti p < 0,05 pohlavie nemá štatisticky významný vplyv na skórovanie v dotazníku.

Percentilové hodnoty

Percentilové hodnoty sme zosumarizovali pre obidve verzie dotazníka VHI (tab. 3). Čím vyššie skóre respondent dosahuje, tým je úroveň kvality života nižšia. Pri zostavovaní percentilových hodnôt sme preto pracovali s prevrátenými hodnotami percentilov.

Na základe percentilových hodnôt sme tiež zostavili návrh stupňov vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života. Hodnotu skóre, ktorá by predstavovala akceptovateľnú úroveň kvality života, navrhujeme stanoviť na 25. percentil kontrolnej vzorky. Túto hodnotu predstavuje číslo 12 pre VHI-30 a číslo 4 pre VHI-10. Pri zostavení stupňov závažnosti kvality života sme vychádzali už z percentilových hodnôt dosiahnutých v skupine pacientov (tab. 4).

**Table 4. Stupne závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života pre VHI-30 a VHI-10 a počty bodov pre tieto úrovne**

Keďže sme akceptovateľnú úroveň kvality života pre VHI-30 stanovili na maximálny počet bodov 12 a pre VHI-10 4 body, mierny stupeň začína 13 bodmi pre VHI-30 a 5 pre VHI-10. Mierny stupeň v oboch verziách končí počtom bodov, ktoré predstavujú 75. percentil. Stredný stupeň zahŕňa bodové hodnotenie siahajúce po 25. percentil. Hodnoty pod 25. percentilom znamenajú ťažký stupeň závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života. Počet pacientov podľa dosiahnutého počtu bodov vo VHI-30 a VHI-10 a ich zaradenie do jednotlivých úrovní uvádzame v tabuľke 5.

Počet pacientov zaradených podľa stupňov závažnosti
vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života — **Table 5. Počet pacientov zaradených podľa stupňov závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života**

Najväčšie zastúpenie v našej vzorke pacientov má stredný stupeň závažnosti. Vyskytli sa tiež pacienti, u ktorých porucha hlasu neobmedzuje kvalitu ich života, a preto sa dostali do pásma akceptovateľnej úrovne, ktorá je charakteristická skôr pre zdravých jedincov bez poruchy hlasu.

DISKUSIA

Hodnotenie kvality života v súvislosti s poruchou hlasu je dôležitou súčasťou starostlivosti o pacientov. Napriek tomu, že vo svete bolo vytvorených niekoľko desiatok dotazníkov hodnotiacich kvalitu života v súvislosti s hlasom, na Slovensku sme doposiaľ nemali overený dotazník použiteľný v klinickej praxi. Prvým nevyhnutným krokom v procese adaptácie dotazníka bolo získanie súhlasu a validný preklad pôvodnej anglickej verzie dotazníka VHI do slovenského jazyka. Považujeme za dôležité podotknúť, že zámerom predkladanej práce nebolo hodnotenie validity a reliability dotazníka Voice Handicap Index v slovenskom jazyku. Cieľom našej štúdie bolo overenie vplyvu veku a pohlavia na skórovanie v dotazníku VHI a stanovenie stupňov závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života pacienta.

Zistili sme, že vplyv veku na skóre sa nepreukázal pri štatistickej analýze kompletnej ani skrátenej formy dotazníka (VHI-30 a VHI-10). Hodnotili sme tiež vplyv pohlavia na skórovanie. Pohlavie nemá vplyv na hodnotenie ani v jednej verzii dotazníka. Podobné výsledky boli preukázané aj v štúdiách zahraničných autorov pri jazykových modifikáciách VHI (1, 5, 16, 22). Rozdielne výsledky sme zaznamenali len v dvoch jazykových verziách. V nórskej verzii VHI sa preukázala signifikantná korelácia medzi vekom a emocionálnou doménou (8). V srbskej verzii VHI dosahovali pacientky ženského pohlavia signifikantne vyššie skóre v porovnaní s mužmi (17).

Ďalšou časťou našej štúdie bolo určenie štyroch stupňov závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života (akceptovateľná úroveň, mierny, stredný a ťažký stupeň). Zahraničné štúdie nepodávajú informácie o percentilových hodnotách. Cut-off skóre pre VHI-30 sme zaznamenali v štyroch zahraničných výskumoch. V holandskom výskume porovnávali pacientov s malígnymi a benígnymi nádormi so zdravými jedincami, cut-off stanovili na hodnotu 15 (22). V poľskom výskume, ktorého cieľom bolo použiť VHI ako skríningový nástroj stanovili cut-off skóre na 12 (12). Autori nórskej validácie dotazníka prišli s hodnotou cut-off skóre až 19 (8). Cut-off skóre u perzsky hovoriacej populácie bolo stanovené na 14,5 boda vo VHI (11). Stanovenie cut-off skóre je použiteľné v prípade, ak využívame VHI ako skríningovú metódu. Uvedomujeme si limity našej štúdie. Zastúpenie všetkých vekových kategórií v kontrolnej skupine aj v skupine pacientov je predpokladom pre spoľahlivé porovnanie výskumných skupín. Získanie robustnejšej skupiny pacientov do vzorky môže byť príležitosťou pre doplnenie predkladanej štúdie. Overenie psychometrických vlastností dotazníka je potrebné na to, aby bolo možné používať ho ďalej výskumne či už v diagnostike porúch hlasu alebo ako súčasť hodnotenia efektivity hlasovej terapie alebo chirurgických výkonov v oblasti hlasiviek.

ZÁVER

Vek a pohlavie nemajú vplyv na skórovanie pacientov v dotazníku VHI-30 ani v jeho skrátenej verzii VHI-10. Podľa dosiahnutého skóre môžeme hodnotiť stupeň závažnosti vplyvu poruchy hlasu na kvalitu života pacienta ako akceptovateľnú, miernu, strednú alebo ťažkú.

Poďakovanie

Na tomto mieste by sme chceli poďakovať kolegom, ktorí pomohli pri zbere dát. Naša vďaka patrí pacientom a participantom kontrolnej vzorky, ktorí boli ochotní zúčastniť sa štúdie.

Práca bola podporená Grantom mladých UK 437/2019.

Prehlásenie o strete záujmov

Prehlasujem, že v súvislosti s témou, vznikom a publikáciou tohto článku nie som v strete záujmov a vznik ani publikácia článku nebola podporená žiadnou farmaceutickou firmou. Toto prehlásenie sa týka aj všetkých spoluautorov.

Do redakce došlo dne: 9. 12. 2019

Přijato k publikaci dne: 28. 2. 2020

PŮVODNÍ PRÁCE

Adresa ke korespondenci:

Mgr. Žofia Frajková

Klinika ORL a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB Antolská 11

851 07 Bratislava

e-mail: zofia.frajkova@gmail.com

Sources

1. Behlau, M., Dos Santos, L. M. A., Oliveira, G.: Cross-cultural adaptation and validation of the voice handicap index into Brazilian Portuguese. J Voice, 25, 2011, 3, s. 354–359.

2. Dejonckere, P. H., Bradley, P., Clemente, P., et al.: A basic protocol for functional assessment of voice pathology, especially for investigating the efficacy of (phonosurgical) treatments and evaluating new assessment techniques. Eur Arch Otorhinolaryngol, 258, 2001, 2, s. 77–82.

3. Dejonckere, P. H.: Assessment of voice and respiratory function. In: Remacle M., Eckel H. (eds). Surgery of Larynx and Trachea. Berlin, Springer, 2010, s. 11–26.

4. Frostová, J., Lejska, M.: Hodnocení kvality hlasu pomocí DSI (Dysphonia Severity Index). Otorinolaryngol Foniatr, 63, 2014, 1, s. 10–15.

5. Helidoni, M. E., Murry, T., Moschandreas, J., et al.: Cross-cultural adaptation and validation of the voice handicap index into Greek. J Voice, 24, 2010, 2, s. 221–227.

6. Jacobson, B. H., Johnson, A., Grywalski, C., et al.: The voice handicap index (VHI) development and validation. Am J Speech Lang Pathol, 6, 1997, 3, s. 66–70.

7. Jaruchinda, P., Suwanwarangkool, T.: Cross-Cultural Adaptation and Validation of the Voice Handicap Index into Thai. J Med Assoc Thai, 98, 2015, 12, s. 1199–1208.

8. Karlsen, T., Grieg, A. R. H., Heimdal, J. H., et al.: Cross-cultural adaption and translation of the voice handicap index into Norwegian. Folia Phoniatr Logop, 64, 2012, 5, s. 234–240.

9. Križeková, A.: Validizácia slovenskej verzie dotazníka Voice Handicap Index. Diplomová práca (Mgr.). Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra logopédie, 2019.

10. Matějková, M., Mrázková, E., Richterová, K., et al.: Hlasové potíže obyvatel Moravskoslezského kraje. Prac Lék, 64, 2012, 2–3, s. 78–85.

11. Moradi, N., Pourshahbaz, A., Soltani, M., et al.: Cutoff point at voice handicap index used to screen voice disorders among persian speakers. J Voice, 27, 2013, 1, s. 130–e1.

12. Niebudek-Bogusz, E., Kuzańska, A., Woznicka, E., et al.: Assessment of the Voice Handicap Index as a screening tool in dysphonic patients. Folia Phoniatr Logop, 63, 2011, 5, s. 269–272.

13. Núñez-Battala, F., Corte-Santos, P., Señaris-González, B., et al.: Adaptation and validation to the Spanish of the Voice Handicap Index (VHI-30) and its shortened version (VHI-10). Acta Otorrinolaryngol Esp, 58, 2007, 9, s. 386–392.

14. Ohlsson, A., Dotevall, H.: Voice handicap index in Swedish. Logop Phoniatr Voco, 34, 2009, 2, s. 60–66.

15. Post, M. W.: Definitions of quality of life: what has happened and how to move on. Top Spinal Cord Inj Rehab, 20, 2014, 3, s. 167–180.

16. Schindler, A., Ottaviani, F., Mozzanica, F. et al.: Cross-cultural adaptation and validation of the Voice Handicap Index into Italian. J Voice, 24, 2010, 6, s. 708–714.

17. Sotirović, J., Grgurević, A., Mumović, G., et al.: Adaptation and validation of the Voice Handicap Index (VHI)-30 into Serbian. J Voice, 30, 2016, 6, s. 758, e751–758, e756.

18. Staněk, P.: Hodnocení reedukace hlasu po operaci benigních útvarů hlasivek. Otorinolaryngol Foniatr, 61, 2012, 1, s. 13–22.

19. Škvrňáková, J., Praisler, J., Lukášková, P.: Assessment of voice disorders in patients with laryngeal diseases. Cent Eur J Nurs Midw, 5, 2014; 2, s. 78–84.

20. Švec, J., Lejska, M., Frostová, J., et al.: Česká verze dotazníku Voice Handicap Index pro kvantitativní hodnocení hlasových potíží vnímaných pacientem. Otorinolaryngol Foniatr, 58, 2009, 3, s. 132–139.

21. Trinite, B., Sokolovs, J.: Adaptation and validation of the Voice Handicap Index in Latvian. J Voice, 28, 2014, 4, s. 452–457.

22. Van Gogh, C. L., Mahieu, H. F., Kuik, D. J., et al.: Voice in early glottic cancer to benign voice pathology. Eur Arch Otorhinolaryngol, 264, 2007, 9, s. 1033–1038.

23. Zábrodský, M., Chovanec, M., Fík, Z., et al.: Změny ve VKG obrazu a objektivní hlasové analýze při aplikaci minimálně invazivních technologií a NM v chirurgii štítné žlázy. Otorinolaryngol Foniatr, 61, 2012, 3, 148–161.